19. októbra 2017

Za morálny realizmus

Vlado Gregor
Keď som začínal písať (v roku 1978), nazval som svoju prvú knižku Kódex hnutia za morálny realizmus podľa Morálneho kódexu budovateľa komunizmu. Máme u nás v katolíckej Cirkvi mnoho morálnych teológov – a pýtam sa ich: Ako možno presadzovať morálku bez realizmu?
Môj syn veľmi rád cestuje po moslimských krajinách a má pocit, že ľudia tam majú reálnejší pohľad na to, čo môžu a čo nemôžu, čo dokážu a čo nedokážu. Sú to hádam hlboké tradície, ktoré zanechala ešte prvá vznikajúca organizovaná a vyspelá civilizácia. Myslím si, že tento realistický a triezvy pohľad na život pohol aj spoločného otca všetkých monoteistov Abraháma ujsť z veľkého a na tú dobu vynikajúceho mesta Ur.

18. októbra 2017

Čo nového v Kirche bunt?

Je krutým paradoxom, že kým Európa sa zrieka svojho kresťanského dedičstva a Katolícka cirkev tu prežíva krízu povolaní, v Afrike a Ázii nastal búrlivý nárast ich počtu. Napríklad v Írsku začalo svoje kňazské štúdium v St. Patrick´s College v Maynoothe len šesť mužov, čo je najnižší stav od založenia tejto inštitúcie v roku 1775, no v ázijskom Východnom Timore zaznamenávajú rekordný nárast počtu záujemcov o kňazské povolanie. Kvôli tomu museli otvoriť nový seminár. Podľa štatistík sa v tejto katolíckej krajine ročne uchádza o prijatie do kňazského seminára v hlavnom meste krajiny (Dili) okolo tristo mladých mužov, avšak tento seminár ponúka len 90 miest na štúdium. Až 97 percent z celkového počtu približne 1,3 milióna obyvateľov Východného Timoru tvoria rímskokatolíci.

Moderná škola

(Satirikon Andreja Mišanka)

17. októbra 2017

Ľudskosť bez Boha je falošná

Ľudovít Košík
K výročiu Novembra 1989
Už o pár týždňov si budeme štátnym sviatkom a možno aj inými spôsobmi pripomínať udalosti 17. novembra 1989. Pre nás, ktorí sme túto udalosť radostne a s nadšením prežívali a do jej priebehu sa aktívne zapájali a od nej niečo pozitívne očakávali, že prinesie niečo dobré do spoločenského života, to po rokoch prinieslo mnohé sklamania a bolesti. Keď sme stáli na námestiach, mysleli sme si, že stačí zvrhnúť vládu jedinej strany, vymeniť ľudí vo vedení krajiny a zaviesť demokratický spoločenský systém a dovtedajšie problémy sa vyriešia. Dnes už vieme, že to bolo ilúziou. Problémov nám pribudlo, bieda sa zvýšila a spoločenské pomery sa nám značne skomplikovali. A keď dnes počujem niektorých, ako ich s ľahkosťou zvaľujú na štyridsaťročné obdobie totality, tak sa im s poľutovaním čudujem, bez toho, aby som volal po obnove starých poriadkov.

16. októbra 2017

Výber (41/2017)

Všímame si znamenia čias...
Upozorňujeme na zaujímavé a podnetné články, úvahy, myšlienky...
Na zamyslenie:
„Oddelenie sa od telesnej práce znamená stratu sily a útek od skutočnosti, dokonca aj u prorokov. Nepochybujem o tom, že chyby a nedostatky našej literatúry a filozofie – ich zbytočná zjemnenosť, zoženštenosť, melanchólia – sa musia pripísať oslabeným a chorobným zvykom literárneho stavu. Radšej nech kniha nie je taká dobrá, ale nech je ten, kto píše knihu, schopnejší a lepší.“
(Ralph Waldo Emerson)

Žiť v kresťanskom duchu (priestornet.com)

15. októbra 2017

Slovo na nedeľu (89)

To som ja, nebojte sa!
(Jn 5, 20)
Človek je tvor bojazlivý. Vyplýva to zo životných skúseností, ktoré sa formovali počas jeho vývoja. Má v sebe zakódované posolstvo – byť opatrný, neveriť nikomu, alebo len niekomu.
Bojíme sa najmä o vlastný život. Máme strach. Taký istý strach zažili aj učeníci, ktorí sprevádzali Pána Ježiša. Či sa už nachádzali na loďke alebo na nejakom inom mieste. Ježišove slová „nebojte sa!“ patrili im, ale patria aj nám.

14. októbra 2017

V náručí neba

(Básne o blahoslavenej sestre Zdenke)
Jozef Tomášik

Blahoslavená sestra Zdenka
RANNÉ CHVÁLY
„Ježišu, poď so mnou.
Spolu tohto človeka požehnáme.“
Kristus z hlaholských písmen
sa obrazí
v každej svätej rane.
Na telo panny
napísané
krvavé proglasy
dušami bez písmen.
Na skobu zavesená
vesna do nebies
ako pergamen,
vo zviazaných rukách
na prstoch odrieka
ružence ranné:
„Ježišu, poď so mnou.
Spolu tohto človeka požehnáme.“ 

13. októbra 2017

Jozef Tiso v zrkadle dejín

Milan S. Ďurica: Jozef Tiso (Životopisný profil)
Bratislava, vydavateľské družstvo Lúč
Publikácia Milana Stanislava Ďuricu o Jozefovi Tisovi vyšla už v niekoľkých vydaniach (upravených a doplnených; štvrté vydanie z roku 2014 má 704 strán). Vychádzajúc zo vstupnej informácie v treťom vydaní „táto kniha má za cieľ čo najobjektívnejšie predstaviť osobnosť prvého prezidenta Slovenskej republiky (1939–1945) najmä mladším generáciám, ktoré sa o nej v minulosti mohli dozvedieť iba málo objektívnych faktov“.