Vianoce 2025

 

Ľudovít Košík

„Uzreli všetky končiny zeme spásu nášho Boha.“ (Ž 98, 3)

Napriek všetkým našim starostiam, povinnostiam či problémom prišli najkrajšie sviatky roka, ktoré slávime v čase zimného slnovratu, keď sú dni najkratšie a noci najdlhšie. My, ako aj svet okolo nás, na niekoľko dní alebo aspoň niekoľko hodín zmeníme svoj bežný režim, aby sme ich mohli osláviť. Stávame sa, alebo sa aspoň chceme stať lepšími, citlivejšími, vnímavejšími, radostnejšími...

Bude dobre, ak nezostaneme len pri formálnom, vonkajškovom slávení Vianoc, ale zamierime k ich podstate, k Betlehemu, k Ježišovi, Márii a Jozefovi, k Bohu, ktorý posiela svojho Syna, aby oslovil človeka, aby spasil svet, teda k podstate, ktorá je duchovná.

Na Slovensku máme bohatú tradíciu krásneho slávenia týchto sviatkov v chrámoch i v rodinách. Žiaľ, tak ako iné tradície aj táto sa vytráca a niektorí akoby už ani celkom nevedeli, ako sa majú Vianoce sláviť. Bohato prestretý stôl a hojnosť máme po celý rok, po materiálnej stránke väčšine z nás nič nechýba a máme problém aj s tým, ako obdarovať svojich blízkych.

Vitaj: žatva s novým chlebom

 

Ilustračná snímka: Ján Grešák

Medzi najkrajšie, avšak zároveň aj najnamáhavejšie obdobia v živote každého poľnohospodára patrila odjakživa žatva a zber úrody.

Skôr ako príde na stôl chlieb, vyžiada si mnoho ľudskej práce. Dlhá a namáhavá je cesta ku chlebu od času, keď sa do vlhkej brázdy zaseje zrno, až do chvíle, keď sa na poli zvlní zlatá rieka. Zrno zasiate do zeme vyrastá do voňavého krajca, zalievaného starosťami a potom poľnohospodára. Pomaly a ťažko sa derie na svetlo v odvekom boji o slnečný úsmev, o kvapku rosy a výdatný dážď. Vždy je to slávnostná chvíľa, keď klíčky obilia prerazia na povrch kyprej pôdy. Včera ešte holá pôda, a dnes už šíre polia rozlievajú pred našimi zrakmi vlny najprv zeleného a potom žltnúceho obilia. Naši dedovia a otcovia v pokore a obdive sňali klobúk a v tichej modlitbe ďakovali Bohu za to, že z jeho štedrosti prijímali plody zeme. Prijímať úrodu – to nebola len biologická samozrejmosť. To bol veľký zázrak, ktorý mal dušu, ktorý sa láskal očami a pre ktorý bolo treba vstávať ráno o štvrtej a vracať sa z poľa v šere letného večera. Do obilných zŕn ponárali svoje dlane, rozmieľali zrnká medzi končekmi prstov. Cítili, aká je v nich sila života.

Veľká noc 2025

 

Ľudovít Košík

„Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ (Jn 8,12)

Keď kňaz počas veľkonočnej vigílie nesie veľkonočnú sviecu – paškál, cez kostol zahalený do tmy, spieva trikrát slová „Kristus svetlo sveta“, na čo my odpovedáme „Bohu vďaka“. Chrám sa postupne rozsvecuje, najprv svieti len paškál, potom zapálené sviece v rukách ľudí a nakoniec zažiari celý kostol v plnom svetle a zaznie spev veľkonočného chválospevu Exultet. Tento úvod do slávenia Veľkej noci vyjadruje, že Kristus je tým pravým svetlom, ktoré osvecuje svet a každého človeka a je zárukou jeho večného šťastia. Ako vyznal apoštol Peter, keď svedčil o Ježišovi pred židovskými kňazmi a saducejmi: „A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4,12).

Vianoce 2024

 

Ľudovít Košík

„Nech je zvelebený Pán Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud a vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho služobníka ako odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov, že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia.“ (Lk 1, 68–71)

„Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja.“ (Lk 1, 78–79)

Vážení priatelia!

