O kresťanskej viere

 

Žijeme v dobe mnohých ponúk, rozličné učenia a návody na život sa nám ponúkajú ako tovar na tržnici. Môže to v nás vyvolávať pochybnosti aj bezradnosť. Ako sa zachovať? J. Ratzinger – Benedikt XVI. poznamenáva: „Hádam by sme mali predsa len viac dôverovať stáročia pretrvávajúcej prítomnosti viery...“ Kresťanská viera je odskúšaná, jej spoľahlivosť je doložená svedectvom a životom miliónov ľudí (našich predkov), ktorí úprimne a verne nasledovali Krista. Nebolo by múdre zanechať poklad viery v minulosti, bolo by našou tragédiou vieru stratiť.

Človek sa musí z udalostí svojho života učiť vždy nanovo chápať vieru, ale v tomto procese nesmie byť odstránená jednota chápaného. Ako čítame: „Náš vzťah k Bohu nemôže spočívať na našej vlastnej predstave, na špekulatívnom poznaní, ale vyžaduje si pozitivitu toho, čo stojí oproti nám, čo k nám prichádza ako niečo pozitívne, čo možno prijať.“ Pritom iba láska môže pochopiť takpovediac bláznovstvo obety, dávania a rozdávania. V kresťanskom chápaní sa viera, láska a nádej navzájom podmieňujú a vyžadujú – možno tu hovoriť o jednote služby a bytia.

Kresťanský život, to nie je sled náhod či súhra okolností, ani podliehanie telesnej prirodzenosti, ale práve naopak konanie proti tejto prirodzenosti, cesta nahor, ktorá si, na rozdiel od cesty po prúde, vyžaduje úsilie: „Kresťanom sa možno stať nie narodením, ale iba znovuzrodením.“ J. Ratzinger – Benedikt XVI. uzatvára: „Kresťan verí v Krista, a preto verí v budúcnosť sveta, nielen svoju budúcnosť.“ Kresťana drží a nesie nádej vo vykúpenie; to je nádej, pre ktorú „sa i dnes oplatí byť kresťanom“ (Joseph Ratzinger – Benedikt XVI.: Úvod do kresťanstva. Trnava, Dobrá kniha, 2007).

 

Ján Maršálek

 

(Vybrané z knihy Útek z Babylonu, ktorá vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov.)