Budeme voliť prezidenta... Ale ako?

Termín prezidentských volieb je už známy: prvé kolo sa bude konať v sobotu 16. marca a prípadné druhé kolo v sobotu 30. marca 2019. Záujemcov o post prezidenta Slovenskej republiky je viac než dosť, dá sa teda očakávať tvrdý predvolebný súboj – budú sa na ňom podieľať nielen samotní kandidáti a ich volebné štáby, ale aj – a najmä – masmédiá.

Právomoci prezidenta, dané naším právnym poriadkom, nie sú veľké, napriek tomu ide o významnú funkciu. Prezident reprezentuje štát navonok a smerom dovnútra nemalou mierou ovplyvňuje charakter politiky i celospoločenskú klímu. Časť občanov – voličov si to uvedomuje, niektorí budú azda až nezdravo drukovať jednému kandidátovi a brojiť proti ostatným. Väčšina však zrejme zostane ľahostajná – mnohí k voľbám nepôjdu, ďalší sa budú rozhodovať na poslednú chvíľu, pod vplyvom volebnej kampane, propagandy či priamo manipulácie.

Liberalizmus je zlo

ZÁPISNÍK – 3/2019

Katolícky kňaz Marián Kuffa opakovane pripomína a zdôrazňuje, že liberalizmus je veľké zlo, tak ako aj komunizmus. Liberalizmus vytvára hmlu, v ktorej človek ľahko zablúdi, ale kresťan sa nesmie dať oklamať, nesmie sa dať zlákať do pasce falošnej slobody.

Ďalšia podnetná kázeň vdp. Kuffu zaznela 11. januára v Kostolnej pri Dunaji: O malomocenstve.

Nedeľné slovo (3)

Vydať sa na cestu

Začiatky bývajú ťažké, ale bez začiatku niet cesty ani nádeje na dosiahnutie cieľa – čo sa nezačne, to nemôže pokračovať, nemôže rásť ani priniesť výsledok.

Začať niečo dobré znamená prekonať pasivitu, strach, hriech... Ide o pohyb vpred, o vyplnenie prázdnoty. Dobro si žiada aktívny prístup a pozitívny čin.

Snívať je krásne

Robert Hakala

Tichučko s tebou

Nesiem ti včerajší deň.
Rozkvitol,
ako je rozkvitnutý ohňostroj v tvojich vlasoch.

Okúp sa v mojej krvi.
Spoznáš, aká je horúca
a sladká.

Konečne vidím celú tvoju nádheru.
Je pokorná ako ticho
pri pálení sviečok.

Ich oheň
vplietol sa
do tvojich očí.

A ony svietia.

Svietia mi na cestu.

Učme sa pokore

Vlado Gregor

Človek sa často zúfalo snaží pochopiť a definovať rozdiel medzi dobrom a zlom. Problém je v tom, že teória a vzdelanie nám pritom veľmi nepomôžu. Môj otec bol mimoriadne vzdelaný človek, ale vysokú školu neurobil, lebo nemal žalúdok na skúšky z marxizmu-leninizmu a vedeckého ateizmu. Ja som tiež mal na filozofickej fakulte samé jednotky, ale odišiel som, lebo som nechcel hovoriť to, čo si nemyslím.

Človek v podradnom postavení takisto nemôže vždy hovoriť, čo si myslí, ale predsa častejšie, a ak sa aj snaží manévrovať a taktizovať, nemusí natoľko ponižovať samého seba a hanbiť sa za to. Mimochodom, pochopí aj všeličo, čo by mu ako teoretikovi a vzdelancovi ušlo. Fyzici sa už dlhodobo snažia pochopiť princíp časopriestoru a pritom, ak robotníkovi poviete, že má kopať „odtiaľto až do večera“, možno pochopil niečo trochu iné, ale dosť podobné a rovnako hlboké.

Kopírujem, kopíruješ, kopírujeme...

Ilustračná snímka: PriestorNet

V uplynulých dňoch vyvolala pomerne veľkú pozornosť kauza rigoróznej práce predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka. V súvise s ňou zazneli – v masmédiách i na politickej scéne – obvinenia z plagiátorstva, nečestnosti či priamo z podvodu. Mohli by sme sa venovať detailom tohto sporného prípadu, osvetliť postoje jednej i druhej strany, ale azda užitočnejšie bude pokúsiť sa o celostnejšie posúdenie danej veci.

Treba si položiť otázku, ako je možné, že v súčasnosti mnohí žiaci a študenti uspejú s opísanými, respektíve kúpenými prácami. Je to dané len technickými možnosťami? Zrejme nie. Bude za tým niečo viac.

Za slobodu

(Satirikon Andreja Mišanka)