26. augusta 2019

Kríza času


ZÁPISNÍK – 34/2019
Prečo žije človek dneška v neustálom časovom strese? Prečo sa mu zdá, že má málo času? Čo ho núti stále sa náhliť, nervózne prechádzať z miesta na miesto a z činnosti do činnosti? Vyplýva to z nárokov okolitého sveta? Čiastočne áno. Čiastočne je za tým aj zrýchľovanie všetkého, nutkanie dostať sa čím skôr k predmetu túžby. Ale najväčší podiel na súčasnej kríze času má jeho rozdrobovanie, roztrieštenosť, nestálosť – míňanie času na pochybné aktivity, zbytočné cesty a podujatia, prázdne reči a zážitky, plytkú zábavu a konzum. Človek už nevníma čas ako dar, nevníma život ako cestu ku konečnému cieľu, ktorý je daný Prozreteľnosťou, ale berie čas ako tovar, ako množinu rokov, dní a chvíľ, ako akýsi projekt, vymyslený a uskutočňovaný ním samotným. Celok sa tak rozpadáva na bezvýznamné úlomky, čas sa stráca v chaotickom hmýrení okamihov.

25. augusta 2019

Nedeľné slovo (34)

Svedomie a svedomitosť

V čom spočíva skutočné priateľstvo? Nevieme to azda presne vyjadriť, no podstatu tušíme. Je zrejmé, že jednou z čností, ktorá udržiava priateľstvo, je vernosť. Opakom vernosti je nevera: prelietavosť, nestálosť, náladovosť, zrada.
Dodal by som, že hodnota priateľstva je v kvalite; ako sa vraví: menej je niekedy viac. Dôležité je to, čo je vo vnútri, v hĺbke, nie na povrchu.

24. augusta 2019

Tadeáško

Gabriel Németh

Hľadel cez záclony. Dvíhajúca sa jeseň ako žiletka brúsila čas na hrane. Pozrel sa na hodinky, bolo ešte len pol tretej, vlastne poludnie, keď sa chlapi oprú o vietor a skosení dažďom veria spomienkam. Keď veria kvapkám jesene na polceste k tmavému večeru s hviezdami na oblohe, uvedomujúc si, že sú mladí na život, no starí na prehry. Tak  dozrievajú správni chlapi.
Už toho mal dosť. Len na jedno nevedel odpovedať. Prečo? Prečo?
Búrka stíchla, čosi stíchlo i v Šimonovi. Lucia je skvelá žena. Váži si ju. Má ju rád... V tom si uvedomil ten nepokoj v srdci.
Dážď za oknami zanecháva po sebe akúsi melanchóliu, ale zároveň pocit, že vždy je čas žiť, vždy je čas na život, čas na lásku.

23. augusta 2019

Drevené chrámy východného obradu (6)


Uličské Krivé
Drevené chrámy východného obradu zvané „cerkvi“ svojou prekrásnou architektúrou a jedinečnou umeleckou výzdobou odzrkadľujú prelínanie latinskej a byzantskej kultúry. Zároveň predstavujú neoddeliteľnú súčasť územia tunajších Východných Karpát – hodnotných prírodných území Národného parku Poloniny a Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. (Nápis na informačnej tabuli v obci Topoľa.)
Keby som chcel tieto vety voľne preložiť do bežného jazyka, tak poviem: ak budete spoznávať výnimočné drevené kostolíky, zároveň budete uchvátený prírodou, ktorá tieto pamiatky obkolesuje. Budete svedkami jedinečného spojenia kultúry a prírody.
Nemálo sa už o týchto pamiatkach popísalo, vyšlo množstvo kníh, článkov, filmových dokumentov, ale ako hovorí porekadlo: Lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť. Z tohto dôvodu som sa vybral za spoznávaním týchto pamiatkových a kultúrnych jedinečností a niektoré som si dôkladne prezrel.
Chcel by som uviesť, že fotografický materiál je zameraný iba na exteriér, respektíve vonkajšiu scenériu, okolie každej stavby – vo vnútri chrámov je prísny zákaz fotografovania. O chráme poskytnem iba základné údaje. Na internete je dostatok podrobnejších informácií o každom objekte. Ešte by som chcel upozorniť na to, že tieto vzácne pamiatky sa nachádzajú zväčša v obciach s malým počtom obyvateľov – mladé rodiny postupne odchádzajú, obce sa vyľudňujú, niektoré objekty sú prázdne a pustnú...

