Vidieť srdcom

 

Kristína Ondrkálová

„Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.“ (Gal 2, 20)

Boh stvoril človeka na svoj obraz (Gn 1, 27) a sám videl, že všetko, čo stvoril, vrátane človeka, bolo veľmi dobré (Gn 2, 31). Od svojho krstu, či si to uvedomujú alebo nie, veriaci nosia v sebe Božieho Ducha, Ducha Svätého: „Azda neviete, že ste Božím chrámom a že vo vás prebýva Boží Duch?“ (1 Kor 3, 16). Tento Boží Duch dosvedčuje, že sme Božie deti (Rim 8, 16), čiže sme synmi a dcérami Boha.

Pozoruhodná autobiografia pátra Bajana

 

Ľudovít Košík

Nad autobiografiou Pavlína Juraja Bajana OFM

Dvanásteho apríla uplynulo tristo rokov od narodenia P. Pavlína Bajana – františkánskeho kňaza, kazateľa, hudobníka. Patrí k menšej skupine osobností 18. storočia, ktoré nikdy neupadli celkom do zabudnutia. Jeho hudobná tvorba žila vo  františkánskom prostredí aj v priebehu 19. a 20. storočia a kazateľská činnosť sa stala  predmetom záujmu historiografie.

Hudobná tvorba P. Bajana, ako aj tvorba jeho rovesníka a františkána P. Edmunda  Paschu, je známa a hraná aj v súčasnosti. Výsledkom jeho hudobnej tvorby je štrnásť hudobných zborníkov so skladbami z vlastnej i z tvorby iných autorov z františkánskeho prostredia. Zachovala sa tiež štvorzväzková zbierka kázní, ktorá obsahuje 602 kázní na viac než 4.000 stranách, ako aj traktát z teológie, ktorý je jeho záverečnou prácou štúdia vo Váci, v jej závere je aj jeho autobiografia; preložil ju františkánsky historik P. Vševlad Jozef Gajdoš, ktorý aj na základe podkladov v nej uverejnených Bajanovi venoval niektoré svoje príspevky v odborných i náboženských časopisoch. Ešte v prvej polovici 20. storočia sa Bajanovmu životu i tvorbe vo viacerých článkoch venoval P. Celestín Lepáček OFM.

A kamene budú kričať...

 

V týchto dňoch sa šíri medzi ľuďmi otvorený list kňaza Ivana Barusa, adresovaný „veriacim katolíkom na Slovensku a všetkým ľuďom dobrej vôle ochotným počúvať“. Možno sa už dostal aj k vám, možno ste ho čítali a možno ešte nie – tak či onak chcem teraz sprítomniť niektoré myšlienky z tohto pomerne obsiahleho, no hlavne obsažného a závažného textu.

Ivan Barus v úvode konštatuje, že sa dnes – ako krajina a ako národ – nachádzame vo veľmi vážnej a ťažkej duchovnej situácii. Stalo sa totiž to, že sme začali opúšťať Boha, zasiahla nás vlna otupenosti, ľahostajnosti, pohodlnosti. V tomto stave, ktorý je odzrkadlením hriechu proti prvému Božiemu prikázaniu, je namieste otázka, koľkým z nás ešte úprimne záleží na duchovnom živote, liturgii a Eucharistii.

Čriepky zo života (5)

 

Ján Grešák

Na bránu kláštora v Tourse zaklopal staručký pútnik a prosil o stretnutie s predstaveným.

„Kto si a čo žiadaš?“ opýtal sa ho predstavený.

„Som Alcuin a chcem sa tu naučiť najťažšej vede.“

„Alcuin,“ zvolal predstavený, „učiteľ Karola Veľkého, ktorý obsiahol vedomosti temer celého sveta! Čomu by si sa chcel naučiť, ty, učiteľ učencov?“

„Šťastne zomrieť,“ odpovedal vážne Alcuin, „pretože toto naučiť sa a osvojiť si, je najdôležitejšia a najťažšia veda...“

Vírusové peklo

(Satirikon Andreja Mišanka)

Nedeľné slovo (119)

 

Sloboda v zodpovednosti

Človek, ktorému záleží na slobode v zodpovednosti, musí dávať prednosť vlastnému poznaniu a svedomiu pred poznaním a svedomím iných, samozrejme s úctou k pravde, musí sa sám zodpovedne rozhodovať, a to nie je ľahké, žiada si to odvahu a ochotu niesť následky svojich rozhodnutí, predpokladá to vieru a pripravenosť korigovať vlastné názory, ak sa dostanú s poznanou pravdou do rozporu.

Máme sa tešiť z Pyrrhovho víťazstva?

 

Už dávnejšie prehlasujem, že Konferencia biskupov Slovenska na čele s arcibiskupom Zvolenským neobhajuje s dostatočnou razanciou základné práva a slobody katolíkov na Slovensku, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky. Sú to možno kruté slová a mňa samého doslova fyzicky bolí, že musím takto verejne prezentovať svoj postoj, ale to, čo sa s Katolíckou cirkvou na Slovensku deje v súčasnosti, nemá obdobu v novodobých dejinách našej vlasti. Nič podobné si nepamätám a to som za vyše 68 rokov svojho života predsa len už čosi preskákal.

Predstavitelia KBS a aj niektorí duchovní začali s radosťou oznamovať, že podľa COVID automatu budú od pondelka 19. apríla 2021 opäť povolené verejné bohoslužby. Lenže za akú cenu? Bohoslužby majú byť prístupné len pre veriacich s negatívnym testom (v poslednej chvíli bolo rozhodnuté, že potvrdenie o teste sa nebude vyžadovať) a v chráme môže byť prítomných toľko osôb, aby pripadala len jedna na 15 štvorcových metrov plochy. Pätnásť metrov štvorcových je napríklad obdĺžnik, ktorého strany majú dĺžku 3,75 m a 4 metre. Čiže toľko plochy môže pripadať na jedného veriaceho počas bohoslužieb.

Krása, bolesť, svetlo

 

Robert Hakala

Krása je posvätenie materiálneho. Krásou sa prenášame cez matériu, prekonávame ju, lepšie ju dokážeme spracovať v duši, zmysloch, srdci. Bolesť je stav, keď nemôžeme, respektíve nevieme prijať krásu do svojho vnútra, lebo sme zasiahnutí zlým, a to blokuje prijatie krásy.

Bolesť je obyčajne spájaná s nepríjemným zážitkom (skúsenosťou), ktorý si môžeme privodiť sami, alebo je vyvolaný niekým iným. Bolesť môže byť následkom nášho hriechu, ktorým dokážeme ubližovať. Bolesť je ako tieň, ktorý chce zakryť v duši krásu a vyplaviť na povrch všetko negatívne. Bolesťou sa však môžeme aj očistiť. Bolesť či utrpenie je dôležité na ceste k našej vnútornej kráse, k našej duševnej čistote.