Aký svet vlastne chceme?

 

Ľudovít Košík

Žijeme vo svete plnom nepokoja. Ešte pred pár dňami sa niektorí komentátori počas návštevy pápeža Leva XIV. vo Francúzsku na túto krajinu pozerali s optimizmom a nádejou do budúcnosti, v týchto dňoch sme svedkami obrovských protestov najmä mládeže vo veľkých mestách, spojených s konfliktami, ničením a rabovaním, a protesty prerastajú aj do Talianska, Belgicka, Portugalska, Španielska. Počúvame aj správy o nepokojoch a protivládnych protestoch v Albánsku a Srbsku. Už vyše štyroch rokov sme svedkami vojnového konfliktu na Ukrajine a v Rusku, ktorý prináša straty na životoch, zranenia a obrovské materiálne škody. Navyše, prebieha dlhodobý konflikt na Blízkom východe.

Ani Slovensko nie je ušetrené od tragických udalostí. Akosi rýchlo ich pribúda. Od tragickej udalosti v škole v Spišskej Starej Vsi nás delí rok a od tej v Staškove niekoľko dní. Len v priebehu jedného týždňa sme zaznamenali dva útoky na zdravotníkov v bratislavských nemocniciach, dva útoky na pracovníkov železníc, takmer denne počúvame o vyhrážkach, agresii, ba mali sme aj atentát na premiéra... Tesne pred Vianocami v roku 2023 sa udiala veľmi tragická udalosť v Prahe na filozofickej fakulte, pri ktorej vyhaslo 15 životov a bolo 25 zranených. A dalo by sa dlho pokračovať.

Zbytočné tragédie a materiálne škody, ktoré prináša agresia niektorých nezodpovedných jednotlivcov či skupín! Teda už nie len kdesi ďaleko na opačnom konci sveta, ale aj v Európe, aj v našej krajine sa dejú veci, ktoré nemôžu nechať ľahostajným nikoho, kto má ešte štipku zdravého rozumu a svedomia. Mnohí sa pýtajú, ako je možné, že sa toto deje, a čo máme robiť, aby sme tomu zabránili, aby sa zbytočné tragédie už viac nestávali. Sme povinní hľadať riešenia, aby sme nebezpečnému konaniu spojenému s ubližovaním, ba i zabíjaním nevinných a ničením hodnôt zabránili.

Žijeme naozaj v komplikovanom svete. A nikomu, kto žije čestne, pravdivo, spravodlivo, zodpovedne, takýto spôsob života – spojený s vojnou, nepokojom, aroganciou, agresiou, násilím – nemôže vyhovovať. Nejde iba o to, že správy o udalostiach sa šíria v reálnom čase a o všetkom hneď vieme. Najviac sa nás dotýkajú naše najbližšie vzťahy, a možno práve v ich kríze je možné hľadať príčiny negatívnych spoločenských javov. Varovné štatistiky o problémových udalostiach by nemali nechať ľahostajných najmä zodpovedných a kompetentných.

Záchranné a silové zložky zväčša reagujú pohotovo a profesionálne. Ale svet okolo nás sa stáva neľudským a zbytočne komplikovaným. A vidíme, že k nešťastiu niekedy prichádza veľmi rýchlo. Okrem toho rastie inflácia, ceny energií, potravín, tovarov aj služieb. Akú nádej máme do budúcnosti? Je však správne len protestovať, kritizovať, demonštrovať, siať a šíriť nepokoj a násilie? Nevytratila sa nám zo života v posledných rokoch slušnosť a morálka? Nemali by sme ponúkať čosi viac ako nespokojnosť? Aj niečo pozitívne, čím obohatíme aj iných?

Kde väčšina viac berie ako dáva, tam sú problémy, kde viac dávame ako berieme, tam aj spoločenský život rozkvitá. Žiaľ, spoliehame sa na takých politikov, ktorí žijú bez morálky, len preto, že nám sľubujú svetlé zajtrajšky a svetlú budúcnosť, hoci vieme, i oni vedia, že je to nereálne. Môže dať niekto to, čo sám nemá?!

Riešenie nevidím v politike ani v ekonomike, ani v ekológii, ako sa nás mnohí snažia presvedčiť. Riešenie je v morálke. Myslíme si, že si vystačíme s vlastnými ľudskými silami. Boha sme odsunuli do úzadia, niektorí aj celkom odmietli. Bagatelizujeme, ba glorifikujeme hriech a pohŕdame čnosťou. Ale svet nemôže fungovať bez hodnôt, a tie duchovné a duševné musia mať prednosť pred materiálnymi. Ak ich odmietneme, bude človek človeku vlkom.

Relativizujeme hodnoty, no nedá sa žiť neutrálne. Dostali sme pozvanie k dokonalosti a k láske a dostali sme k tomu aj základné normy v Desatore Božích prikázaní a v Ježišovom učení. Za dobro má byť odmena a zlo si zaslúži trest. Božie zákony platia tak ako prírodné, ak ich spochybníme či odmietneme, spôsobíme problémy sebe aj iným. Spoločnosť musí mať svoje pravidlá, v anarchii sa žiť nedá. Kto tak koná, že žije z rozkladu hodnôt či spoločnosti, trvalo šťastný byť nemôže. Každý musí niečím prispievať do spoločného, podľa svojich možností a schopností, a mať na zreteli spoločné dobro.

Ten, kto spoločnosť rozkladá, nemôže mať našu podporu. Ani ten, kto žije na úkor iných. Teda nemôže platiť, že každý si môže robiť, čo chce. Každý hriech prináša bolesť, trápenie a v konečnom dôsledku smrť. Oproti tomu každé dobro prináša dobré ovocie. Ani Cirkev, ktorá bývala aj strážkyňou morálky, a sama sa v posledných rokoch topí v mnohých problémoch, nemôže schvaľovať ani tolerovať a už vôbec nie požehnávať hriech; mala by jasnou rečou hlásať Božiu Pravdu.

Pre nikoho nemôže platiť: užívaj si a konzumuj koľko a ako chceš! Preto premýšľajme, tvorme, žime zodpovedne a buďme darom, prínosom pre rodinu i spoločnosť.

 

Ľudovít Košík

::

Rozhovor s autorom: Kresťanstvo vybudovalo Európu.

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).