14. novembra 2019

Ironické curriculum vitae


Milan Kupecký: Ako sme „válčili“ za socializmu...
Ilustrácie: František Mráz
V prvej časti novej knihy Milana Kupeckého nájdeme svojrázne koncipovaný životopis. Je to vlastne jeho ironické, miestami až sarkastické curriculum vitae. Dopustil sa odvážneho činu, opovážil sa ironizovať samého seba, teda akoby zosmiešňovať vlastnú osobnosť, robiť z nej akúsi osobu z redakčného inven­tára. Je to až hazardný čin, veď na takéto dobrovoľné zosmiešňovanie číhajú celé čriedy zosmiešňovačov, ktorí potrebujú ži­vé terče, aby v rámci ich porovnávacej analýzy ešte viac, po­nad tie ironizované terče, vynikli oni sami a ich kumpáni.

13. novembra 2019

V realite kapitalizmu


Mark Fisher: Kapitalistický realismus
Praha, Rybka Publishers, 2010
Autor v tejto publikácii predstavuje „kapitalistický realizmus“ nielen ako ekonomický a politický systém, ale ako všadeprítomnú atmosféru, ktorá sa nebezpečne natíska a ovplyvňuje nielen ekonomiku, ale aj kultúru, ako aj myslenie a konanie človeka. Kapitál sa v tomto systéme stáva jedinou hodnotou, normou a skutočnosťou, na ktorej naozaj záleží.
Žijeme v dobe trhovej ekonomiky, v spoločnosti, ktorá je demokratická, pluralitná a aspoň zdanlivo sa  snaží  brať ohľad na ochranu života každého jedinca. Na druhej strane vnímame, že spoločnosť, a teda aj človek ako taký, sa ocitá pod nezastaviteľným vplyvom globalizácie, sekularizmu a mnohokrát i existenčných problémov, ktoré ohrozujú zdravie či spokojný život jedincov. Kapitál a kapitalistický realizmus sa stal súčasťou ľudského sveta a jeho fungovania, javí sa ako jediná funkčná alternatíva, ktorú v súčasnosti svet má.
Aké sú však riziká a črty tohto politického a ekonomického systému, na ktorý sme si už takpovediac zvykli a zdá sa nám normálny? Aké ohrozenia prináša a aké dopady má  všadeprítomná moc kapitálu na ekonomiku, kultúru či samotný život –  zdravie, konanie a myslenie ľudí v spoločnosti? A existuje vôbec iná, lepšia alternatíva?

12. novembra 2019

Kto sa to usiluje získať politickú moc na Slovensku?

Karol Dučák

Bývalý prezident SR Andrej Kiska, zakladateľ novej politickej strany Za ľudí, opakovane pred médiami vyjadruje svoju túžbu po politickej moci. Dokonca sa svojho času preriekol v tom zmysle, že si vie predstaviť seba samého ako budúceho premiéra. To je ale neuveriteľný prejav velikášstva, že?
Nuž, keďže sa chce Andrej Kiska stať aj mojím budúcim premiérom, bytostne sa to týka aj mňa a ja si považujem za povinnosť verejne prehlásiť, že zvolenie Andreja Kisku za premiéra by som považoval za facku primárnym pravidlám politickej kultúry v štáte so štandardnou úrovňou demokracie, za aký chceme Slovenskú republiku považovať. Uvediem dôvody pre toto tvrdenie.

