Mimochodom

Milan Kupecký

Omyl neplatí. Za omyl platíme my.

::

Človek je vtedy dobre podkutý, keď mu často podrážajú nohy.

::

Všetko má svoje medze, okrem hlúposti.

::

Žiaľ, aj tie najväčšie ťažkosti sa dajú zobrať na ľahkú váhu.

Nič nemožno postaviť na lži

Je veľmi zlé dopustiť sa vraždy, hlúpejšie je spáchať samovraždu

Vlado Gregor

Dostala sa mi cez internet do rúk kniha dona Luigiho Villu Trilogia montiniana. Otvorene poviem, že som bol z informácií, ktoré sú v nej uvedené, zhrozený. Ak mi jej tvrdenia vyvrátite, budem len rád. Bez ohľadu na to, či don Villa má alebo nemá pravdu, myslím si, že stav Cirkvi je vážny. Dotknem sa v tejto glose len jednej zásadnej veci, ktorá prebehla na Druhom vatikánskom koncile, a to zrušenia modlitieb za židov a popretia dôležitosti misie medzi nimi.

Áno, ich požehnanie a prisľúbenie bezpochyby zostáva a je neodvolateľné, ale za predpokladu, že prijmú Krista ako Mesiáša a nebudú robiť všetko možné, aby jeho nasledovníkov miatli, urážali a nimi manipulovali. Už Ján Krstiteľ hovorí v Matúšovi aj Lukášovi: „Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: Naším otcom je Abrahám. Lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov.“ Dajme si teda aj my kresťania pozor, aby naša skala nebola nahradená iným kameňom!

Čas maturitných tabiel...

(Príbeh jedného vzťahu)

Ilustrácia: Arpád Horváth

Máj roku 1970 bol láske naklonený. Vo výkladoch vzorne nainštalované maturitné tablá nasvedčovali skutočnosti, že do sveta sa čoskoro rozletí nová vzdelaná omladina. Dve priateľky, túlajúc sa mestom, pred jedným z takých tabiel spozorneli. Bolo nápadité, vyrobené s estetickým vkusom. Nevedeli, že sa dívajú na maturantov, ktorí vkročia do dejín literatúry ako hrdinovia románu Jána Lenča Rozpamätávanie.

Mladučkej slečne neušla pozornosti milá chlapčenská tvár so zvláštnym pohľadom. Upozornila svoju priateľku na krásneho chlapca, po ktorom zatúžila... Vysnívaný! Imaginárny svet tajomných túžob srdca.... Netušila, že už v auguste ju pri prechádzke s priateľkou tá krásna chlapčenská tvár osloví.

Stretnutie so vzácnym človekom

(Arpádovi Horváthovi k jeho životnému jubileu)

Arpád Horváth

Mgr. Arpád Horváth sa narodil 5. februára 1938. Žije a tvorí v Tornali. Pôsobil na Vysokej škole poľnohospodárskej ako odborný asistent, učil na rôznych odborných stredných školách a ľudových umeleckých školách. Medzi jeho záľuby patrí hlavne matematika a maľovanie.

Spoznal som sa s ním pred asi dvanástimi rokmi na jednej súťaži pedagogických pracovníkov. Náhoda chcela, že nás ubytovali v spoločnej izbe, a potom sa stal – zázrak. Skutočne. Arpád je totiž mimoriadne zaujímavý človek. Skromný, vždy v dobrej nálade, srší z neho pohoda a hlavne múdrosť. Môžete sa s ním rozprávať o všetkom. A navyše, vie mimoriadne zaujať všetkých, ktorí počúvajú. Rozpráva pútavo, s veľkým prehľadom. Nevymýšľa si. Má neuveriteľné množstvo zážitkov, ktoré vás strhnú svojou nevšednosťou a originalitou.

Moje osmičkové roky

Vlado Gregor

(Váhavé kroky i odvážne skoky)

Najpodstatnejším osmičkovým rokom pre mňa je rok 1958, lebo vtedy som sa narodil. Veľmi si to vážim, rád to oslavujem a som za ubiehajúce roky stále vďačnejší, pretože si uvedomujem, že vzhľadom na moje pohnuté a riskantné príbehy som tu už vôbec nemusel byť.

V roku 1968 som napísal detský protestsong proti sovietskej okupácii, i keď som s kamarátmi chodil za vojakmi do zákopov nad Záhorskou Bystricou a nosil im mrkvy a iný záhradný proviant. Mladí Ukrajinci boli nesmierne vďační a ich veliteľ dal na našu počesť nastúpiť a salutovať celú posádku. Takže mám aj nejaký ten kolaborantský vrúbik…

Spravodajstvo na úrovni

(Satirikon Vlada Javorského)

Výber (20/2018)

Všímame si znamenia čias...
Upozorňujeme na zaujímavé a podnetné články, úvahy, myšlienky...

Na zamyslenie:
„Ak vo vojne bojuje vojak za pominuteľnú slávu a korisť statočnejšie ako vy, ktorí máte dosiahnuť víťazstvo nad sebou a tak prísť do nebeského kráľovstva, nie ste Kristovými vojakmi ani menom, ani duchom.“
(Svätý Ignác z Loyoly)

Marx versus Marx (radiovaticana.cz)

Prebieha zápas o dušu človeka (priestornet.com)

Rozdelenie v nemeckej Cirkvi (postoj.sk)

Slovo na nedeľu (119)

Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi; ako im Duch dával hovoriť.

(Sk 2, 4)

Keď chceme niečo povedať, musíme to vysloviť takým jazykom, ktorému budú iní rozumieť. Verbálna komunikácia je založená na slove, ktorému rozumieme. Komunikovať hovorením je veľmi účinné, jednoduché a najmä – presvedčivé. Podmienka je – navzájom si rozumieť.

Preto nás vôbec nemôže prekvapiť skutočnosť, že prvým účinkom Ducha Svätého bolo vzájomné porozumenie si všetkých prítomných. Iba tak sa mohlo naplniť poslanie Apoštolov, ktorých úlohou bolo zvesť o Pánovi šíriť do celého sveta. Základom tejto neľahkej úlohy bol spoločný „dorozumievajúci“ jazyk, ktorý umožnil pochopiť slová apoštola Petra. („A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili?“ Sk 2, 8.)