tag:blogger.com,1999:blog-2838719740178697615.post3991871180320370733..comments2012-01-17T16:58:40.923+01:00Ján Maršálekhttp://www.blogger.com/profile/00487548788375247576noreply@blogger.comBlogger2125tag:blogger.com,1999:blog-2838719740178697615.post-31172634391584799382012-01-17T16:58:40.923+01:002012-01-17T16:58:40.923+01:00W abt, ďakujem za komentár. Keď som si ho prečítal, napadlo mi, že možno práve v časoch kolektivizmu ľudia viac potrebovali vyhľadávať intímnu atmosféru s poéziou.Ján Maršálekhttp://www.blogger.com/profile/00487548788375247576noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-2838719740178697615.post-32597362766186763842012-01-16T17:19:12.677+01:002012-01-16T17:19:12.677+01:00Tak veru, poézia si vyžaduje atmosféru, pokiaľ možno intímnu. Zavrhli sme kolektivizmus, ale k poetickej intimite sme nedospeli, ostali sme trčať niekde medzi tým :) <br /> A druhá otázka - ekonómovia ako takí zanikli (možno nikdy neexistovali), alebo sa pretransformovali na majiteľov firiem, korporátnych manažérov, kapitalistov, bankárov a špekulantov. <br /> Ako sa úloha štátu minimalizuje na stráženie a garantovanie akéhosi sociálneho zmieru, tak sa ekonomika presúva do firiem s dosahom podľa veľkosti kapitálu, bez ohľadu na hranice a so záujmami predovšetkým firemnými a korporátnymi. <br /> Ekonomika celku (štátu) je preto náhodná, riadi ju v podstate &quot;neviditeľná ruka trhu&quot;. <br />:)w abthttp://www.blogger.com/profile/01159754106280380959noreply@blogger.com