Kde hľadať korene súčasných problémov Cirkvi?

Ľudovít Košík

Dnes  sa nemôžeme tváriť, že by Cirkev nemala problémy. V týchto dňoch sa  arcibiskup Georg Gänswein, sekretár emeritného pápeža Benedikta XVI., vyjadril, že možno ide o konečnú skúšku pred druhým príchodom Krista. Problémy so sexuálnym zneužívaním nie sú jedinými problémami Cirkvi. Aj keď je snahou vedenia Cirkvi problémy riešiť, je otázne, či zvolí také riešenia, ktoré ich môžu odstrániť. Bez skutočného úprimného obrátenia a modlitby, pôstu, almužny a pokánia to určite nebude možné.

Cirkev založil Kristus, aby viedla ľudí k spáse. Osobitne po Druhom vatikánskom koncile však v nej nastali problémy, aké počas svojej dvetisícročnej existencie nepoznala – a osobitne v Európe za posledné desaťročia stratila veľa na počte svojich členov i vplyve na súčasný svet.

Obrazy rokov a dní

Július Homola: Slnko a mračná nad Slovenskom

Počas tohtoročných letných dní vydal Ústav dejín kresťanstva v Bratislave zbierku básní nestora slovenskej kultúry Júliusa Homolu s názvom Slnko a mračná nad Slovenskom (Verše z rokov 1945–2018). Ide o tretiu vydanú básnickú zbierku autora: v roku 2002 mu vyšla zbierka Slovensko v zápasoch a v  roku 2017, k 25. výročiu vzniku Slovenskej republiky, Kytica veršov.

Najnovšiu zbierku tvorí 90 básní z rokov 1945 až 2018. Možno ju pokladať za kroniku autorovho života, ale aj kroniku viac než siedmich desaťročí zložitého obdobia v živote Slovenska, na ktorom autorovi záleží – celý život preň pracoval a obetoval sa a pre vernosť kresťanským a národným hodnotám bol aj väznený (za šírenie ilegálneho študentského časopisu), ako prezrádzajú napríklad básne Vianoce za mrežami s básnikom Andrejom Žarnovom, List dievčaťu z väzenia, Väzenská balada, Večerný pozdrav z väzenia a ďalšie.

Výber (38/2018)

Všímame si znamenia čias...
Upozorňujeme na zaujímavé a podnetné články, úvahy, myšlienky...

Na zamyslenie:
„Lepšie je menej vedieť a svoj menší rozhľad doplňovať pokorou, než mať celé poklady vedomostí a pritom byť márnivo samoľúbym. Lepšie je mať málo, než keby si mal mnoho a bol pyšný.“
(Tomáš Kempenský)

Podivná smrt Evropy (konzervativnilisty.cz)

Boh alebo nič, svetlo alebo tma (priestornet.com)

Štátne symboly nie sú na hranie (snn.sk)

Slovo na nedeľu (137)

Mnohí z nich hovorili: „Je posadnutý zlým duchom a šalie. Čo ho počúvate?!“

(Jn 10, 20)

Človek, ktorý v niečom vyniká, stáva sa predmetom záujmu. Ten, ktorý je v niečom iný, má schopnosti, ktoré sú mimoriadne, výnimočné, nie vždy dostane patričnú úctu a pochopenie. Darmo, ľudská závisť je zakódovaná v nás a všetko, čo sa nám zdá „iné“, je veľmi často proti našej vôli. Nevieme prijať nové, nevieme pochopiť, že výnimočnosť je dar, ktorý by sme mali obdivovať a nie zavrhnúť. Hľadáme spôsoby, aby sme takéhoto výnimočného človeka nejako znemožnili, odsúdili. Aby sme mu dali nálepku nespoľahlivého, prípadne ho úplne odpísali.

Z aforistickej dielne

Milan Kupecký

Rada: Nemíňajte peniaze na to, čo môžete sprivatizovať.

::

Kto sa smeje naposledy, je buď nechápavý, alebo je poslancom.

::

Najspoľahlivejšie zo všetkých služieb funguje u nás tá medvedia.

::

Niektoré prázdne hlavy myslia iba na plné vrecká.

História urobila zo mňa človeka...

Vlado Javorský

Po prečítaní blogu istého poslanca NR SR za SNS som si kruto uvedomil, aký výkvet intelektualizmu riadi našu budúcnosť. Jednodňový štátny sviatok, pripomínajúci  sté výročie vzniku Československého štátu, je obyčajný politický paškvil. Bez roku 1918 by sme neboli tam, kde sme teraz. Česi to chápu v dejinných súvislostiach, ich oslavám treba zablahoželať.

Ako profesionálny scenárista som presedel vo filmovom ústave nejednu hodinku. Spomínam si na frontové zábery z prvých slovenských dediniek, občania ktorých vítali Červenú armádu počas oslobodzovacích bojov proti nacizmu. Biedne drevené chyže so slamovou strechou, muži mali na hlavách zamastené klobúky a dlhé vlasy splietané do vrkočov. Nadobudol som dojem, nebyť tankov, že pozerám film o Jánošíkovi! Bieda a chudoba... Odskočil som si na „východ“ a srdce mi pookrialo. Sme už ďaleko vpredu... Ale ešte to nie je ono.

Každoročné poďakovanie za úrodu

Otče náš, chlieb náš každodenný daj nám dnes...

Kostol v Bánove

V bánovskom farskom kostole svätého Michala archanjela každoročne v septembrovú nedeľu, po zbere plodov zeme, respektíve po žatve, ďakujú tamojší poľnohospodári Pánu Bohu za požehnanú úrodu. V tomto roku sa koná takéto vďakyvzdanie už jubilejný dvadsiaty raz. Uskutočňuje sa pod patronátom tamojšieho farského úradu a v spolupráci s najväčším poľnohospodárskym podnikom v obci, ktorý patrí pod akciovú spoločnosť Poľnohospodár Nové Zámky.

K tým, čo stáli pri zrode tohto podujatia, patrí Anežka Šimuneková so svojimi kolegyňami a deťmi – prvý raz pred dvadsiatimi rokmi spolu s dekanom Ľubomírom Havranom pripravili výzdobu v miestnom kostole a tým založili túto tradíciu. V ďalších ročníkoch podporili túto myšlienku aj členovia akciovej spoločnosti Poľnohospodár Nové Zámky na čele so Štefanom Palackom, vtedajším predsedom predstavenstva tejto akciovej spoločnosti.

Ideál

(Satirikon Andreja Mišanka)