 |
| Jozef Tiso |
18. apríla 2018 uplynulo 71 rokov od
justičnej vraždy katolíckeho kňaza a prvého prezidenta Slovenskej republiky Dr.
Jozefa Tisa (1887–1947). Jeho politické pôsobenie nám približujú viaceré publikácie,
biografie, štúdie, články, konferencie, sympóziá či spomienkové podujatia.
Omnoho menej sa však píše a hovorí o jeho kňazskom a duchovnom
profile. Aj preto biskupský úrad v Nitre v spolupráci s Katedrou
cirkevných dejín RKCMBF UK zorganizoval vedecký seminár s názvom Mons.
ThDr. Jozef Tiso, kňaz a prezident, kde sa historici podrobnejšie
venovali Tisovmu duchovnému životnému povolaniu. Bez pochopenia kňazskej a
duchovnej stránky jeho života totiž nemožno dostatočne a spoľahlivo porozumieť
ani jeho politickej činnosti, ktorá vychádzala z kresťanskej náuky
a pápežských encyklík.
Jozef Tiso aj počas výkonu svojich
úradných povinností v ministerskom kresle či v prezidentskej
kancelárii nikdy nezanedbával svoje kňazské poslanie. Pravidelne slúžil svätú
omšu, spovedal, kázal a vysluhoval sviatosti. Po zvolení za prezidenta
Slovenskej republiky každú sobotu odchádzal z prezidentského paláca v
Bratislave rýchlikom a neskôr autom do Bánoviec, aby sa postaral
o svojich farníkov.
O jeho pastoračnej horlivosti
a bezúhonnom živote sa nám zachovali mnohé svedectvá tých, ktorí ho osobne
poznali a sledovali jeho účinkovanie v Oščadnici, Rajci a Bánovciach
nad Bebravou. Menej známe sú však svedectvá, ktoré vydali Andrej Škrábik
a Jozef Buday, význačné osobnosti slovenského cirkevného života.
Generálny vikár a neskorší biskup Andrej
Škrábik pri príležitosti 25. výročia Tisovej kňazskej vysviacky napísal: „My
všetci vieme jedno, že Dr. Tiso bol v pokušeniach víťazom. Dobrý boj
duševný bojoval, vieru a mravy zachoval. Odkiaľ to vieme? Z vlastnej
skúsenosti, ale ešte istejšie od jeho nepriateľov. Kým my priatelia vážime si
jeho bezúhonný, čistý kňazský život, zatiaľ nepriatelia ani v tých
najkrutejších bojoch neodvážili dotknúť sa jeho kňazskej cti a cnosti.“
Roku 1937 vydal svedectvo aj kanonik Jozef
Buday: „Lež najskvelejším uznaním kňazskej horlivosti Tisovej je okolnosť,
že po krátkom vojenčení ako kurát na počiatku svetovej vojny, r. 1915 bol
menovaný za špirituála teológov na nitrianskom seminári. Na tento zodpovednosti
plný úrad, ktorý má formovať kňazské duše mladých levitov, budúcich kňazov,
bývajú totiž menovaní len kňazi, ktorí svoju kňazskú horlivosť už v živote
dokázali. A Tiso i tu splnil nádeje v neho skladané...“
František Skovajsa
Zdroje: Slovák; 1935, 1937
::
Súvisiace články:
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť
formou komentára pod článkom. Ďakujeme.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.