22. augusta 2019

V sociálnej sieti

Tomáš Turner

POMOC BLÍŽNEMU SVOJMU
Ako sa zavďačíš bezdomovcovi?
Chatrč natrč!

VÝVESNÝ ŠTÍT BEZDOMOVCA
Tu býva fackovací panák.
Napísal život.

PENA DNÍ
Ja nie som na pive,
som na nohách.
Zatiaľ.

21. augusta 2019

Jedinečnosť kresťanstva


V rozlúčkovej reči, po poslednej večeri, Ježiš zhrnul svoje poslanie. Hovoril o Bohu, o Duchu Svätom. Hovoril o sebe ako o viniči. Boh-Otec je vinohradník a my sme ratolesti, nevyžijeme bez spojenia s viničom a bez ochrannej starostlivosti Vinohradníka. Túto náuku Ježiš spojil s prikázaním, ktoré je kľúčové: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom“ (Jn 13, 34). Nikto iný, pred ním ani po ňom, nevyzdvihol tak jednoznačne a všeobjímajúco prikázanie lásky. Ono sa stalo erbovým znakom i pravým jadrom nového náboženstva. Nasledovníci Krista – kresťania musia a chcú milovať, a to viac ako ostatní.

20. augusta 2019

Nehádžme flintu do žita

Milan Kupecký

Beriem a dávam úplatky, teda som!
::
Vlk vlkovi človekom!
::
Česť porazeným, sláva a peniaze víťazom.
::
Nehádžte flintu do žita. Mohli by ste ju nájsť zapečenú v chlebe.
::
Ukáž mi svoju výplatnú pásku a ja ti poviem, kto si.

19. augusta 2019

Kto sa derie k moci


ZÁPISNÍK –  32–33/2019
Skupina politikov (podnikateľov, novinárov, aktivistov), ktorá sa derie k moci na našom milom Slovensku, predstavuje myšlienkový svet veľmi vzdialený myšlienkovému svetu väčšiny obyvateľstva. Ich problémy nie sú problémami obyčajných ľudí. Ich politické zámery sú z hľadiska národného a štátneho záujmu pomýlené, ba vyslovene škodlivé. Liberalizmus, živený neomarxizmom a novopohanstvom, je cesta do pekla. Ľudia, ktorí sa práve derú k moci, presadzujú falošnú koncepciu ľudských práv a zvrátený životný štýl: legalizovanie drog a homosexuálnych zväzkov, úpadkové umenie, tolerovanie pornografie, kadejakých módnych výstrelkov a sociálnych experimentov.
Napodiv, darí sa im. Je to ťažko pochopiteľné, ale mnohí ľudia dávajú vo voľbách hlas tým, ktorí chcú niečo úplne iné ako oni. Púšťajú do významných funkcií ľudí, ktorí im v konečnom dôsledku škodia. Vidno na tom, aký vplyv majú dnes peniaze, reklama a médiá, aké zhubné môže byť bezduché prijímanie cudzích myšlienok. Pripomeňme si slová Maxa Kašparů: „Súčasník o svojom živote veľa nepremýšľa, neradí sa o ňom s vlastným svedomím, ale preberá cudzie názory a dáva sa poučovať tzv. celebritami“ (O zemi beze studu – Rozhovory s Maxem Kašparů. Brno, Cesta, 2015).