9. septembra 2019

Nad jedným listom Alberta Einsteina

Jozef Nemčok

Koncom júla som sa ocitol na nemocničnom lôžku na neurologickom oddelení NsP (miesto zámerne neuvádzam). O poschodie nižšie je kaplnka, kde sa každý utorok o šestnástej hodine koná svätá omša pre pacientov. V ten deň každé oddelenie, každú nemocničnú izbu navštívi (okrem ležiacich pacientov) jedna príjemná žena. Jej meno som nezisťoval. Poznám ju niekoľko rokov z tejto nemocnice. Takto návštevou vždy v utorok poobede pozýva pacientov na svätú omšu.
Navštívila aj izbu, kde som ležal. Prišla a ako iných i mňa pozvala na bohoslužbu. Samozrejme, neodmietol som. Zároveň som súhlasil s prijatím sviatostí. Išlo o svätú spoveď a sväté prijímanie. Neskôr navštívil moju izbu mladý duchovný, od ktorého som prijal tieto sviatosti. Uľavilo sa mi na duši, ale aj na tele, veď som ležal v nemocnici, pretože ma postihla – ako sa ľudovo hovorí – malá mozgová príhoda... Ale aby som sa dostal k tomu, čo ma viedlo k napísaniu tejto malej úvahy.

Tá obetavá pani pri osobných návštevách pacientov máva pri sebe rôzne časopisy. Vždy ponúkne výtlačok, aby pacient mohol čítať a vhodne vypĺňať dlhé chvíle na nemocničnom lôžku. Mne darovala staršie číslo časopisu Hlasy z domova a misií (č. 10/2017). Jeho čítanie ma tak zaujalo, že som sa rýchlo dostal na predposlednú stranu. Tam som našiel článok, ktorý som si prečítal niekoľkokrát: List Alberta Einsteina dcére Lieserl. V komentári k listu sa medzi iným uvádza, že dcéra slávneho génia v roku 1980 venovala 1400 listov písaných Albertom Einsteinom Hebrejskej univerzite, s požiadavkou nepublikovať ich, pokiaľ neubehne dvadsať rokov od jeho smrti...
Obsah listu je veľmi zaujímavý. Einstein pôsobivo píše o láske, keď na papier dáva svoje myšlienky. Citujem: „Keď som navrhol teóriu relativity, veľmi málo ľudí ma pochopilo, a to, čo odhalím, čo prinesiem ľudstvu teraz, taktiež koliduje nepochopením a predsudkami sveta...“ Autor ďalej píše: „Existuje extrémne mocná sila, pre ktorú zatiaľ veda neobjavila formálne vysvetlenie. Je to sila, ktorá zahŕňa a riadi všetky ostatné sily a dokonca je obsiahnutá vo všetkých fenoménoch, ktoré operujú vo vesmíre, ale napriek tomu sme ju nedokázali identifikovať. Táto univerzálna sila je všeobjímajúca láska.“ List je o to zaujímavejším, že vedec v liste uvádza mnohé sily lásky, ale pritom vyzdvihuje to najpodstatnejšie.
Je všeobecne známe, že Albert Einstein, pochádzajúci zo židovskej rodiny, pre záchranu vlastného života musel z rodného Nemecka emigrovať do Švajčiarska a odtiaľ do Ameriky, kde aj zomrel. Bol veriacim človekom. Svedčí  o tom ďalšia časť listu, kde dcére píše: „Láska je Boh a Boh je Láska. Táto sila všetko vysvetľuje a dáva životu zmysel. Pre lásku žijeme a umierame.“ Tieto slová vystihujú jeho presvedčenie, že nad nami je niekto, kto stvoril svet, nebeské telesá aj život na Zemi. Nad všetkým, povedané ľudskou rečou, panuje Stvoriteľ, ktorým je jedine Boh. A Božia sila je Láska: „Táto univerzálna sila je všeobjímajúca láska. Keď vedci hľadali zjednocujúcu teóriu vesmíru, zabudli na najmocnejšiu, nepoznanú silu. Láska je svetlo, ktoré osvetľuje tých, ktorí ho dávajú a dostávajú.“
My však zabúdame na Božie prikázania, nedodržujeme ich. Svet je plný nenávisti, šarvátok, ohovárania, rozkolov, ale i vojen.  Niet sa čomu diviť, že tieto negatívne javy sa dostávajú aj medzi obyčajných ľudí.
Spomeniem ďalšiu zaujímavú myšlienku z listu: „ Ak by sme namiesto E = mc2  akceptovali, že energia k vyliečeniu sveta môže byť získaná skrze lásku násobenú štvorcom rýchlosti svetla, došli by sme k záveru, že láska je najmocnejšia existujúca sila, pretože nemá žiadny limit.“ Einstein ďalej pripomína: „Pokiaľ chceme, aby náš živočíšny druh prežil, pokiaľ chceme nájsť zmysel života, pokiaľ chceme zachrániť svet a každú živú bytosť, ktorá ho obýva, láska je jediná odpoveď. Možno zatiaľ nie sme pripravení postaviť bombu lásky, zariadenú dosť silne na zničenie všetkej nenávisti, sebectva a chamtivosti, na zničenie vlastností, ktoré devastujú planétu. Avšak, každá individualita so sebou vo vnútri nosí malý generátor lásky, ktorého energia čaká na vypustenie do sveta.“

Za zmienku stojí, že keď som sa po trinástich dňoch od skončenia prvej hospitalizácie znova ocitol na nemocničnom lôžku, keďže sa mi mozgová príhoda zopakovala, pozoruhodnou zhodou okolností som sa zase dostal k spomenutému číslu časopisu a Einsteinovmu listu. Znova som ho začal čítať. Vtedy som mnohé pochopil – i v spojení s mojím vlastným životom. (Úvahu dokončujem po opätovnom prepustení z nemocnice, i keď nie celkom vyliečený.)
Albert Einstein v závere listu svojej dcére Lieserl píše: „Hlboko ľutujem svoju neschopnosť vyjadriť to, čo je v mojom srdci, ktoré pre teba ticho bije po celý môj život. Možno je už neskoro sa ospravedlňovať, ale preto, že čas je relatívny, potrebujem Ti povedať, že Ťa milujem. Tvoj otec Albert Einstein.“
Albert Einstein, i keď bol najslávnejším vedcom minulého storočia, nikdy nezaprel Boha. Potvrdzuje to i predmetný list, ktorý v podstate vypovedá o tom, že všetko sa pominie, len Božie slovo sa nepominie. A to by sme si mali uvedomiť všetci. V istom zmysle je tento list adresovaný všetkému  ľudstvu na matičke Zemi.

Jozef Nemčok
::
Rozhovor s autorom.

2 komentáre:

  1. Zo slov pána Nemčoka vanie životná múdrosť i pokora, bohatstvo skúseností...
    A to je dnes vzácne.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný14.9.19

    Jozef Nemčok uveril klamstvu

    Albert Einstein nikdy tento list nenapísal. A Maršálek sa tak pridal k šíriteľom klamstiev. Fiktívny list sa šíri po rôznych sociálnych sieťach ako vírus. Overené výroky Alberta Einsteina: http://www.zosity-humanistov.sk/2010/01/hlboko-veriaci-neverec-einstein/

    Poznámka: Nemám účet Google, takže ako anonymný, ale inak Lemmy.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.