Myslenie (ne)bolí

ZÁPISNÍK –  20/2019

Dokážu sa dnes ľudia – v rámci širšieho spoločenstva – vôbec na niečom dohodnúť? Alebo sú už natoľko rozdelení a individualizovaní, že žiadna dohoda nie je realizovateľná? A ak niet jednoty, ako sa dá udržať poriadok? Sú to otázky zdanlivo odťažité, vzdialené od bežného života – ale len zdanlivo. V skutočnosti na ich zodpovedaní závisí chod a smerovanie spoločnosti. Žiaľ, málo sa premýšľa o veciach strategického významu. Napokon, poctivé premýšľanie, idúce do hĺbky, ani nie je možné, keď sa iba „prepínajú programy“, keď namiesto ticha a pokoja vyhľadávame plytkú zábavu a rozptýlenie.

::

Čím menej dôvery, tým viac fiškálstva. Spravodlivosť sa nahrádza právom – zákonmi, predpismi, paragrafmi, ktoré sa dajú všelijako obracať a prekrúcať, takže v právnych sporoch vyhráva mnohokrát nie pravda, ale sila peňazí a známostí. Požiadavka transparentnosti je potom už len klamlivým, márnym pokusom nahradiť nenahraditeľné.

Nedeľné slovo (20)

Neustupovať strachu

Nebojte sa! Túto biblickú výzvu by sme si mali neustále pripomínať, a v dnešnej dobe obzvlášť. V časoch nepokojných až búrlivých pôsobia ako balzam slová: nebojte sa! Skúsme sa osobne presvedčiť o ich opodstatnenosti, vo svojom živote, na vlastnej koži.

Ak žijeme podľa svedomia a v súlade s Desatorom, nemáme sa čo báť. Boh zostáva s nami, nedopustí našu záhubu. Taká je moja i vaša – naša spoločná viera. Nech sa bojí ten, kto koná zlo.

Šírenie holej pravdy

Milan Kupecký

Lepšie je prehrešok si odskákať ako odsedieť.

::

Kto nemá Boha pri sebe, tomu nepomôžu ani všetci svätí.

::

Dotiahol to ďaleko. Až po filter cigarety.

::

Šírenie holej pravdy nie je pornografia.

Dajme sa viesť Ježišom

Vlado Gregor

Moderná doba je stále rýchlejšia, stále nepochopiteľnejšia, núti nás k pochybovačnosti a vedie k neistote takmer vo všetkom. Tá neistota, pocit náhodnosti a bezmocnosti voči svetu rútiacich sa tradícií a istôt je iste depresívna a vedie jednotlivcov, dvojice, rodiny, národy a všetky možné zoskupenia do stále väčších zmätkov, ktoré vyvolávajú pokušenie riešiť ich stále pevnejšími zákonmi a pravidlami.

Isteže sa tento problém týka aj našej viery a nášho kresťanského a či presnejšie katolíckeho spoločenstva. Kde teda hľadať istotu a zmysel? Asi preto sa nazývame kresťanmi, že by sme istotu mali hľadať v Kristovi, a asi preto sa voláme katolíkmi, že túžime po absolútnej pravde a dobre, ktoré chceme dopriať všetkým, ktorí si to zaslúžia a občas aj nezaslúžia.

Liečba netoleranciou

Arcibiskup Fulton John Sheen (1895–1979) sa vyznačoval hlbokou múdrosťou i zbožnosťou. Mnohé jeho myšlienky a výroky sú živé aj po desaťročiach, nestarnú, ba ešte naberajú na sile a aktuálnosti.

Časopis Hlasy z domova a misií (č. 4/2019), vydávaný Spoločnosťou Božieho Slova v Nitre, uverejnil pod názvom Prosba o netoleranciu pozoruhodný príhovor ctihodného Fultona J. Sheena, v ktorom sa odkrývajú niektoré aspekty súčasného „pokroku“, ovplyvneného hodnotovým relativizmom a názorovým zmätkom. Všimnime si, na čo nebohý americký arcibiskup upozornil svojich súčasníkov – a prenesene i ľudí dneška.

Nedeľa Dobrého pastiera

Ľudovít Košík

Štvrtá veľkonočná nedeľa, slávená ako nedeľa Dobrého pastiera, vyšla tohto roku na 12. mája – a vo viacerých krajinách sa zároveň slávila aj ako Deň matiek. Nemožno si predstaviť lepší, dokonalejší obraz, vystihujúci podstatu kvalitného, zmysluplného, tvorivého, do krajnosti slúžiaceho a obetavého života, ako obraz Dobrého pastiera starajúceho sa o stádo, alebo obraz matky, ktorá sa stará o svoje dieťa. Všetci sme tým prešli, keď sme boli deťmi a svoju matku sme mali ako najbližšiu osobu až do dospelosti. Boh to tak pri stvorení sveta zariadil, že matka svoje dieťa počne a porodí, aj sa o dieťa  stará. Bez jej lásky, obety a starostlivosti by sme väčšinou neprežili.

Africký kardinál hovorí o Európe

„Západ, ktorý sa odcudzuje svojej viere, svojej histórii, zrieka sa svojich koreňov a svojej identity, je predurčený na opovrhnutie, smrť a zánik...“

Kardinál Robert Sarah poskytol nedávno interview francúzskemu katolíckemu týždenníku La Nef. V angličtine interview publikoval časopis The Catholic Herald a slovenskému čitateľovi sprostredkoval niektoré časti František Vnuk (Kultúra č. 9/2019). Ide o závažný príspevok, ktorý si zaslúži pozornosť.

Podnetom na vznik rozhovoru bolo vydanie novej knihy kardinála Saraha Le soir approche et déjà le jour baisse (Zvečerieva sa a deň sa už schýlil). Kardinál v odpovediach na otázky redaktora, približujúc náplň spomenutej knihy, objasňuje svoj postoj k dianiu v Cirkvi i vo svete, pričom jednou z tém, na ktoré sa zameriava, je súčasná kríza západnej spoločnosti.

Slovo naše každodenné

ZÁPISNÍK –  19/2019

Jazyk je silná zbraň. Vie veľmi ublížiť. Je preto odsúdeniahodné, keď sa používa nenáležite, nezodpovedne, so zlým úmyslom. V poslednom čase sa stalo nepeknou módou kde-koho nazvať extrémistom, xenofóbom, fašistom... neraz bez dôkazov, bez elementárnej úcty k druhému človeku (názorovému oponentovi). A zakrýva sa to rečami o obrane demokracie.

::

Tak ako sa deformuje spoločnosť, deformuje sa aj funkcia masmédií. Novinári a ich chlebodarcovia si osobujú práva, ktoré im nepatria: obviňujú, súdia, vynášajú rozsudky... majú veľký podiel viny na zhoršení medziľudských vzťahov a zhrubnutí jazyka verejnej komunikácie – bežným sa stáva tykanie neznámym ľuďom, posmešný a vulgárny tón reči, neprimerané ironizovanie, absencia ani nie tak slušnosti ako morálky. Rodí sa tak nerovnováha a nespravodlivosť, ktorá je zdrojom ďalších a ďalších problémov.

Súvisiaci článok: Budeme si všetci tykať?