1. mája 2020

Kristov kňaz Ignác Juračka

Ľudovít Košík

Katolícky kňaz, národovec a kultúrny pracovník Ignác Juračka sa narodil v Kopčanoch 1. mája 1820 v roľníckej rodine (otec Ignác, matka Jozefína, rod. Štefíková). Prvé štyri gymnaziálne roky študoval v Skalici, potom v Jásebrényi a Pešti, teológiu v Trnave a Bratislave a na Pázmaneu vo Viedni. Dňa 3. apríla 1845 bol vysvätený za kňaza a nastúpil ako kaplán v Stupave.
Bol Slovákom telom i dušou, v seminári sa priatelil s rovnako zmýšľajúcimi bohoslovcami, ktorí chápali podobne ako on vtedajšiu dobu veľkého národného útlaku. Ani počas kňazského pôsobenia nezaprel svoj ľud.

V revolučnom roku 1848, keď v nedeľu 24. septembra odbavil bohoslužby v Pajštúne (dnes Borinka), sa zo zvedavosti zamiešal do zástupu ľudí čítajúcich na stene vylepenú vyhlášku. Prečítal tlačivá, ktoré v troch rečiach nariaďovali úradne občanom, že v budúcnosti všetci pod ťarchou ťažkých trestov majú poslúchať len maďarskú vládu. Keď vystupoval na voz, ktorý ho mal odviezť do Stupavy, oslovila ho jedna žena: „Pán kaplán, čo je to tam vyvesené?“ On jej odpovedal, že „pletky“. Ešte v ten deň ho udal Nemec Schreiber, poverený jeho pozorovaním, sudcovi zemanov Adalbertovi Bouczovi v Stupave, ktorý ho ako buriča ľudu udal vládnemu komisárovi v Bratislave. Pritom Boucz bol spolužiakom Juračku na filozofii.
Vládny komisár Ujházi ho nariadil hneď zatknúť. Zatkli ho 10. októbra o 23. hodine. Kapitán stupavskej gardy Jozef Rauscher a hajdúsi prišli na faru všetko mu prehľadali, vzali všetky listiny i pripravenú kázeň, v stoličnom dome ho uväznili v temnej samotke a 11. novembra ho postavili pred vojenský súd, kde mu hrozil trest smrti; tu ho navštívila i jeho matka. Bratislavský kanonik gróf Forgáč dosiahol svojou návštevou u Ľudovíta Košúta v Pešti i u arcibiskupa kardinála Haama presunutie prípadu pred civilný súd, čím mu zachránil život. Pomohol aj Juračkov brat, ktorý bol v Pešti lekárom.
Ignáca Juračku previezli do františkánskeho kláštora, kde ho vojaci strážili naďalej, ale tu sa pomaly a postupne zotavoval, 17. novembra ho previezli späť do kasární, kde panoval evakuačný chaos, pretože cisárske vojsko prekročilo Moravu a tlačilo sa na Bratislavu. Celé dni nakladali na lode a odvážali do Pešti všetko, čo sa len dalo. Na lodi odvážali aj tridsať väzňov, väčšinou zo špionáže podozrivých Židov, farára Andreja Zančica i kaplána Juračku, ktorý na brehu zbadal i matku. Loď načas uviazla pre nízky stav vody v Komárne, tam doviedli oboch kňazov do pevnosti, kde sa im dostali kliatby, urážky a zlorečenia.
Keď sa Ignác Juračka dostal do Maďarska, pomohol mu jeden Žid, ktorý vyhľadal v Pešti jeho brata lekára, poslal mu peniaze a vybavil mu možnosť vychádzok. Do prepustenia (8. januára 1849) z peštianskej väznice zažil mnoho potupy. Doma nemali o ňom žiadne zvesti a pokladali ho za mŕtveho.
Po prepustení sa 9. januára hlásil arcibiskupovi Jánovi Haamovi, ktorý ho vypočul, a navštívil aj svojho rektora z Pázmanea Štefana Kunsta. Potom sa vrátil do Stupavy, kde sa dozvedel, že lábsky farár Ján Petráš odchádza do Zohora – priatelia ho požiadali, aby sa o lábsku faru uchádzal on, kde aj 14. marca 1849 nastúpil a účinkoval tam päťdesiat rokov. Pôsobil tam až do svojej smrti 27. augusta 1899. Na miestnom cintoríne je aj pochovaný.
Ignác Juračka bol všestranným organizátorom a podporovateľom slovenského národného života. Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, gymnázia v Kláštore pod Znievom, v roku 1863 bol účastníkom a podporovateľom cyrilometodských osláv na Velehrade a organizátorom národného života na Záhorí. Obdivoval básnické dielo Jána Hollého a venoval mu báseň Prorok Slávy (Orol tatranskí, 1846). Sústavný záujem o domáce literárne dianie potvrdil článkom Nový dúkaz literární v bývalém květu společného česko-slovenského pravopisu na Slovensku (Slovenské noviny, 1853). Do týchto novín i do časopisu Cyril a Metod prispieval aj krátkymi informačnými článkami. Je prototypom dekana Surinského v románe Š. H. Vajanského Kotlín. V roku 1895 slávil v Lábe päťdesiate výročie kňazskej vysviacky a pozvaní hostia mu zaspievali „Kto za pravdu horí“.

Ľudovít Košík

Použitá literatúra:
Viera Drahošová: Ignác Juračka. Záhorie, 4/1994
Pavol Hallon: Nová kniha o Lábe. Láb, 1999
Lexikón katolíckych kňazských osobností. Lúč, Bratislava, 2000
Slovenský bibliografický slovník. Martin, 1987

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.