Ilustračná snímka: PriestorNet |
Keď sa povie
láska pribitá na kríži,
keď sa večer spomienka
zasekne v prievane,
na lustri hniezdi svetlo
ako opustený vták.
Sedím za stolom
a dávam rozhrešenie
každému slovu.
Poézia sa v tom okamihu
ostrí na hrane.
Bosý Kristus vchádza do Sarajeva.
Bolesť dozrela
na krvavé rany ako réva.
Herodes bije sa pred Ukrižovaným
Božím Synom do pŕs.
Neverí.
Kristus vchádza do Kyjeva.
Už sa všade stmieva.
A on je sám.
Kráča po tŕní.
Trpí za nás.
A je sám.