Akosi rýchlo uteká čas a v súvislosti s tým sledujem, že rovnako rýchlo sa mení svet a s ním aj ľudia a ich hodnoty. Čoraz viac náš život ovplyvňujú technické výdobytky modernej doby, rýchle informácie, médiá, takzvané sociálne siete. Vytrácajú sa prirodzené vzťahy, svet sa komercionalizuje a globalizuje. Som rád, že aj napriek tomu ešte väčšina z nás oslavuje Vianoce, ale aj ďalšie kresťanské sviatky.

Hoci sa vytrácajú zvyky a tradície, predsa len v nás rezonujú pojmy ako domov, rodina, dieťa, život, dar, pokoj, dobro, radosť, štedrosť, láska, ticho, chudoba... a možno aj Betlehem, Ježiš, Mária, Jozef, anjeli, pastieri...

Očisť ma od chýb, ktoré si neuvedomujem...

 

Kristína Ondrkálová

Každoročne, hlavne s príchodom jari, objavuje sa aj na Slovensku trend očisťovania tela od toxínov (chemických látok). Praktizujú to prevažne ženy. Pijú napríklad iba ovocné a zeleninové šťavy, tzv. smoothies, kombinujú ich s konzumáciou ovocia a zeleniny, alebo držia hladovku, ktorá sa odporúča maximálne dvojdňová, alebo držia prerušovaný pôst. Ženám sa navyše ponúkajú nespočetné druhy diét (nízkosacharidové, Ketónova, Atkinsonova, Paleo diéta, vegánske, vegetariánske, bielkovinové), a sú medzi nimi veľmi populárne, nehovoriac o tom, že z hľadiska predajcov ide o biznis gigantických rozmerov. Pritom odborníci na zdravú výživu takéto diéty neodporúčajú – človek by mal dbať celkovo o zdravý spôsob života, čo znamená jesť dostatok vlákniny, ovocia, zeleniny, mliečnych výrobkov, aspoň pol hodiny každý deň sa hýbať, dostatočne spať, nestresovať sa a tak ďalej.

Odkiaľ čerpať radosť a šťastie?

 

Kristína Ondrkálová

V deväťdesiatych rokoch Vladimír Mečiar sľuboval, že Slovenská republika bude ako Švajčiarsko. Azda výkonnou ekonomikou, hospodárstvom, platmi, vlakmi, diaľnicami... Dnes už vieme, že to bola tak trocha utópia, žiaľ, čoraz viac bežných ľudí sa dnes prepadáva pod hranicu chudoby. Čoraz viac ľudí, aj veľmi mladých, máva úzkosti, depresie, panické ataky. Je to pritom len špička ľadovca, čo vidíme, mnohých štát ani neeviduje, pretože sa nejdú liečiť, nevyhľadajú pomoc. Navyše, Slovensko sa drží na popredných priečkach v spotrebe alkoholu...

Ľudia nenachádzajú pokoj ani po dovolenke, strávenej v obľúbených destináciách, napríklad v Chorvátsku (ktoré medzičasom akosi zdraželo), Turecku či dokonca na Srí Lanke, kde sa v poslednom čase tešia obľube ajurvédske očistné a ozdravné pobyty, ktoré každoročne absolvuje množstvo Slovákov.

Pokorný mučeník lásky

 

Ján Hermanovský (vľavo) s RNDr. Plškom 
(Marianka, jún 2003)

Nedávno sa veriaci vo Farnosti sv. Františka z Assisi vo Vranove nad Topľou dozvedeli radostnú zvesť, ktorú im priniesol rímskokatolícky kňaz Zbigniew Król, pôsobiaci v Rusku. Vranovskí veriaci sa prostredníctvom neho dozvedeli, že v Arcidiecéze Matky Božej v Moskve sa začala diecézna fáza procesu blahorečenia nášho rodáka, rímskokatolíckeho kňaza, misionára a mučeníka Jána Hermanovského. 

Ak by som mal čo najvýstižnejšie charakterizovať Jána Hermanovského, ktorého život vyhasili 19. 1. 2005 dvaja mladíci v ďalekej Rusi, použil by som slovné spojenie mučeník lásky. S plameňom lásky v srdci obetavo slúžil Bohu aj blížnym a za túto službu zaplatil najvyššiu cenu. Najprv rozdal všetko, čo mal, a keď už mal prázdne ruky, položil na oltár aj svoj vlastný život... Aký úžasný človek!

Aký si vlastne bol, Kristov kňaz Ján Hermanovský?

