23. júla 2019

Dúhový pochod: hrdosť a hanba


V sobotu 20. júla 2019 sa v Bratislave konal deviaty ročník takzvaného Dúhového pochodu. Podporili ho viacerí politici (osobitne z Progresívneho Slovenska a SaS), taktiež verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, primátor Bratislavy Matúš Vallo, ako aj bezmála štyri desiatky veľvyslanectiev na Slovensku. Pravdaže, nechýbala výrazná mediálna a zjavne ani finančná podpora tohto podujatia, ktoré je vraj vyjadrením hrdosti LGBTI komunity a sviatkom ľudskosti (!).
Mediálny obraz Dúhového pochodu je plný farieb, radosti, lásky a tolerancie. Navráva nám, že si máme zvykať, máme súhlasiť, alebo aspoň neprotestovať. Máme sa priradiť k „vyspelým“ štátom, ktoré už schválili registrované partnerstvá či kvázi manželstvá homosexuálov. Inými slovami, médiá nás presviedčajú o nutnosti prispôsobiť sa novým liberálnym trendom. Takmer jednohlasne tvrdia, že požiadavky „dúhových“ aktivistov sú oprávnené a ich odporcov nazývajú extrémistami alebo náboženskými fanatikmi.

Mediálny a politický tlak prináša výsledky a mení spoločenskú atmosféru i zmýšľanie mnohých ľudí natoľko, že kritických hlasov je čoraz menej, alebo ich čoraz menej počuť. Kto dnes povie, že kráľ je nahý? Kto povie, že Dúhový pochod je prezentáciou vulgárnosti, exhibicionizmu a zvrátenosti? Kam sa podel zdravý sedliacky rozum a tradičné hodnotové ukotvenie národa?
Známy český kňaz, psychiater, vysokoškolský učiteľ, spisovateľ, autor niekoľkých úspešných kníh Max Kašparů konštatuje, že žijeme v chorej spoločnosti, v ktorej sa nerešpektujú prirodzené normy a namiesto úcty k tradícii sa preferuje nová „svätá trojica“  tolerancia, liberalizmus a korektnosť, pričom slovami o tejto trojici „sa zatvárajú ústa tým, ktorým sa v spoločnosti niečo nepáči“. Pod vplyvom módnych ideologických požiadaviek postupne strácame schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom, krásou a škaredosťou, pravdou a klamstvom. Dôsledkom je rozvrat hodnôt a prevrátený životný štýl: „Za čo sa ľudia skôr hanbili, tým sa dnes chvália, a čím sa v minulosti chválili, za to sa dnes hanbia.“
Max Kašparů, analyzujúc dnešnú spoločenskú situáciu, hovorí doslova o totalite ľudských práv, ignorujúcej povinnosti, zodpovednosť i normálnosť: „Táto nová totalita valcuje všetko.“ Všeobecne uznávané morálne pravidlá sú odmietané, dnes má každý svoju vlastnú morálku, podľa svojvôle, lenže to jednoznačne vedie ku kríze: „Najväčším problémom je kríza hodnôt, ja to volám kríza lámp. Zhasíname jednu lampu za druhou. Lampu zdravého rozumu, lampu zdravej viery, lampu zdravých medziľudských vzťahov, a tak sa nám tu stmieva.“ Hoci sa stmieva, cez prizmu vecného kritického hodnotenia vidíme „dúhový prajd“ ako niečo jednoznačne negatívne – a nič na tom nemenia vyhlásenia všelijakých propagandistov, aktivistov, novinárov, politikov či veľvyslancov. Ešte raz Max Kašparů, opäť s metaforou svetla: „Zhasli nám v tejto krajine i na celom kontinente svetlá – múdri, pokorní a statoční ľudia. Na ich miesta nastúpili bludičky. Aj tie svietia, ale na rozdiel od svetiel, ktoré svietia človeku na cestu, bludičky vedú ľudí na trasovisko. Zahnali nás tam vodcovia, ktorých Biblia nazýva falošnými prorokmi“ (Max Kašparů: O zemi beze studu. Brno, Cesta, 2015).
Všimnime si ďalší varovný hlas. V Nemecku žijúci filozof kórejského pôvodu Byung-Chul Han považuje súčasnú západnú spoločnosť za spoločnosť „obnažovania a pornografickej absencie odstupu“. Dnešný svet je podľa neho ako trhovisko, kde sú vystavované, predávané a konzumované intímnosti. Rozmáhajúca sa pornografia devastuje kultúrne prostredie: „Pornografické vystavovanie (sa) na obdiv spôsobuje odcudzenie sexuálnej slasti... Okázalo predvádzaná, na obdiv stavaná slasť žiadnou slasťou nie je. Nutkanie vystavovať (sa) vedie k odcudzeniu samotného tela“ (Byung-Chul Han: Vyhořelá společnost. Praha, Rybka Publishers, 2016). Položme si otázku: Nie sú dúhové  pochody tiež takým pornografickým vystavovaním sa?
Volanie po tolerancii a transparentnosti sa v spoločnosti bez hodnotového ukotvenia mení na klam, faloš a pokrytectvo. Pod rúškom ochrany ľudských práv sa presadzuje nemravnosť a rôzne pochybné sociálne experimenty, ktoré ľuďom v konečnom dôsledku nepomáhajú, ale škodia. Takzvané dúhové pochody sú jednou z foriem tohto sociálneho inžinierstva – nie sú dôvodom na hrdosť, ale naopak – dôvodom na smútok a hanbu.

