Svet v ohrození

 

V Literárnom týždenníku (č. 9–10/2025) vyšiel môj článok o krízovom stave spoločnosti, ktorý teraz poskytujem čitateľom PriestorNetu...

Sledujúc dianie u nás i za hranicami, na poli kultúry, ekonomiky aj politiky, musíme konštatovať, že situácia je ťažká, krízová, plná napätia – ako pred výbuchom. Signálov, jasných znakov či dôkazov máme nadostač. Nielenže sa nerešpektujú pravidlá slušnosti, bontónu, to by ešte nebolo najhoršie, ale neberie sa ohľad ani na dôstojnosť a česť človeka, na jeho prirodzené práva. Nehovoriac o vzťahu k pravde ako základnom predpoklade normálneho, zdravého chápania sveta a ľudského bytia.

Treba brať vážne varovné slová kardinála Roberta Saraha, ktorý múdro a fundovane analyzuje súčasný stav takzvaného vyspelého demokratického sveta. V knihe Pane, zostaň s nami (slovenské vydanie: Bratislava, Lúč, 2019) píše, že „západná civilizácia prežíva smrteľnú krízu“. Deje sa vlastne to isté, čo sa dialo v období úpadku Rímskej ríše. Blahobyt – i keď stojaci na hlinených nohách, na dlhoch, tvorený na úkor minulých aj budúcich generácií – nám zatemnil zrak. Do popredia sa dostal materializmus, egoizmus a konzumný spôsob života, sprevádzaný mravným úpadkom a hodnotovou dezorientáciou: „Tragickým okamihom pre starý kontinent nie je to, že nechápe zmysel svojho poslania, ale že ho čoraz menej znepokojuje, že nijaké nemá.“ Kardinál tu upozorňuje na odklon od kresťanstva, na duchovnú vyprázdnenosť, stratu ideálov a ich nahrádzanie zvrátenými ideologickými konštruktmi, ktoré spochybňujú priamo podstatu človečenstva: „V hre je ľudská civilizácia a európsky človek na to nedbá. Tancuje na okraji priepasti...“

Súmrak Európy

V poslednom čase sa nám tu ako huby po daždi začali objavovať skupinky záchrancov demokracie a kultúry. Natíska sa otázka, akú demokraciu a kultúru chcú zachraňovať. Demokraciu politickej korektnosti a povinného súhlasu s predpismi eurobyrokratov? Kultúru multikulturalizmu a bezduchosti? Máme udržiavať to, čo sa neosvedčilo, čo je v rozpore s prírodnými aj Božími zákonmi? Žiaľ, Európska únia, na ktorú sa spomenutí záchrancovia odvolávajú ako na etalón vyspelosti a pokroku, sa za posledné roky zmenila k horšiemu. Stala sa samoľúbou a prehnane sebavedomou – v rozpore s reálnym stavom a výsledkami. Presadzuje protikresťanskú agendu a pochybné politické vízie (progresivizmus, genderizmus, ekologický alarmizmus...). A odmieta pohľad do zrkadla. Musel prísť niekto zvonka (viceprezident USA J. D. Vance), aby „európskym elitám“ povedal, že rušenie výsledkov volieb, zatváranie kostolov a trestanie ľudí za modlenie je neprípustné. Ale ani to nepomohlo, elity neprecitli.

Kardinál Sarah konštatuje, že Európa stratila svoju noblesu. Do všetkých oblastí života prenikla nízkosť, plytkosť a zároveň namyslenosť. Západný svet už nehľadá pravdu a zamieňa zlo s dobrom: „Klamstvo už nie je hanba, môžeme povedať, že sa nehanebne predvádza. Z jazyka sa stal nástroj ekonomického a finančného boja. Žijeme v zmätku. Vytvárame si nové slová, no v žiadnom prípade im nesmieme dať presný význam. Nevieme, čo znamená byť mužom a ženou. Pohlavie už nie je objektívnou skutočnosťou. Ustavične nanovo vymedzujeme pojem rodiny, manželstva a ľudskej bytosti...“ Slovom, ocitli sme sa v závoze, vlastnou vinou strácame dych a sme dezorientovaní, no odmietame si to priznať.

