16. októbra 2019

Svedectvo plného života


Pavol Karaba: Srdcom misionár
Bratislava, Don Bosco, 2019
V saleziánskom vydavateľstve Don Bosco vyšla zaujímavá a inšpirujúca kniha Srdcom misionár (Portrét saleziánskeho misionára J. D. Pravdu). Iniciátorom, zostavovateľom a autorom podstatnej časti knihy je Pavol Karaba. Autor predstavuje čitateľom saleziánskeho kňaza – misionára Jozefa Daniela Pravdu (Blatné, 1950). Don Daniel sa ešte pred svojím odchodom do misií v roku 1980 venoval počas svojej tajnej saleziánskej formácie a prvých kňazských rokov skupine chlapcov, z ktorých spravil lepších ľudí – cítia sa byť jeho duchovnými synmi. Kniha chce byť malou splátkou dlhu a prejavom vďačnosti, ktorú voči nemu pociťujú. Ide o predstavenie tejto azda najväčšej misionárskej osobnosti zo súčasných slovenských saleziánov. 

Kniha obsahuje rozhovory, listy a svedectvá, ako aj zápisky z denníka, ktoré J. D. Pravda napísal a podarilo sa ich zachytiť v médiách či archívoch, taktiež obrazové materiály, veľké množstvo fotografií z celého jeho života a z jeho rozličných pôsobísk. Kniha v pevnej väzbe má 152 strán, je na kvalitnom kriedovom papieri, text každej kapitoly je doplnený viacerými fotografiami. Farebná časová os zobrazuje dôležité úseky misionárovho života.
Knihu tvorí predhovor, desať kapitol rozdelených podľa jednotlivých etáp života, časová os a doslov. Prvú kapitolu (Detstvo a mladosť) vypĺňa rozhovor Anny Kosnáčovej, jeho spolupracovníčky na misijnom oddelení SDB a v združení Savio, otec Daniel v ňom spomína na detstvo, rodinu, domov, školu, spolužiakov, dedinu, kostol, na svoje pochybnosti vo viere, až po oslovenie profesorom na strednej škole v Senci, tajným saleziánskym kňazom Ivanom Grófom.
V druhej kapitole (Štúdiá a povolanie) otázky kládol Pavol Karaba. Rozhovor približuje stredoškolské roky v Senci, osobnosť Ivana Grófa, ktorým bol formovaný, sny o budúcnosti, vstup do rehole, prvé apoštolské kroky, štúdium na vysokej škole, vojenskú službu, saleziánsku formáciu, štúdium teológie, kňazskú vysviacku... Don Daniel hovorí o svojom misionárskom povolaní, o odchode do zahraničia, o živote v zahraničí po emigrácii.
V tretej kapitole (Afrika, misia Kongo), v ktorej otázky kládol Juraj Polakovič, tiež z jeho bratislavských skupiniek, moderátor OZ Manželské stretnutia, spolupracovník SDB, sú opísané prvé roky v Afrike (Zair), kde jeho hlavným poslaním bolo vyučovanie matematiky na saleziánskom gymnáziu, ďalej sa hovorí o Cirkvi a saleziánskom pôsobení v krajine, domorodcoch, cestách do Európy, chorobách, o pôsobení v Kongu, prednášaní v seminári.
Štvrtá kapitola (Návrat na Slovensko a zrod misie Sibír; pýtal sa Pavol Karaba) zachytáva príchod na Slovensku a začlenenie sa do Slovenskej provincie v roku 1990, život saleziánov po rokoch tajného pôsobenia, zrod misie a pôsobenie na Sibíri.
