Politické turbulencie

ZÁPISNÍK – 42/2019

Veľa sa v týchto dňoch hovorí o potrebe zmeny a očisty verejného života. Hovorí sa o nutnosti vyriešenia mnohých káuz a podozrení a o výmenách na vedúcich postoch. Hľadajú sa cesty nápravy, ale sú to pokusy, ktoré zväčša zostávajú v polohe formálnych, právnych a technických opatrení, to podstatné si takmer nikto nevšíma. Málokto jasne povie, že pravidlá bontónu sú len maskou, ak nevychádzajú z vnútra človeka, slušnosť neznamená nič, ak nie je krytá morálkou, a ani tie najprepracovanejšie zákony nepomôžu, ak nebudú motivované a korigované mravným imperatívom. Slovom, to podstatné leží v duchovnej oblasti, v oblasti náboženstva, kultúry a výchovy. Bez pevných základov žiadna stavba dlho nevydrží.

Ako si Denník N strieľa do nohy

Alebo lekcia o pokrytectve jedného denníka

Karol Dučák

Neznášam pokrytectvo u iných a preto sa nebudem správať ako pokrytec ja sám. Hneď na začiatku teda bez vytáčok uvádzam, že Denník N mi leží už dlho v žalúdku. Nie však bezdôvodne! Mám na svoju alergiu voči Denníku N konkrétne racionálne dôvody, ktoré tu predostriem. Pritom, podotýkam, nie som volič strany SMER-SD. V posledných parlamentných voľbách som dal hlas SNS a v najbližších budem zvažovať buď opakovanú voľbu SNS, alebo strany Borisa Kollára, prípadne môžem ešte zvážiť hlas pre stranu Dobrá voľba. SMER-SD však určite voliť nebudem a Roberta Fica by som najradšej videl v politickom dôchodku.

Prečo mi teda leží Denník N v žalúdku? Ako som už úvode napísal, neznášam pokrytectvo, zvlášť u ľudí, ktorí majú veľký vplyv na rozhodovanie o osude tohto štátu. A medzi týchto ľudí patria aj moji kolegovia žurnalisti.

Vždy som bol zvyknutý hrať s pravými nefalšovanými kartami a tejto zásade ostanem verný aj v tomto článku. Nedovolím si tvrdiť, že je redakcia Denníka N skorumpovaná, pretože nemám priame dôkazy. Čo si dovolím, je vyjadrenie silných pochybností o nezávislosti Denníka N, a uvediem skutočnosti, ktoré ma k týmto pochybnostiam vedú.

Nedeľné slovo (42)

Základná otázka

Ľudí dnes všeličo zaujíma, všeličo trápi, všeličo ich vie nahnevať alebo potešiť, ale málo ich zaujíma to podstatné – zmysel života. O niečo lepšie je to hádam medzi nami, ktorí sa nazývame kresťanmi.

Viera nás usmerňuje. V evanjeliu nachádzame pravú múdrosť, nachádzame v ňom odpovede, ktoré nesklamú, ktoré sa nikdy neobrátia proti nám.

Kým je čas

Gabriel Németh

Vieš, poviem Ti jedno. Kristus je Muž z kríža.
Zelené sú tuje a k tomu iné smútky.

Čas – chvíľa – okamih. Bolesť – tisíckrát,
na jeden dych. A všetko, čo bolo, je všetko, čo príde...

Dve dlane a v nich smutné ráno.
Pastier je náš, v košiari ovčie stádo.

A všetko, čo bolo, je a bude ešte raz,
na dotyk stisk dvier zhrdzavenej kľučky.

Vieš, teraz je ten pravý čas odísť potichučky,
kým básnik pôjde, kým Boh...  Kým je čas...!

Gorila ožila

Na verejnosť prenikol zvukový záznam takzvanej kauzy Gorila – bezmála 39 hodín kompromitujúcich rozhovorov, odohrávajúcich sa v jednom odpočúvanom bratislavskom byte. 

Pravosť záznamu nebola oficiálne potvrdená, ale málokto o nej pochybuje. Samozrejme, je možné, že medzi ľudí sa dostal neúplný materiál a získaný zrejme nečestným spôsobom, no to nič nemení na vážnosti podozrení, ktoré z tohto prípadu vyplývajú.

Spomínaná kauza už nejaký čas traumatizuje slovenskú spoločnosť a diskusie o nej naberajú v predvolebnom čase novú intenzitu. Ide o kauzu, ktorá sa dotýka viacerých oblastí nášho spoločenského života, nemožno ju zúžiť len na problém niektorých politikov. Všeličo by sa dalo a aj malo na túto tému povedať, ale všimnime si teraz aspoň dva aspekty, ktoré by nemali zostať nepovšimnuté.

Kto stvoril chobotnicu menom Kočner?

Alebo ktorý zlodej má dnes morálne právo zakričať: „Chyťte zlodeja!“?

Karol Dučák

Slovensko je zase raz na nohách. Kočneriáda, ukážkovo režírovaná majstrami masmediálnej manipulácie z redakcie Denníka N, vyrazila dych mnohým obyvateľom SR a ukázala, aká krátka je pamäť našich spoluobčanov. Ako keby sa chobotnica menom Kočner ešte len včera vyliahla z vajíčka! Ó, svätá prostota! Toľko naivity!

Bolo by to vlastne komické, keby to nebolo skôr tragikomické. Veď tá kočnerovská chobotnica rástla pred našimi očami od roku 1989! Tak prečo toľko pokryteckého kriku?! Prečo toľkí politici farizejsky predstierajú prekvapenie a tvária sa nahnevane, keď všetci, alebo takmer všetci majú maslo na hlave?! Prečo na Slovensku vždy chytáme líšku za chvost a riešime spravodlivosť od konca a nie od začiatku?

Svedectvo plného života

Pavol Karaba: Srdcom misionár

Bratislava, Don Bosco, 2019

V saleziánskom vydavateľstve Don Bosco vyšla zaujímavá a inšpirujúca kniha Srdcom misionár (Portrét saleziánskeho misionára J. D. Pravdu). Iniciátorom, zostavovateľom a autorom podstatnej časti knihy je Pavol Karaba. Autor predstavuje čitateľom saleziánskeho kňaza – misionára Jozefa Daniela Pravdu (Blatné, 1950). Don Daniel sa ešte pred svojím odchodom do misií v roku 1980 venoval počas svojej tajnej saleziánskej formácie a prvých kňazských rokov skupine chlapcov, z ktorých spravil lepších ľudí – cítia sa byť jeho duchovnými synmi. Kniha chce byť malou splátkou dlhu a prejavom vďačnosti, ktorú voči nemu pociťujú. Ide o predstavenie tejto azda najväčšej misionárskej osobnosti zo súčasných slovenských saleziánov. 

Literárne poklesky

Vlado Javorský

Na počiatku bolo slovo. A slovo býva na počiatku každej bitky.

+

Viete, že šťastie psa závisí aj od dĺžky reťaze?

+

Vlajkové lode sa pýšia najväčším počtom záchranných člnov.

+

Zajace jedia mrkvu v presvedčení, že uvidia poľovníka ako prví!