Dr. Jozef Tiso očami študentov

 

Martin Lacko (ed.): Tisovi žiaci prehovorili
(Spomienky absolventov Učiteľského ústavu v Bánovciach n/B.)

Bytča, Slovenský dejepisný spolok, 2025

Kniha, ktorú zostavil a redakčne pripravil historik Martin Lacko, prostredníctvom svedectiev a odbornej štúdie približuje založenie a históriu mužského katolíckeho učiteľského ústavu v Bánovciach nad Bebravou. Publikácia čiastočne čerpá z Pamätnice Rímskokatolíckeho mužského učiteľského ústavu v Bánovciach nad Bebravou 1934–1945, ktorá vyšla v roku 1996 vo vydavateľstve Slovak Academic Press v Bratislave, s finančným príspevkom Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia a s predhovorom nitrianskeho biskupa J. Ch. kardinála Korca. Pamätnica vyšla vtedy v pomerne malom náklade a dnes je ťažko dostupná, preto sa M. Lacko rozhodol znova priblížiť verejnosti osemnásť svedectiev, ktoré podali zväčša profesori a žiaci ústavu; k nim bolo pridané svedectvo absolventa tohto ústavu historika Dominika Choluja a tiež vyhlásenie absolventov ústavu z roku 1994.

Bývalí absolventi tohto učiteľského ústavu sa po rokoch prenasledovania a perzekúcií, ktoré sa začali po jeho zatvorení v roku 1945 a trvali až do roku 1989, stretli počas víkendu 7. a 8. júla 1990 v Bánovciach, aby odhalili na jeho budove pamätnú tabuľu zakladateľovi a riaditeľovi ústavu Dr. J. Tisovi. Tabuľu posvätil nitriansky biskup Ján Chryzostom Korec. No to sa vtedy stretlo s vlnou protestov zo strany čechoslovakistov a komunistov, po niekoľkých dňoch bola tabuľa postriekaná hnedou farbou, napokon zvesená a dodnes je uložená v depozite.

Myšlienka založiť učiteľský ústav sa zrodila v hlave bánovského farára Dr. Jozefa Tisa. Projekt sa nerealizoval jednoducho. V roku 1933 po Pribinových oslavách ministerstvo v Prahe založenie ústavu nepovolilo. Po sťažnostiach a politických prieťahoch bol ústav otvorený 1. septembra 1934. Bol to druhý mužský katolícky učiteľský ústav na Slovensku, prvý bol v Spišskej Kapitule, ale ten nestačil pokryť potrebu učiteľov pre katolícke školy na Slovensku.

Dekan-farár Dr. Tiso bol hlavným organizátorom založenia ústavu a jeho prvým riaditeľom. Ustanovil sa pedagogický zbor, vytvorila sa knižnica, postupne sa budoval internát, o kuchyňu sa starali rehoľné sestry satmárky, výchovu mali na starosti rehoľníci z rehole Školských bratov. V roku 1938 vyšli zo školy prví abiturienti (maturanti). V roku 1940 Snem SR zmenil dovtedajšie štvorročné učiteľské ústavy na päťročné učiteľské akadémie. Na Slovensku vtedy pôsobilo štrnásť takýchto akadémií. Za jedenásť rokov existencie ústavu (akadémie) vyšlo z neho vyše dvesto mladých učiteľov, ktorí sa úspešne uplatnili vo vede, kultúre, umení, športe či iných odvetviach a po celý život si dokázali udržať kresťanskú identitu a pocit národnej hrdosti. 

Na jar 1945 bánovský učiteľský ústav zanikol, bol poštátnený a názov zmenený na Štátnu učiteľskú akadémiu. Zmenila sa jeho vnútorná náplň, vytratila sa kresťanská a národná orientácia. Nebolo možné zmieniť sa o jeho zakladateľovi...

Aj táto kniha nám môže pripomenúť starú pravdu, že je veľmi dôležité, aké školy máme, kto vychováva mládež a kto jej odovzdáva poznatky, že nie je dôležitá len odborná úroveň učiteľov a vychovávateľov, ale aj ich osobnostné, morálne, hodnotové kvality.

 

Ľudovít Košík

::

Oživujeme historickú pamäť:

Martin Lacko (zost.): Andrej Hlinka v poézii

František Vnuk (zost.): Noc pred popravou

Spomienky Gertrúdy Herényiovej na väzenie v rokoch 1949–1953

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!