9. júla 2019

Pohľad kresťana na imigráciu


Abbé Grégoire Celier: Imigrácia očami kresťana
Bratislava, Post Scriptum, 2018
Nelegálna migrácia je jedným z najväčších problémov súčasnosti. Osobitne sa dotýka (západnej) Európy, ktorá sa stala vysnívaným cieľom miliónov migrantov z Ázie či Afriky. Pritom názory na riešenie tohto problému sa rôznia a  sú neraz úplne protikladné.
Vydavateľstvo Post Scriptum sprostredkovalo slovenskému čitateľovi knihu francúzskeho autora Grégoira Celiera Imigrácia očami kresťana. Abbé Celier píše o danej problematike – využívajúc formu dialógu – stručne a zrozumiteľne, zároveň vyvážene a zmierlivo, to mu však nebráni zaujať jasný postoj v kľúčových otázkach. Čitateľ teda v útlej publikácii (60 strán menšieho formátu) nájde triezve aj výstižné myšlienky a vyjadrenia, ktorých cieľom je rámcovo objasniť kresťanský pohľad na fenomén migrácie, respektíve imigrácie.

Abbé Grégoire Celier (ročník 1958) je príslušníkom Kňazského bratstva sv. Pia X. (FSSPX). V tomto tradicionalistickom spoločenstve zastáva umiernenú pozíciu, usilujúc sa o dialóg a zblíženie Bratstva s Vatikánom. Dostalo sa mu vynikajúceho vzdelania v Seminári sv. Pia X. v Ecône (Švajčiarsko), čo využíva v práci kňaza, teológa a publicistu.
V úvode knižky poznamenáva, že „zjednodušovanie, odhady a intelektuálne zľahčovanie tvoria jednu zo základných surovín kresťanského diskurzu o imigrácii“. Nemožno napríklad argumentovať citátmi z Písma selektívne a účelovo, treba brať do úvahy Písmo ako celok – potom v ňom nájdeme nielen výrok „bol som pocestný a pritúlili ste ma“ (Mt 25, 35), ale aj: „K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte“ (Mt 10, 5). Nemožno taktiež celkom oddeľovať konanie dobra od politiky, lebo politika je dôležitým nástrojom ľudskej a občianskej angažovanosti: „Politik, ktorý koná v záujme spoločného dobra podľa skutočne spravodlivého poriadku, robí väčšie dobro, Aristoteles by povedal ,božskejšieʻ, ako ten, čo sýti chudobného.“
Pri pohľade na prisťahovalcov je nutné rozlišovať – sú takí, ktorí rešpektujú zákony hostiteľskej krajiny, a takí, ktorí do krajiny vnikajú nelegálne, často bez dokladov, a zneužívajú situáciu vo svoj prospech bez ohľadu na záujmy spoločnosti. Nezanedbateľným faktorom je pritom ochrana súkromného vlastníctva: „Národ ako vlastník krajiny, ktorú obýva, môže súhlasiť, ale nemusí, že sa bude o ňu deliť s tým alebo oným.“ Súkromné vlastníctvo je dovolené narušiť len v krajnej núdzi. Na druhej strane, štáty by nemali bez vážneho dôvodu uzatvárať hranice a paušálne odmietať pomoc ľuďom prichádzajúcim z cudziny.
Autor, rozoberajúc problematiku migrácie, poukazuje na škodlivú „imigračnú ideológiu“ – podieľa sa na nej kapitalizmus, ktorý chce využívať lacnú pracovnú silu, ale aj utopický postmarxizmus, ktorý tvrdí, že Zem patrí kozmopolitnému ľudstvu. V oboch prípadoch ide o nekalé pohnútky, idúce proti dôstojnosti človeka.
Hlavnou úlohou verejnej moci je starostlivosť o blaho vlastného národa, nie iných národov, obmedzenie imigrácie je teda oprávnené: „Verejná moc musí najprv zhodnotiť, akú má kapacitu na prijatie imigrantov... Do úvahy treba taktiež vziať zdroje krajiny; krajina, ktorá ledva dokáže vypestovať dostatok potravín pre seba, nesmie prijať priveľa imigrantov, lebo ich nezmôže uživiť.“
Malo by sa dbať na spravodlivosť, s ohľadom na menšiny i väčšinu. Bolo by nespravodlivé, ak by mal imigrant – len preto, že je imigrant – väčšie výhody než domáci občan. Podľa autora je neprijateľné, aby milióny imigrantov mali prednostný prístup k sociálnym dávkam, na úkor tých, ktorí do systému prispievajú. Pravdaže, nejde len o ekonomické aspekty – ešte dôležitejší je aspekt identity: „Národ nie je zoskupením anonymných a uniformných jednotlivcov, ktorých môžeme vymeniť za hocikoho z iného národa. Národ má etnickú a kultúrnu identitu, ktorá je jeho majetkom, jeho vlastníctvom a ktorú má právo, dokonca povinnosť, chrániť a udržiavať.“
V neposlednom rade je v hre ochrana kresťanských koreňov Európy. Postupné odkresťančovanie nás priviedlo do hlbokej krízy. Zriekame sa vlastnej kultúry a sily. Vitalita európskych národov upadá, populácia starne, krajina bez potomstva umiera. Silný národ, hrdý na svoje hodnoty a jednotný vo viere, je schopný imigráciu regulovať a zvládať, ale národ, ktorý duchovne i telesne umiera, stáva sa ľahkou korisťou, zvlášť v situácii, keď sa imigrácia mení na inváziu. Národ, ktorý už nechce žiť, bude skôr či neskôr potlačený inými národmi. Ak národ neopustí cestu pohodlia, ľahostajnosti a egoizmu, nepochybne zahynie a nahradia ho iné životaschopnejšie národy: „Taký je neúprosný zákon života – na hostine ľudstva niet miesta pre staré národy.“
Abbé Celier zdôrazňuje, že jedine obnova v kresťanskom duchu by nám mohla znova dať chuť žiť. Národ sa musí obrodiť – „demografickým prírastkom, chuťou do práce, láskou k vlastným hodnotám a vernosťou svojim dejinám“. No netreba zabúdať ani na rozumnú politiku medzinárodnej pomoci, zameranej na zlepšenie pomerov v chudobných a problémových častiach sveta. Ale aby sa to všetko mohlo uskutočniť, treba zastaviť chod „pekelného stroja“ sekularizácie, treba sa vrátiť k rešpektovaniu Božieho zákona.
Čo dodať? Kniha Grégoira Celiera o imigrácii prináša viacero povšimnutiahodných myšlienok a podnetov. Môže a mala by i nás primäť k zamysleniu nad problémami a perspektívami sveta, ktorého sme súčasťou.

Ján Maršálek
(Recenzia bola pôvodne publikovaná v časopise VOX.)
::
Súvisiace články:
::
P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.