18. augusta 2018

Jezuita Ľudovít Buček

Ľudovít Košík

Ľudovít Buček, jezuitský kňaz prenasledovaný a väznený za vieru a vernosť reholi, sa narodil 18. augusta 1925 v Holíči na Záhorí. Základnú školu navštevoval v rodisku. Gymnázium absolvoval v Skalici, kde aj zmaturoval. V roku 1945 vstúpil do jezuitskej rehole. Po dvojročnom noviciáte študoval teológiu v Brne a Děčíne. Zo zdravotných dôvodov prerušil štúdium a nastúpil na vojenskú službu. Tým sa vyhol akcii likvidácie kláštorov v apríli 1950. Po skončení vojenčiny nastúpil do zamestnania v Slovenských plynárňach. Pritom tajne študoval teológiu a 20. februára 1959 bol tajne vysvätený za kňaza.

17. augusta 2018

Kostol v Kšinnej


Rímskokatolícky románsky kostol svätého Kozmu a Damiána, postavený pravdepodobne v 13. storočí, stojí na mieste staršieho zaniknutého hradiska. Zachoval sa bez výraznejších stavebných úprav či zmien.

15. augusta 2018

Vierou vidíme cieľ nášho života


Rozhovor s básnikom a aforistom Tomášom Turnerom
Tomáš Turner

Tomáš Turner (ročník 1972) vyštudoval filozofiu na Trnavskej univerzite, píše básne, aforizmy, epigramy... Publikoval v časopisoch a zborníkoch (Literárny týždenník, Dotyky, publikácie Literárneho klubu Omega). V roku 2000 mu vyšla útla zbierka veršov pod názvom Básne, v roku 2016 zbierka aforizmov a epigramov Aj ryba lieta.

Ján Maršálek: Tomáš, si autorom zväčša krátkych literárnych útvarov, viaceré z nich sú takpovediac na rozhraní básne a aforizmu či epigramu. Záleží ti zrejme na hutnosti výrazu, nechceš plytvať slovami... Čo ťa vedie k takejto tvorbe? Kde hľadáš inšpiráciu?
Tomáš Turner: Ako si si možno všimol pri čítaní mojich aforizmov, epigramov, básničiek, často je to taká moja reakcia na dianie okolo mňa. Zaujímam sa o spoločensko-politickú situáciu, stav našej demokracie. To ma celkom fascinuje. Dosť často sú moje krátke útvary rýchlym záznamom, zachytením bežného života. Odzrkadľuje sa v nich „pena dní“. Snažím sa, aby to zrkadlenie bolo krátke, výstižné, ak to ide, tak aj vtipné.

14. augusta 2018

Tesnou bránou


„Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“ (Mt 7, 13–14). Tento Ježišov výrok o dvoch cestách je varovný. Neradno sa opovážlivo spoliehať na Božie milosrdenstvo a nahovárať si, že azda všetci pôjdu do neba. Cesta vedúca do života, do Božieho kráľovstva, je úzka, vyžaduje si námahu a obetu. Žiada sa teda nie pohodlný či konformný život, nie prispôsobovanie sa mienke sveta, ale cesta proti prúdu, vzatie kríža a prevzatie zodpovednosti.
Do nebeského kráľovstva vojde iba ten, kto plní vôľu Otca (porov. Mt 7, 21). Slová ani vonkajšie úkony nestačia, ba ani dobré úmysly. Strom poznať po ovocí. Máme si vybrať užšiu cestu, žiť zodpovedne, nehľadať šťastie v prázdnote, kde ho ani niet, ale hľadať ho v plnosti služby podľa Božej vôle. Zákonitostiam života neunikneme. Zo zlého koreňa dobré ovocie nebude.

13. augusta 2018

Opróżnianie kościołów i kryzys wiary


Slovenská verzia článku: Vyprázdňovanie kostolov a kríza viery
Karol Dučák

Profesor Kornat nas karmi półprawdami
Profesor Marek Kornat niedawno udzielił wywiadu dla portalu PCh24.pl (Czy moderniści i „liberalni katolicy” to prekursorzy rewolucji seksualnej? Dostępne na: ˂pch24.pl>). W wywiadzie opisuje sytuację Kościoła katolickiego przed Soborem Watykańskim II w różowych barwach, ale sytuacje po Soborze Watykańskim II. opisuje to w czarnym kolorze. Sobór Watykański II, według profesora, spowodował wszystkie główne problemy, z którymi obecnie boryka się Kościół katolicki, ale rzeczywistość nie jest tak jednoznaczna, jak pokazuje profesor Kornat. W szczególności idealizacja sytuacje Kościoła katolickiego przed Soborem Watykańskim II jest stronnicza i dyletancka. Dlatego półprawd profesora Kornaty nie można traktować jako wiarygodnych faktów.

Výber (32/2018)


Všímame si znamenia čias...
Upozorňujeme na zaujímavé a podnetné články, úvahy, myšlienky...
Na zamyslenie:
„Fabriky, železnice, úrady, ba i školské paláce a kalamáre možno darovať národu, ale národného ducha mu nikto darovať nemôže, národnú kultúru si musí stvoriť národ sám, sám si ju musí ctiť, podporovať, zveľaďovať, chápať a vyvyšovať.“
(Jozef Cíger Hronský)

Sme ešte soľou? (priestornet.com)
Bol to pokus o prevrat (extraplus.sk)

12. augusta 2018

Slovo na nedeľu (131)


Hovorím vám: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi.
(Lk 12, 8)
Veľmi ľahko je zaprieť. Urobiť sa hlúpym a povedať: neviem, nepoznám, nevidel som... Ľahko sa zapiera všetko – kamarát, udalosť, príbeh, poznanie, viera...
A ešte ľahšie možno zaprieť Pána Ježiša Krista! Nepoznám, je mi ľahostajný... Hanbíme sa povedať – poznám a verím v Jeho slová, chcem kráčať cestou, ktorú nám vyznačil. Verejne sa prihlásiť ku kresťanstvu, to potrebuje dostatok odvahy. Veľmi ľahko sa totiž môžeme stať terčom posmechu. Dnes je to nemoderné – veriť.