Čierna Madona

Ľudovít Košík

Na sviatok Sedembolestnej Panny Márie 15. septembra pripravila Slovenská televízia pre svojich divákov program, ktorým iste mnohým pomohla k dôstojnému a slávnostnému prežitiu tohto sviatočného dňa. Okrem priameho prenosu slávnostnej svätej omše zo Šaštína to boli viaceré programy zamerané na postavu Božej Matky, Panny Márie.

Osobitne by som sa chcel poďakovať Slovenskej televízii za výrobu a odvysielanie nového takmer 70 minútového filmového dokumentu s názvom Čierna Madona. Tento hodnotný film poukazuje na úctu k Loretánskej Panne Márii, ktorá bola aj v našich krajinách v minulosti veľmi živá, o čom svedčia mnohé zachované loretánske kaplnky (a sú známe svedectvá, väčšinou v ústnom podaní, o nadprirodzenej pomoci Panny Márie v živote jednotlivcov, rodín, obcí a miest i národov Európy, osobitne počas kľúčovej bitky pri Viedni v roku 1683 a pri oslobodení Budína v roku 1686. Príbeh, ktorý je v spomínanom dokumentárnom filme zachytený, o záchrane bratislavských sestier uršulínok pred Turkami, objavený v kláštornej kronike, bol takto zverejnený prvýkrát.

Zneužívanie kremácie je v rozpore s kresťanskou náukou

Kresťania si musia znovu uvedomiť svoju dôstojnosť Božích detí

Karol Dučák

Dňa 15. augusta 2016 vydala Kongregácia pre náuku viery inštrukciu Ad resurgendum cum Christo, týkajúcu sa pochovávania mŕtvych a uchovávania popola v prípade kremácie. Inštrukciu predstavil na tlačovej konferencii vtedajší prefekt Kongregácie kardinál Gerhard Müller. Dôvodom vydania inštrukcie bol podľa jeho vlastných slov rastúci počet kremácií v mnohých krajinách a rozptyľovanie popola alebo jeho uchovávanie v domácom prostredí v príkrom rozpore s kresťanskou náukou. Ako uviedol Gerhard Müller: „Mŕtvola nie je súkromný majetok príbuzných. Zomrelý človek je Božie dieťa, je súčasťou Kristovho tela a Božieho ľudu. Preto neexistujú len súkromné obrady rozlúčenia so zosnulým, ale verejný cirkevný obrad. Myslím, že musíme prekonať príliš individualistické myslenie, obmedzené na vlastnú rodinu. Naša konkrétna rodina je súčasťou širšej Božej rodiny.“

Anjel v cele

Jozef Tomášik

O Božom služobníkovi Jánovi Havlíkovi

CHVOJNICKÝ ÚSMEV

Na brehu Chvojnice
dnes sedieť chcem
a mlčať do šumenia starých líp.
Po tvári hladiť
zvráskavenú zem,
čo vonia po túžbe po Bohu.
Hľadať na hladine
odraz vlčkovianskej dúhy,
aby som uvidel Boží úsmev,
ktorým sa zaiste smiali
aj pery Janka Havlíka.
V ňom prinášal blížnym
Teba, Pane,
aj v dobách neúsmevných,
tu sedával 
a načúval Tvojmu srdcu,
čo v Chvojnici pulzuje
a žblnkotá.

Sila dobra a zla

Vlado Gregor

Človek pred šesťdesiatkou dosť často bilancuje svoj život a väčšinou je to na báze veľmi konkrétnych zážitkov a príhod. 

Robím teraz na „Patrónke našej akademickej“, ktorá je lemovaná dvoma zastávkami mestskej dopravy. Na Mokrohájskej je domov pre fyzicky postihnutú mládež a pred človekom tam defiluje veľa nešťastia a trápenia. Oproti veľkej zastávke na Patrónke je zase ústav pre mentálne postihnuté deti. Ako študent som tam brigádnicky vozil mäso a bol som prekvapený, aké sú tie deti, ktoré Luther nazýval dielom diabla a Hitler ich aj plánovane chcel likvidovať, neustále a hlboko šťastné.

Ateizmus bez masky

Ravi Zacharias: Skutečná tvář ateismu

Praha, Návrat domů, 1998

Ravi Zacharias sa vo svojej knihe snaží argumentačným, ilustratívnym a aplikovateľným spôsobom preskúmať skutočnú tvár ateizmu a poukázať na to, že ateizmus nie je schopný prekročiť na svojej ceste hlavné prekážky a ukazuje tak slabosť svojej obrany a nezmieriteľnosť svojej prehry. Zacharias sa dotýka štyroch oblastí tejto porážky – chýb spôsobených neznalosťou prvotnej príčiny, straty morálky, absencie akéhokoľvek zmyslu a smrti nádeje. Pri objasňovaní pôvodu, stavu, záchrany a údelu človeka vedú odpovede ateizmu k roztrieštenosti. Autorovým zámerom v druhej časti  knihy je  empiricky overiteľnými dôkazmi so všetkou súdržnosťou pravdy ukázať, že presvedčivejšiu odpoveď na všetky spomínané otázky je schopný dať teizmus.

Výber (37/2017)

Všímame si znamenia čias...
Upozorňujeme na zaujímavé a podnetné články, úvahy, myšlienky...

Na zamyslenie:
„Kríž, ktorý nesie človek, pozostáva z jednej veľkej zvislej časti, predstavujúcej Božiu vôľu, a z malej priečnej časti, predstavujúcej vôľu človeka. Priveď svoju vôľu do jedného smeru s vôľou Boha a kríž sa stratí.“
(Lev Nikolajevič Tolstoj)

Elity z nás udělaly kolonie (radiovaticana.cz)

O postoji Cirkvi k manželstvu (priestornet.com)

Demografická smrť slovenského národa (snn.sk)

Slovo na nedeľu (85)

Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“

(Jn 20, 22–23)

Spoveď. V dnešnej dobe sa mnohí na ňu pozerajú s dešpektom. Pokladajú ju za niečo zbytočné, čo už nepatrí do „výbavy“ moderného človeka. Žiaľ, tomuto trendu podľahli aj mnohí kresťania. Myslia si, že svoje súkromie nemusia pred nikým obnažovať. Ich vnútro je len a len ich a nikto nemá právo sa o ňom dozvedieť niečo viac.

Musíme si uvedomiť, že svoje hriechy nehovoríme kňazovi, ale Bohu. Hneď môžete oponovať – veď Boh o nás všetkých všetko vie, tak načo mu niečo hovoriť. Áno, je to pravda. Boh vie všetko o každom. Teda pozná všetky naše hriechy a nemuseli by sme mu nič hovoriť. Vo svätej spovedi však ide o niečo viac ako len o hriechy. Ide o odpustenie – potom sme pred Bohom čistí a môžeme sa mu očistení a omilostení pozerať do očí.

Čriepky zo života

Milan Kupecký

Niektorí ľudia akoby si koledovali o peklo. Už na zemi podkurujú.

::

Peniaze sú ako protiidúce vozidlá – míňajú sa.

::

Futbal by bol hrou, keby by neexistovali peniaze.

::

Každý je múdry po svadbe, po futbalovom zápase a po voľbách.