Tajomstvo úspechu je vo vzájomnej pomoci

Martin Cigánek

Rozhovor s Martinom Cigánekom, predsedom predstavenstva Nášho finančného družstva

Karol Dučák: Pán Cigánek, začnime klasicky. Môžete sa predstaviť našim čitateľom?

Martin Cigánek:  Mám 43 rokov a založil som družstvo Naše finančné družstvo vo svojich 26 rokoch. Už sedemnásty rok sa venujem postupnému naplňovaniu jeho vízií, budovaniu pasívnych príjmov pre členov družstva. Nemám ekonomické vzdelanie, aj keď priznávam, že počas svojej praxe som značne prenikol do daňovej, ekonomickej a legislatívnej problematiky družstiev. Taktiež postupným vzdelávaním a praxou som nadobudol značné vedomosti z oblasti platobných služieb, finančného sprostredkovania. Družstvo a jeho projekty mi dali obrovské možnosti vzdelať sa v tejto jedinečnej sfére podnikania, ako aj v každej z oblastí, kde družstvo má svoje aktivity. Zaujímam sa o oblasti marketingu, práce s ľuďmi, o budovanie obchodných tímov, vzdelávanie ľudí v oblasti pasívnych príjmov, ale aj o bankovníctvo, resp. platobné služby, IT technológie, cestovný ruch, aj o oblasť zelených energií. Postupne, počas budovania družstva, som bol nútený hlboko preniknúť do každej problematiky a keďže som perfekcionista a „workoholik“, každý projekt, ktorý začína družstvo stavať, si prejdem vlastnými rukami. Keďže som absolútny zástanca družstevného modelu, o ktorom som presvedčený, že je doslova jediným spôsobom ako pomôcť bežným ľuďom vytvoriť si finančnú istotu, všetko čo robím, dávam do družstva, lebo verím v jednoduchý princíp: „čo zaseješ, to zožneš...“

Kto riadi tento svet...

Vlado Gregor

Zúfame si občas, že proti hlúposti nebudeme vládať,
avšak na sto percent vieme, že Boh vie, čo a kedy nám má dať...

Živo sa pamätám na zvolenie blahej pamäti pápeža Jána Pavla II. Budoval som vtedy reálny socializmus na školskej zemiakovej brigáde. Bolo to na jeseň roku 1978, keď som maximálne zhrozený nad stavom spoločnosti a ohlupovaním ľudí za hlbokej normalizácie začal písať. Musím priznať, že som sa vtedy riadne opil a bol som si odvtedy stopercentne istý, že komunizmus padne. Zdravý rozum nakoniec vždy prevládne a súčasťou rozumu je aj pochopenie, že nie ľudia a ich predstavy a zámery riadia tento svet, ale ten neustále popieraný a bagatelizovaný Boh.

Výber (28/2018)

Všímame si znamenia čias...
Upozorňujeme na zaujímavé a podnetné články, úvahy, myšlienky...

Na zamyslenie:
„Nech ťa nič neznepokojuje, nech ťa nič neľaká. Všetko je pominuteľné. Boh sa nemení. Trpezlivosť dosiahne všetko. Kto má Boha, tomu nič nechýba. Boh sám stačí!“
(Svätá Terézia Avilská)

Jak nakládat s odsvěcenými kostely? (radiovaticana.cz)

Boh alebo nič, svetlo alebo tma (priestornet.com)

Pravda a lož v rukách falošných prorokov (snn.sk)

Slovo na nedeľu (127)

Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa!“

(Mt 28, 10)

Strach je prirodzenou súčasťou nášho života. Je to emócia, ktorá nás sprevádza. Môžeme napísať, že strach koriguje naše správanie. Správne „množstvo“ strachu je brzdou, ktorá nás chráni, aby sme vedeli rozpoznať hroziace nebezpečenstvo. Pomocou nášho strachu vieme povedať „dosť!“ a uvedomiť si, že táto situácia je pre nás nebezpečná a radšej treba od nej odstúpiť.

Vedieť posúdiť a kontrolovať mieru strachu je veľmi dôležité. Pri podceňovaní tejto emócie môžeme zbytočne riskovať zdravie, prípadne život. Podceňovať pocit strachu sa skutočne nevypláca. Musíme byť opatrní a vedieť predvídať (zhodnotiť) každý nebezpečný úkon.

O humore

Milan Kupecký

Nie je každý humorista, komu sa smejú.

::

Kto sa smeje naposledy, ten asi neskoro pochopil.

::

Najhoršie je tam, kde okrem vtipu chýba aj dôvtip.

::

Vtip je ako história. Opakuje sa.

Arpád Horváth: Farebný svet

Arpád Horváth

Jubilujúci výtvarník a dlhoročný pedagóg Arpád Horváth (ročník 1938) žije a tvorí v Tornali. Je stálym prispievateľom PriestorNetu. 

Ako sa vyjadril, vo výtvarnej oblasti sa usiluje zanechať za sebou „malé semienko, ktoré znova a znova vykvitne a v nazbieranej kytičke uvoľní zo seba farebnú dúhu“.

Prinášame niekoľko ukážok z jeho tvorby.

Bol som vo Vysokých Tatrách

V rámci svojich možností, ovplyvnených vekom i zdravotným stavom, som sa počas tohoročnej návštevy našich veľhôr snažil relaxovať ako sa len dá...

Vysoké Tatry už navštívil takmer každý Slovák. Pretože sú krásne pri pohľade zvrchu i zdola.

Človek a chlieb

Slovenský svet v diele Jozefa Cígra Hronského

J. C. Hronský: Chlieb
Martin, Matica slovenská, 2006

Náš veľký prozaik Jozef Cíger Hronský, ktorého dielo svojimi umeleckými kvalitami a myšlienkovou hĺbkou prekračuje hranice Slovenska, napísal viacero pozoruhodných kníh. Sú medzi nimi zbierky povestí, noviel a poviedok, knihy pre deti a najmä romány. Zvlášť plodným obdobím jeho tvorby boli tridsiate roky minulého storočia – v tom čase sa prezentoval okrem iných prác dvoma vynikajúcimi románmi zo života slovenskej (horehronskej) dediny: Chlieb (1931) a Jozef Mak (1933); k tematike dediny sa potom vrátil v štyridsiatych rokoch románmi Na Bukvovom dvore (1944) a Svet na trasovisku, ktorý síce vyšiel až v roku 1960, ale napísaný bol skôr (1947–48).