14. augusta 2019

Ježiš dnes


Z našej časti sveta sa kresťanstvo vytráca, na iných miestach vidno jeho rozkvet. Tak ako v minulosti, tak i dnes dochádza k zmenám a posunom, k vanutiu Ducha, ktoré možno ťažko predvídať. A po celý čas prebieha zápas medzi dobrom a zlom, v ktorom ide o každého človeka. Lepšie obdobia sa striedajú s horšími, obdobia rastu s obdobiami úpadku. Je však isté, že tam, kde niet detí, niet ani vnukov, a kde odumrú korene, tam odumrú i nadzemné časti.
Strom poznať po ovocí. Kresťanstvo, správne pochopené a prijaté, žité a odovzdávané, prináša dobré ovocie, a to aj v súčasnosti, pretože Ježiš Kristus je stále prítomný medzi nami. Ak ide o vieru v Boha, nezáleží na čase, nezáleží na storočí, nerozhoduje ani miesto či stupeň civilizačného rozvoja. Evanjelium je vždy rovnako pravdivé a aktuálne, univerzálne a nadčasové.

Pravda čnie nad nami, no v mäteži života nie je vždy samozrejmá. Život je pohyb a boj, neľahká cesta odniekiaľ niekam. Beda, keď hrdinstvo vymizne z kresťanstva! Beda, keď zaspí bedlivosť! Ako píše Jozef Holzner: „Vtedy odrazu príde poryv vetra a rozmece milú farskú idylu. Niekedy dopúšťa Boh na celé svetové diely aj zemetrasenie, aby sme vyšli z našich zákopov a úkrytov“ (Svätý Pavol).
Možno povedať, že celá Európa je teraz v takom poryve vetra a že príde aj zemetrasenie. Naša bedlivosť ochabla, horlivosť ochladla a viera je menšia ako horčičné zrnko (porov. Mt 17, 20). V takom prípade nestačí nejaký malý chirurgický zákrok, nevyhnutný je radikálny rez. Ježiš prináša spásu a milosrdenstvo, zároveň však od nás žiada vieru, pokánie a obrátenie. Žiada od svojich nasledovníkov, aby boli soľou, ktorá dá dobrú chuť životu, aby boli kvasom, ktorý prekvasí a pretvorí svet. Veru, veľká a vážna úloha stojí pred každým kresťanom, ale na druhej strane – je predsa radosťou pracovať na veľkej a vážnej veci. A tak, v konečnom dôsledku, nasledovanie Krista vnáša do života radosť.
V už spomenutej knihe o apoštolovi národov svätom Pavlovi Jozef Holzner pekne a múdro vyjadril požiadavky, s ktorými prichádza Kristus: „Kresťania majú byť čistí ľudia, ktorí nelipnú na imaní a nie sú sebeckí, pritom však sú ozajstní a smelí... Cirkev má za úlohu posvätiť a pokresťančiť národy a kultúry, dať im duchovný cieľ, mravný ideál, aby sa podľa neho tvárnili.“
Ježiš Kristus včera, dnes a zajtra: os dejín a nádej ľudstva. Čo na tom, že mnohí neveria? Ide vari o počty a čísla? Kvantita nerozhoduje, hoci – nepochybne – na každej duši záleží. Keď si to človek uvedomí, nezostane v ľahostajnosti ani v pohodlnosti, ale začne pracovať na sebe, na spáse svojej i spáse svojich blížnych.
* * *
Ježiš žil na tejto zemi pred viac ako dvetisíc rokmi. Možno sa vtedy javil ako obyčajný nevýznamný človek, ale dnes je jeho meno známe po celom svete. Ku kresťanstvu sa hlási približne tretina ľudstva a kresťanské učenie inšpiruje milióny ľudí. Celé generácie žili a umierali v nádeji, ktorú dáva viera v Kristovo zmŕtvychvstanie. Ich život to napĺňalo láskou i odhodlaním šíriť pokoj a spravodlivosť.
Kresťania dnes žijú v každej časti sveta. Niekde majú slobodu, ale je nemálo štátov, ktoré im slobodu a voľnosť neposkytujú. Kresťanstvo je najprenasledovanejším náboženstvom. Z rôznosti podmienok a okolností vyplýva aj rozmanitosť foriem a podôb spolužitia, rozmanitosť prejavov viery. S kresťanskou bohoslužbou sa môžeme stretnúť vo veľkolepých katedrálach i v skromných malých kostoloch. A inde zas musia kresťania svoje stretnutia utajovať.
Kresťania považujú Ježiša Krista za Božieho Syna. To ich spája napriek všetkým nesvárom a rozdeleniam, ku ktorým počas stáročí došlo. Všetci kresťania – nie podľa formy, ale podľa srdca – sú údmi jedného mystického Kristovho tela, údmi Cirkvi.
Plnohodnotné prežívanie viery sa realizuje v spoločenstve. Avšak to prvotné a zásadné rozhodnutie musí urobiť každý sám vo svojom vnútri. Kresťanom sa človek stáva nie narodením, ale znovuzrodením. Máme na výber: alebo budeme Krista odmietať, alebo sa otvoríme jeho prítomnosti a milosti. Ak Krista prijmeme a požiadame ho, aby aj on prijal nás, pôjdeme s ním a bude nám nápomocný v každej životnej situácii.
* * *
„Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16, 15). Táto Ježišova výzva trvá, neviaže sa len na starovek či stredovek. Hlásanie evanjelia je svätým poslaním Cirkvi i každého veriaceho. A aj skrze toto hlásanie je Kristus blízko: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som medzi nimi“ (Mt 18, 20).
Ježiš, v ktorého veríme, je skutočnou historickou osobou. Evanjeliá ho zobrazujú verne a pravdivo. Je smutné, keď niekto viac dôveruje rečiam a spisom skeptikov a rúhačov. Je čas vrátiť sa k prameňu. Kristus nás volá!
Dejiny nie sú nejakým chaotickým zhlukom udalostí. Majú zmysel, zacielenie, počiatok a koniec. V tomto rámci má zmysel aj ľudský život a všetka ľudská práca, námaha a obeta. Ježiš prichádza, aby nám aspoň trochu – podľa našich schopností – ozrejmil veľkú pravdu o živote. Benedikt XVI. takto píše v Úvode do kresťanstva: „Kresťan verí v Krista, a preto verí v budúcnosť sveta, nielen vo svoju budúcnosť.“ Kresťana nesie nádej vo vykúpenie sveta; to je nádej, pre ktorú „sa i dnes oplatí byť kresťanom“.

Ján Maršálek
(Úryvok z knihy Kristus prichádza, ktorá vyšla vo vydavateľstve Post Scriptum.)

Viac o knihe:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.