Ján Maršálek
::
Súvisiace články:
::
P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

10 komentárov:

  1. Anonymný23.7.19

    Som mierumilovný človek, ale nikto mi nemôže upierať a ani sa nedá pocity, dojem, sympatie, - tieto atribúty, či dojmy sa objavia u človeka, bez možnosti ich ovplyvnenia vôlov. Vyrastal som nie v ideálnej rodine, také asi neexistuje, o ak vidím dve pomaľované potetované vychudnuté holohlavé indivíduá, ktoré sú rôzneho pohlavia a bozkávajú sa, nech mi to každý odpustí, ale pri pohľade cítim k tomu odpor, je mi to zvláštne odpudzujúce, nenormálne. Nehovoriac o manželstvách takýchto neprirodzených jedincov, ktorí chcú vychovávať a starať sa o deti, to je pre mňa niečo nepredstaviteľné. Zdôraňujem, že nerozlišujem ľudí podľa onakosti, ale ak ma pamäť neklame, prvý raz som sa stretol so slovom Buzerant, čo sa pri konverzácii chápalo ako nadávka. Až teraz v starobe sa stretávam s takýmito ľuďmi, čo som za dlhé roky nepoznal, nevedel, čo sú to za ľudia a čo - kto je vlastne buzerant. Teraz je týchto ľudí plné ulice. Kde sa vzali? Nech mi to nemá nik za zlé, ale je to pre mňa šok. Oveľa väčší, ako ako keď príde exekútor. A tiež neviem pochopiť, ako syn môže zavraždiť otca a matka svoje deti. To musia byť predsa ľudia bezcitní. Proste je to proti prírode a zvrátené. Premýšľam, prečo a čoho som sa to vlastne dožil...milan

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Videl som zábery z toho podujatia a na nich viacero výstredne, poburujúco oblečených (sporo oblečených) a nepekne sa správajúcich ľudí – v normálnych podmienkach by ich stíhala polícia za vzbudzovanie verejného pohoršenia.

