Nedeľné slovo (367)

 

Stretnutie

„Keď prišiel Eliáš k Božiemu vrchu Horeb, nocoval v jaskyni. Tu ho oslovil Pán a povedal mu: Vyjdi von a postav sa na vrchu pred Pána! Práve prechádzal Pán. Dul silný víchor, ktorý trhá vrchy a láme skaly pred Pánom. Ale Pán nebol vo víchre. Po víchre nastalo zemetrasenie. Ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení šľahal oheň. Ale Pán nebol v ohni. A po ohni nasledoval šum jemného vánku. Keď ho Eliáš počul, plášťom si zahalil tvár, vyšiel von a zastal pri vchode do jaskyne.“ (1 Kr, 9a+11–13a)

Keď prorok Eliáš v strachu pred svojimi prenasledovateľmi ušiel na púšť a skryl sa tam v jaskyni, prišiel mu na pomoc Boh. Neprišiel však v búrke ani v zemetrasení, ani v ohni, prišiel v tichom, lahodnom vánku. Keď si to Eliáš uvedomil, zahalil si tvár plášťom, vyšiel a zastal pred vchodom do jaskyne, aby počúval.

Žatva je veľká, ale robotníci chýbať nikdy nebudú

 

Karol Dučák

Katolícka cirkev prežíva ťažké obdobie, ale keď sa to tak vezme, v jej dejinách ľahké obdobia nikdy neboli. Ako napísal apoštol Peter, diabol „obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral“ (1 Pt 5, 8). A katolíkov obchádza diabol obzvlášť zúrivo. V našej spoločnosti niet núdze o pesimistické predpovede budúcnosti Kristovej cirkvi katolíckej. Ale Pán Ježiš nám predsa nikdy nesľuboval blažené časy v tomto slzavom údolí. On sám povedal: „Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč“ (Mt 10, 34).

Kritici Katolíckej cirkvi, o ktorých nikdy v dejinách nebola núdza, neraz poukazujú na klesajúci počet vysvätených novokňazov v posledných rokoch, zvlášť v Európe. Sú krajiny, osobitne vyspelé krajiny Západu, ktoré sa dlhodobo boria s nedostatkom kňazského dorastu. Dochádza k paradoxnej situácii. Aj keď počet katolíkov na celom svete už presiahol hranicu 1,42 miliardy a tento rast je v posledných desaťročiach rýchlejší ako rast svetovej populácie, počet katolíckych kňazov v celosvetovom meradle v posledných rokoch mierne klesá. V niektorých krajinách Afriky a Ázie síce došlo k nárastu kňazských povolaní, ale celosvetový pokles je daný výrazným poklesom kňazských povolaní v Európe a Amerike.

Nedeľné slovo (366)

 

K plnosti života

„Toto hovorí Pán: Poďte k vodám, všetci, čo ste smädní, nech príde aj ten, čo nemá peniaze. Kupujte chlieb a jedzte. Poďte, kupujte bez striebra, víno a mlieko bez platenia. Prečo platíte striebrom za to, čo nie je chlieb, a driete za to, čo nesýti? Počúvajte mňa a budete jesť dobroty a budete sa kochať v jedlách vyberaných. Napnite svoj sluch a poďte ku mne, počúvajte a budete žiť. Uzavriem s vami večnú zmluvu, verný láske, ktorou som miloval Dávida.“ (Iz 55, 1–3)

Prečo draho kupujeme to, čo vlastne nepotrebujeme? Prečo sa odovzdávame prázdnote? Prečo ešte aj platíme za to, čo nám v konečnom dôsledku škodí?

Nedeľné slovo (365)

 

Nebeské kráľovstvo

„Ježiš povedal zástupom: Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi. Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju. A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.“ (Mt 13, 44 – 50)

Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu neoceniteľnej hodnoty. Oplatí sa všetko predať, všetkého sa vzdať, aby sme ho získali.

