K otázke zla a viny

Vlado Gregor

Nestaneme sa bez toho ani múdri, ani dobrí, aby sme sa aspoň podvedome nezačali modliť.

Moja predošlá úvaha sa hlboko dotkla jedného môjho veriaceho kamaráta. Až tak, že ma obvinil z nenávisti voči Bohu, lebo tvrdím, že zlo a nedokonalosť sú zákonitou, nevyhnutnou a zmysluplnou súčasťou akejkoľvek existencie. Už veľakrát som písal, a som o tom naďalej presvedčený, že starozákonné knihy Kazateľ a Jób sú najhlbšími filozofickými zhrnutiami ľudskej a vesmírnej existencie. Kazateľ v podstate tvrdí, že krivé drevo sa nedá urobiť rovným, a čo chýba, to nemožno započítať. Jób sa zase pýta svojej ženy, ale otázku adresuje  Bohu, či len dobré máme prijať od Pána a zlé by sme prijať nemali.

K otázke zla a viny sa veľmi jasne vyjadril aj Ježiš, keď sa ho pýtali na slepého od narodenia, kto je tomu na vine, či on a či jeho rodičia. Ježiš im odpovedá, že ani on, ani jeho rodičia, ale je taký preto, aby sa prejavili skutky Božie. Čo si máme pod tým myslieť a predstavovať? Sú to nesmierne ťažké otázky a aj kniha Kazateľ, aj kniha Jób mali veľký problém dostať sa do uznávaného kánonu. U nás zase ľudové úslovie hovorí: také otázky dávaj koňovi, ten má väčšiu hlavu...

K zrodu slovenskej štátnosti

Poézia 14. marca (Verše k zrodu slovenskej štátnosti) – pod týmto názvom vyšla antológia, zostavená Martinom Lackom, obsahujúca básne, ktoré vznikli pri príležitosti vyhlásenia autonómie v roku 1938 a pri príležitosti zrodu Slovenskej republiky v roku 1939, sú v nej zahrnuté aj básne, ktoré boli napísané neskôr v exile. Publikáciu vydal Slovenský dejepisný spolok (Bytča, 2019).

Túto neobvyklú zbierku teda tvoria básne, ktorými viacerí slovenskí básnici privítali samostatnosť, vznik Slovenskej republiky – po rokoch nesamostatnosti, keď Slováci existovali v rámci Uhorska, Československa a po roku 1945 znova v rámci Československa; o tejto téme vtedy nebolo jednoduché hovoriť, tak aspoň v exile sa k nej hlásili viacerí básnici.

Početné stavy reholí v Rakúsku dlhodobo klesajú

Karol Dučák

Rehoľníkov je v Rakúsku čoraz menej. Štatistika potvrdila trend znižovania celkového počtu mužov a žien v reholiach charakteristický pre posledné roky.

Ako vyplýva z najnovšej štatistiky rakúskych reholí, k 1. 1. 2019 žilo a pôsobilo v rakúskych reholiach 4.924 rehoľníčok a rehoľníkov, kým napríklad pred rokom ich bolo 5.034. V porovnaní so stavom k 1. 1. 2018 bolo na začiatku tohto roku celkovo o 110 žien a mužov v rakúskych reholiach menej. Došlo však k zvýšeniu počtu ženských reholí na 109. Celkovo teda pôsobí v Rakúsku 195 reholí, kým pred rokom ich bolo 192.

K 1. 1. 2016 pôsobilo v Rakúsku 87 mužských rádov, o tri roky neskôr ich bolo 86. Iná bola situácia u ženských reholí, ktorých bolo 105 začiatkom roka 2016, ale do začiatku roka 2019 sa ich počet zvýšil na 109. U ženských aj mužských reholí však došlo k celkovému úbytku početných stavov. V prípade ženských reholí poklesli početné stavy z 3.643 v roku 2016 na 3.258 rehoľníčok v roku 2019, u mužských reholí došlo najprv k rastu z 1.696 na začiatku roku 2016 na 1.728 rehoľníkov k 1. 1. 2017, no potom počet rehoľníkov klesal až na 1.666 začiatkom roku 2019.