      Odstrániť
  2. Anonymný23.7.19

    Myslím si, že proti tejto zvrátenosti, ktorú už tolerujú nielen politici tzv. kresťanských strán a tzv. dobrí ľudia presádzajúci zásady falošnej tolerancie, cirkev mlčí a zdá sa mi, že toto mlčanie ide priamo z jej centra. Ako by si mohli niektorí tzv. kresťanskí vodcovia dovoliť postaviť sa otvorene na podporu takýchto zvrátených akcií. Liekom nemôže byť organizovanie pochodov opačných strán, nikomu nechcem upierať právo pochodov či prechádzok centrami mies, ale ja si myslím, že aj pochody Hrdí na rodinu, či pochod za život sú len prilievaním benzínu do ohňa, teda čosi choré a zbytočné. Plytvajú energiou, ktorej je málo, na nepotrebné a nepodstatné veci. Ja som pochodoval dva roky a tri mesiace za spevu revolučných piesní a necítim potrebu pochodovať za alebo proti niečomu. Zachrániť nás môžu len Ježišove rady, čo si myslím, že je v tomto prípade modlitba a pôst. Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mnohí mlčia, lebo sú ľahostajní a otupení, mnohí mlčia, lebo sú pomýlení a zmanipulovaní, a mnohí sa už dali zviesť na „progresívnu“ cestu, vedení možno túžbou po peniazoch, alebo túžbou po uznaní... Ako hovorí Max Kašparů, žijeme vo svete bez hanby.

      Odstrániť
    2. ....a cirkev mlčí. Ako je to možné, že mlčí inštitúcia ktorá má mať v "náplni práce" stráženie morálky v spoločnosti. A nie len čo sa týka dúhových zvráteností. Je veľa zlého, nemorálneho v našej spoločnosti, a cirkev mlčí. Sem tam vydá pastiersky list ktorého posolstvo - myšlienka je "zakódovaná" a pre veľa veriacich nepochopená. Chýba mi otvorenosť, jasnosť a zápal. Cirkev by mala vyjsť zo svojho tieňa, zdvihnúť zástavu boja proti tejto záplave nemorálnosti. Ak to neurobí, čo asi neurobí, čaká ju to čo nás!

      Odstrániť
    3. Anonymný2.8.19

      Presne to si myslim aj ja. Dnes po precitani listov a seleckeho a bikupa a imricha, ktore si na vebovych strankach vymenili to citim potrebu aj povedat. P bikup imrich a Orosch sice dokazu povedat co si myslia, ale na sucasny otvoreny boj proti krestanom je treba konat. Cirkev nielenze nekona, ale ani nehovori. Mlcky sleduje protikrestanske utoky v spolocnosti. Kostoly sa vyprazdnuju, naklad tlace krestankej klesa, spolocnost sa otvorene hlasi k liberalizmu a politicky krestania za 30 rokov zlyhali celkom. Dnes je odvahou prihlasit sa k viere hlavne medzi mladezou a este viac k zivotnym postojom z nej vyplyvajucich. Este sa spoliehaju na religiozne obce vychodu a severu Slovenska, ale meni sa to aj tam. Nechapem vobec list biskupa Imricha, uz viackrat ma povzbudil, ale teraz sklamal. Kvalita ovocia je ina nez ju prezentuje. Ako pise pavol sklamania este len pridu a budu trpke ludovit.

      Odstrániť
  3. Anonymný23.7.19

    Znova som si prečítal a zamyslel sa nad príspevkom pána Jána Maršálka. K svojmu predošlému príspevku ma nutká niečo pridať. Veď takéto prejavy pohoršenia, bozkávania sa a sexuálnej príťažlivosti nepatria na verejnosť, na frekventovanú ulicu. Veď keď sa onanuje na ulicu nejaký úchylák, tak ho polícia spacifikuje. To isté by mali urobiť aj v prípade nemravností, aké sa dejú počas týchto sprievodov buzerantov. Veď ak nie je, mal by sa prijať zákon, ktorý by trestal takéto vulgarizmy a nemravné prejavy, ktoré dehonostujú najmä mladých ľudí a sú zlým príkladom. Neviem si predstaviť, hoci v televízii je bežné súložiť v takmer každom filme, najmú zo Západu, namiesto kvalitných inscenácií, ktoré boli kedysi každý pondelok v obsadení našich popredných umelcov a pozitívne svojim obsahom i prejavom boli príkladom najmä pre mladých ľudí a pôsobili výchovne. Také nemravnosti, aké sa diali počas dúhového pochodu v Bratislave, by sa za prejavujúcu nemravnosť pred zrakmi najmä detí, mali trestať už v zárodku. Každý z nás nech má slobodu prejavu, ale nech si ju praktizuje doma, vo vlastnej spálni a s hocikým. milan