Vyvoľme si život

 

Ľudovít Košík

Žijeme v rýchlom tempe, už mesiac nás delí od Vianoc a okrem našich osobných a rodinných starostí, záujmov a problémov na nás siaha aj vplyv médií, spoločenského, kultúrneho, politického i cirkevného života.

Asi nikoho neobišla správa, ktorá prišla z Vatikánu len pár dní pred Vianocami (18. decembra 2023) o požehnávaní. Podľa doktrinálneho vyhlásenia Fiducia supplicans Dikastéria pre náuku viery, ktoré schválil pápež František, bude možné požehnávať aj páry rovnakého pohlavia a páry žijúce v neregulárnych zväzkoch.

Podobne asi nikoho nenechala ľahostajným správa z Českej republiky o streľbe mladého muža na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, ktorý bol študentom tejto školy. Došlo k tomu 21. decembra 2023 v Prahe v budove fakulty na Námestí Jana Palacha. Streľba si vyžiadala  14 obetí (trinásť zomrelo priamo na mieste streľby, jedna obeť podľahla na následky zranení v nemocnici) a 24 osôb bolo zranených. Ide o najtragickejšiu streľbu v histórii Česka.

Dobrodružstvo s maxipizzou

 

Karol Dučák

V súčasnej dobe sme svedkami zhoršenia životnej úrovne obyvateľov Slovenska. Týka sa to predovšetkým ľudí, ktorí nie sú zárobkovo činnými osobami, teda hlavne dôchodcov, ale aj pracujúcich s nízkymi zárobkami. Premnohých z nás sa stali ozajstným luxusom drahšie dovolenky či stravovanie v reštauráciách. Preto vždy potešia svetlé výnimky, ktoré potvrdzujú smutné pravidlo.

Nedávno sme si spolu s manželkou a takmer dospelým vnukom urobili výlet do Bojníc. Všetko, alebo to najpodstatnejšie, z tohto výletu, bolo výborné. Vynikajúca cena pobytu pre seniorov v bojnickom penzióne Maxim, dobré ubytovanie a servis služieb, výborné počasie, nádherná príroda, úchvatný zámok i mesto Bojnice. Postupne sme absolvovali prehliadku bojnického zámku, kúpali sme sa v kúpeľoch, obdivovali sme výrobky rôznych remeselníkov a umelcov, ponúkané na každom kroku, navštívili sme ZOO aj Botany Park, botanickú záhradu so špecializáciou na kaktusy v blízkosti bojnického zámku, skrátka mali sme bohatý program a veľa nového sme sa aj naučili. Veď človek sa učí celý život. Ako praktizujúci katolíci sme boli v nedeľu 13. augusta a v utorok 15. augusta na sviatok Nanebovzatia Preblahoslavenej Panny Márie na svätej omši v krásnom bojnickom Kostole sv. Martina biskupa z Tours.

Veľká noc 2023

 

Ľudovít Košík

Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.“ Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý kto je z pravdy, počúva môj hlas.“ Pilát mu povedal: „Čo je pravda?“ (Jn 18, 36–38)

 Milí priatelia!

Po zimných mesiacoch sa prebúdza príroda, prichádzajú sviatky Veľkej noci. Ja som tohto roku začínal Pôstne obdobie  na miestach Ježišovho života, smrti a vzkriesenia. Krížovú cestu sme sa modlili aj v Bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme, v latinčine, a popolec sme prijali v Bazilike Zvestovania v Nazarete...

Je na každom z nás, ako  prežíva obdobie pôstu, Veľkej noci i celého  života. Modlitba, pôst a almužna nás môžu usmerniť v tom, že je aj vyššia autorita ako ľudské autority či mocní tohto sveta, že je potrebné sa deliť a myslieť aj na potreby iných, že sú aj vyššie hodnoty ako plné brucho, luxusné bývanie, rýchle auto či vysoké konto v banke...

Dar

 

Robert Hakala

Určite sa každý poteší, keď dostane nejaký pekný dar. Dar má vzácnu danosť – urobí obdarovaného šťastným. Samozrejme, dary sú rôzne. Od darov tej najvyššej (finančnej) hodnoty až po tie, ktoré sú možno drobné, ale darované úprimne, zo srdca.

Viem, že niektorí rodičia darujú svojim deťom po skončení vysokej školy auto. Alebo keď niektoré z detí vstúpi do manželstva, dostane od rodičov do daru byt. Zdá sa to neuveriteľné, ale je to skutočnosť. Ja som takéto dary nikdy nedostal. Žijem spokojne aj bez nich.