11. novembra 2019

Tradícia je nevyhnutná


ZÁPISNÍK – 45/2019
Opakované útoky na minulosť národa majú za cieľ zničenie národa ako takého. Dejiny už nemajú zjednocovať a povzbudzovať, ale rozdeľovať, oslabovať, vzbudzovať pocit viny. Americký politik a mysliteľ Pat Buchanan píše: „Ako možno pretrhnúť korene národa? Odpoveď znie: Zničte jeho pamäť. Uprite ľuďom poznanie toho, kto sú a odkiaľ pochádzajú.“ Súčasní marxisti to prijali za svoju stratégiu. A darí sa im: „Mnohí starí hrdinovia neprežili vražedné pole nových dejín“ (Patrick J. Buchanan: Smrť Západu).
::
K falšovaniu histórie dochádza často pod rúškom „demýtizovania“. Minulosť vraj máme vnímať bez príkras. Máme sa zbaviť legiend a stereotypov. V skutočnosti sa tým myslí pošpinenie všetkého, čo tradícia považuje za veľké a čisté. Dôsledky sú zjavné: namiesto úcty znevažovanie, namiesto vážnosti posmešky, namiesto hrdinstva šašovstvo. Ľudia, ktorí takto konajú, si zrejme neuvedomujú, že tým znevažujú a zosmiešňujú v prvom rade sami seba, veď aj oni raz zapadnú do minulosti.

10. novembra 2019

Nedeľné slovo (45)


Pánovo slovo platí
Prorok Malachiáš už pred mnohými storočiami písal o namyslencoch, ktorí si dovoľovali ísť proti spravodlivosti, mysliac si, že „prospievajú tí, čo páchajú zlo, pokúšajú Boha, a predsa sa zachránia“ (Mal 3, 15).
Lenže prorok napísal aj to, čo mu vnukol Boh ako odpoveď na takýto ľudský postoj (Mal 3, 19): „Lebo, hľa, deň prichádza, blčí ako pec a všetci namyslenci a všetci, čo páchajú bezprávie, budú plevou.“

9. novembra 2019

Vietor vo vlasoch

Ilustračná snímka: PriestorNet

Čo už neprišiel. Je to dosť smutné. Čakala som na neho, dúfala som, že príde... Keď nepríde teraz, príde na druhý deň. Príde, určite. Držím v ruke záves a hľadím na okolie sídliska, na autobusovú stanicu, ktorá je blízko nášho bloku, na parkovisko, na všetko navôkol. Hľadám jedného, milovaného, chlapca svojho srdca.
Ľuboš, je skvelý chalan, obdivujem ho.
Viete, môj otec bol alkoholik, mama podľahla drogám. Vychovali ma starí rodičia. Oboch mám za to rada. Ďakujem, že ma vychovali na správne a statočné dievča. Stará mama so starkým sú skvelí. Keď som dovŕšila osemnásť rokov a zmaturovala som na samé jednotky, stará mama rozhodla, že jednoizbový byt prepíše na mňa a ona so starým otcom odídu prežiť jeseň svojho života k staršiemu bratovi starkej. Trojizbový byt im trom stačí, a ja budem mať konečne súkromie.

8. novembra 2019

Satirické panoptikum

Milan Kupecký

Herci a kuchári by sa nemali miešať do politiky.
::
Pri správnej interpretácii sa aj lož stáva pravdou.
::
Niektoré problémy by promptnejšie vedel vyriešiť sud ako súd.
::
Podaj prst a iredentista ti uchmatne celú ruku!
::
Najvýhodnejšie je rekvalifikovať sa protislovensky.

7. novembra 2019

Cirkev v úpadku?

Ľudovít Košík

V prvých novembrových dňoch si viac než inokedy pripomíname spoločenstvo svätých. Prvého novembra je Slávnosť všetkých svätých, ktorá je v našom štáte aj dňom pracovného pokoja. Druhého novembra si pripomíname Sviatok všetkých verných zosnulých – Dušičky. Naše kroky smerujú na cintoríny, ktoré sa v týchto jesenných dňoch premenia na zakvitnuté a sviečkami vysvietené nádherné záhrady.
Naše spomienky a modlitby sa sústredia osobitne na tých, ktorí tu s nami žili a dnes už tu nie sú, lebo neúprosný zákon života ukončil ich pobyt na tejto zemi – a my veríme, že pokračuje ďalej v dimenziách, o ktorých hovorí Božie slovo. A uvedomujeme si aj to, čo som videl napísané na cintoríne, myslím na moravskom Velehrade: „Čo ste vy, boli sme aj my a čo sme my, budete aj vy.“ Teda našu pozemskú, telesnú konečnosť a duchovnú večnosť.