20. februára 2017

Výber (7/2017)

Všímame si znamenia čias...
Upozorňujeme na zaujímavé a podnetné články, úvahy, myšlienky...
Na zamyslenie:
„Človeče, máš slobodnú vôľu. Keď chceš prisvedčiť pravde, môže ti v tom vari niekto zabrániť? Nikto. Môže ťa niekto prinútiť, aby si uznal nepravdu? Nikto. Ak teda chceš, môžeš byť slobodný, ak chceš, nebudeš nikoho haniť, nebudeš nikomu nič vyčítať a všetko sa bude diať zároveň podľa tvojej vôle a podľa vôle Boha.“
(Epiktetos)

Gender ve školách (radiovaticana.cz)

19. februára 2017

Slovo na nedeľu (56)

Ale Ježiš sa im nezdôveril; on poznal každého, nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človekovi. Sám totiž vedel, čo je v človeku.
(Jn 2, 24–25)
V živote nastávajú také situácie, že sa potrebujeme niekomu zdôveriť. Povedať inému o našich starostiach, trápeniach. Ale aj o radostiach, úspechoch. Hovoríme tomu obrazne: potrebujeme nájsť „bútľavú vŕbu“, ktorej môžeme povedať všetko, a tá to nepovie nikomu. Naše tajomstvo – problémy, nechá si len pre seba. Mnohým to pomáha. Nevedia v sebe držať niečo, čo ich trápi, na čo musia neustále myslieť. Keď zo seba vydajú svoj problém, uľaví sa im.

16. februára 2017

Medailón: Andrej Mišanek

Predstavujeme popredných slovenských karikaturistov
Andrej Mišanek
Známy slovenský humorista Andrej Mišanek sa narodil v Žakovciach, malej rázovitej obci pod Tatrami. V súčasnosti žije a tvorí v Poprade. Ten, kto číta aspoň občas tlač, iste sa už neraz stretol s jeho menom, umiestneným či už pod karikatúrou (obrázkom), alebo pod nejakým jeho satirickým príspevkom. V niektorých tlačených médiách má Andrej Mišanek pravidelné rubriky.
Vráťme sa však ešte krátko k jeho životopisu, nie však pre kádrovanie, ako tomu bolo kedysi, nie tak dávno. Študoval v Kežmarku, kde aj zmaturoval. Po maturite pracoval rok vo fabrike Tatrasmalt. Potom začal študovať na Pedagogickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Štúdium nedokončil, odišiel zo školy jeden semester pred záverom, keď nedostal zápočet. Potom nastúpil do zamestnania ako pomocný robotník v podniku Pozemné stavby Poprad. Po vojenčine pracoval takmer dvadsať rokov v Tatrasvite.

14. februára 2017

Skúmanie evanjeliovej zvesti

Vittorio Messori: Hypotézy o Ježišovi
Bratislava, Lúč, 2006
Taliansky novinár a spisovateľ Vittorio Messori (1941) napísal niekoľko úspešných kníh o kresťanskej viere, ktoré vyvolali záujem v radoch veriacich i hľadajúcich. Prvou z nich je kniha Hypotézy o Ježišovi. Vyšla v roku 1976, najprv v náklade tritisíc kusov, a vydavateľ pochyboval, či sa vypredá, ale jeho obavy sa nenaplnili – naopak, nasledovali ďalšie vydania i preklady do asi dvadsiatich jazykov. Celkový počet vydaných exemplárov sa odhaduje na jeden a pol milióna.

13. februára 2017

Výber (6/2017)

Všímame si znamenia čias...
Upozorňujeme na zaujímavé a podnetné články, úvahy, myšlienky...
Na zamyslenie:
„Myšlienky na blízku smrť rozdelia naše skutky podľa ich skutočnej dôležitosti. Odsúdený na popravu sa nebude starať o zväčšenie alebo zachovanie svojho majetku, ani o svoju slávu, ani o úspech či víťazstvo, ale pousiluje sa utešiť smútiaceho, zodvihne starca, ktorý spadol, previaže ranu, opraví dieťaťu hračku...“
(Lev Nikolajevič Tolstoj)

Umieranie nášho sveta (priestornet.com)

12. februára 2017

Slovo na nedeľu (55)

Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa.
(Lk 22, 41)
Aj apoštol Lukáš zaznamenal scénu, ako sa Pán Ježiš modlí. Zaujali ma slová: čo by kameňom dohodil. Je to veľmi pekný opis vzdialenosti – ani nie veľa, ale ani nie málo. Asi toľko, aby bol sám, aby ho nikto nerušil. Ale iba tak vzdialený od apoštolov, aby ho mali na očiach, a on ich tiež. Jednoducho napísané: boli od seba toľko, že sa dobre videli, ale mali pritom aj dostatok súkromia.
Apoštol Lukáš je presnejší ako apoštol Ján – opisuje aj Pánov vonkajší prejav: kľakol si. Pán Ježiš sa modlil pravidelne. Modlitbu považoval za neoddeliteľnú súčasť každého svojho dňa. Modlitbou čerpal silu a hlavne – bol neustále v „spojení“ so svojím Otcom.

11. februára 2017

Návrat ku koreňom

Vlado Gregor
Hneď v úvode našich svätých spisov sa píše o tom, že človek bol stvorený na Boží obraz. Vyplýva z toho, že môže byť aj dobrý, a to z vlastnej vôle. Celý život neviem pochopiť, ako sa vytvorili tie protipóly absolútne dobrého Boha a absolútne zlého, skazeného a neschopného človeka. Ako mohla vzniknúť takáto obludná karikatúra.
Od detstva som totiž zažil veľa ľudskej lásky a dobroty– a ako dieťa nevyhnutne verí, že tí okolo neho sú dobrí (a bez tohto predpokladu by ťažko prežilo), tak ja som zostal na tejto detskej úrovni a pokorne, ale bez hanby to priznávam.