27. júla 2016

Naši európski patróni

Ľudovít Košík
V prvej polovici mesiaca júla sme oslávili sviatok svätého Cyrila a Metoda, patrónov Európy, aj svätého Benedikta z Nursie, hlavného patróna Európy. Svätého Benedikta (480–547) vyhlásil za patróna Európy pápež Pavol VI. v roku 1964 a svätého Cyrila a Metoda pápež Ján Pavol II. v roku 1980. Akí boli títo svätci z prvého tisícročia kresťanstva, majú čo povedať ľuďom i na začiatku tretieho tisícročia, nielen jednotlivcom, ale aj spoločenstvám i celej Európe a svetu?
Oslovili ľudí nielen svojej doby, ale z ich učenia a práce žijeme aj dnes. Základné poznatky o ich živote by mali byť známe každému. Ich veľkosť spočíva v tom, že boli predovšetkým mužmi viery, modlitby, štúdia, nádeje, lásky, obety, služby a práce. Nič nehľadali pre seba, nepresadzovali vlastné ciele, záujmy, predstavy... Napriek všetkým komplikáciám, ktoré boli nútení prekonávať, nerezignovali, ale boli verní Bohu a obetavo slúžili ľuďom. Dali sa celkom do služby Evanjelia a Cirkvi. Boh ich úsilie požehnal a ono prinášalo a prináša svoje ovocie.

25. júla 2016

Svet trpí depresiami

14. 7. 2016
Jednou z postáv Dostojevského románu Besy je Kirillov, ktorý dospel k tomu, že ako ateista je povinný zastreliť sa, vziať si život, aby tak naplnil svoju ideu. Uvažoval takto: Boh je nevyhnutný, ale ak niet skutočného Boha, tak bohom je človek. Ak vo svete nepanuje Božia vôľa, tak všetko je ľudská vôľa: „všetko je moja vôľa, a ja som povinný prejaviť svojvôľu.“

24. júla 2016

Slovo na nedeľu (26)

Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho.
(Mk 1, 10)
Evanjelista opísal udalosť, ktorá nasledovala krátko po tom, ako Ján Krstiteľ pokrstil Pána Ježiša Krista. Medzi oboma mladými mužmi bol príbuzenský vzťah (bratanci?). Ján bol starší, jeho životný príbeh poznáme – žil na púšti, hlásal pokánie a nakoniec skončil s odťatou hlavou... Čo sa stalo s Pánom Ježišom, to vieme všetci veľmi dobre – skončil na kríži...
Mňa teraz zaujíma iný fakt. Každý kresťan sa stáva Božím synom (dcérou) pokrstením. Krstom sa s nás stávajú „noví“ ľudia, dostávame všetky „výhody“, ktoré nám boli Pánom Ježišom prisľúbené. Pri našom krste sa nebo „neotvorí“, ale iba „pootvorí“. Nám sa zavrelo po Adamovom hriechu a otvoril ho svojou vykupiteľskou smrťou Ježiš Kristus.

23. júla 2016

Zastavenia

Ján Maršálek

Podstatné mená
v zajatí zámen
čosi sa stalo
vravy je hojnosť
ale slov málo
Znamenia zápasov
o nič i o všetko
niekedy niektorí
vlečú cieľ k prostriedkom
V bolestných časoch
oči sa kúpu v nádeji

21. júla 2016

O profesoroch a taxikároch

Vlado Gregor
V čom spočíva opovážlivosť a nebezpečenstvo v smerovaní nielen sveta, ale aj katolíckej Cirkvi? Čo svedčí o erózii tej Skaly Petrovej, o ktorej veríme, že ju brány pekelné nepremôžu?
Sledoval som hádam pred mesiacom Vatikánsky magazín a bolo to v polospánku, pretože som bol značne unavený, už neviem, či z posúvania kníh, alebo montáže regálov. Išlo tam o stretnutie otca Františka s džinistami – a v priamom preklade som počúval, akí sme si všetci rovní, aké sú všetky viery rovnaké, ako treba byť tolerantní ku všetkým a ku všetkému a už mi tam chýbalo len to boľševické vsio ravno, alebo total egal... Podobne som bol ani nie nahnevaný, ale znechutený mudrovaním otca Tomáša Halíka, že všetci profesori z Oxfordu hlasovali za Európsku úniu, kým upratovačky a taxikári za odchod z nej.

