10. júna 2019

Ako sme na tom


ZÁPISNÍK –  23/2019
Podľa publikovaných štatistických údajov každý obyvateľ Slovenska vyprodukuje ročne v priemere 359 kg komunálneho odpadu, čiže takmer jeden kilogram denne. Je to na pováženie, najmä ak si uvedomíme, že značná časť odpadu končí vo voľnej prírode. Znepokojivé je aj plytvanie potravinami – v situácii, keď náš štát nie je potravinovo sebestačný, hádžeme jedlo do kontajnerov!
Chlieb je Boží dar, hovorili naši predkovia, a ak to my nehovoríme, neznamená to, že naši starí rodičia nemali pravdu. Hovorili múdro. Každý, kto neúctivo a nehospodárne nakladá s potravinami, pácha hriech.

::
Slovensko je neraz stavané do zlého svetla, a to nielen v zahraničí, ale aj v niektorých domácich kruhoch, ktorým je stále akosi milší cudzí svet a všetko slovenské im pripadá malé a biedne. Triezve hlasy hovoria čosi iné. Napríklad mladý muž menom Adam Haviar sa po štúdiách a skúsenostiach na Západe vrátil domov. Svoj návrat okomentoval takto: „V prvom rade mi chýbalo Slovensko, rodina, priatelia. Nie nadarmo sa hovorí, že všade dobre, doma najlepšie. Aj vo vyspelých krajinách, ako Anglicko či Spojené štáty, sa vám často zastavuje mozog, ako veci nefungujú. Určite som si začal vážiť Slovensko viac ako kedykoľvek predtým...“ (Sme, 30. mája 2019).
::
Kresba: Andrej Mišanek
Ľudovít Števko hodnotí v Literárnom týždenníku (č. 21–22/2019) „príbeh slovenských eurovolieb“. Na margo víťazstva liberálov píše: 

„Vstup Progresívneho Slovenska do Európskeho parlamentu znamená, že Slovensko bude mať v Bruseli popri Štefancovi z KDH či Beňovej zo Smeru ďalších liberálov, ktorým nebudú prekážať kvóty na prerozdeľovanie migrantov ani federalizácia Európy, ani homosexuálne manželstvá, ani ofrflané dvojaké potraviny. Dokonca nám v Europarlamente pribudne ďalší nepriateľ Ruska, progresívec Michal Šimečka, obdivovateľ najmilitantnejšieho z amerických jastrabov senátora McCaina, ktorý sa v Amerike preslávil návodom, ako zastreliť Putina. Pestré stranícke zloženie slovenských europoslancov by nebolo úplné, ak by sme nespomenuli ďalší exotický zjav zo Sulíkovho tábora – Luciu Ďuriš Nicholsonovú...“

::
Názory zlacneli. Môže si ich dovoliť každý. Môže ich striedať ako módne doplnky, môže sa nimi pýšiť ako vlastnými, aj keď ich len bezhlavo prebral, môže sa nimi oháňať, odvolávať sa na ne. Nikto sa nebude pýtať na ich pôvod, nebude skúmať ich pravosť – žijeme predsa v tolerantnej spoločnosti. Jediným kritériom a obmedzením je politická korektnosť. A politicky korektná je dnes progresivita, flexibilita a nadovšetko rodová rovnosť. Skutočne, názory zlacneli a rozum zdražel.

Ján Maršálek
::
Predchádzajúci: ZÁPISNÍK – 22/2019
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

2 komentáre:

  1. Anonymný10.6.19


    Dovolím si reagovať na aktuálny článok Jána Maršáleka niekoľkými myšlienkami o životnom prostredí, záchrana ktorého je dôležitejšia a aktuálnejšia ako čokoľvek iné s čím ľudstvo dnes zápasí...

    Hviezdoslav dnes: "Ó, pozdravujem vás, vyrúbané lesy, hory! Z tej duše pozdravujem vás..."
    Som za priateľské ovzdušie. Nie je v ňom smog.
    Láska vraj hory prenáša! Aspoň ich nestihneme vyrúbať.
    Obdivujem cestárov a hrobárov. Robia denne dieru do sveta.
    Ryba smrdí od hlavy. V našich riekach celá.
    Ak to takto pôjde ďalej, životné prostredie zaženieme do krajnosti.
    Nevravte iba do vzduchu. Ovzdušie je i tak dosť znečistené.
    Smog robí divy. Veď už aj zeleň má inú podobu.
    Prírodná rezervácia je skvelý nápad. Niečo také sa môže onedlho zísť aj pre ľudí.
    Vetranie dnes je vlastne výmenou zápachu v miestnosti za smog z ulice.
    Ak to takto pôjde príroda nás nebude lákať, ale ľakať.
    Žijeme v zaujímavom čase. Vzduch možno vidieť.
    Za vyrúbané lesy by sa mali vyrubovať pokuty.
    Kedysi nad našimi hlavami lietali vtáčky, dnes popolček.
    Horúce chvíle možno dnes už zažiť aj v zimných mesiacoch.
    Dnes vzduch nielenže dýchame, ale aj vykašliavame.
    Ľudia sa snažia asi preto brať konzervy do prírody, lebo sa jej nevedia nasýtiť.
    To boli časy, keď smutné boli iba vŕby!
    Nebol poľnohospodár, no i napriek tomu dokázal všetko zorať.
    Zlá organizácia práce: „Do hory ma poslali, sekeru mi nedali!“
    Už neplatí...nosiť drevo do lesa. Niet do akého.
    Ej, kde sú tie časy, keď voda bola tekutina bez chuti, farby a zápachu?
    Zdá sa, že našej zdevastovanej prírode odolal iba Zlatý bažant.
    Majiteľ blšieho cirkusu asi neobľubuje čistotu.
    Špinavé peniaze nemusia mať bacily.
    Najvehementnejšie sa bojuje o ozdravenie ovzdušia a znečistenie prírody v novinách.
    Dnes je ťažké vyžiť iba zo vzduchu, tak je znečistený.
    Kto seje vietor, určite nemá dobrý vzťah k poľnohospodárstvu.
    Napriek guľatosti Zeme ľudstvo stojí na jej pokraji.
    Milan Kupecký

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pán Kupecký, ďakujem za atypický komentár. Je to vlastne pekná kôpka aforizmov...
      Aj humorom a satirou sa dá bojovať za niečo, alebo proti niečomu, ale väčšinou treba viac: dôslednú prevenciu i represiu.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.