25. septembra 2019

Pokus o zbežné posúdenie Nežnej revolúcie


Pri desiatom výročí „Nežnej revolúcie“ sa medzi ľudom ujal takýto komentár: Pred desiatimi rokmi sa kričalo „máme holé ruce“ a teraz „máme holé rice“. Nejde tu tak o ten fakt holých zadkov, veď „chudoba cti netratí“, ale o tú rýchlosť, bezohľadnosť a často aj nezmyselné spôsoby, akými sa to deje, a to neraz aj na všeobecnú škodu. Práve preto ma hnevá, že mnohí cirkevní a kultúrni činitelia, inštitúcie a časopisy sú až po krk v močiari svojho intelektualizmu – za uši ich odtiaľ môže vytiahnuť iba ten „príliš jednoduchý“ Kristus.
V rýchlych premenách, aké sa teraz dejú, je naozaj ťažké sa zorientovať. Ako maják na rozlišovanie, ktorého výška je neprekonateľná, nám však neprestajne svieti Kristus na kríži.
Je v poslednom čase módne deliť ľudí na humanistov a antihumanistov. Ale nie je to len ďalší prevlek boľševizmu? Ako tých humanistov rozlíšime a uchováme? Vystavíme im stranícke preukazy a budú podliehať stálej kontrole? Urobíme pre nich nejakú úniu a antihumanistov uzavrieme v nejakom veľkom gulagu?

Zvlášť mladí a neskúsení ľudia veľmi podliehajú forme a nedokážu rozlíšiť, ako sa často hovorí to isté len rôznymi slovami: „Úlohy Európskej únie čestne splníme. A už sa tu nebude bojovať za mier, ale ak nebudete takí demokrati, akých si my predstavujeme, tak vás všetkých zbombardujeme, a ak si ani potom nezvolíte demokrata, necháme vás pokapať od hladu a zimy!“
Milé moje elity, superelity a pseudoelity, srandu si z tých obyčajných a občas aj hladných ľudí nemôžete robiť donekonečna! To platí nielen pre malé národy a štáty, ale aj pre veľké! Veď z čoho vznikol nacizmus a komunizmus, ak nie z ľudskej chudoby a krivdy? Marx a Lenin, Mussolini a Hitler boli úbohými teoretikmi, ten posledný bol hádam najúbohejším. Z koho sa ale grupovali mladí čekisti a esesáci? Či nie z tých nezamestnaných, ktorí v mieri žili pod stanmi a boli odkázaní na charitnú teplú polievku? Či aj Hitler, aj Stalin nezažili dosť dlhé obdobie biedy a poníženia?
„Někerí ludé sa dycky měli dobre. Byli tu maďaróni, byli tu aj čechoslováci, my sme tu byli na robotu a mohli sme byt rádzi, ked sme im mohli cisknút káru.“ Áno, boli tu aj Lajošovia a neskôr Ludvíkovia, len tých Ľudovítov bolo vždy akosi málo. Nehovorím tu len o Židoch, alebo len o ľuďoch výnimočných schopností a inteligencie. Veď aj teraz je dosť ťuťmákov, ktorí sa cítia „Európanmi“, či dokonca „kozmopolitmi“. Ich rodné Kysuce, Liptov či Spiš ich nezaujímajú, maximálne si tak spomenú na rodnú dedinu, ešte skôr na rodný dom a úplne najskôr len na „nerodnú vilu“.
Mnohí obdivovatelia Západu akoby vôbec neregistrovali, koľko špiny a hanebnosti sa denne odtiaľ na nás valí. Ďaleko sme technicky a výkonnostne prekonali dimenzie Sodomy a Gomory! Vstúpme si do svedomia v tom zmysle, že ošiaľ výkonnosti, produktivity a bezbrehej slobody logicky nemôže viesť k ničomu dobrému.
Už som v mnohých úvahách zopakoval, že čo si môže určitý čas dovoľovať veľký a silný štát, to si nemôžeme dovoliť my. Možno, že je pre USA zdravé, keď je človek päť či šesťkrát za život hnaný a nútený meniť bydlisko a povolanie, a celé oblasti sa opakovane vyľudňujú a znovu skultúrňujú, ale je otázka, či je to zdravé aj pre naše doliny a údolia.
Vzrast egoizmu a často zbytočnej nervozity je hrozný, rýchly a nezmyselný. Ak mi pred piatimi rokmi mladší kolega aspoň podržal dvere, keď som niesol dva veľké balíky, tak teraz ma už nechá, nech si jeden strčím pod pazuchu a otvorím si sám... Je ťažké predpokladať, kam presne takéto trendy povedú, ale je ľahko možné, že znovu k násiliu a k novým radikálnym hnutiam. Ak ste v určitom zmysle bohatší, schopnejší alebo ináč výnimoční a oddelení, uvedomte si, že na podobné výbuchy doplatíte vy a vaše rodiny oveľa viac než tí, ktorých ste k takým výbuchom dohnali. Zmeny sú iste na to, aby sa v niečom pokročilo a nejaké zisky to prinieslo, ale pozor, aby nespravodlivosť ich rozdeľovania neprekročila určité medze.
Z druhej strany, je tu široký priestor na nezištnosť, obetavosť a uplatňovanie výnimočných schopností, a to zvlášť pre všetkých nasledovníkov Ježiša Krista.

Vlado Gregor
::
Rozhovor s autorom:
::
Diskusný kruh PriestorNetu k výročiu Novembra ҆89:

2 komentáre:

  1. Karol Dučák25.9.19

    Ó, kolega Gregor, moja poklona! A myslím to aj teraz, ako vždy, úprimne. Už ma zrejme natoľko poznáte, aby ste vedeli, že akékoľvek pochlebovanie je mi úplne cudzie. Konečne píšete niečo konkrétne, reálne uchopiteľné. Každopádne zo srdca ďakujem a blahoželám Vám k tomuto príspevku. A prepáčte, že som občas pichľavý. Ja už iný nebudem.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. „Je v poslednom čase módne deliť ľudí na humanistov a antihumanistov.“ Keby len to. Delenie ľudí dostáva stále nové podoby: na slušných a neslušných, na liberálov a extrémistov, na demokratov a fašistov... Človek povie, čo si myslí, a hneď je hodený do nejakého vreca. A najhoršie pritom dopadnú tí, čo si ešte zachovali zdravý sedliacky rozum.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.