Piata kapitola (Misia Azerbajdžan; rozhovor viedol Alexander Suchal) je o začiatkoch mise v Azerbajdžane, ktorú slovenským saleziánom zverila Svätá stolica a ktorú don Pravda s vtedajším provinciálom SDB na Slovensku a dnešným apoštolským prefektom v Azerbajdžane biskupom Vladimírom Fekete rozbiehal a po rokoch prípravy v rokoch 2000–2003 viedol, o návšteve Jána Pavla II. v krajine i odchode z tejto krajiny. Šiesta kapitola (Návrat na Slovensko a zrod občianskeho združenia Savio; rozhovor viedol Pavol Karaba) zachytáva roky, keď J. D. Pravda bol vedúcim misijného úradu v reholi, ďalej pôsobenie laikov v misiách, problémy v misiách i jeho rozhodnutie pre ďalšiu misiu.
Siedma kapitola (Znovu v Afrike, misia Gabon; rozhovor s Pavlom Karabom), predstavuje pôsobenie v tejto krajine. Ôsma kapitola (Misia Čad; pýtal sa Juraj Polakovič) zachytáva pôsobenie od roku 2011 v Čade, predstavuje Cirkev, situáciu, problémy a život v krajine. Deviata kapitola (Duchovný život; znova s Pavlom Karabom) odhaľuje čitateľom viaceré otázky duchovného života. Poslednú desiatu kapitolu tvoria tri rozprávania: pohľady na Daniela Pravdu – ako ho vidí jeho spolupracovníčka na misijnom oddelení slovenských saleziánov Anna Kosnáčová a PhDr. Judita Stempelová, ktorá bola misijnou dobrovoľníčkou na misiách na Sibíri a v Azerbajdžane, potom spomienky chlapcov, ktorým sa venoval v sedemdesiatych rokoch 20. storočia v Bratislave i Košiciach.
Don Daniel Pravda prežil veľmi bohatý, naplnený, inšpiratívny život. Nedal sa nikým a ničím znechutiť i keď sa stretával s mnohými problémami, o ktorých je možné sa z knihy dozvedieť. Darilo sa mu vďaka tomu, že prijal Božie povolanie a iste aj vďaka tým, ktorí ho na cestu rehoľného i kňazského života nasmerovali, vďaka jeho obetavosti a vytrvalosti a ochote slúžiť tam, kde bol poslaný. Tiež vďaka tým, ktorí stáli pri ňom a pomáhali mu v jeho ceste. Ako konštatuje na zadnej strane obálky don Štefan Kormančík, jeho spolubrat z misií v Azerbajdžane, otec Jozef Daniel Pravda je veľkou misijnou osobnosťou Cirkvi na Slovensku. A podľa jeho spolupracovníka v misiách dona Jozefa Tótha je možné povedať, že sa v službách pre misie úplne zodral.
Kniha sa dobre číta, lebo ide o svedectvo naplneného zodpovedného života, ktorý nielen slovami oslovil a priviedol mnohých na správnu cestu. J. D. Pravda nikdy nehľadel na seba a svoje záujmy, ale vždy sa usiloval prijať a plniť Božiu vôľu. Ako to v doslove konštatuje zostavovateľ: Daniel bol vždy presvedčený, že práve privádzanie ľudí k viere v Boha a k evanjeliovej morálke je najlepšia cesta zlepšiť ich život aj tu na zemi... O tom som presvedčený aj ja a tak nás kniha, ktorá síce vychádza zo spomienok, no nie je len svedectvom pre históriu, ale podnetom k plneniu Božej vôle a k naplnenému životu, môže inšpirovať aj dnes. Cez ňu môže don Daniel oslovovať mnohých aj v súčasnosti a tak pokračovať v svojej misii. Vďaka patrí otcovi Danielovi a tiež všetkým, ktorí sa zaslúžili o to, aby takéto vzácne dielo mohlo obohatiť a inšpirovať čitateľov.

PS:
Zažil som dona Pravdu naživo v roku 1990, keď prišiel na pozvanie nášho klubu Slovenského misijného hnutia v Skalici a hovoril o svojom pôsobení v misiách v Afrike. A neskôr, keď bol vedúcim misijného oddelenia, na sneme SMH v Banskej Bystrici, kde hovoril o pôsobení saleziánov v misiách, som mal možnosť mu odovzdať dar pre misie od môjho strýca.

Ľudovít Košík
::
Čítame dobré knihy:
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.