Bernolákovec Štefan Nemečkay

Ľudovít Košík

Štefan Nemečkay, kňaz, bernolákovský spisovateľ, sa narodil 16. augusta 1792 v Dojči na Záhorí v zemianskej rodine (otec Michal, matka Terézia, rod. Čermáková). Rodina žila na samote pri vodnom mlyne na rieke Myjave, vzdialenej asi dva kilometre od obce. Stredoškolské štúdiá absolvoval v Skalici, Mosonmagyaróvári a v Trnave. Po filozofických štúdiách v Trnave prvý rok teológie absolvoval v Trnave a od roku 1813 pokračoval na viedenskom Pázmaneu. V kaplnke sv. Andreja v arcibiskupskej kúrii bol viedenským arcibiskupom Žigmundom Antonom von Hohenwartom 18. augusta  1816 vysvätený za kňaza. Primičnú svätú omšu slávil 25. augusta vo farskom kostole Am Hof.

Nedeľné slovo (24)

Nebáť sa vykročiť

Odvaha nespočíva v neprítomnosti strachu, ale v jeho ovládaní a prekonávaní. Odvážny človek strachu nepodlieha, nevzdáva sa bez boja, lebo vie, že strach je zlým radcom a ešte horším pánom, ktorého neradno počúvať.

Ak by sme dovolili strachu ako nástroju pokušiteľa ovládnuť nás, dopadli by sme zle. Strach dokáže rozložiť a rozrušiť človeka natoľko, že stratí kontrolu nad svojím životom.

Leto v duši

Ján Maršálek

Ilustračná fotografia: Peter Chorvát

Už kvitnú vlčie maky,
slnko je mocné a dvíha
na svetlo túžbu po básni.

Poézia, príď! A buď so mnou
naveky, alebo aspoň do času,
do konca dní, do konca cesty.

Načo som? Odkiaľ a kam?
Strminou sa ide ku Kráse.

Čas dozrieva: červenie –
už kvitnú vlčie maky.

Ústretovosť

(Satirikon Andreja Mišanka) 

Warum brennen französische Kathedralen?

Slovenská verzia: Prečo horia francúzske katedrály? 

Karol Dučák

Viele haben es noch in frischer Erinnerung. Eine schreckliche Tragödie. Das schönste und älteste gotische Denkmal von Paris, die Kathedrale Notre-Dame, stand in lodernden Flammen. Das Feuer konnte man, dank dem erbitterten Kampf der Feuerwehrmänner löschen, aber es wird Jahre dauern, bis diese Kathedrale wieder in vollem Umfang aufgebaut sein wird. Man kann sich der Gefühlen des Schmerzes und des Bedauerns über diese Tragödie nicht erwehren, aber gleichzeitig drängt sich, ohne Absicht, die Vorstellung von der „Peitsche Gottes“ auf, das Land zu bestrafen, das Christus so verachtet hat. Paradoxerweise sind die gefährlichsten Feinde der französischen Kathedralen weder Muslime noch Vandalen, sondern die einheimischen Franzosen selbst, die Bewohner des Landes, das als „älteste Tochter der Katholischen Kirche“ bezeichnet wird. Die Franzosen haben auf ihre katholischen Traditionen längst verzichtet! Und nicht das Zweite Vatikanische Konzil hat das ausgelöst, wie einige Historiker halbwissen behaupten.

Nepodľahnime vábeniu modernosti

Vlado Gregor

V čom je prednosť a originalita kresťanstva, ale do značnej miery aj židovstva, oproti iným náboženstvám a ideológiám? Ide o to, že kresťanstvo a židovstvo vystupujú zásadne z pozície outsiderov, utláčaných, prenasledovaných a ničených.

Je teraz veľký boom a rozkvet východných náboženstiev, osobitne budhizmu. Ten sa tiež zastáva trpiacich a hovorí o rovnosti, ale nedáva tomu taký konkrétny, osobný a farbistý zmysel ako biblické náboženstvá. Je totiž dielom vznešeného a aristokratického Budhu a nie nádenníka Krista a jeho rybárskych a colníckych nasledovníkov. Netreba zabúdať, že Ježiš vyrastal na prorokoch, na podklade, ktorý ťažko mohol viesť k niečomu inému ako ku krížu. Preto dokážem chápať, keď sa nadáva na súčasné židovstvo, ktoré je určitým predvojom, predstavujúcim finančnú a intelektuálnu aristokraciu, ale nemali by sme vo svojom vzťahu k nemu zabúdať na spoločné a podobné osudy a korene. Preto aj zaradenie židovských posvätných kníh do kresťanského kánonu nie je žiadnym nezmyslom, ale veľkým poučením nielen pre nás, ale aj pre osudy budúceho sveta a jeho dejín.

Ján Krstiteľ

Lukášovo evanjelium nás informuje: „V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša. Chodil po celom okolí Jordánu a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov...“ (Lk 3, 1–3).

Ján Krstiteľ bol drsným mužom púšte, posledným prorokom, ktorý ohlasoval Božiu vôľu a pripravoval cestu Mesiášovi. Žil asketicky a vystupoval zapálene, odvážne. Nosil odev z ťavej srsti  a okolo bedier kožený opasok, potravou mu boli kobylky a lesný med (porov. Mt 3, 4). Vychudnutý pôstom, ale pevný, šľachovitý, čistý a prostý hromovým hlasom volal: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu?! Prinášajte teda ovocie hodné pokánia... Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa“ (Lk 3, 7–9).

Hrdinský kardinál

József Közi Horváth: Kardinál Mindszenty (Vyznavač a mučedník)

Brno, Centrum pro studium demokracie a kultury, 2019

Kardinál Mindszenty (Vyznavač a mučedník) – pod týmto názvom vyšla v českom preklade kniha o veľkom svedkovi viery maďarského národa, ktorý zomrel takmer pred pol storočím, preložená z nemeckého vydania, ku ktorému došlo v roku 1977, teda ešte pred pádom socializmu vo východnej Európe. Na aktuálnosti knihy nič neuberá, že bola napísaná pred viac než štyridsiatimi rokmi a že ešte viac rokov nás delí od kardinálovho odchodu do večnosti.