Zvolebnieva sa

Ľudovít Košík

Už počas prázdnin sme mali možnosť sledovať v médiách viaceré tlačové konferencie a prezentácie viacerých súčasných i novovznikajúcich strán a vycítiť z nich atmosféru predvolebného boja.

Pravdepodobne 29. februára 2020 sa na Slovensku budú konať najbližšie parlamentné voľby. Som rád, že napriek rozličným predpovediam a turbulenciám zložito sformovaná súčasná vládna koalícia pravdepodobne dokončí svoj mandát. Myslím, že patrí za to ocenenie všetkým stranám a členom vládneho zoskupenia. Nebolo to jednoduché obdobie z pohľadu zahraničnej i domácej politiky, ale bolo zvládnuté so zodpovednosťou za krajinu a jej obyvateľov, navyše im aj niečo pridali. Ak sa podarí znížiť daňový základ, tak to pocítia najmä tí z nízkym zárobkom.

Myšlienky a argumenty

ZÁPISNÍK – 36–37/2019

Hovorca Konferencie biskupov Slovenska vdp. Martin Kramara publikoval v Katolíckych novinách č. 35/2019 článok o postavení a úlohe kresťanských periodík v súčasnej spoločnosti (Kresťanské periodiká sú duchovnými majákmi). Ide o zaujímavý príspevok, ktorý danú tému zachytáva v širších a hlbších súvislostiach. Autor vyjadruje presvedčenie, že „náš duchovný život nevyhnutne súvisí s postojmi v hodnotových otázkach a so spôsobom uvažovania, ktorý prijímame za vlastný“. Darmo bude niekto tvrdiť, že duchovne žije, „keď hodnotovú orientáciu stratil či postavil na hlavu“. V nadväznosti na hlasy volajúce po takzvanej širšej spoločenskej diskusii Martin Kramara upozorňuje na potrebu obozretnosti, lebo nie každá diskusia je iniciovaná a vedená s dobrým úmyslom: „Je naivné dať sa zapriahnuť do vozíka, ktorého pohoniči nás časom plánujú prevalcovať alebo sotiť do priekopy...“ A treba povedať, že kresťania sa v poslednom čase dali vtiahnuť do viacerých pochybných aktivít a často neuvážene preberajú tézy a postoje tohto sveta. Vdp. Kramara píše: „Priznajme si: strácame ostražitosť. Keby šlo o náhle, priame ohrozenie viery a náboženstva, vzopreli by sme sa. Ale postupnému masírovaniu verejnej mienky, ktorá sa po 30 rokoch postupne znovu otáča proti evanjeliu, sa bráni málokto. Lebo tá masáž vie byť taká podmanivá...“ Slová, nad ktorými sa treba zamyslieť!

Nedeľné slovo (37)

Žiť v nádeji

Strata zvyčajne zabolí. Keď stratíme peňaženku alebo doklady, alebo trebárs kľúče, keď nás okradnú či nedajbože násilne olúpia, cítime sa ponížení, ohrození, zradení...

Omnoho väčšiu bolesť spôsobí strata blízkeho človeka. V našom živote sa vtedy otvorí temná diera, do ktorej by sme mohli spadnúť... Len nestraťme nádej, lebo bez nádeje sa žiť nedá.

Ťaženia

Vlado Javorský

Ťažení s krížom v ruke bolo dvanásť
Dvanásť i s mečom v dlani
Ako apoštolov
Viac-menej úspešne sme pribili
Všetko cestou na kríže
Zbavili svet bôľov
A či iba márne sa snažili
Čas ukáže – je k nám nemilý
Z mečov vence sme uvili
Z mapy svedomia vymazali
Svet dvanástich apoštolov
Za ľahkovážnosť vyrieknuté tresty
Bez apoštolov blúdiť budeme
Tŕnisté budú naše cesty
Bez viery
K večnému blúdeniu
Odsúdení

Loretánske dni 2019

Skalica   (Foto: PriestorNet)

V Skalici bola v roku 2000 obnovená úcta k Loretánskej Panne Márii a každoročne sa tu začiatkom septembra konajú Loretánske dni. Tohtoročné sa začali  v pondelok 2. septembra 2019 prenesením sochy Panny Márie Loretánskej z kaplnky pri kostole Najsvätejšej Trojice do farského kostola, keď bol hlavným celebrantom súčasný skalický farár Mons. Róbert Urland.