Pravdou je, že krajšie, ako dar dostať, je niekoho obdarovať. Ale to musí byť človek na istej morálnej úrovni, aby sa vedel tešiť z dávania. Byť darcom nie je celkom jednoduché, veď sa treba pritom niečoho vzdať...

Naša púť do Svätej zeme

 

Ľudovít Košík

(17. až 24. februára 2023)

Po siedmych rokoch som sa rozhodol znova putovať po najsvätejších miestach tohto sveta, kde prežil svoj život Pán Ježiš Kristus. V piatok 17. februára sme sa s mojím štrnásťročným synovcom Tomášom v skorých hodinách na bratislavskej hlavnej stanici stretli s pani Vierkou z cestovnej kancelárie a naším sprievodcom Antonom Solčianskym, aby sme sa dostali na letisko vo Schwechate, kde sa k nám pripojili ďalší pútnici a letom do Tel Avivu sa začala naša spoločná púť, ktorej sa zúčastnilo päťdesiat pútnikov.

Po prílete sme sa presunuli k autobusu, kde nás čakal šofér Ahmud, ktorý nás počas celej púte bezpečne vozil po cestách Izraela a Palestíny, čo v tamojšej hustej a chaotickej cestnej premávke a na úzkych cestách vôbec nebolo jednoduché. Naše ďalšie kroky smerovali do Národnej svätyne Izraela v Beit Shemesh, kde sme slávili svätú omšu a zverili svoju púť do rúk Panny Márie. Večer sme sa ubytovali v Betleheme v Nativity hoteli, ktorý nám poskytoval ubytovanie a polpenziu, okrem jednej noci v Nazarete, počas celej púte.

Ako ďalej v našej dobe

 

Martin Jančuška

Mladý bohoslovec Dávid Holubjak napísal knihu o svätom pátrovi Piovi: Sám sebe záhadou. Napísal som mu a poďakoval sa za vydarené dielko. Dávid mi odpísal. V krátkom, ale výstižnom liste medzi iným stojí: „Nikdy nič nepodnikajte, ani tú najnepatrnejšiu a najbezvýznamnejšiu vec bez toho, aby ste ju najprv nepredniesli Bohu“ (Sv. páter Pio).

Zamyslime sa, priatelia, nad týmito slovami. Nie je to návod na riešenie našich problémov? Obraciame sa na nášho nebeského Otca? Aspoň raz za deň si na neho spomenieme? Alebo raz za týždeň či za rok? Mnohí ateisti sú na ceste hľadania, lebo načrúc do tajov prírody s úžasom zostávajú stáť nad dômyselnosťou (nazvime to aj konštrukčnosťou) mnohých javov, napríklad v medicíne.

Pomoc

 

Robert Hakala

„Jedno z najhlbších tajomstiev života spočíva v tom, že len to, čo robíme pre druhých, má naozaj cenu.“ (Lewis Carroll)

Nezištná pomoc druhému. Pomáhať a nič za to nežiadať. Nájsť si čas, obetovať ho v prospech iných. A mať radosť z takej jednoduchej veci: pomohol som, potreboval pomoc a ja som pomohol. Urobil som všetko, čo som vedel, všetko, čo bolo v mojich silách. Nerozmýšľal som nad tým, čo ma to bude stáť a koľko času strávim pri tej pomoci. A potom: iba mať dobrý pocit z takej maličkosti, akou je nezištná pomoc.

Vernosť ako hodnota

 

Robert Hakala

„Skutočným majetkom človeka je jeho vernosť.“ (Epiketos)

Sami to poznáte: sú ľudia, ktorých slovo neznamená veľa. Menia svoje názory podľa toho, ako im to vyhovuje. Ak je niečo pre nich výhodné, dokážu vlastné slová poprekrúcať, pomeniť, nestoja si za svojimi vyhláseniami, zaprú, klamú. Nezachovávajú vernosť. Ich slová a často ani činy nemajú žiadnu hodnotu.

Slovo „vernosť“ pre nich nič neznamená. Dokážu lavírovať a prelietať medzi vyslovenými názormi a skutkami. Bez mihnutia oka obrátia kabát a netrpia pritom výčitkami svedomia. Nedokážu byť verní ani v slovách, ani v činoch. Nie sú verní rodine, podvádzajú manželku, klamú svojim deťom. Nedržia slovo, ktoré dali priateľom. Zrádzajú a zradia.

