14. decembra 2018

Kňaz Ladislav Alagovič

Ľudovít Košík

Kňaz, národný pracovník, náboženský spisovateľ Ladislav Alagovič sa narodil 14. decembra 1767 v zemianskej rodine v Malženiciach, i keď sa niekedy ako jeho rodisko uvádza Krupina. Bolo ich päť súrodencov: Alexander, Imrich, Ladislav, Anna a Ján. Jeho brat Alexander bol kňazom a  biskupom v Záhrebe, zanechal hlbokú brázdu pri obrodení Slovákov i Chorvátov, na poli cirkevnom ako aj spoločensko-kultúrnom. Je pochovaný v Katedrále svätého Ladislava v Záhrebe, tiež brat Ján bol kňazom.
Ladislav Alagovič bol po absolvovaní teologických štúdií v Trnave kaplánom v Nitre, v rokoch 1794–95 v Trenčíne, potom farárom v Bošáci, kde propagoval ľudový kostolný spev. Od 29. novembra 1820 bol inkardinovaný do Ostrihomskej arcidiecézy, pôsobil ako správca farnosti v Plaveckom Svätom Petre a od 1. novembra 1821 pôsobil ako dekan farár v Skalici, kam sa presťahoval 10. novembra 1821.

13. decembra 2018

Nebojme sa Ježišovi dôverovať


Martin H. Padovani:  Hojenie zranených emócií
Nitra, Spoločnosť Božieho Slova, 2014
Cieľom knihy je podľa autora pomôcť čitateľovi lepšie pochopiť a uvedomiť si, že naše ľudské a duchovné sily musia byť vo vzájomnom dopĺňaní sa do takej miery, do akej nám to podmienky našej ľudskej nedokonalosti dovolia. Každá ľudská osoba je psychosomatickou jednotou – má telo, dušu a ducha. Aj napriek tomu človek svoju duchovnú dimenziu a z nej vyplývajúce potreby v dnešnej postmodernej spoločnosti často vedome alebo nevedome potláča, vytesňuje, nepoznáva a tak ani nerozvíja ako by mal.
V jednotlivých kapitolách knihy sa Padovani dotýka rôznych oblastí života človeka v emocionálnej i duchovnej oblasti a nanovo vysvetľuje základné emócie a pojmy, ktoré množstvo ľudí vždy znovu a znovu nechápe správne. Rozoberá napríklad hnev, pocity viny, odpúšťanie sebe, súcit, depresiu, zmenu, alebo čo znamená Božia vôľa pre život človeka. Nijaké duchovné zahojenie nemožno podľa autora dosiahnuť bez toho, aby sme sa nedotkli emócií, a nijaké úplné zahojenie emócií nemožno dosiahnuť bez vzťahu k oblasti duchovna.

12. decembra 2018

Prínosná kniha o biskupovi Štefanovi Barnášovi


V Ústave pamäti národa (v edícii Monografie) vyšla v roku 2017 kniha popredného slovenského historika Róberta Letza Biskup Štefan Barnáš. Kniha mapuje život a utrpenie katolíckeho pomocného biskupa Spišskej diecézy, ktorého za biskupa vysvätil už po nástupe komunistickej totality Ján Vojtaššák. Niektorí mu dávajú aj titul biskup pre kriminál, pretože krátko po svojej vysviacke bol internovaný, odsúdený, väznený a v izolácii svoj život aj predčasne ukončil.
Štefan Barnáš, teológ a filozof, ktorý bol rektorom seminára a profesorom na teologickej škole v Spišskej Kapitule, sa narodil 19. januára 1900 v Slovenskej Vsi. Po absolvovaní ľudovej školy v rodisku študoval na piaristickom gymnáziu v Podolínci. Pokračoval na premonštrátskom gymnáziu v Rožňave a maturoval na premonštrátskom gymnáziu v Košiciach. Prihlásil sa do diecézneho seminára v Spišskej kapitule. Od októbra roku 1920 študoval na Teologickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Štúdium ukončil v júni 1923. Potom absolvoval vojenskú službu. V apríli 1925 prijal nižšie svätenia,  31. mája subdiakonát a 28. júna diakonát. Sviatosť kňazstva prijal na sviatok sv. Petra a Pavla v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule z rúk biskupa Jána Vojtaššáka.

10. decembra 2018

To nie je pre slušných ľudí!

Milan Kupecký

Je to smutné, že žijeme časy násilností, krádeží, podvodov, podrazov, neprajnosti, klamstva, závisti a nenávisti, aké tu v rokoch minulých, až do tzv. Nežnej (prevratu), neboli. Je to obraz celkového stavu spoločnosti, počnúc vládou, parlamentom a vôbec politikmi a vládnucimi oligarchami, z ktorých mnohí boli kedysi komunisti na vedúcich miestach.
Keď sa pozeráme na našich poslancov, napríklad pri diskusiách v médiách, tak je to zúfalý pohľad na množstvo nevzdelaných hlupákov. Tým slušnejším a vzdelaným ľuďom sa do takejto spoločnosti zrejme nechce a niet sa potom čo čudovať, že realita je takáto.

Výber (49/2018)


Všímame si znamenia čias...
Upozorňujeme na zaujímavé a podnetné články, úvahy, myšlienky...
Na zamyslenie:
„Vykročme odhodlane a v istote, že v každom našom kríži bude s nami aj Kristus a sila jeho ochrany bude mocnejšia než sila všetkých nepriateľov, ktorí sa sprisahali proti nám.“
(Svätý Ignác z Loyoly)

9. decembra 2018

Slovo na nedeľu (147)


Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť.
(Gal 5, 22)
Každý z nás má nejaké vlastnosti. Charakterizujú našu osobnosť. Nikto nie je dokonalý, a tak musíme prijať neúprosný fakt, že disponujeme aj zlými vlastnosťami. Tie sa snažíme skrývať, nikto predsa netúži po tom, aby bol označený za grobiana, od ktorého si každý radšej dá pokoj.
Je možné, aby sme disponovali takými vlastnosťami, o akých sa píše v Liste Galaťanom? Môžeme byť takí dobrí? Môžeme okolo seba šíriť iba radosť, lásku, pokoj? Môžeme byť za každej situácie zhovievaví, láskaví...? Dá sa s každým vychádzať iba v dobrom, na nikoho sa nenahnevať?

8. decembra 2018

Riava


Vlado Javorský

na viečkach kvapky živej vody
láskavý mramor líc
zvyknutý na slanosť bôľu
nemé výkriky duše
prameň večného nepokoja
perly padajúce k nohám
čo kráčajú nevedno kam
lebo
chceme sa dotknúť hviezd čo pália
dotknúť sa svetla čo nás oslepuje
chceme to svetlo v nás
viesť po cestách po ktorých sa neblúdi
nezabudnúc na pramene
živej vody
napriek tomu sa to všetko rodí iba raz
koniec všetkého je v utajení