Dr. Jozef Tiso nechcel rozbiť spoločný štát Čechov a Slovákov

Karol Dučák

V tomto čase si vďaka dvom významným výročiam častejšie pripomíname prvého a jediného prezidenta prvej Slovenskej republiky a prvého prezidenta Slovákov v histórii vôbec, katolíckeho kňaza Dr. Jozefa Tisa. 14. 3. 2020 uplynulo 81 rokov od vyhlásenia samostatného Slovenského štátu, premenovaného o pár mesiacov neskôr na Slovenskú republiku. Budúci mesiac si zase pripomenieme smutné výročie mučeníckej smrti Dr. Jozefa Tisa, popraveného pred 73 rokmi dňa 18. 4. 1947.

Pri výročiach týchto dejinných udalostí nepriatelia Katolíckej cirkvi a slovenského národa znovu a znovu častujú urážkami Dr. Jozefa Tisa, neprávom obviňovaného z rozbitia 1. ČSR, ako aj zo sympatií k nemeckému nacizmu a zo spoluúčasti na likvidácii Židov.

Je príznačné, že kým v minulosti znevažovali prezidenta Slovenskej republiky 1939–1945 v prvom rade boľševici a ateisti rôzneho razenia, dnes sa k týmto tradičným nepriateľom pridávajú neomarxisti, ktorých predĺženou rukou je v slovenských podmienkach mainstream, reprezentovaný takými servilnými plátkami ako Denník N a SME, či niektorými súkromnými komerčnými televíziami.

Aká je však pravda? Ako to naozaj bolo s Dr. Jozefom Tisom? Prinášame prvý z dvojice článkov, venovaných osobnosti Dr. Tisa a hodnoteniu neľahkej doby, v ktorej stál pri kormidle milovaného národa.

Veľká noc 2020

Ľudovít Košík

„Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky.“ (Hebr 13, 8)

Prežívame Pôstne obdobie, v ktorom sa máme pokáním, modlitbou, pôstom a almužnou pripraviť na slávenie najväčších kresťanských sviatkov. Pozornosť nás kresťanov smeruje do večeradla, na Golgotu a k prázdnemu Ježišovmu hrobu. Som rád že som tieto miesta mohol v Jeruzaleme  navštíviť. Som rád aj tomu, keď sa počas sviatkov, nedieľ a často aj v pracovné dni môžem zúčastňovať na slávení svätej omše, stretávať sa s Ježišom v Eucharistii a čerpať tak silu do každodenného života. Som rád, že mám možnosť počúvať a čítať Božie slovo, ktoré je slovom života. Ježiš prišiel na tento svet, aby nás naučil všetkej Pravde. Pred Pilátom vyznal: „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas“ (Jn 18, 37). Som presvedčený o tom, že naplno a šťastne prežiť život je možné len v súlade s jeho učením.

Svet bez viery

ZÁPISNÍK (14/2020)

Krajina sa nestáva pustou iba zánikom telesného života, ale aj života duchovného. Svet bez viery, bez živého náboženstva a plodivej kultúry predstavuje duchovnú púšť. Takýto svet, akokoľvek bohatý, akokoľvek technicky vyspelý, nemá budúcnosť, smeruje k zániku. Striedanie, reprodukovanie, prepočítavanie čohokoľvek nemá potenciu vývoja a nič skutočne životaschopné nevznikne ani zo synkretizmu. Plodivú silu má iba to, čo je pôvodné a čisté.

Nedeľné slovo (66)

Nádej

Človek mnoho vydrží, všeličo znesie. Dokáže prežiť aj v najťažších podmienkach, vydrží mnohé straty, námahy, trápenia i príkoria. Človek vie byť silný. Môže prežiť bez úspechu, bez peňazí, bez príbuzných, bez strechy nad hlavou, alebo trebárs bez ruky, nohy či oka. Nemôže však žiť bez nádeje.

Keď človek stratí nádej, neudrží sa ani na dne svojej existencie, prepadne sa do ničoty. Pestujme si preto nádej, držme sa jej a držme ju v sebe; nespoliehajme sa na to, že umiera posledná.

Anjel na kolenách

Ján Grešák 

Západ slnka

Videl som
krvavé slnko
kúpať sa
v mútnom mori

večer som vyronil
horkú slzu
do mora

Priviate vetrom

Milan Kupecký

Heslo dňa: Všetko sociálne, štátne a slovenské je nám cudzie.

::

Proti korupcii sa najvehementnejšie bojuje v médiách.

::

Čas je najlepší lekár a pritom neberie ani úplatky.

::

Máme 150-členný parlament. Nuž čo, viac hláv, viac mudrovania!

::

Platí najmä v politike: Múdry radu nepotrebuje a hlupák si poradiť nedá.

Slávny koronavírus

Andrej Mišanek

Ten slávny koronavírus nám jasne odhalil, že ľuďom už veľmi na viere nezáleží a tobôž nie na Cirkvi. Asi by sme mali poriadne hlboko vstúpiť do seba.

Podstata ľudskej hriešnosti a pýchy zrejme nie je v tom, že by sme nedokázali priznať svoje zlo, na to sme niekedy až chorobne hrdí, ale v tom, že si nevieme priznať vlastnú slabosť, neschopnosť a nedostatočnosť. O tom je príbeh Adama a jeho potomkov.

Tento fakt nerealistickej hrdosti, pýchy a nepriznania si vlastných nedostatkov a chýb sa týka takisto veriacich i neveriacich, aj ideológií, koncepcií a rituálov, ktoré ľudia vymýšľajú, presadzujú a za každú cenu bránia a obhajujú. Nielen Sokrates a Kristus, ale aj mnohí iní boli popravení za to, že si dovolili povedať túto jasnú a nepopierateľnú pravdu.

Ešte raz teda opakujem: Dúfajme a verme, ale zbytočne iných nehnevajme. Buďme si istí aj sebaistí, ale nenanucujme druhým svoje vraj originálne „drísty“.

KYRIE ELEISON!  PANE, ZMILUJ SA! 

Vlado Gregor

O koronavíruse úplne inak

Andrej Mišanek: Kultúra smrti

(Vírusová kríza v širších súvislostiach)

Žijeme v dobe informácií a dezinformácií. Rôznorodé správy, slogany, dohady, vyhlásenia sa na nás valia zo všetkých strán. Má to svoje dôsledky. Ako píše nemecký filozof kórejského pôvodu Byung-Chul Han, ktorého rád citujem, samotné informácie neprinášajú poznanie ani pravdu, informačná explózia „masívne zvyšuje entropiu sveta, hladinu jeho hlučnosti“. Ale myslenie potrebuje ticho. Preto strácame súdnosť.

Informačný smog nás vedie na plytčinu, uvažovanie nahrádzame zháňaním podnetov, planým rátaním, štatistikami, počítačovými simuláciami a plodením kadejakých špekulácií. Sme zneistení, nevieme, kde je pravda, alebo nás to nezaujíma, pretože sa staráme len o vlastný prospech. Oháňame sa vlastným názorom, ale neraz nevieme, či ten názor je naozaj náš, alebo ide o derivát mediálneho obrazu sveta, ktorý má ďaleko od reality.