Prehrýzť sa až k dreni...

 

ANTIKVARIÁT

Boris Pasternak: Plačúci sad

Bratislava, Slovenský spisovateľ, 1990

Boli časy, keď existoval Kruh milovníkov poézie – členská edícia vydavateľstva Slovenský spisovateľ, v rámci ktorej vychádzali pekné, hodnotné básnické knižky, zvyčajne doplnené sprievodnými poznámkami, citáciami, fundovaným doslovom, ilustráciami, v solídnom, dá sa povedať reprezentatívnom polygrafickom vyhotovení... Boli také časy, ale už nie sú: edíciu, ako aj väčšinu milovníkov poézie, zmietla z povrchu zemského revolučná víchrica liberálneho konzumu a následného digitálno-progresivistického opojenia. V očiach dnešných „elít“ je poézia poľutovaniahodnou sirotou, ktorej sa sem-tam ujde omrvinka z bohatého stola „kultúrneho priemyslu“.

Vzťah kultúry a náboženstva

 

ZÁPISNÍK je súčasťou PriestorNetu už pomerne dlho – všeličo sa v ňom nazbieralo a niečo z toho, nazdávam sa, stojí za opätovné pripomenutie. V tomto roku preto nepíšem nové časti, ale vyberám z tých, ktoré boli publikované v rokoch 2014 až 2023.

::

Veľké kultúrne hodnoty – krása, vznešenosť, mravnosť – vznikajú v spojení s pozitívnou vôľou milovať a spájať, vytvárať jednotu. Aj umenie, každý tvorivý čin, potrebuje nejakú oporu, potrebuje pevný bod, bod stretnutia a zjednotenia. Nestačí popierať, ale ani zhromažďovať, vystavovať, kalkulovať – to je všetko málo. Kultúra, ktorá stojí na negativizme, vzdore alebo opovrhovaní hodnotami minulosti, je vždy malá, nízka, hanebná.

Nedeľné slovo (292)

 

Kto je veľký

„Ježiš povedal: Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“ (Mk 10, 42–45)

Pán Ježiš nám pripomína dôležitú skutočnosť: Boh nehodnotí človeka podľa ľudských kritérií. Nie vládcovia, králi, prezidenti či premiéri sú veľkí, veľkými sa stávajú tí, čo slúžia. Nie bankári, podnikatelia či úžerníci sú bohatí, pravé bohatstvo je nehmotné.

Nad vodou

 

Teofil Klas

Teofil Klas

Volanie o pomoc?
Ach nie, len o porozumenie.
Sú veci
ako hrozba slamená.

Ktože už zmohol moc?
Hrady sú, aha, rozrumené
a chrasť
je už len vecou zasnenia.

Nezdanená je stáž.
Za menom sa tak málo stíha.
A nezámenou?
Ani náhodou.

Vráťme sa na čierťaž.
Nepovie srdce ani fíha.
No bude sa chcieť držať
nad vodou.

Spevy o kráse Pána

 

Svetloslav Veigl: Jemu Jedinému

Tatran, Spolok sv. Vojtecha, 1990

Takmer 150 básní je prítomných v tejto knihe, vlastne vo výbere zo zbierok, ktoré napísal Svetoslav Veigl. Už prvá báseň nám jasne napovie, kto je ten Jediný, ktorému celá tvorba autora patrí.

Na počiatku bolo Slovo,
ktoré dychom, vôľou všetko tvorí.
Jemu Jedinému sa klania um i srdce,
vesmír i slnce, mesiac, všetky tvory.

Svetloslav Veigl (vlastným menom Ferdinand Veigl) sa narodil v Horňanoch na Štedrý večer (24. decembra) roku 1915, zomrel 17. februára 2010 v Kráľovej pri Senci. Do františkánskeho rádu vstúpil 8. septembra 1932 v Trnave, kde odbavoval jednoročný noviciát. Bohoslovecké štúdiá konal v Salzburgu a v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 16. júna 1940.

Niekoľko myšlienok

 

Milan Kupecký

Šikovná taktika je schopnosť podvádzať tak, aby to nik nezbadal.

::

Kto do teba kameňom, ten má určite u teba po chlebe.

::

Od slov k činom, od hádky k bitke.

::

Najmenej nadávame na cesty, ktoré nás vedú k známym.

::

Dnešné rodiny držia pohromade nie deti, ale televízia.

Životný príbeh katolíckeho intelektuála

 

Môj život (Spomienky Vendelína Jankoviča na roky 1925–1954)

Bratislava, Politickí väzni – Zväz protikomunistického odboja, 2024

Kniha spomienok Vendelína Jankoviča, ktorú redakčne pripravil historik Martin Lacko, je príspevkom k poznaniu našich dejín. Pripomeňme, že Vendelín Jankovič (1915–1997) patrí k najvýznamnejším osobnostiam zakladateľskej generácie pracovníkov pamiatkovej starostlivosti na Slovensku. Bol významným historikom, archivárom, bibliografom. Mal vysoké odborné aj ľudské kvality, ako cirkevne nezaujatého ho hodnotili i evanjelické osobnosti, ako napríklad farár a historik Ondrej Prostredník, intelektuál Igor Thurzo či Dušan Čaplovič.

Menej známy je jeho príbeh z mladosti, keď bol v septembri 1947 zatknutý a sedem rokov väznený – a práve na to sa sústreďuje recenzovaná kniha; píše sa v nej aj o autorových rodinných koreňoch a súvislostiach, keďže aj jeho bratia boli perzekvovaní a väznení.