Aj podľa amerického autora Pata Buchanana je naša civilizácia v kritickom stave. Ako píše, hlavným znakom úpadku je veľmi nepriaznivá demografická situácia, spôsobená mentalitou konzumizmu a hodnotového relativizmu. Národy vymierajú, keď strácajú vieru, keď zanechajú ideály, ktoré im dávali chuť do života. Západný svet odhodil mravný kompas a teraz blúdi bez jasného cieľa: „Dni Európy sú zrátané. (...) Rozhodnutím nemať deti Európania prijali koniec svojej civilizácie...“ (Patrick J. Buchanan: Smrť Západu. Citované podľa českého vydania: Citadella, 2012).

Vojnové hrozby

P. Buchanan už pred viac ako dvadsiatimi rokmi nastolil otázku, ktorá sa teraz (po nástupe Donalda Trumpa do funkcie prezidenta USA) začína naplno prejavovať v praktickej politike: „Ak sa Európania natoľko nezaujímajú o vlastnú záchranu, že odmietajú mať dosť detí, aby udržali svoje národy pri živote, prečo by Američania mali Európu brániť – a možno za Európu umierať?“ Pravdaže, nejde iba o to, ide aj o peniaze a vplyv, o ekonomickú silu i schopnosť získať si spojencov, v čom Európa (Európska únia) takisto zlyháva; spomeňme napríklad nezmyselné rozhodnutia súvisiace s takzvanou zelenou dohodou a kovidovou pandémiou, faktické schvaľovanie nelegálnej migrácie, nedostatočný záujem o zabezpečenie energetickej a potravinovej bezpečnosti, zanedbanie mierovej diplomacie a neochotu dohodnúť sa s Ruskom.

V slovenskom verejnom priestore občas zaznie slovné spojenie „politika na všetky štyri svetové strany“. Pre niekoho heslo, program, pre iného zas utópia alebo čosi smiešne, ba neprípustné. Mala by to však byť samozrejmosť – nemať klapky na očiach, usilovať sa o dobré vzťahy a spoluprácu s každým, kto o to stojí, vytvárať styčné body so všetkými susedmi i veľmocami. Slovensko sa nachádza na rozhraní západného a východného civilizačného okruhu, má teda doslova povinnosť budovať mosty dorozumenia, na jednej strane zachovať vernosť Západu, na strane druhej brať do úvahy existenciu Východu s jeho hodnotami a záujmami.

Žiaľ, ono budovanie mostov naráža na mnohé prekážky, tak na Slovensku, ako aj inde vo svete, ak nechceme hovoriť dokonca o sabotovaní takého úsilia. Vzťahy sa komplikujú, čoraz častejšie sa „argumentuje“ hrubou silou. A tak dnes už nielen „alternatívni“ publicisti a komentátori, ale aj viacerí poprední politici hovoria o nebezpečenstve vypuknutia vojny nebývalých rozmerov. No u väčšiny z tých, ktorí majú moc rozhodovať (osobitne v Európskej únii), naďalej vládne akási divná popletenosť, tvrdohlavosť či infantilnosť spojená s odmietaním reality... Nedávno zosnulý Anton Hykisch, uvažujúc v knihe Nočné zápisky (Bratislava, Marenčin PT, 2024) o súčasnej planetárnej kríze, takto ilustroval situáciu: „Mráz mi behá po chrbte pri pohľade na nedozreté dievčatká vo funkcii ministeriek zahraničia, obrany či priam premiérok alebo prezidentiek, objímajúce šéfov vojenských aliancií, s ľahkosťou rozhodujú o miliardách eur na dodávku zbraní bojujúcej strane, zbavujú svoje štáty stáročnej neutrality (bez parlamentu, bez referenda), nazývajú svojich protivníkov masovými vrahmi, úsmevne poskakujú pred kamerami a vôbec si neuvedomujú, že práve posunuli svet o ďalší centimeter nad priepasť tretej svetovej vojny...“

Svet je vo veľkom ohrození. Ak sa veci nezmenia, ak nedôjde k zásadnému obratu, ak sa bude geopolitika naďalej uberať cestou zvyšovania napätia, čakajú nás krušné časy.

 

Ján Maršálek

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.