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Karol Dučák3.8.19

    Prečítal som si komunikáciu medzi Tónom Seleckým a biskupom Imrichom a žiada sa mi niečo dodať. Je bezpochyby správna požiadavka na biskupov, aby boli nebojácnymi kritikmi spoločenských nešvárov, na druhej strane však cítim potrebu sa biskupov aj zastať. Na Slovensku máme vyše 5,45 milióna obyvateľov, z toho vyše 3,5 milióna katolíkov, ale iba 14 biskupov. Spomínam si, ako mi raz biskup Stolárik pri jednom rozhovore povedal: „My potrebujeme, aby ste sa angažovali aj vy, laici. Ak sa my, biskupi, ozveme, ľudia väčšinou dudrú: No jasné, biskupi musia vždy všetko kritizovať, nič im nie je dobré, atď. Preto my, biskupi, potrebujeme cítiť, že v tom zápase o kresťanskú spoločnosť nie sme sami.“
    Biskupi sú povinní burcovať, ale sami to nevytrhnú. Len my, ktorí tvoríme Katolícku cirkev ako celok, musíme zjednať nápravu. Tu je chorý celý spoločenský systém. Prečo nikto nežiada zákaz dúhových pochodov, alebo aspoň zákroky polície proti pohoršujúcim účastníkom pochodov, ktorí viac nahí ako odetí pohoršujú malé deti obnaženými pohlavnými údmi, či nechutnými scénami obcovania?!
    Ak už majú byť takéto pochody, nech sa ich účastníkom povie: „Môžete uskutočniť pochod, ale slušne oblečení a bez ohrozenia verejnej morálky. Ak to nedodržíte, polícia proti Vám zakročí!“
    Hovorí sa, že ryba smrdí od hlavy a to platí aj v tomto prípade. Máme prezidentku, ktorá je liberálka a otvorene sa zastáva práva účastníkov takýchto zvrhlostí verejne prezentovať tieto nechutnosti. A tu nech si každý spytuje svedomie, čo urobil preto, aby liberálka Čaputová nebola prezidentkou našej republiky. Za seba môžem povedať, že mám čisté svedomie, pretože som volil Maroša Šefčoviča, aj keď som si uvedomoval, že to nie je ideálny kandidát.
    Lenže nie je to len prezidentka SR. Žiadal niekto z najvyšších ústavných činiteľov zákaz prezentovania zvrhlostí počas dúhových pochodov? Žiadali to páni Fico, Pellegrini, Danko, Bugár a ďalší? A čo Alojz Hlina, šéf KDH? Nepočul som, že by KDH vystúpilo s protestom proti ohrozeniu verejnej morálky počas dúhových pochodov? A čo ten komediant Matovič? Veď zakladal platformu Odvážne, hnutie obyčajných kresťanov! Nebolo však počuť z jeho úst ani slovíčko o tom, že si neželá, aby nejakí zvrhlí devianti na ulici verejne pohoršovali malé deti! To len biskupi majú strážiť verejnú morálku? V niektorých krajinách sú dúhové pochody zakázané! Ako je možné, že na Slovensku nie?
    Na Slovensku máme pomerný volebný systém, pri ktorom tvorí územie Slovenska jeden volebný obvod. Toto je nešťastné riešenie, ktoré dáva politikom viac-menej voľnú ruku pri vykonávaní mandátu. Politici si tak často robia vlastnú politiku bez pohľadu na záujmy občanov. Prečo nedokážeme vytvoriť tlak zdola na politikov, aby zmenil politický systém krajiny v záujme jej lepšieho fungovania?!
    Na Slovensku chýba základný inštitút priamej demokracie – referendum. Vlastne tento inštitút máme, ale je absolútne nefunkčný. Referendum je totiž platné len v tom prípade, že sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených účastníkov (50% plus jeden hlas) a toto je v praxi ťažko dosiahnuteľné. Ak by bol funkčný, mohli by občania usporiadať referendum o zákaze verejného pohoršenia počas dúhových pochodov. Ak platí právo homosexuálov prejaviť svoj názor, platí aj právo majority obyvateľstva na ochranu verejnej morálky a zamedzenie verejného pohoršenia neplnoletých spoluobčanov. Lenže za súčasného stavu väčšina obyvateľstva musí znášať útoky zo strany menšiny deviantov a nemôže sa proti tomu účinne brániť. Nedávno vystúpil Boris Kollár s návrhom sfunkčniť referendum znížením kvóra z 50 na 30 %. Nepochodil. Pýtam sa: prečo?
    Je tu veľa vecí, ktoré musíme zmeniť na to, aby sa ozdravil politický systém na Slovensku. Biskupi, ak ostanú osamotení, sami nič nedokážu. A to bez ohľadu na to, či sa budú ozývať hlasnejšie alebo nie. Zaiste je potrebné, aby sme my, veriaci, mali v nich istotu, lenže nezabúdajme na to, že aj oni musia mať istotu v nás, že ich podržíme. Inakšie je všetko stratené.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pán Dučák, ďakujem za obsažný a prínosný komentár. Súhlasím s vami, hádam len s jednou výhradou – vo veci referenda. Problém nevidím v kvóre, to päťdesiatpercentné je v princípe správne, veď o zásadných otázkach by nemala rozhodovať nejaká malá menšina. Problém vidím v ľahostajnosti, priam otupenosti národa, ktorý sa nevie rozhýbať, alebo dáva sebou manipulovať protikresťanskými médiami; dobrým príkladom je pomerne nedávne referendum o rodine.... Treba hľadať spôsob, ako ľudí prebudiť.