Slovensko a Európa

ZÁPISNÍK –  16/2019

Bruno Čanády článku Kríza kresťanskej politiky píše: „Výsledky prezidentských volieb v roku 2019 možno hodnotiť ako politický debakel kresťanských alebo aspoň sa naoko tváriacich kresťanských politikov. Vinníkmi tohto politického debaklu sú dnešní predstavitelia strán a straničiek, parlamentných i neparlamentných, či už sa volajú kresťanskí, ľudoví, národní alebo konzervatívni. (...) Asi bude tendencia dnešných kresťansko-národno-ľudových politikov hovoriť, že až tak zle sa nestalo. Treba však otvorene dodať, že pokiaľ si svoje chyby neuvedomujú, tak si potom pýtajú druhý politický debakel v parlamentných voľbách v marci 2020. Dodajme, že s oveľa horšími kultúrno-eticko-politickými dôsledkami pre celú Slovenskú republiku.“

Ján Dancer v článku Obchodnícka lesť sa podarila konštatuje: „Prezidentské voľby v SR sa dajú v skratke zhodnotiť tak, že boli obrazom intelektuálneho a mravného úpadku slovenskej spoločnosti.“

(Oba články vyšli dvojtýždenníku Kultúra, č. 8/2019.)

Nedeľné slovo (16)

Veľká noc

Po Veľkom týždni prichádza Veľká noc – čas milosti, sviatok zmŕtvychvstania, znovuzrodenia. Veľká noc znamená veľkú nádej: kto chce, ten pochopí, nájde a prijme.

Prvá nedeľa po prvom jarnom splne je veľkonočná. Prírodné sa spája s duchovným, lebo stvorenstvo patrí Stvoriteľovi, a svedčí o ňom. To len človek sa niekedy vzpiera, aj popiera, zapiera... a ubližuje tým v prvom rade sebe.

Pri navštívení Božieho hrobu

(Modlitba)

Padám pokorne na kolená pred týmto svätým hrobom a úctivo sa Tebe klaniam, ó, dobrotivý Vykupiteľu duše mojej, Pane Ježišu Kriste! 

Pevne verím, že si tu v tomto posvätnom mieste osobne prítomný, a nielen svojimi telesnými očami na mňa hľadíš, ale i do môjho srdca sa dívaš. Preto i ja s pravou a živou vierou tu na Teba hľadím a tak dôverne Ťa vzývam, akoby som skutočne pred Tvojím svätým hrobom čakal.

Na Veľký piatok

(Modlitba)

Ó, zranené, pre mňa kopijou otvorené Srdce Spasiteľa môjho! Pozdravujem Ťa tým pozdravom bolestným, s ktorým Ťa Mária Panna dnešného dňa k sebe privinula, keď si už prestalo žiť, a keď si studené, mŕtve v jej materinskom lone spočívalo!

Aká to hrôza, ó, ukrižovaný Ježišu, keď pohliadnem na Tvoje krvácajúce rany, na Tvoje dosekané telo, na Tvoju skleslú, tŕním korunovanú, bledú a mŕtvu tvár! Ó, aký to pohľad pre mňa, zvlášť rana Srdca Tvojho! Čo by som ja bol v srdci cítil, keby som bol býval sám tam prítomný, a bol videl, ako sa kopija do Tvojho boku vrazila a ako sa krv zo Srdca Tvojho vyliala!

Veľká noc 2019

„Tí, čo vyrastajú v dome Pánovom, v nádvoriach nášho Boha budú prekvitať. Ešte aj v starobe budú prinášať ovocie, úrodní budú a plní sviežosti, a tak zvestujú, že Pán, moje útočište, je spravodlivý a neprávosti v ňom niet.“ (Ž  92, 14–16)

„Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo, aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.“ (Jn 15, 16)

V Pôstnom období sa modlitbou, pôstom, almužnou, skutkami kajúcnosti a rozjímaním nad Ježišovým utrpením pripravujeme na slávenie najväčších sviatkov roka, na slávenie Veľkej noci. Budeme si pripomínať Kristovo umučenie a jeho smrť na kríži a oslavovať jeho vzkriesenie. Táto udalosť zmenila dejiny aj tvár sveta. Rozdelila ľudí na dve skupiny: na tých, ktorí stoja pri Ježišovi, ktorí sú pre neho prenasledovaní a zabíjaní, a na tých, ktorí stoja proti Ježišovi, aj proti tým, ktorí sú mu verní.