Páter Pio alebo Najjednoduchšia cesta

 

Navštívil ma v Andau – v kláštore, ako som si túto usadlosť nazval, keď mi sused nepochopiteľne odrezal priehrštie ranných lúčov vysokým múrom – môj dobrý priateľ Paľko Stano, vydavateľ vzácnych kníh. Nepriniesol mi len kus dobrého srdca, obdaril ma zväzkami nových vydaní. Na obálke jedného z nich sa usmieva páter Pio. Knihu napísal mladý bohoslovec Dávid Holubjak. 

Priznám sa, nesiahol som po nej hneď so záujmom, lebo o pátrovi Piovi som už hodne čítal i videl na obrazovke. A čo mi môže ešte o tomto vzácnom učeníkovi Ježiša Krista povedať bohoslovec, k tomu ešte mladý? To som ešte nevedel, že pochádza z Mútneho. Bol by som jeho knihu uvítal prívetivejšie. (Pozor, priatelia, ak niekto pochádza z Kysúc alebo z Oravy, a to ešte hornej, a píše, pristupujte k tomu s úctou. Nie je to len môj postreh.)

Vianoce 2022

 

Ilustračná snímka: Ján Maršálek

A porodila svojho prvorodeného syna. Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo v útulku pre nich nebolo miesta. V tom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli na poli a strážili svoje stádo.  Zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach.  Ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude radosťou pre všetkých ľudí,  lebo v Dávidovom meste sa vám dnes narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“ (Lk 2, 7–11)

Milí priatelia, skracujúce sa dni a chladné počasie nám signalizujú približujúce sa najkrajšie sviatky – Vianoce. Sú to sviatky, na ktoré sa tešíme a ktoré do nášho života prinášajú svetlo, z ktorého žijeme aj vo všedných a ťažkých dňoch. Je náročné, keď niekto musí byť na Vianoce sám, opustený, odlúčený od rodiny, priateľov... Sám som dvakrát Vianoce prežil na vojenskej službe, tie ostatné boli vždy v kruhu najbližšej rodiny. Pri čítaní spomienok politických väzňov komunistického režimu som sa dozvedal, ako oni prežívali Vianoce vo väzniciach či táboroch nútených prác.

Slzy a smiech

 

Robert Hakala

Dva najčastejšie prejavy, ktorými vyjavujeme svoje emócie. Prejavy, ktoré sú odrazom nášho vnútra a zreteľne odhaľujú, čo sa v danej chvíli v nás deje, čo sa v nás odohráva. Slzy a smiech – dve kamarátky, ktoré sú našimi spoločníčkami počas celého života. Slzy a smiech prezrádzajú našu povahu a ukazujú ostatným, aké sú záhyby našej duše. Mnohokrát sa snažíme tieto dve kamarátky pred ostatným svetom schovať. Hanbíme sa za slzy a nedoprajeme si smiech. Obe sú však potrebné.

Veľká noc 2022

 

Ľudovít Košík

„Ježiš Kristus sa uponížil, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: ‚Ježiš Kristus je Pán!‘ na slávu Boha Otca.“ (Flp 2, 8–11)

 
V zvláštnej situácii, v atmosfére a problémoch, v ktorých sme sa ocitli v posledných mesiacoch, týždňoch a dňoch a ktoré veľkou mierou zasiahli a ovplyvnili náš osobný, rodinný i spoločenský život, prichádzajú s prebúdzajúcou sa prírodou najvýznamnejšie kresťanské sviatky Veľkej noci. Sme pozývaní pripraviť sa na ich slávenie intenzívnym prežívaním Pôstneho obdobia, pokáním, a ponúkajú sa nám overené piliere duchovného života: modlitba, pôst a almužna.

Žiť pre druhých

 

Kristína Ondrkálová

Dnešná spoločnosť, oveľa viac ako v minulosti, podnecuje k prílišnému individualizmu (zameraniu sa na vlastné ja), súťaživosti, rivalite, konkurencii, výkonnosti. Základom trvalého šťastia je práve opačná orientácia. Žiť nielen pre seba, ale pre druhých.

Točiť sa neustále len okolo seba vyžaduje naozaj veľa energie, je to už tak trochu nuda a nerobí to človeka šťastným.