![]() |
Tomáš Turner |
Inflácia medzi regálmi
Mám pre vás
z každého rožka troška.
Aspoň na strúhanku.
Prehra vo voľbách
Rečnícka otázka
mlčiacej väčšiny.
ZÁPISNÍK (22/2023)
Vzťah dnešných takzvaných elít ku kultúre je
vskutku nekultúrny, antikultúrny. V istom zmysle týchto „liberálnych
demokratov“ zahanbujú aj starí komunisti, ktorí – síce v zovretí vlastnej
ideológie – predsa pomerne štedro podporovali kultúru a umenie.
::
Je zarážajúce, ako ľahkovážne sa hovorí o vojne, ako viacerí verejne činní ľudia (najmä politici a novinári) vojnu priam privolávajú, ako ľahko sme prešli z područia jednej veľmoci a ideológie do područia druhej.
Milosrdenstvo
„Pán, Pán je milostivý a láskavý Boh,
zhovievavý, veľmi milosrdný a verný.“ (Ex 34, 6)
Naša nádej spočíva v tom, že Boh je nielen spravodlivý, ale aj milosrdný, lebo pred samou spravodlivosťou by sme neobstáli, neobstál by nikto z ľudí.
Ilustračná snímka: Ján Maršálek |
Tak zdá sa že sme zablúdili
a obrátili život naruby
A neviem či sa dokážeme
zo zlého sna prebudiť
Tých prešľapov je vážne mnoho
nepodarené – trápne sólo
Búchame päsťou do stola
A hádame sa už aj s Bohom
len zriedka počuť vľúdne slovo
A nenosí sa pokora
A môže to zájsť ešte ďalej
ak človečina... pravda... nádej
nenájdu cestu do dvora
Tak zdá sa že sme zablúdili
a podstata nám uniká
Nájdeme ešte na zvrat sily?
A môže pomôcť slovo básnika?!
![]() |
Ján Grešák |
V oddelení pre nefajčiarov sedia dvaja
sebavedomí mladíci a zo svojich cigariet púšťajú mohutné oblaky ostrého,
štipľavého dymu. Starší muž, sediaci pri okne, zdvorilo upozorní fajčiarov, že
je to nefajčiarske kupé. Fajčiari sa však ohradia:
„Sme v slobodnom štáte, slobodní občania
a teda môžeme robiť, čo chceme!“
Starší muž neodpovedá. Chvíľu premýšľa, potom
otvorí okno. Vzápätí bleskovým pohybom vytrhne z rúk naproti sediacich
mládencov cigarety a – šup! – vyhodí ich von oknom.
„Čo si to dovoľujete?!“ skríkne jeden
z fajčiarov, ale onen starší muž sa usmeje:
„Veď pred chvíľou ste sami povedali, že sme
v slobodnom štáte, slobodní občania a že každý môže robiť, čo
chce...!“
Ján Grešák
::
Písané životom: Postreh.
![]() |
Vlado Gregor |
Všeličo ma trápi a oslovujem preto rôzne skupiny, predovšetkým náboženské.
Takmer bez výnimky týmto počestným spolkom nejde o to, čo im hovorím, ale o to,
aby som všetko opakoval podľa nich, prípadne, aby som im za to ešte posielal
peniaze. Verím však naďalej, že kto hľadá, nájde.
Jedným z tých, ktorí mi moje posolstvo vrátili
neprečítané, bol aj biskup Československej cirkvi husitskej. Spomínam to preto,
že pred takmer sto rokmi prišiel za mojím dedkom šéf vtedy novopečenej Československej
cirkvi s kufrom peňazí, ktoré by vtedy mladý dedo dostal, ak by chcel byť ich
biskupom pre Slovensko. Dedko nebol celkom vzorný katolík, ale s agentom
vyrazil dvere. Aj s jeho kufrom.
Aj ja som bol počas nežného prevratu v pokušení prijať peniaze od jedného novopečeného majiteľa moci, ale chvála Bohu som odolal a môžem ho kritizovať až doteraz. Pravdaže, len s dobrým úmyslom a dúfam, že na vzájomný úžitok. Blahej pamäti biskup Andrej Škrábik kedysi hovoril seminaristom: „Carissimi, všetky hriechy vám ľudia odpustia, okrem lakomosti.“
Ľudovít Košík |
Kňaz, pedagóg, spisovateľ, publicista, národný buditeľ Martin Čulen sa narodil v Brodskom na Záhorí 31. mája 1823 v národne, slovensky uvedomelej roľníckej rodine Jozefa Čulena, ktorý s manželkou Klárou, rod. Hladíkovou, mali štrnásť detí, z nich sa siedmi dožili dospelosti: traja synovia a štyri dcéry. Jeho brat Štefan a synovec Michal boli tiež kňazmi. Po vychodení ľudovej školy v rodisku Martin Čulen študoval od roku 1836 na gymnáziu v Skalici, potom v Trnave, Bratislave a Ostrihome, kde aj zmaturoval. Teológiu študoval od roku 1845 na Pázmáneu vo Viedni. Tu sa z neho začal formovať významný slovenský kňaz, národovec, buditeľ a pedagóg.