Mikulášske blues

Robert Hakala

Prišiel raz Mikuláš.
Úžasný, veselý.
Bez brady,
len v nočnej košeli.

Inak to bol chlapík svieži,
na nose mu svietil sniežik.

Po chvíľke,
prisadol si k mojej žene Olinke.

Ihneď som mal takú čudnú predtuchu,
čosi zlé viselo vo vzduchu.

Z očí mu sršalo tisíc bleskov,
jednu som mu kamarátsku treskol.

Mikuláš bol stále veselý,
aj keď bol zbitý a v nočnej košeli.

Nakoniec sa osmelil a zvrieskol:

„Máte tu príjemne teplučko,
za odmenu dostanete jabĺčko!“

(Zo zbierky Mierne trafené blues.)

Koncoročné...

Milan Kupecký

Kde nič nie je, ani čert neberie, a tam sa až ani neprivatizuje.

::

Existuje všemohúci a zároveň nemohúci súd.

::

Mnohí ľudia sú ako zlé knihy. Majú veľa zlých stránok.

::

Ľahšie sa prehlbuje jama ako vedomosti.

::

Tí, čo prevracajú kabáty, by mali dostať na frak.

Stúpanie do výšok

Joseph Ratzinger – Benedikt XVI.: Chváloreč na svedomie

Trnava, Spolok svätého Vojtecha, 2010

Kniha Chváloreč na svedomie obsahuje niekoľko úvah kňaza a teológa, ktorý už desaťročia zodpovedne premýšľa o pravdách kresťanskej viery v kontexte tradície i našej súčasnosti. Joseph Ratzinger – Benedikt XVI. je mužom viery i vedy, je hlasom pokory, rozvahy a múdrosti. Jeho teologické dielo sa vyznačuje hĺbkou, v ktorej sa spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť – pretože sa verne pridŕža nadčasového evanjeliového posolstva, dávajúceho nádej a zmysel života každému človeku.

Témou predmetných úvah nie je len svedomie v úzkom zmysle slova. Napokon, otázka svedomia sa dotýka celého ľudského života, nemožno ju izolovať a vtesnať do nejakej komôrky samoúčelnosti či nefunkčnosti. Hlas svedomia robí človeka schopným pravdy a lásky. Schopnosť uznať si vinu patrí k podstate človeka, je podobne dôležitá ako vnímanie bolesti, upozorňuje na nebezpečenstvo a pomáha nájsť cestu k náprave.

Nezbedné aforizmy

Vlado Javorský

Vlci sú plaché tvory? Opýtajte sa oviec, či je to pravda.

+

Pes je priateľ človeka? Možno preto občas aj hryzie.

+

Ak žijete single, právo veta je vám nanič.

+

Ja už neverím ničomu. Ani tomu, že neverím!

Spochybňovanie neomylnosti kanonizácií je útokom na Kristovu Cirkev

Karol Dučák

Niektorí ultrakonzervatívni katolíci, ktorí chcú za každú cenu znesvätiť Katolícku cirkev po Druhom vatikánskom koncile a jej svätorečených pápežov, robia všetko, čo je v ich silách, a pre svoj zámer sú ochotní uchýliť sa k akejkoľvek podlosti. O dôkazy nie je núdza dnes a denne. Jednému je venovaný tento príspevok.

V roku 2018 uverejnil portál Rorate Caeli článok Johna Lamonta, zaoberajúci sa problematikou neomylnosti svätorečení, ktorý mal názov „The authority of canonisations“: Do all canonisations need to be accepted as infallible? – a special guest article („Autorita kanonizácií“: Je potrebné všetky kanonizácie prijímať ako neomylné? – špeciálny hosťovský príspevok). (1)

Keďže sa článok stretol s pomerne značným ohlasom, rozhodol sa autor nie tak dávno uverejniť pokračovanie článku pod názvom Follow-up Article – Paul VI: The Infallibility of Canonizations and the Moral sof the Faithful (Pokračovanie článku – Pavol VI: Neomylnosť kanonizácií a mravnosť veriacich). (2)

Článok následne publikovali české Duše a hvězdy v preklade p. Lucie Cekotovej pod názvom Neomylnost kanonizací a mravnost věřících. (3)

Kult a kultúra

ZÁPISNÍK – 48/2019

Človek sa rodí do priestoru a času, do istých spoločenských a kultúrnych súradníc. Má sa o čo oprieť. Nemusí vo všetkom začínať od nuly, aj keď osobná skúsenosť je nenahraditeľná. Každý si môže povedať: odniekiaľ prichádzam, som jedinečný, no nie som na svete sám – boli tu ľudia predo mnou a zrejme budú aj po mne.

Naša materiálna i duchovná kultúra má hlboké korene, či už si to niekto uvedomuje alebo nie. Denne čerpáme zo žriedla minulosti, z kultúrneho bohatstva našich predkov. Všetky pokusy postaviť niečo nové na ruinách zlyhávajú. Ruiny nie sú dobrým základom. Dobrým základom nie je ani odmietanie tradície.

Nedeľné slovo (48)

Advent

Byť sám sebou a nelakomiť sa na cudzie. Čo to znamená? Čo to znamená v duchovnej oblasti? Možno to povedať i takto: byť sám sebou znamená držať sa svojej viery a svojho presvedčenia, nie však tvrdohlavo, nie proti poznanej pravde.

Omyl si musím vedieť priznať, aby som sa naučil zriekať sa toho, čo je škodlivé, ba i toho, čo je navyše, čo ťaží, brzdí a zavádza.

Cesta k Bohu

Gabriel Németh

Ilustračná snímka: PriestorNet

Slnko vychádza spoza mračien,
rodí sa ako minca.
Meníš sa na Popolušku
a ja na tvojho princa.

Jeden z tisícich okamihov
z rozprávky od pána Andersena.
Tá až príliš rozprávková téma.

Tam, kde je Boh,
tam vsadený je kríž.

Nevšedné sú rána
a pod nimi rana.
Jagavé hviezdy – mesačná tíš.

Čím väčší je kríž nad Tebou,
tým viac ťa Boh má rád.

Dlhé sú cesty k Bohu,
na nich vlna k vlne: vodopád.