Nedeľné slovo (364)

 

Myšlienka na Boha

„Okrem teba niet iného Boha, ktorý by sa staral o všetko, aby si musel dokazovať, že nesúdiš nespravodlivo. Veď tvoja sila je základom spravodlivosti a to, že si Pánom všetkého, robí ťa zhovievavým ku všetkému. Svoju silu ukazuješ vtedy, keď neveria v tvoju zvrchovanú moc, a pranieruješ opovážlivosť tých, čo ju poznajú. Ty, panovník mocný, súdiš láskavo a spravuješ nás veľmi zhovievavo; veď ti stačí len chcieť a máš moc poruke. Takýmto počínaním si poučil svoj ľud, že spravodlivý človek má byť ľudský; a svojim synom si dal dobrú nádej, že po hriechu dávaš príležitosť na pokánie.“ (Múd 12, 13+16–19)

Bez úcty k Bohu niet úcty k človeku. Dôstojnosť ľudskej osoby je odvodená od nášho Stvoriteľa. Človekovi dneška sa to možno ťažko počúva – neverí tomu, lebo neverí už takmer ničomu.

Nedeľné slovo (363)

 

Milosrdenstvo

„Ježiš videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: ‚Poď za mnou!‘ On vstal a išiel za ním. Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: ‚Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?‘ On to začul a povedal: ‚Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.‘“ (Mt 9, 9–13)

Boh je milosrdný, a v tom je naša nádej, pretože pred jeho spravodlivosťou a všemohúcnosťou by sme inak neobstáli. Bolo by však veľkým previnením spoliehať sa opovážlivo na Božie milosrdenstvo.

Nedeľné slovo (362)

 

Úsilie o svätosť

„Bratia, radujte sa, zdokonaľujte sa, povzbudzujte sa navzájom, rovnako zmýšľajte, žite v pokoji a Boh lásky a pokoja bude s vami. Milosť Pána Ježiša Krista a Božia láska i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými.“ (2 Kor 13, 11+13)

Povzbudivé slová a múdre rady svätého Pavla. Ale ako ich uskutočňovať? Ako žiť vo svete, ktorý Boha odmieta? Čo je úloha kresťana?

Nedeľné slovo (361)

 

Bolesť a kríž

„Milovaní, radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva. Keď vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení, lebo Duch slávy a Boží na vás spočíva. Len nech nik z vás netrpí ako vrah alebo zlodej, alebo zločinec, alebo sliedič. Kto však trpí ako kresťan, nech sa nehanbí, ale nech oslavuje Boha týmto menom.“ (1 Pt 4, 13–16)

Ľahké je mudrovať o bolesti, isto ľahšie než bolesť prežívať alebo dokonca bolesť dobrovoľne podstúpiť. No predsa, niekde v hĺbke duše cítime, že utrpenie patrí k životu a že má svoj zmysel, tak ako má zmysel obeta.

Nedeľné slovo (360)

 

Určujúci faktor

„Milovaní, uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach, stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás. Robte to však skromne, s bázňou a s dobrým svedomím, aby sa tí, čo tupia váš dobrý život v Kristovi, zahanbili práve v tom, z čoho vás osočujú. Lebo je lepšie trpieť za dobré skutky, ak je to Božia vôľa, ako za zlé. Veď aj Kristus raz navždy trpel za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu. Bol usmrtený v tele, ale Duchom oživený. (1 Pt 3, 15–18)

„Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ Tieto Ježišove slová (Jn 8, 12) sú jasné a pochopiteľné azda každému. On dáva svetlo, vysvetlenie, objasnenie, smerovanie, vyústenie – dáva všetko.

Nedeľné slovo (359)

 

Pokoj a stálosť

„Ježiš povedal svojim učeníkom: Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje.“ (Jn 14, 1+27)

Pán Ježiš nás učí, ako treba kráčať životom: trpezlivo, pokojne, vytrvalo; modliť sa a pracovať, a to s vedomím, že sa všetko môže náhle skončiť, aj smrťou.

