Posledná rozlúčka s Antonom Semešom

Anton Semeš

V sobotu 25. januára 2020 sa vo farskom kostole svätej Kataríny Alexandrijskej a na cintoríne v Dechticiach rodina, priatelia i široká verejnosť rozlúčili s Antonom Semešom, politickým väzňom A-05658, trpiteľom za vieru, kňazom východného rítu, historikom, disidentom, vydavateľom a šíriteľom náboženského samizdatu, obetavým pracovníkom na Božom i národnom poli, otcom, starým otcom, múdrym, vzdelaným a dobrým človekom, večným optimistom, ktorý zomrel 20. januára 2020, desať dní pred svojimi 90. narodeninami.

Jeho odchod z tohto sveta sa dotkol mnohých, ktorým bude chýbať. Ale jeho odkaz má čo povedať nám všetkým, ako svedectvo o dobe, ktorá sa skončila novembrom 1989, a varovať nás pred pohŕdaním hodnotami, ktoré sú pre život najpotrebnejšie a najdôležitejšie.

Za hrsť drobných... (2020)

Vlado Javorský

Ak muž dobre varí, žena by sa mala zákonite naučiť dokonale šoférovať.

+

Zvláštne, slony by aj mohli a pritom nestrkajú nos do všetkého!

+

Ak si ku káve sadnú tri ženy, kávu netreba fúkať, sama časom vychladne.

Čo píšu Slovenské národné noviny

ZÁPISNÍK – 4/2020

Slovenské národné noviny prinášajú aj v najnovšom čísle (3/2020) zaujímavé čítanie. Tu je niekoľko tipov a ukážok:

Malé zamyslenie po veľkom výročí: „Proces výpredaja slovenského národného bohatstva vrcholil, keď noví vládcovia pod zástavou SDKÚ predali vlajkové lode nášho priemyslu, a čo je dodnes najbolestivejšie aj celú našu energetickú základňu – Slovenský plynárenský priemysel, teplárne, vodárne, rozvodné siete a koncern Slovenské elektrárne vrátane Oravskej priehrady, vážskych stupňov, atómových energetických zdrojov i ťažko vybojované Gabčíkovo! Dnes mávajú pojmom mečiarizmus ako synonymom rozkrádania a obohacovania, presne ako zlodeji, čo kričia, chyťte zlodeja!“ (Ján Čomaj)

Nedeľné slovo (56)

Kto hľadá, nájde

Komu sa dá veriť? Na koho sa môžeme spoľahnúť? Na koho sa môžeme s dôverou obrátiť? Veď svet je plný klamstva a pretvárky! Aspoň sa to tak niekedy javí.

A predsa veríme, dúfame, milujeme... alebo sa o to prinajmenšom pokúšame, lebo cítime, že je to potrebné a dôležité. Nechceme sa oddávať pesimizmu.

Karneval v starobinci

Robert Hakala

Nádhera!
Nádhera!
Pestrofarebné tváre tancujú,
plávajú vzduchom ako ryby,
ktoré sa dámam vnárajú do vlasov.
Vo víre tanca krúti sa svet,
muži vkĺznu do svojich oblekov,
poháre naplnené vínom
určujú rýchlosť krokov
tancujúcich párov.

Odvrátená tvár demokracie

Demokracia posledných desaťročí je plná paradoxov. S odklonom veľkej časti obyvateľstva od kresťanskej viery došlo v našom civilizačnom okruhu k narušeniu stáročných základov morálky a etiky. Politici sa začali nanovo zjednocovať na báze akéhosi sekulárneho pragmatizmu, ale to je báza veľmi nestála, vratká, ľahko ovplyvniteľná propagandou a činnosťou rôznych nátlakových skupín. Spoločnosť je rozhádaná, ale takzvané elity sa napodiv vedia zhodnúť, ak ide o ochranu ich vlastných záujmov.

O ceste domov – do Katolíckej cirkvi

Peter Seewald: Môj návrat k Bohu

Trnava, Spolok svätého Vojtecha, 2017

Nemecký novinár a spisovateľ Peter Seewald (1954) je známy i na Slovensku. Ako novinár pracoval pre významné nemecké periodiká (Stern, Spiegel, Süddeutsche Zeitung), napísal niekoľko kníh o pápežovi Benediktovi XVI. (obsiahle knižné rozhovory, napríklad Svetlo sveta), zaslúženú pozornosť vyvolalo tiež jeho encyklopedicky poňaté dielo Kult, ako aj kniha s názvom Ježiš Kristus (Biografia), v ktorej vykresľuje literárne pôsobivý a myšlienkovo bohatý portrét Ježiša Krista.

Peter Seewald vyrastal v nábožensky založenom prostredí, ale na prahu dospelosti odpadol od viery a stal sa prívržencom marxizmu. Po rokoch blúdenia, tápania a hľadania sa vrátil do Katolíckej cirkvi a odvtedy sa s novou intenzitou i zaujatím venuje náboženským témam. O svojej duchovnej ceste, ktorá ho znova priviedla ku kresťanstvu, píše v knihe Môj návrat k Bohu.

ZSSK na pokračovanie

Karol Dučák

Dňa 3. januára 2020 bol uverejnený môj článok Máme vôbec šancu vyrovnať sa vyspelému svetu? Kritizoval som v ňom nedostatočnú úroveň služieb cestujúcim vo vlakoch Železničnej spoločnosti Slovensko a. s., predovšetkým zastaranosť Wi-Fi technológie, použitej v IC vlakoch, ale aj nedostatočnú rýchlosť prepravy na slovenských železniciach, či iné nedostatky, s ktorými slovenské železnice zápasia. Článok sa týkal cesty vlakom IC 523 z Bratislavy do Kysaku dňa 29. 11. 2019.

Od publikovania článku prešla relatívne krátka doba a ja považujem za potrebné vrátiť sa k danej problematike. S mesačným odstupom, dňa 27. 12. 2019, som totiž znovu cestoval vlakom IC 523 z Bratislavy do Kysaku a musím s potešením konštatovať, že v uvedený deň fungovalo internetové pripojenie neporovnateľne lepšie ako počas mojich predchádzajúcich ciest. Bol som prekvapený a nedokázal som pochopiť, čo sa vlastne stalo. Bol takisto piatok ako pri mojich predchádzajúcich cestách, ale dňa 27. 12. 2019 fungovalo internetové pripojenie pomerne dobre.