V Literárnom týždenníku (č. 9–10/2025) vyšiel môj článok o krízovom
stave spoločnosti, ktorý teraz poskytujem čitateľom PriestorNetu...
Sledujúc dianie u nás i za
hranicami, na poli kultúry, ekonomiky aj politiky, musíme konštatovať, že
situácia je ťažká, krízová, plná napätia – ako pred výbuchom. Signálov, jasných
znakov či dôkazov máme nadostač. Nielenže sa nerešpektujú pravidlá slušnosti,
bontónu, to by ešte nebolo najhoršie, ale neberie sa ohľad ani na dôstojnosť
a česť človeka, na jeho prirodzené práva. Nehovoriac o vzťahu k pravde
ako základnom predpoklade normálneho, zdravého chápania sveta a ľudského
bytia.
Treba brať vážne varovné slová kardinála Roberta Saraha, ktorý múdro a fundovane analyzuje súčasný stav takzvaného vyspelého demokratického sveta. V knihe Pane, zostaň s nami (slovenské vydanie: Bratislava, Lúč, 2019) píše, že „západná civilizácia prežíva smrteľnú krízu“. Deje sa vlastne to isté, čo sa dialo v období úpadku Rímskej ríše. Blahobyt – i keď stojaci na hlinených nohách, na dlhoch, tvorený na úkor minulých aj budúcich generácií – nám zatemnil zrak. Do popredia sa dostal materializmus, egoizmus a konzumný spôsob života, sprevádzaný mravným úpadkom a hodnotovou dezorientáciou: „Tragickým okamihom pre starý kontinent nie je to, že nechápe zmysel svojho poslania, ale že ho čoraz menej znepokojuje, že nijaké nemá.“ Kardinál tu upozorňuje na odklon od kresťanstva, na duchovnú vyprázdnenosť, stratu ideálov a ich nahrádzanie zvrátenými ideologickými konštruktmi, ktoré spochybňujú priamo podstatu človečenstva: „V hre je ľudská civilizácia a európsky človek na to nedbá. Tancuje na okraji priepasti...“
Súmrak Európy
V poslednom čase sa nám tu ako huby po
daždi začali objavovať skupinky záchrancov demokracie a kultúry. Natíska
sa otázka, akú demokraciu a kultúru chcú zachraňovať. Demokraciu
politickej korektnosti a povinného súhlasu s predpismi
eurobyrokratov? Kultúru multikulturalizmu a bezduchosti? Máme udržiavať
to, čo sa neosvedčilo, čo je v rozpore s prírodnými aj Božími
zákonmi? Žiaľ, Európska únia, na ktorú sa spomenutí záchrancovia odvolávajú ako
na etalón vyspelosti a pokroku, sa za posledné roky zmenila k horšiemu.
Stala sa samoľúbou a prehnane sebavedomou – v rozpore s reálnym
stavom a výsledkami. Presadzuje protikresťanskú agendu a pochybné politické
vízie (progresivizmus, genderizmus, ekologický alarmizmus...). A odmieta
pohľad do zrkadla. Musel prísť niekto zvonka (viceprezident USA J. D. Vance),
aby „európskym elitám“ povedal, že rušenie výsledkov volieb, zatváranie
kostolov a trestanie ľudí za modlenie je neprípustné. Ale ani to
nepomohlo, elity neprecitli.
Kardinál Sarah konštatuje, že Európa stratila
svoju noblesu. Do všetkých oblastí života prenikla nízkosť, plytkosť
a zároveň namyslenosť. Západný svet už nehľadá pravdu a zamieňa zlo
s dobrom: „Klamstvo už nie je hanba, môžeme povedať, že sa nehanebne
predvádza. Z jazyka sa stal nástroj ekonomického a finančného boja.
Žijeme v zmätku. Vytvárame si nové slová, no v žiadnom prípade im
nesmieme dať presný význam. Nevieme, čo znamená byť mužom a ženou.
Pohlavie už nie je objektívnou skutočnosťou. Ustavične nanovo vymedzujeme pojem
rodiny, manželstva a ľudskej bytosti...“ Slovom, ocitli sme sa
v závoze, vlastnou vinou strácame dych a sme dezorientovaní, no
odmietame si to priznať.
