Nedeľné slovo (287)

 

V duchu a pravde

„Milovaní, radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva. Keď vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení, lebo Duch slávy a Boží na vás spočíva. Len nech nik z vás netrpí ako vrah alebo zlodej, alebo zločinec, alebo sliedič. Kto však trpí ako kresťan, nech sa nehanbí, ale nech oslavuje Boha týmto menom.“ (1 Pt 4, 13–16)

Neviditeľný Boh sa zjavil v Ježišovi Kristovi. Pôvodca a vládca všetkého, ktorého tu na zemi nemôžeme vidieť, takto ukázal svoju tvár a otvoril nám cestu do Božieho kráľovstva. Ako píše apoštol Pavol v Liste Rimanom, táto cesta znamená „vzájomné budovanie“ dobrého diela, formovanie dobrého života v spravodlivosti, pokoji a radosti (porov. Rim 14, 17–18).

V nebi

 

Ján Grešák

Odpusť mi to Pane
ak sa ta raz dostanem verím
že tam nebudú lukulské hody
ani zajakavý smiech
budeme sedieť za stolom
mama už nebude mať slzy v očiach
bude s nami aj otec
a spolu budeme ďakovať
za vyslyšanie jej modlitieb

(Ilustračná fotografia: autor)

Odkiaľ čerpať radosť a šťastie?

 

Kristína Ondrkálová

V deväťdesiatych rokoch Vladimír Mečiar sľuboval, že Slovenská republika bude ako Švajčiarsko. Azda výkonnou ekonomikou, hospodárstvom, platmi, vlakmi, diaľnicami... Dnes už vieme, že to bola tak trocha utópia, žiaľ, čoraz viac bežných ľudí sa dnes prepadáva pod hranicu chudoby. Čoraz viac ľudí, aj veľmi mladých, máva úzkosti, depresie, panické ataky. Je to pritom len špička ľadovca, čo vidíme, mnohých štát ani neeviduje, pretože sa nejdú liečiť, nevyhľadajú pomoc. Navyše, Slovensko sa drží na popredných priečkach v spotrebe alkoholu...

Ľudia nenachádzajú pokoj ani po dovolenke, strávenej v obľúbených destináciách, napríklad v Chorvátsku (ktoré medzičasom akosi zdraželo), Turecku či dokonca na Srí Lanke, kde sa v poslednom čase tešia obľube ajurvédske očistné a ozdravné pobyty, ktoré každoročne absolvuje množstvo Slovákov.

Epigramiáda (8)

 

Milan Hodál

Nezlomní

Ľudia bez chrbtovej kosti
sú skoro ako bohovia.
Budú veční...
Ich totiž nikdy nezlomia.

 

Znalostná spoločnosť

Kedysi: Viem, že nič neviem.
A dnes: Viem, že nič nemusím vedieť.

O víruse po víruse

 

Martin Jančuška

Vírusové ochorenie nazvané Covid-19 sa prehnalo celou Európou, ba celým svetom nielen ako zlý duch, ktorý vystraší človeka, ale ako orkán, ktorý po sebe zanechal nielen mŕtvych, z ktorých mnohí nemuseli zomrieť, ale i rozvrátené hospodárstvo a priateľstvá.

Pýtam sa, nie ako laik, ale ako lekár: Čo si zač, vírus spôsobujúci ochorenie Covid-19? A ako si sa k nám dostal?

Každý štát na svete si pripravil o milióny dolárov. Spôsobil si zdravotníctvu nevyčísliteľné dlhy, ktoré i bez tvojho pričinenia zdravotníctvo malo. Do svojho tímu si povolal tých, ktorí mali proti tebe bojovať. Nieže niektorí z nich, ani nie mnohí, skoro všetci spanikárili, mnohí sa dali podplatiť a poslušne ti slúžili ako ovce, ktoré stratili pastiera.

A čo virológovia, epidemiológovia, hygienici? Kde boli, keď mali rázne pozdvihnúť svoj odborný hlas? Mnohí pred kamerami trepali jalové nezmysly, a tých pár čestných mocní tohto sveta umlčali a trestali.

Menej je niekedy viac

 

Tomáš Turner

Samá voda

A po mne potopa,
povedal Noe
a nastúpil do korábu.

 

Dilema

Zobrať rozum do hrsti?
A čo mi potom
zostane v hlave?

Poriadok života

 

ZÁPISNÍK je súčasťou PriestorNetu už pomerne dlho – všeličo sa v ňom nazbieralo a niečo z toho, nazdávam sa, stojí za opätovné pripomenutie. V tomto roku preto nepíšem nové časti, ale vyberám z tých, ktoré boli publikované v rokoch 2014 až 2023.

::

Hádam nikto nepochybuje o tom, že ľudia minulosti, na rozdiel od nás, žili v spätosti s prírodou. Nebolo to len čosi vynútené. Príroda – a osobitne zem (pôda, lúky, pastviny) – poskytovala stabilitu, aj stabilitu vzťahov, rodiny, domova. Život bol usmerňovaný jasnými pravidlami, ktoré sa tvorili stáročia a menili sa iba pozvoľne, takmer nebadane.

Ľudia dýchali, pracovali a odpočívali, modlili sa v rytme ročných období a liturgických slávení. Pastieri, roľníci i remeselníci vedeli, že obživu im dáva zem – mali k nej priam sakrálny vzťah. Dorábanie každodenného chleba si vyžadovalo tvrdú prácu, poctivosť i Božiu pomoc. Bolo hriechom vyvracať to.