Nedeľné slovo (7)

Osobný rast

V istom zmysle platí, že už cesta je cieľ, presnejšie – je súčasťou cieľa. V procese osobného rastu totiž nemôžeme očakávať okamžité výsledky. Sebaformácia je takpovediac doživotný proces.

Áno, ide o proces, cestu, vývin, pohyb... Záleží na tom, odkiaľ a kam a akým spôsobom ideme. Aby sme sa neocitli v bludnom kruhu, aby sme došli do cieľa.

Čo svieti

Ján Maršálek

Nechcené, nepochopené,
boľavo úprimné,
odmietané a hanené
a pritom vzácne, lebo lieči –
prepotrebné ticho.

Ticho vonku a ticho v duši,
ticho dôvery a prijatia,
odovzdanosti a modlitby –
ticho, ktoré očisťuje,
otvára okná a dvere
Najvyššiemu.

::

Ján Maršálek (ročník 1965) – básnik, publicista a spisovateľ. Knižne vydal doteraz päť zbierok poézie. Je tiež autorom knihy zamyslení Cesta k bráne (Post Scriptum, 2014) a knihy Kristus prichádza (Post Scriptum, 2018).

Sme povolaní k svätosti

Ľudovít Košík

Pán zastavil sa na brehu...

Pri čítaní či počúvaní biblických textov liturgie 5. nedele v cezročnom období rok C (Iz 6, 1–2a, 3–8; 1 Kor 15, 1–11; Lk 5, 1–11) môžeme prísť k  myšlienke, že ich spoločnou  témou je Božie oslovenie a povolanie človeka. A tiež to, že všetci oslovení si uvedomujú bázeň pred Bohom, svoju veľkú hriešnosť a nehodnosť komunikovať s Bohom. Počúvali Boha, prijali jeho milosť, vďaka ktorej sa stali takými, ako vošli do dejín a ako ich poznáme aj dnes, po tisícročiach, ktoré uplynuli od udalosti ich povolania.

Na ceste

(Ne)poetická skica

Cítil, že je toho priveľa. Musí niečo spraviť, uvoľniť sa, nadýchať sa čerstvého vzduchu. Ten príval ho už začínal dusiť. Toľko správ, klebiet, prázdnych slov... Toľko hluku. Márnosť nad márnosť.

Načo to všetko? Všetko meniace sa v nič. Blúznenie pomätencov. Trh márnosti. Kvílenie falošných prorokov. Je to neznesiteľné.

Verím vo vnútornú silu nášho národa

Rozhovor s kandidátom na prezidenta Slovenskej republiky Róbertom Švecom

Róbert Švec

J. M.: Pán Švec, chcete sa stať prezidentom Slovenskej republiky. S akými zámermi vstupujete do volieb? Aké sú priority vášho programu?

Róbert Švec: Dve slová: Slováci Slovákom. A hlavné posolstvo mojej kampane najlepšie vyjadruje myšlienka: Do Prezidentského paláca prinesiem odhodlanie a vôľu, aby Slováci v prvom rade pracovali na sebe a pre seba a až potom brali ohľad na záujmy niekoho iného. Slovensko potrebuje viac Slovenska, naša vlasť potrebuje slovenskú cestu. A tú ponúkam svojím pozitívnym životným príbehom. Silu, hrdosť a odhodlanie. Musíme našim ľuďom vrátiť nádej a obnoviť vieru vo vlastné sily a schopnosti. Budúcnosť nášho národa a štátu sa neukrýva v „nezištnej pomoci“, ktorá prichádza z vonku. Ale ukrýva sa v ume, pracovitosti a oddanosti našich ľudí, ktorí budú vytvárať hodnoty tu doma a nebudú nútení sťahovať sa za prácou a živobytím do zahraničia.

V ústavných funkciách potrebujeme vlastencov, ľudí, ktorí svojím životným príbehom dokazujú oddanosť našim ľuďom a slovenským záujmom. Ľudí, ktorí pomáhajú druhým, ľudí, ktorí pracujú pre Slovenskú republiku a politiku chápu ako službu národu. A to, okrem iného, občanom našej vlasti ponúkam. 

Ako porozumieť svetu

Vlado Gregor

Priam v podstate človeka je problém uvedomenia si rozdielu medzi dobrom a zlom a umenie zovšeobecniť to. Najvyššia múdrosť pritom je uvedomiť si, že sa to vlastne nedá, že to nedokážeme, a ak to čiastočne a vo svojom okolí aj ako-tak dokážeme, tak len s Božou pomocou.

Neustále sa teraz rozoberá problém minority a majority, menšiny a väčšiny, dobrej elity a zlej masy. Alebo naopak? Ľudskosť si vyžaduje brať ohľad na iného a popritom nezabúdať na seba... Musíme teda brať ohľad na rôzne menšiny, ale aj tie najrôznejšie a najpestrejšie menšiny musia brať ohľad na momentálnu väčšinu a mať k nej úctu a rešpekt. Vo vlastnom záujme.

Obklopila nás liberálna hmla

ZÁPISNÍK –  6/2019

Žijeme akoby v dvoch svetoch: jeden je skutočný (osobný, rodinný, pracovný...), vyplnený menšími či väčšími radosťami a starosťami, a druhý virtuálny, mediálny, predstavujúci vlastne karikatúru skutočnosti. Niekedy je ťažké tieto dva svety oddeliť, rozlíšiť pravdu a klam, dobro a zlo, úprimnosť a faloš. Inak povedané, žijeme v akejsi liberálnej hmle, v ktorej sa strácajú obrysy vecí a hodnôt, strácajú sa deliace čiary, hranice dovoleného a zakázaného, osožného a škodlivého. V takomto prostredí sa aj voľby a funkcie stávajú korisťou finančných a mediálnych dravcov. Víťazia nie najlepší, ale tí, ktorých zviditeľňuje moc peňazí a propagandy.

Nedeľné slovo (6)

Radosť zo života

Nevidíme do budúcnosti. Môžeme nanajvýš niečo tušiť, plánovať alebo predpokladať. A predsa máme niekedy z budúcnosti strach, hoci vieme, že strach nie je dobrý radca.

Žijeme z minulosti cez prítomnosť pre budúcnosť. Vidíme, v zmysle skúseností, iba dozadu, ale ísť musíme dopredu. Veru ťažký problém a veľká úloha: zvládnuť umenie žiť.