Adept pera

Milan Kupecký

Jožka Prepisovačku, adepta na post športového redaktora, vyslal šéf urobiť reportáž z futbalového derby Okopance – Kopokaz. Jožko sa pousiloval:

„V nedeľu sa uskutočnilo na ihrisku Okopance futbalové stretnutie Okopance – Kopokaz. Výsledkom 2:0 pre domácich sa skončilo derby, hrané vo veľmi nezdravej atmosfére. Hráči oboch mužstiev si viac všímali nôh súperov ako lopty. Podávanie alkoholických nápojov na ihrisku neprospelo i tak búrlivému prostrediu. Fanúšikovia neslušne pokrikovali na hráčov hosťujúceho mužstva – bite ich! zlom mu nohu! – a podobne. Hra oboch mužstiev bola neslaná, nemastná. Rozhodca, ktorému domáci fanúšikovia počas celého stretnutia ponúkali mrkvu, odobral dvom hosťujúcim hráčom registračné preukazy za neslušné správanie a nebezpečnú hru. Okrem toho hosťom odpískal 125 postavení mimo hry a nariadil proti nim desať pokutových kopov.“

Ústretovosť

(Satirikon Andreja Mišanka)

V odrazke

Teofil Klas

Plamienča

Povedz si, radšej nie.
Nie, nedokonči verš.
Nevyznej nadšene,
keď nieto prečo.

Daruj sám sebe to,
čo nevieš — čo i vieš.
Nie je to klepetom
a ani mliečom.

Nechodíš po kvešte
a nevyberáš clo.
Radšej raď:

                   „Rozrežte
škrupinu vdvoje.
V orechu plamienča
dnes ešte nezhaslo.
Strata je najmenšia,
keď tlo je moje.“

Výber (32/2017)

Všímame si znamenia čias...
Upozorňujeme na zaujímavé a podnetné články, úvahy, myšlienky...

Na zamyslenie:
„Rodinné puto je len vtedy pevné a prináša šťastie, keď je nielen rodinným, ale aj duchovným spoločenstvom, keď všetci členovia rodiny veria v jedného Boha a jeho zákon. Bez toho nie je rodina prameňom radosti, ale utrpenia.“
(Lev Nikolajevič Tolstoj)

Německá Sodoma s „požehnáním“ křesťanských demokratů (tedeum.cz)

Žiť svätosťou všedného dňa (priestornet.com)

Vražda na hájnickom moste (snn.sk)

Slovo na nedeľu (80)

Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly.

(Jn 2, 15)

Koľkokrát sa nám stane, že niektorá vec nás dokáže poriadne rozrušiť, nahnevať. Vyvolá v nás negatívne emócie – hnev, zlosť. Nevieme sa s danou situáciu vnútorne stotožniť a sme rozhodnutí ju zmeniť. Okamžite a nekompromisne. Presne to isté sa stalo aj nášmu Pánovi Ježišovi, keď vstúpil v Jeruzaleme do chrámu:  „V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli“ (Jn 2, 14).

Predstavujem si, ako si robí Ježiš bič, splieta povrázky a potom začne nekompromisne šľahať bičom naľavo a napravo. Určite spôsobil poriadny zmätok. Tí, ktorí Pána poznali, boli poriadne prekvapení. Ako sa mohol takto zmeniť? Všetci ho poznali ako dobrotivého, mierneho, ktorý nikdy nikomu neublížil, ale vždy pomohol. A zrazu takáto zmena! Všetko obrátil hore nohami. Neľutoval ani ľudí, ani zvieratá. Všetkých vyhnal, čo určite spôsobilo poriadne nadávky na jeho adresu.

Kňaz a rodoľub Štefan Čulen

Ľudovít Košík

Kňaz, publicista, mecén chudobných a národného života Štefan Čulen sa narodil 12. augusta 1815 v Brodskom, v roľníckej rodine Štefana a Kataríny, rodenej Hladíkovej. Gymnázium študoval v Trnave a teológiu v Pešti, kde bol 15. júna 1844 vysvätený za kňaza. Kaplánom bol dva roky vo Veľkých Levároch a päť rokov v Gajaroch.

Od roku 1852 bol farárom v Perneku. Tam zrekonštruoval kostol aj faru. Do Perneka pozval synovca Martina a dvoch vnukov po bratovi Jozefovi, ktorí sa tam usadili a dali základ vetve Čulenovcov, ktorá trvá v Perneku do súčasnosti.

Z tvorivej dielne

Milan Kupecký

Hlavným predpokladom nesmrteľnosti je smrť.

Bludiskom môže byť aj množstvo smerových tabúľ.

Ľudia nie sú zlí, sú iba horší.

On: Na demokraciu ma vlohy, denne jej podkopáva nohy.

Kto takú moc pokorí, ktorá nemá pokory?!

Treba nám viac televíznych kanálov. Ibaže pozor na potkanov!

Naše najväčšie lesné bohatstvo predstavujú administratívne archívy.

Bez pokory to nepôjde

Vlado Gregor

Problémom akejkoľvek „teoretickej viery“ je to, že nevníma realitu života, starosti tých „bežných a obyčajných“ ľudí. Vznikajú potom stále akoby lepšie a viac poučujúce skupiny, ktoré chcú niečo iným zvrchu predpisovať a nariaďovať. Toto sa deje vo všetkých spoločenstvách, skupinách, vyznaniach, spolkoch, organizáciách, národoch, štátoch a tak ďalej, od najmenších až po najväčšie.

Stráca sa tu akákoľvek dôvera v Božie riadenie, rešpekt k nemu a tiež úcta k ľuďom, ktorí všetci sú Božími stvoreniami a ovečkami – nie baranmi, ktorí sa nám zdajú zlí a horší, zavadzajú nám a s ktorými chceme urobiť plánovitý a konečný poriadok.