Výber (41/2018)

Všímame si znamenia čias...
Upozorňujeme na zaujímavé a podnetné články, úvahy, myšlienky...

Na zamyslenie:
„Moderná strata viery, ktorá sa netýka len Boha či onoho sveta, ale aj samotnej reality, činí ľudský život radikálne pominuteľným. Ešte nikdy nebol taký pominuteľný ako dnes. Radikálne pominuteľný nie je len ľudský život, ale aj samotný svet. Nič nedáva prísľub trvania a stability.“
(Byung-Chul Han)

Homília Mons. Petra Piťhu – 28. 9. 2018 (youtube.com)

Môže Boh zomrieť? (priestornet.com)

Rozhovor s Mons. Petrom Piťhom (DV TV)

Slovo na nedeľu (140)

Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“

(Lk 13, 23)

Celý náš (ľudský) život je záhadou. Akokoľvek sa usilujeme, nemôžeme objasniť najvýznamnejšie udalosti našej existencie. Už prvá a zásadná otázka: Kde sa vzal svet? Ako je možné, že vznikol taký unikátny systém, akým je celý vesmír, všetky galaxie a aj to, čo si ešte ani nedokážeme predstaviť?

A ďalšia otázka: Kde sa tu „vzal“ človek? A potom: Kto rozlúšti tajomstvo počatia nového života? Ako sa máme postaviť k našej prítomnosti? A čo naša minulosť? Prečo ju nevieme zhodnotiť podľa všetkých dostupných faktov? A pokračujme ďalej: Ako mohol prísť na tento svet Boh? Narodiť sa neznámej Panne, kdesi uprostred nehostinnej krajiny, navyše – v maštali?

V hlbinách vrások

Vlado Javorský

V hlbinách vrások ukrytý náš čas
Odžitý nevedno akým zázrakom
S hromadami krížov na pleciach
Zrodenie odniesol vietor zabudnutia
Skonanie na dohľad tamto na výsostiach
Každému trón aký mu patrí žiari
Či tieň v pavučinách čakajúc máry
V hlbinách vrások tečie znoja riava
Vysušiť ju nad žitia sily
Nad časov prívaly
Čas je večný
Rodí sa v kvapkách znoja
A neumiera na kríži
Je studnicou života
Večného

Z nových nápadov

Milan Kupecký

Politická krátkozrakosť je korigovaná raz za štyri roky.

::

Zbohatlíci: top spoločnosť, chudoba: trop spoločnosť.

::

Existuje aj taký uhol pohľadu: nabaliť sa a zmiznúť z dohľadu.

::

Každý deň dostávam košom. V supermarkete.

::

Vraj EÚ bez hraníc. Hlúposť hranice nepozná vôbec.

Spoločnosť v sebaklame

Byung-Chul Han: Vyhořelá společnost

Praha, Rybka Publishers, 2016

Byung-Chul Han sa narodil v Kórei (ročník 1959). V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa presťahoval do Nemecka, kde absolvoval štúdiá filozofie, literatúry a teológie. Od roku 2012 vyučuje na Univerzite umení v Berlíne. Je autorom viacerých kníh a článkov, v ktorých sa venuje filozofickým otázkam súčasnosti. České vydanie jeho prác – pod názvom Vyhořelá společnost – obsahuje päť pôvodne samostatne publikovaných esejí: Společnost únavy (2010), Vyhořelá společnost (2014), Společnost transparence (2012), V digitálním roji (2013) a Agonie Eróta (2012).

Kristus prichádza (recenzia)

Ján Maršálek: Kristus prichádza

Bratislava, Post Scriptum, 2018

„Kristus prichádza“ – takýto veľkolepý názov má nová knižka básnika, publicistu a literárneho kritika Jána Maršálka, ktorý dlhodobo obhajuje a prezentuje vo svojej tvorbe kresťanský hodnotový svetonázor. Či už sú to poetické vyjadrenia, ktoré možno reflektovať v jeho viacerých básnických zbierkach, duchovno-formačné zamyslenia, aké prezentoval v knižke „Cesta k bráne (Čítanie na každý deň)“, alebo podnetné články a recenzie, ktoré publikuje na webovom portáli PriestorNet (internetový občasník závislý od etiky) i v dvojtýždenníku pre kultúru a náboženstvo VOX, zakaždým dokáže osloviť a doslova pozvať príjemcu k hlbšiemu uvažovaniu, ponúka mu možnosť „posvätiť svoj čas“. Je tak jedným z tých, ktorí aktívne reagujú na Kristovu výzvu ohlasovať evanjelium, pričom tak činí viacerými cestami.

Horlivý kňaz Pavol Príhoda

Ľudovít Košík

Kňaz, spisovateľ, prekladateľ, včelár, ľudovo-výchovný pracovník Pavol Príhoda sa narodil v Skalici 10. októbra 1840. Doma sa pri svojom otcovi, majstrovi a skalickom mešťanovi, naučil súkenníckemu remeslu. Do školy chodil najprv v Skalici, potom do gymnázia v Uherskom  Hradišti a v Trnave, teológiu študoval v Ostrihome.

Keď v roku 1859 maďarskí bohoslovci dostali povolenie, že si môžu založiť literárny krúžok, domáhali sa toho aj slovenskí bohoslovci na čele s Andrejom Kmeťom a medzi nimi bol aj Pavol Príhoda, ktorý sa už ako študent začal zaujímať o slovenskú literatúru. Keď dostali v roku 1861 povolenie, pripravili zakladajúce valné zhromaždenie na 19. január 1862. Príhoda bol vtedy v druhom ročníku. Tu sa cvičili v literárnej práci v materinskom jazyku.

Aktivisti z hlavného mesta

Ilustrácia: Andrej Mišanek

V jednom nemenovanom časopise som si prečítal: 

„Po výhre Mariana Kotlebu v župných voľbách v roku 2013 sa na Slovensku rozmohol nový šport. Skupiny umelcov, aktivistov a intelektuálov z hlavného mesta naštartovali autá a vyrazili do regiónov. Traumatický šok, spôsobený víťazstvom fašistu v povstaleckom kraji, pretavila spoločenská elita do zvýšeného záujmu o rôzne kúty našej krajiny.“

Je to úryvok z dlhšieho textu. Nie je teraz dôležité, o čom je celý ten článok. Uvedený citát vytrhávam z kontextu. Zámerne. Chcem ho totiž použiť ako prostriedok na vyjadrenie istého svojho pocitu, nielen pocitu – myšlienky.