19. júla 2016

Skepsa, či svetlo na konci tunela?

Karol Dučák
Dlho som uvažoval, odkiaľ mám začať pri písaní tohto článku. Nakoniec som sa rozhodol, že začnem tým, čo bolo relevantným podnetom pre napísanie tohto môjho vyznania. V roku 2012 som začal publikovať články v českom internetovom časopise Duše a hvězdy, a zároveň som sa začal zapájať do polemiky čitateľov tomto časopise. Na svoje veľké prekvapenie som sa tam stretával s notorickými tvrdeniami, že všetky negatívne javy v súčasnej Katolíckej cirkvi, predovšetkým krízu viery katolíkov vo vyspelých katolíckych krajinách, spôsobil v princípe Druhý vatikánsky koncil (ďalej už len DVK). Kvôli koncilovému učeniu údajne došlo k hromadnému odlivu veriacich z kostolov a výraznému zníženiu duchovných povolaní vo svete. Musím sa priznať, že takéto tvrdenia vo mne vyvolávali šok. Neraz som síce musel uznať, že v kritike pomerov v Katolíckej cirkvi po koncile, ktorú vehementne šírili odporcovia koncilu, je aj kus pravdy, avšak nikdy som sa neuspokojil so zjednodušeným, jednostranným a celoplošným odsúdením DVK.

17. júla 2016

Slovo na nedeľu (25)

Kto miluje peniaze, nikdy nemá peňazí dostatok. Kto má rád nahromadený (majetok), nemá (dosť) zisku. (Ale) aj to je márnosť.
(Kaz 5, 9)
Posadnutosť mamonou. Stále mať viac a viac. Nadchýnať sa svojím tučným bankovým kontom, napchatou peňaženkou. A potom ten pocit – málo, stále mám málo! Skutočne, tých peňazí nikdy nie je dosť.
Nedovoľ, aby ti prerástli cez hlavu. Aby si po ničom inom netúžil, iba po peniazoch, majetkoch... Je to strašné prenasledovanie – keď ťa prenasledujú peniaze. Idú po tebe, sú ti neustále v pätách. Alebo naopak? Ešte horšie je, keď ty prenasleduješ peniaze? Snoríš a hľadáš ich všade naokolo. Nič iné ti po rozume nechodí – iba peniaze. Zaspávaš s nimi a vstávaš. Modlíš sa k nim, vzývaš ich a plačeš, že ich máš stále málo...

16. júla 2016

Satirický atak

Milan Kupecký
Príspevok na národný poklad? Prestať kradnúť!
Konečne sa zlepšila aspoň naša budúcnosť!
Nehovorte mi o lepšom zajtrajšku. Nie som včerajší.
Páčia sa mi vtipy bez slov. Nie však bez myšlienky.
Ak nemusíte, nepodkladajte sa. Môžu o vás zakopnúť.
Nemám ísť s čím na trh. Dočerta! Keby som mal aspoň hrošiu kožu.
Učiť sa treba všetkému. Aj žobraniu.

15. júla 2016

Útok v Nice a symbolický minaret

Dozvedáme sa o ďalšom teroristickom útoku, tentoraz v juhofrancúzskom meste Nice. Opäť desiatky mŕtvych, desiatky a stovky zranených... Takéto správy sú v posledných rokoch čoraz častejšie, a predsa sme zakaždým zasiahnutí a šokovaní z toľkej zloby, nenávisti a brutality.
Terorizmus súčasnosti je takmer výlučne dielom islamských fanatikov. Na takýchto ľudí platí iba sila. Nie však sila prejavujúca sa bombardovaním severoafrických a blízkovýchodných štátov – také kroky situáciu len zhoršujú. Musí to byť sila vnútorná, sila doma, v Európe, sila presvedčenia, zásad, viery!