      Odstrániť
  5. Anonymný5.8.19

    Vďaka za obsiahly komentár pána Dučáka i pána Maršálka. Žijeme v krajine, kde sa o moc uchádzajú nielen čudní politici, ale aj rozličné skupiny si chcú presadiť svoje zvrátenosti do legislatívy. Kedysi sme boli kresťanskou krajinou, vďaka čomu sme prežili veľmi ťažké a zložité obdobia. Dnes sa nás o našu vieru niekto snaží obrať. Medzi ľuďmi je veľká ľahostajnosť, kresťanskými hodnotami sa pohŕda, sú popierané. Som skeptický. Po skúsenostiach s referendom si nerobím nádej na úspech pochodov za život a za rodinu. Pokladám to za zbytočné vyháňanie ľudí na vopred prehraté a zbytočné akcie. Ničoho nedosiahnu, len zástancom opačných názorov prilejú oheň do ohňa a budú sa aktivizovať ešte viac. Žiaľ momentálne sú silnejší počtom i finančnými prostriedkami a podporou zo zahraničia a už aj od našich podnikateľov. My kresťania máme overené metódy a spôsoby. Budovať silné kresťanské osobnosti, rodiny, spoločenstvá, Cirkev. To sa mi zdá že sa nerobí dnes. Každý chce vyťažiť zo všetkého čo sa vyťažiť dá pre seba a svoju skupinu. Človek musí byť dnes opatrný lebo barbarský systém ho ľahko pohltí a zničí a zostane bez prostriedkov a pomoci. Tento systém sa dostáva i do Cirkvi. Cirkev je v kríze a myslím si, že preto je v kríze svet, že nikto neponúka jasnú pravdu a smer pre plnohodnotný život. Vďaka že priestornet.sk sa o to veľmi čestne a zodpovedne usiluje. Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.