Almužna dobrého slova

 

Jaroslav Durych: Zastavení

Praha, Mladá fronta, 1996

Literárne dielo českého katolíckeho spisovateľa Jaroslava Durycha (1886–1962) je druhovo a žánrovo pestré a bohaté a je v istom zmysle náprotivkom tvorby vtedy aj dnes protežovaných autorov hlavného prúdu (napríklad Karla Čapka), a to svojou katolíckou orientáciou, duchovným estetizmom i odmietaním toho, čo sa s súčasnosti nazýva liberálna demokracia.

J. Durych písal poéziu (lyrickú aj epickú), básne v próze, eseje, meditácie, poviedky, novely, romány, divadelné hry, odborné state literárne a lingvistické, popritom sa aktívne venoval publicistike. V medzivojnovom období založil a redigoval dva významné časopisy: Rozmach a Akord. Neskôr bol z politických dôvodov ostrakizovaný, od roku 1941 až do smrti mu nevyšiel žiaden nový titul, hoci tvoriť neprestal; v rokoch vnútorného exilu napísal niekoľko diel, ktoré sú v kontexte jeho tvorby dôležité, osobitne treba spomenúť románovú tetralógiu Služebníci neužiteční o jezuitskej misii v Japonsku v 17. storočí (hlavným hrdinom je misionár a mučeník blahoslavený Karol Spinola).

Kniha Zastavení predstavuje výber z autorových krátkych próz – v celej šírke tvorivých postupov, zahŕňa realistické poviedky aj básne v próze a texty imaginatívne, snové, tajomné, prekračujúce hranice zmyslovej skúsenosti. Ako čítame v redakčnej poznámke na záložke, ide miestami o „majstrovské evokácie s existenciálnym presahom“. Vskutku, autor dáva svojim textom spirituálnu dimenziu, z čoho vyplýva smerovanie k mysticizmu a duchovnej exaltovanosti. Vladimír Justl v doslove nazvanom Tam a tady výstižne poznamenáva, že Durychova spisba sa vyznačuje nezameniteľným štýlom a vyhraneným prístupom k skutočnosti, prelína sa v nej racionálnosť a intuitívnosť, znova a znova sa pripomína tajomstvo viery, krásy, lásky, hriechu a odpustenia, života a smrti.

V prítomných prózach nachádzame nemálo sýtych obrazov, metafor, alegórií či podobenstiev, nemálo významových odkazov a podnetných myšlienok nesúcich pečať nadčasovosti. Za programové možno považovať slová z prózy Básnik a svět o tom, že úlohou umelca-básnika nie je chváliť svet, ale chváliť Boha: „Nie je nič úžasnejšie a krajšie ako videnie Božích skutkov...“ Život je dar a človek je v podstate živý iba z almužny, „každá milosť, krása, radosť a láska je almužnou“ (poviedka Almužna), darom či milodarom, ktorý má pôvod v pravde stvorenia. Táto myšlienka sa ako návratný motív rozvíja vo viacerých textoch, okrem iných v próze s názvom Sen, kde je spomenutá „almužna dobrého slova“. Jaroslav Durych sa svojou literárnou tvorbou pričlenil k spisovateľom, ktorí dobré slovo šírili a slúžili mu s vedomím zodpovednosti.

 

Ján Maršálek

::

Súvisiaci článok: Náboženské eseje Jaroslava Durycha.

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.