Nedeľné slovo (358)

 

Viera vzácnejšia ako zlato

„Vás Božia moc vierou chráni pre spásu, ktorá je pripravená zjaviť sa v poslednom čase. Preto sa radujete, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky, aby vám vaša vyskúšaná viera, omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom, bola na chválu, slávu a česť vtedy, keď sa zjaví Ježiš Kristus.“ (1 Pt 1, 5–7)

Viera nám slúži ako ochrana, ako ochranný štít a tiež ako prostriedok na dosiahnutie milosti. Prostredníctvom viery v nás pôsobí Božia moc, aby sme boli pripravení prijať spásu.

Veľká noc 2026

 

Ľudovít Košík

„Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.“ (Lk 23, 27–28)

„Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova a Mária Magdaléna.“ (Jn 19, 25)

Počas Pôstneho obdobia prichádza jar a s jarou aj sviatky Veľkej noci, keď si pripomíname umučenie, odsúdenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista a oslavujeme jeho zmŕtvychvstanie. Táto udalosť poznamenala celé ľudské dejiny. Ľudstvo sa rozdelilo na tých, ktorí Ježišovo vzkriesenie z mŕtvych prijali a svoj život podľa vzoru apoštolov a jemu verných formovali, a tých, ktorí ho odmietli. Ježiš ako víťaz nad smrťou a hriechom aj dnes pozýva k životu s ním a pre neho, v radosti a nádeji.

Nedeľné slovo (357)

 

Dôvera

„Pán, Boh, mi dal jazyk učeníka, aby som vedel milým slovom posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza môj sluch, aby som počúval ako učeník. Pán, Boh, mi otvoril ucho. A ja som neodporoval, nazad som neustúpil. Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali. Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou. Pán, Boh, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. On zatvrdil moju tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím.“ (Iz 50, 4–7)

Komu dôverujeme? Na koho sa obraciame, keď nám je ťažko? Je isto dobré mať okolo seba ľudí, ktorým sa dá veriť, ktorí sú ochotní nezištne pomôcť. Stojí za to budovať dobré vzťahy a investovať do nich svoj záujem, čas i energiu.

Nedeľné slovo (356)

 

Ryba a kríž

„Ježiš povedal: Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky... Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal. Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: Lazár, poď von! A mŕtvy vyšiel...“ (Jn 11, 25–26 + 41–44)

Nedeľné slovo (355)

 

Premenenie

„Pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: Vstaňte a nebojte sa!“ (Mt 17, 7)

Pán Ježiš povzbudil apoštolov, aby sa nebáli. A rovnako povzbudzuje i nás. Ukázal sa v božskej sláve, premenil sa a vyjavil svoju moc, aby sme uverili.

Zem, more, krv a oheň

 

Jaroslav Durych: Služebníci neužiteční

Praha, Argo, 1996

Literárna tvorba českého spisovateľa Jaroslava Durycha (1886–1962) je rozmerná, druhovo a žánrovo pestrá, zahŕňa lyrické aj epické básne, eseje, poviedky, novely, romány, divadelné hry, ako aj memoáre a publicistiku. Z množstva rozmanitých diel predsa len jedno vyčnieva, súc považované za autorovo najväčšie, najvýznamnejšie, takpovediac životné (pracoval na ňom od tridsiatych rokov 20. storočia až do roku 1961, dokončil ho teda krátko pred svojou smrťou) – ide o románovú tetralógiu Služebníci neužiteční.

Nedeľné slovo (354)

 

Slobodná vôľa

„Ak chceš, môžeš plniť prikázania; je v tvojej moci zostať verným. Boh položil pred teba oheň a vodu, siahni rukou po tom, čo chceš. Pred človekom stojí život a smrť; dostane to, čo si vyvolí. Veľká je Pánova múdrosť; Pán je všemohúci a vidí všetko. Jeho oči hľadia na tých, čo sa ho boja, on pozná každý čin človeka. Nikomu nekáže konať bezbožne, nikomu nedáva súhlas, aby hrešil.“ (Sir 15, 16–21)

Človek má slobodnú vôľu. O tom podstatnom vo vlastnom živote rozhoduje sám, nič a nikto mu v tom nemôže zabrániť.

