Otvorí sa prameň živej vody na Slovensku?

 

Martin Jančuška

Už dávno neverím na náhody a čoraz viac nadobúdam presvedčenie, že tento náš svet je prepojený akousi zvláštnou energiou, ktorú nielenže nedokážeme merať, ale ani správne definovať.

Už dlho hľadám odpoveď na otázku, či existuje cesta alebo spôsob, ako sa vymaniť z marazmu, v ktorom sa dnes celá Európa nachádza. Kde sa len pozrieme, musíme priznať, že zlo akýmsi zvláštnym spôsobom narastá. Technika, nové závratné objavy takmer v každej vednej disciplíne nás doslova prevalcovali, blahobyt narastá, a predsa človek, napriek všetkému, čo sa mu javí ako pokrok, je nešťastnejší, osamelejší.

Nie každý prijme pravdu. Najťažšie je priznať si, že sme sa mýlili. Človek má strach z toho, čomu nerozumie, no za žiadnych okolností si to nechce priznať.

Súboj so životom

 

Tomáš Turner

Melanchólia

Život, prehral som...

Tak hoď uterák do ringu
a už neotravuj!

 

Pracovný pohovor

Vaše vyhliadky?
Moja perspektíva?
Vidím široko-ďaleko...

Spoločné puto červených s dúhovými

(Satirikon Andreja Mišaneka) 

Funguje bez zmeny 

nenávisť hyeny.

Zápisník (35/2026)

 

Fragmenty a súvislosti

::

„Pevne veríme, že kauza beatifikácie biskupa Vojtaššáka je iba otázkou času a pre nás – pútnikov nádeje – skúškou trpezlivosti. (...) Ako je všeobecne známe, beatifikačný proces tohto Božieho služobníka prebieha od 11. decembra 1996, teda už niekoľko desaťročí. Zaujíma to nielen katolíkov Spišskej diecézy, ktorí sa na tento úmysel modlia pri svätých omšiach, ale i všetkých veriacich katolíkov na celom Slovensku.“ (Ján Košiar v doslove k vlastnému životopisu biskupa Vojtaššáka; Bytča, Slovenský dejepisný spolok, 2025)

Vdp. Košiar pomenoval vec jasne a pravdivo.

V koži básnika

 

Ján Maršálek

Cítiť sa dobre v svojej koži,
zbierať verše ako klásky
roztratené po poli.

Už dozrel čas, dozrelo slovo,
treba vykročiť, vojsť do príbehu:
v rozprávke skutočnej ako život.

Cítiť sa dobre v koži básnika,
pozbierať klásky,
zviazať ich do básne.

(Báseň zo zbierky Putovanie do Ikónia.)

Pohľady na Kremnicu

(Z potuliek po Slovensku)

Výpoveď

 

Ján Grešák

Michal meravo stál a premýšľal. Na okamih sa vrátil k udalostiam spred niekoľkých mesiacov.

„Michal,“ oslovil ho vedúci, „práve sme dostali novú súpravu; môžeme rozšíriť medzinárodnú prepravu. Od dnešného dňa ste diaľkovým strojvodcom.“

Nemohol uveriť toľkému šťastiu, ktoré sa na naňho usmialo. To znamená dve tisícky mesačne navyše. Doterajší mesačný plat jednoduchého rušňovodiča na všetko nestačil. Ale už je koniec trápenia. Deti budú môcť študovať a rodine zabezpečí aj väčší byt. Aj Andrea sa tešila, bola hrdá na svojho manžela. Vo firme pracuje šesťdesiat rušňovodičov, a vybrali si práve jeho...