Prispôsobivosť

(Satirikon Andreja Mišanka)

Budujme svoj život na pevných základoch

Ľudovít Košík

Súčasný projekt budovania Európy a sveta bez Boha nemôže obstáť

Na začiatku júla oslavujeme sviatok sv. Cyrila a Metoda (5. júla) a sv. Benedikta (11. júla). Títo naši patróni, podobne ako Ježišovi apoštoli, nám majú i po stáročiach čo povedať. Vyorali hlbokú brázdu a položili základy nášho kresťanského, rodinného, kultúrneho, hospodárskeho i spoločenského života, na ktorých môžeme stavať a o ktoré sa môžeme opierať i v súčasnosti a iste aj v budúcnosti.

Oni netvorili iba v rovine rečí, ich skutky a ich život sú základom nielen kresťanskej identity, ale i národnej a európskej kultúry a myslenia. Oni prijali dôsledne Kristovo posolstvo a všetky sily venovali tomu, aby ho šírili v prostredí, v ktorom žili, všade  tam, kde boli poslaní. Tým, že zachovali správnu hierarchiu hodnôt, žili naplno heslo „Ora et labora“ – v rovine duchovnej, duševnej i telesnej – a takto učili žiť svojich žiakov i všetok ľud.

Môže Boh zomrieť?

Ján Maršálek

„Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Tieto slová vyriekol Ježiš krátko predtým, než vydýchol dušu (porov. Mt 27, 46–50). Je to vyjadrenie hlbokej skľúčenosti, veľkej bolesti a úzkosti umierajúceho. Lepšie ho budeme chápať, keď si uvedomíme, že ide o slová starozákonného žalmu. Ježiš sa teda modlil, použijúc prastarý biblický text, ktorý sa začína volaním trpiaceho k Bohu a končí sa hymnusom chvály a vďaky. Mesiáš umiera na kríži, ale má istotu, že záchrana je blízko (porov. Ž 22).

V momente Ježišovej smrti sa roztrhla opona v chráme, zem sa zatriasla a skaly pukali. Starý svet sa začal rúcať a novému sa otvoril priestor. Niečo musí odumrieť, aby sa niečo iné mohlo narodiť.

Výber (28/2017)

Všímame si znamenia čias...
Upozorňujeme na zaujímavé a podnetné články, úvahy, myšlienky...

Na zamyslenie:
„Pravda je skala, po ktorej môže ľahkomyseľný alebo poblúdilý hádzať blatom, ale blato uschne, odpadne a skalu rosy očistia a obmyjú, aby sa opäť belela ako predtým; a kto pravdu hlása, opiera sa o skalu, nedbajúc ani na visiace zo strany inej mračná, ani na hlasy zo strany svojej, ktoré, ak sú proti nej, zaniknú vo vetre a rozprsknú sa tam sťa bubliny vôd. Za spravodlivého život odpovie, jemu hlasy neuškodia.“
(Ľudovít Štúr)

Téma modernismu (duseahvezdy.cz)

Ježišov odkaz pretrvá (priestornet.com)

Zbytečné diplomové práce (zvedavec.org)

Slovo na nedeľu (76)

Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov.

(Lk 16, 20)

Nie každému je dopriate pobývať na zemi v pohode a v blahobyte. Sociálne rozdiely boli vždy. Aj za čias Pána, a sú zreteľné aj dnes. Niekto si po celý život užíva, má takmer všetko, čo si môže zmyslieť. Naproti tomu iný žije v biede. Má nielen nedostatok základných životných potrieb, ale navyše je ešte aj poznačený bolesťou a utrpením.

Presne takýto príbeh opisuje evanjelista Lukáš. Dvaja muži: boháč a Lazár. Ten prvý si užíva, žije v blahobyte a hojnosti. Jeho srdce je však zatvrdnuté, bezcitné. Môžeme povedať – je to egoista najhrubšieho zrna, lakomec. Bol slepý a hluchý, nevidel, nechcel vidieť hladného a chorého Lazára. Nepočul jeho stony a nárek. Nevšímal si ho. Mal hojnosť a nič iné ho nezaujímalo.

Moderné vzťahy

Milan Kupecký

(Humoreska)

Jozefka. Ešte nedávno, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce, poberala „žobračenku“. Jedného pekného dňa, hoci bolo pod mrakom, požiadal som ju o ruku. Súhlasila!

Hneď po svadbe som jej pomohol zamestnať sa v našej akciovej spoločnosti. Nebol to problém, pretože sme si v nej žili ako jedna rodina. A to nielen obrazne, pretože švagor bol generálnym riaditeľom, sestra riaditeľkou odbytu, dedo vrátnikom a svokra manažérom pre styk s verejnosťou. A tak by som mohol menovať ďalej, až po najteplejšie miestočko kuriča, ktorého prestavoval sused Kleofáš zo sprivatizovanej štvorbytovky. Jozefka začala u nás ako upratovačka, s platom desaťtisíc brutto.

Prebytky a deficity

Vlado Gregor

Meditoval som v týchto dňoch nad knihou proroka Amosa a bol som prekvapený, akú mieru zla často musia ľudia zažiť, aby sa aspoň trochu polepšili.

Spoločné pre všetky naše sväté Písma, staršie aj mladšie, je vlastne zobrazenie nevyhnutnosti morálneho zla, ktoré vyplýva z našej hriešnosti a nedokonalosti, čo si treba priznať a vzájomne uznať. Naozaj niet inej cesty a ľudia stále nevedia pochopiť, že nato, aby niečo existovalo, aby mohli byť nejaké prebytky milosti, dobroty a vďačnosti, musia tu byť aj nejaké deficity, teda závisť, zloba, nevďačnosť a tak ďalej. Popritom sa isteže vyskytujú aj fyzické, biologické a evidentne nezavinené utrpenia, spôsobené chorobami, zmenami klímy, zemetraseniami a inými prírodnými nevyhnutnosťami a katastrofami.

Koncilu jednoznačné áno, generálovi jezuitov kategorické nie!

Karol Dučák

Existencia diabla je v posledných desaťročiach často spochybňovaná nielen nepriateľmi Katolíckej cirkvi, ale – paradoxne – často aj niektorými katolíckymi teológmi. Ako uvádza svetoznámy exorcista Elias Vella z Malty, stalo sa smutnou realitou, že „práve v našich seminároch sa veľmi často stretávame s najväčšími pochybnosťami o existencii diabla. Na filozoficko-teologických prednáškach, ktoré zaberajú niekoľko rokov, teológovia veľmi málo hovoria o diablovi a ak hovoria, tak skôr zasievajú do myslí študentov pochybnosti o jeho existencii“. (1)