Počas celého týždňa sa konali vo farskom kostole slávnostné sväté omše a pobožnosti. Každý deň bola ranná svätá omša, poludňajšia modlitba  Anjel Pána a večer pod vedením diakona pred vyloženou Najsvätejšou sviatosťou oltárnou modlitba svätého ruženca a Loretánskych litánií, do ktorých sa zapájali veriaci z filiálnych obcí a spoločenstiev pôsobiacich vo farnosti. Vyvrcholením každého dňa bola svätá omša s tematickou kázňou, ktorú v tomto roku predniesli kňazi, ktorí v minulosti pôsobili v skalickej  farnosti, a rozoberali jednotlivé invokácie Loretánskych litánií. Títo boli aj hlavnými celebrantmi koncelebrovaných svätých omší.

Prvé pokračovanie polemiky s Paolom Pasqualuccim

Karol Dučák

Tento článok je pokračovaním predchádzajúceho príspevku pod názvom Začiatok polemiky s Paolom Pasqualuccim, ktorý PriestorNet uverejnil 12. augusta 2019. Pokračuje v polemike s rozsiahlou kritikou dokumentov DVK, ktorej autorom je Paolo Pasqualucci, katolícky filozof a bývalý profesor filozofie práva na univerzite v talianskej Perugii.

V analýze koncilových dokumentov Paola Pasqualucciho sa totiž nachádzajú závažné nedostatky, ktorési vyžadujú vecnú a konštruktívnu kritiku. Zaiste nikto netvrdí, že koncilové dokumenty nie sú bez problematických pasáží, ktoré vyžadujú dodatočné objasnenie, lenže v analýze Paola Pasqualucciho nachádzame preňho tak typickú zmes pravdy a lží.

Spoločnosť bez hanby

O zemi beze studu (Rozhovory s Maxem Kašparů)

Brno, Cesta, 2015

V akom svete žijeme? Kam kráčame? Čím sa dávame ovplyvňovať? Odpovede na otázky týkajúce sa smerovania spoločnosti hľadajú viacerí, aj keď zďaleka nie väčšina. Jedným z nich je gréckokatolícky kňaz, psychiater, pedagóg, publicista a spisovateľ Max Kašparů, ktorý je vďaka svojim bohatým aktivitám známy aj na Slovensku. Jeho kniha O zemi beze studu sa zdá byť na prvý pohľad ľahkou lektúrou – k tejto domnienke zvádzajú aj ilustrácie Jana Heraleckého, ktoré vtipnou karikatúrnou formou komentujú prítomné texty; navyše, Max Kašparů sa vyjadruje jasne a priamo, zrozumiteľne a stručne (publikácia je zložená z rozhlasových, časopiseckých a internetových rozhovorov)... Lenže obsah je vážny a nie práve potešiteľný.

Predstavy a skutočnosť

Vlado Gregor

Prestáva sa v poslednom čase hovoriť o hriechu a zle, prestáva sa hovoriť aj o povinnosti a poslušnosti, ale reční sa len o právach. Nehovorí sa o násilí a treste zaň, ale neustále len o milosrdenstve, slobode, pochopení a o vychádzaní v ústrety všetkému a každému, doslova sa dokazuje a proklamuje neexistencia zla. Ale ako je potom možné, že zlo sa začína vytvárať a generovať fakticky od stvorenia sveta, dokonca už pred vznikom človeka s jeho vzťahmi a omylmi?

Dokonca sa tvrdí, že zlo je len nedostatok dobra a ako samostatná entita, jednotka a či podstata niečoho vlastne ani neexistuje. Áno, z úplného zla asi nemôže vzniknúť vôbec nič, ale existuje nejaké čisté a dokonalé dobro? My veríme, že Boh je dobrý a všetko stvoril dobré. V knihe Genezis sa to viackrát opakuje a dokonca o stvorení človeka sa píše a zdôrazňuje, že bolo veľmi dobré. Z čoho teda vzniká zlo, nedostatok, závisť, krivdy a násilie? Prečo sa raj na zemi stále nekoná, aj keď neprestajne tvrdíme, že tu bol a je stále možný, že môžeme k jeho realizácii prispievať?