Ján Grešák |
Horárovi Jakubovi konečne pridelili vlastný
revír. Sebavedomý mladý muž bez záväzkov, ktorý si od nikoho nedal nič radiť,
mal tak dôvod staviť sa po obchôdzke v miestnom hostinci.
Hostinec bol ako vždy plný chlapov i
cigaretového dymu a vrelo to v ňom, akoby sa rozhučalo naraz sto motorov.
Všetky stoly boli obsadené, iba za stolom pri dverách sedel len jeden hosť.
Jakub si prisadol a pyšne pozrel na výčap. Krčmárka mu priniesla pivo
a borovičku.
O chvíľu sa otvorili dvere a v nich sa zjavil všetkým dobre známy pytliak Juro. Zarastený, v obdratom saku, s dlhými šedivými vlasmi skrútenými na zátylku, s unavenými, vyhasnutými očami a vráskavou tvárou. Jakub presedel v hore nejednu noc v krutej zime a v snehu, ale nikdy sa mu nepodarilo pristihnúť ho pri čine, hoci vždy naďabil na oká, pasce a iné nástrahy, ktorými Juro usmrcoval lesnú zver. Občas i jeho samého zazrel potulovať sa nablízku...