Spomienka na Roberta Hakalu

 

Gabriel Németh

Minulý týždeň bolo u nás na východnom Slovensku chladno, pršalo. A mne pri pohľade na čierne mraky a studený dážď bolo až mrazivo, priam mi tuhlo srdce. Keď sa vyjasnilo, pozrel som sa večer na oblohu a hľadal otcovu hviezdu (zomrel pred štyrmi rokmi). Na nebi bolo veľa hviezd, ale ktorá z nich je otcova? Sám som to nevedel. A veru som si vtedy nepomyslel, že o niekoľko dní budem hľadať hviezdu spisovateľa, básnika Roberta Hakalu.

Robert bol pre mňa výnimočný človek, vzácny priateľ, literárny kolega. Mali sme v mnohom spoločné názory na poéziu, umenie... Zažil som s ním veľa. Vnímal som ho hlavne ako člen Literárno-umeleckého klubu v Trebišove, ktorý on dlhé roky viedol. Stretávali sme sa v tomto klube často. Robert pracoval s nami, odovzdával nám svoje vedomosti...

Putovanie do Ikónia (anotácia)

 

Ján Maršálek: Putovanie do Ikónia

Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2025

Po trinástich rokoch vychádza nová básnická zbierka Jána Maršálka. Jej názov vyvoláva predstavu putovania do zeme zasľúbenej, do zeme Poézie a Ducha...

Ján Maršálek (nar. 1. 2. 1965) je autorom množstva časopisecky publikovaných príspevkov: básní, glos, esejí, recenzií. Knižne vydal niekoľko úvahovo ladených diel, v ktorých sa venuje témam časovým i nadčasovým (Cesta k bráne, Kristus prichádza, Spoločnosť bez svetla, Útek z Babylonu). Svoju doterajšiu básnickú tvorbu zhrnul do zbierok: Finta v žite (spolu s Petrom Chorvátom, 1993), Cesta z kruhu (2001), Medzi nami (2001), Privolávanie rána (2008), Priečny rez (2012).

Výber z lyriky

 

Viliam Turčány: Prsteň

Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007

S časovým odstupom sa mi dostal do rúk knižný výber z lyriky Viliama Turčányho (1928–2021) nazvaný Prsteň – nie však neskoro, veď poézia nestarne ako novinová správa alebo klebeta, má omnoho dlhšiu platnosť a v niektorých prípadoch nestráca svoju hodnotu ani stáročiami.

Prsteň je autorským výberom z piatich básnických zbierok a predstavuje dovedna asi ich pätinu. Obsahuje vo svojej podstate duchovne ladenú poéziu. Turčányho lyrický subjekt sa v nej prihovára Bohu, sebe i čitateľovi, stavia komunikačný most s cieľom šíriť dobro. Vyznáva svoju vieru a spomína na svoju doterajšiu životnú cestu.

Nedeľné slovo (329)

 

Aká je naša viera?

„Ježiš Kristus je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva. On je hlavou tela, Cirkvi. On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo. Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi.“ (Kol 1, 15–20)

Viditeľná tvár Neviditeľného. Paradox. Tajomstvo. Skutočnosť. Lebo čím by boli holé fakty bez tajomstva? Holinou, bezútešnou holinou.

Letný deň

 

Ilustračná snímka: Ján Maršálek

Milan Hodál

                                                                      

Mám rád ten letný deň
keď vo mne všetko zmäkne
Rosnička vyveští:
aj zajtra bude pekne!
Keď slnko pripeká
vánok sa ani nehne
A Boh sa usmieva –
tak ľudsky
mu to sekne

Deň ako vyšitý –
pod kožu sa mi vpije...

Vpíjam
stav beztiaže
a šálku
poézie...

Európa sa mení

 

Ján Maršálek

Európa sa mení. Kedysi predstavovala krásu, múdrosť, vznešenosť, duchovnú, kultúrnu aj civilizačnú silu (tu sa nám môže vyjaviť obraz z antickej mytológie, ale povedzme aj obraz gotickej katedrály ako symbolu európskeho umenia). A dnes? Kardinál Robert Sarah prirovnal západný svet k zatrpknutému starcovi, ktorý sa opúšťa a vedie celé ľudstvo do slepej uličky, šíriac „materialistické a sekularizujúce pohanstvo“. Je v stave duchovnej apatie, nemá už sily, morálku ani nádej.

Za Robertom Hakalom

 

Robert Hakala

(16. 7. 1958 – 6. 7. 2025)

Hranica medzi životom a smrťou je veľmi tenká. Povedané slovami svätej Terézie Avilskej: život je krátky, niekedy až priveľmi, a ani jeden deň nemáme istý... Opätovne som to precítil, keď sa ku mne dostala smutná správa o úmrtí môjho priateľa, básnika Roberta Hakalu, ktorého tvorbu poznajú aj čitatelia PriestorNetu (publikoval tu veľké množstvo básní, poviedok, zamyslení, fotografií, reportáží z ciest...).

Robert Hakala knižne debutoval básnickou zbierkou Mäsožravé mesto (1993). Nasledovali zbierky Deň pre bláznov a panny (1998), Rekviem za Ježiša K. (2008), Krása a Bolesť (2012) a Mierne trafené blues (2019). Okrem toho vydal kolekciu duchovných meditácií Krížové cesty (2016). Poéziu publikoval i časopisecky (Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Romboid a iné), desiatky jeho príspevkov (najmä satiricko-humoristické texty) odvysielal Slovenský rozhlas. V rokoch 1987 až 2017 viedol Literárno-umelecký klub pri Zemplínskej knižnici v Trebišove.