Katolícka cirkev v Afrike včera, dnes a zajtra (3)

 

Karol Dučák

V roku 1885 sa konala konferencia v Berlíne, na ktorej vznikla dohoda o rozdelení afrického kontinentu medzi koloniálne mocnosti. Toto rozdelenie bolo platné niekoľko ďalších desaťročí, až do druhej polovice 20. storočia, keď si mnohé krajiny Afriky vybojovali nezávislosť.

Kolonizácia Afriky mala svoje negatíva, ale aj určité pozitíva. Vytvorila novodobé „Pax Romana“ pre africké misie, ktoré v období rokov 1885–1945 pravidelne rástli. Je potrebné s uznaním konštatovať, že Katolícka cirkev intenzívne podporovala hnutie proti otrokárstvu. Významnú rolu v tomto hnutí zohral „pápež Lev XIII. encyklikou In Plurimis“ (Bučko, L.: Na ceste k oslobodeniu. Základy misiológie, s. 328).

Toto obdobie charakterizuje prienik Katolíckej cirkvi hlboko do vnútrozemia afrického kontinentu. V misijných aktivitách sa kládol dôraz „na ohlasovanie evanjelia, rozvoj ľudskej osobnosti, podporu miestnej kultúry a jazykov, preklad Svätého písma a katechizmu, rozvoj školského systému, formáciu katechétov a miestnych kňazov. Do popredia sa dostala aj sociálna a charitatívna činnosť ako súčasť misijnej práce“ (Bučko, L.: Na ceste k oslobodeniu. Základy misiológie, s. 329).

Katolícka cirkev v Afrike včera, dnes a zajtra (2)

 

Karol Dučák

Novú veľkú kapitolu christianizácie Afriky otvorili prieskumné misie portugalských moreplavcov, ktorí od roku 1434 podnikali expedície pozdĺž západného pobrežia afrického kontinentu smerom na juh v snahe objaviť najjužnejšie oblasti západného pobrežia Afriky a zhruba od polovice 15. storočia sa Portugalci zamerali na objavenie cesty do Indie oboplávaním Afriky. Tieto výpravy boli síce motivované obchodnými záujmami Európanov, ale popritom umožnili aj rozvoj misionárskych aktivít.

Misiu Cirkvi však negatívne poznamenalo mnoho protirečení, napríklad obchod s otrokmi, ktorý vykonávali ľudia, nazývajúci sa kresťanmi. Misijné aktivity františkánov, dominikánov, neskôr aj kapucínov a jezuitov sa uskutočňovali pod tzv. patronátnym systémom. V prípade západného pobrežia Afriky to znamenalo, že patronát nad misiami mali portugalskí monarchovia, ktorých prioritou boli politické záujmy a misijná činnosť bola len druhoradou záležitosťou.

Katolícka cirkev v Afrike včera, dnes a zajtra (1)

 

Karol Dučák

Afrika patrí medzi najstaršie kresťanské kontinenty. Pochádza odtiaľ veľa svätcov. Dôležité je uvedomiť si, že biblické krajiny sa nachádzajú len na dvoch kontinentoch a jedným z nich je práve Afrika. Ježiš Kristus sa síce narodil ako Ázijčan a väčšinu svojho života prežil v Ázii, kde je najviac biblických krajín, ale v útlom detstve náš Spasiteľ prežil niekoľko rokov v Egypte na africkom kontinente. 

Egypt zohral veľmi dôležitú úlohu v Božom pláne spásy, ako to dosvedčuje aj Sväté písmo v textoch Starého i Nového zákona. Egyptskej zeme sa dotýkali nohy nášho Spasiteľa Ježiša Krista aj jeho matky Márie a adoptívneho otca Jozefa ešte pred vznikom Cirkvi. Už krátko po Ježišovom narodení musela Svätá rodina ujsť do Egypta, pretože bol ohrozený život Božieho Dieťaťa, ktoré chcel zabiť kráľ Herodes. Svätá rodina teda od útleho Ježišovho detstva poznávala egyptskú krajinu.

V Matúšom evanjeliu čítame, že po odchode mudrcov od východu „sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: ‚Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.‘ On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta“ (Mt 2, 13–14).