Aj podľa amerického autora Pata Buchanana je
naša civilizácia v kritickom stave. Ako píše, hlavným znakom úpadku je
veľmi nepriaznivá demografická situácia, spôsobená mentalitou konzumizmu
a hodnotového relativizmu. Národy vymierajú, keď strácajú vieru, keď
zanechajú ideály, ktoré im dávali chuť do života. Západný svet odhodil mravný
kompas a teraz blúdi bez jasného cieľa: „Dni Európy sú zrátané. (...)
Rozhodnutím nemať deti Európania prijali koniec svojej civilizácie...“
(Patrick J. Buchanan: Smrť Západu. Citované podľa českého vydania: Citadella,
2012).
Vojnové hrozby
P. Buchanan už pred viac ako dvadsiatimi rokmi
nastolil otázku, ktorá sa teraz (po nástupe Donalda Trumpa do funkcie
prezidenta USA) začína naplno prejavovať v praktickej politike: „Ak sa
Európania natoľko nezaujímajú o vlastnú záchranu, že odmietajú mať dosť
detí, aby udržali svoje národy pri živote, prečo by Američania mali Európu
brániť – a možno za Európu umierať?“ Pravdaže, nejde iba o to,
ide aj o peniaze a vplyv, o ekonomickú silu i schopnosť
získať si spojencov, v čom Európa (Európska únia) takisto zlyháva;
spomeňme napríklad nezmyselné rozhodnutia súvisiace s takzvanou zelenou
dohodou a kovidovou pandémiou, faktické schvaľovanie nelegálnej migrácie,
nedostatočný záujem o zabezpečenie energetickej a potravinovej
bezpečnosti, zanedbanie mierovej diplomacie a neochotu dohodnúť sa
s Ruskom.
V slovenskom verejnom priestore občas
zaznie slovné spojenie „politika na všetky štyri svetové strany“. Pre
niekoho heslo, program, pre iného zas utópia alebo čosi smiešne, ba
neprípustné. Mala by to však byť samozrejmosť – nemať klapky na očiach,
usilovať sa o dobré vzťahy a spoluprácu s každým, kto o to
stojí, vytvárať styčné body so všetkými susedmi i veľmocami. Slovensko sa
nachádza na rozhraní západného a východného civilizačného okruhu, má teda
doslova povinnosť budovať mosty dorozumenia, na jednej strane zachovať vernosť
Západu, na strane druhej brať do úvahy existenciu Východu s jeho hodnotami
a záujmami.
Žiaľ, ono budovanie mostov naráža na mnohé
prekážky, tak na Slovensku, ako aj inde vo svete, ak nechceme hovoriť dokonca
o sabotovaní takého úsilia. Vzťahy sa komplikujú, čoraz častejšie sa
„argumentuje“ hrubou silou. A tak dnes už nielen „alternatívni“ publicisti
a komentátori, ale aj viacerí poprední politici hovoria o nebezpečenstve
vypuknutia vojny nebývalých rozmerov. No u väčšiny z tých, ktorí majú
moc rozhodovať (osobitne v Európskej únii), naďalej vládne akási divná
popletenosť, tvrdohlavosť či infantilnosť spojená s odmietaním reality...
Nedávno zosnulý Anton Hykisch, uvažujúc v knihe Nočné zápisky
(Bratislava, Marenčin PT, 2024) o súčasnej planetárnej kríze, takto
ilustroval situáciu: „Mráz mi behá po chrbte pri pohľade na nedozreté
dievčatká vo funkcii ministeriek zahraničia, obrany či priam premiérok alebo
prezidentiek, objímajúce šéfov vojenských aliancií, s ľahkosťou rozhodujú
o miliardách eur na dodávku zbraní bojujúcej strane, zbavujú svoje štáty
stáročnej neutrality (bez parlamentu, bez referenda), nazývajú svojich
protivníkov masovými vrahmi, úsmevne poskakujú pred kamerami a vôbec si
neuvedomujú, že práve posunuli svet o ďalší centimeter nad priepasť tretej
svetovej vojny...“
Svet je vo veľkom ohrození. Ak sa veci
nezmenia, ak nedôjde k zásadnému obratu, ak sa bude geopolitika naďalej
uberať cestou zvyšovania napätia, čakajú nás krušné časy.
Ján Maršálek
::
Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod
článkom.
Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete
získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.