4. apríla 2014

Čo s dušami samovrahov? Skončia v pekle?

Ilustračná snímka: JM - PriestorNet
Karol Dučák
V novšej dobe sa menia postoje Katolíckej cirkvi v mnohých otázkach. Jednou z bolestivých tém je polemika o tom, čo sa deje s dušami samovrahov po smrti. Aj slovenská verejnosť bola nedávno zaskočená správami o samovraždách známych osobností, preto je táto problematika živá a aktuálna.
Pôvodné stanovisko Cirkvi bolo jednoznačné. Samovrahovia nemali katolícky pohrebný obrad, ba nesmeli byť ani pochovávaní na cintorínoch spolu s ľuďmi, ktorí zomreli prirodzenou smrťou. Predpokladalo sa, že tieto duše skončia vo večnom zatratení. Čoraz viac však pribúdajú hodnoverné informácie o tom, že tieto duše nemusia byť nevyhnutne odsúdené na večnú záhubu.

Zo starších čias je známy prípad istej pani Duprezovej z Francúzska, ktorej muž v Paríži spáchal samovraždu. Skočil z vysokého mosta do rieky a predčasne tak ukončil svoj život. Jeho manželku, ktorá sa za nešťastného manžela ustavične modlila, to hlboko zasiahlo. Keďže sa však dopočula, že v dedinke Ars neďaleko Lyonu žije kňaz Ján Mária Vianney, ktorý má mimoriadne schopnosti, presahujúce možnosti bežného človeka, rozhodla sa navštíviť ho. Známy nemecký životopisec svätcov Wilhelm Hünermann opisuje ich stretnutie takto:
„Pani Duprezová, chvejúca sa vzrušením, stála pri dverách a mimovoľne si pokľakla, keď Vianney popri nej prechádzal. Na okamih ju zasiahlo modré svetlo jeho očí. ,Pán farár!´ osmelila sa.
Svätec sa k nej sklonil a pošepkal: ,Je spasený!´
Oslovená sa ako bez zmyslov vzpriamila. ,Čo hovoríte?´
,Hovorím vám, že je spasený! Medzi zábradlím mosta a vodou vzbudil si ľútosť. Matka Božia mu vyprosila milosť.´
,Odkiaľ to viete?´ zajakala sa pani.
,Viem to, dcéra moja! Viem! Bolo to predsa v mariánskom mesiaci máj. Krátko predtým sa s vami pomodlil Zdravas´ Mária pred obrazom našej Milej Panej. Pamätáte sa na to? Pre tento jeden Zdravas mu Panna Mária vymohla milosť ľútosti a Božie milosrdenstvo. Ale modlite sa za neho! V očistci čaká na Vašu pomoc.´“ (HÜNERMANN, Wilhelm. Aj diabol pred ním kapituloval, Prešov, 1992. ISBN 80-7142-008-5, s. 445–446)
Svätý farár teda bez toho, aby mu pani Duprezová položila otázku, vyriekol slová, ktoré boli balzamom na jej ubolenú dušu.
Omnoho lepšie je zdokumentovaný prípad kolumbijskej zubnej lekárky Glorie Polovej, ktorá prežila klinickú smrť. O svojom zážitku na prahu smrti napísala podrobnú správu, ktorá bola preložená do mnohých jazykov sveta a je bežne dostupná v elektronickej aj tlačenej podobe.
Priblížme si teda aspoň stručne tento príbeh, ktorý sa začal odohrávať 5. mája 1995 v blízkosti Národnej univerzity v kolumbijskej Bogote okolo pol piatej popoludní.
Gloria ako čerstvá zubná lekárka a jej 23-ročný synovec, pracujúci ako dentista, sa ponáhľali k fakulte, pretože si robili dizertáciu a potrebovali si zadovážiť nejaké knihy. Práve v tej dobe pršalo a tak sa schovali pod jeden dáždnik. Osudným sa im stal blesk, ktorý v istej chvíli udrel a bratanca na mieste usmrtil. Príčinou blesku údajne nebol dáždnik, ale medailónik z kremeňa, ktorý nosil mladý muž na krku. Bol na ňom zobrazený Ježiš, ktorého si Gloriin bratanec veľmi ctil.
Zomrela vlastne aj Gloria, ale bola neskôr zázračným spôsobom vrátená späť do života. Blesk takmer zničil jej telo. Spálil ho zvonku aj zvnútra, takže bolo po zásahu blesku zuhoľnatené. Jej prsia zhoreli a namiesto ľavého prsníka ostala diera v tele. Blesk spálil pľúca, obličky, rebrá. Gloria mala vnútromaternicové teliesko ako prevenciu pred nechceným otehotnením. Teliesko však pôsobilo ako vodič, zviedlo blesk k vaječníkom a úplne ich zničilo. Srdce sa zastavilo a Gloriina duša vystúpila z tela. Ocitla sa v dlhom bielom tuneli a na jeho konci uzrela svetlo, ktoré ju priťahovalo. To svetlo vyžarovalo nesmiernu lásku a pokoj.
Gloria si uvedomovala, že je mŕtva. Bola vyrovnaná a blažená, no zároveň začala pociťovať ľútosť. V doterajšom živote sa venovala iba svojej práci a sebe samej. Zanedbávala deti, manžela, svoju dušu. V jedinom okamihu videla všetkých živých i mŕtvych ľudí, ktorých kedy vo svojom živote stretla. Objímala ich a obdivovala ich duchovnú krásu. Zároveň stúpala nahor k svetlu a ocitla sa pri nádhernom jazere, obklopenom prekrásnymi stromami. Bola tam aj úchvatná záhrada. Pochopila, že sa nachádza v nebi a v tej chvíli spozorovala svojho bratanca vstúpiť do raja.  Pocítila však aj čosi strašné. Bolo jej naznačené, že ona do neba nepatrí. Bola poslaná naspäť do svojho tela a pritom počula, ako lekári s nadšením konštatovali, že ožila.
Následne ju previezli do nemocnice, kde ju začali operovať. Z Božieho pokynu však Gloria znovu opustila svoje telo, no tentoraz smerovala nie do neba, ale do pekla. Obklopili ju démoni, ktorí do nej dobiedzali s nesmiernou nenávisťou. Znovu absolvovala let, ale nie nádherným, svetlým tunelom, ako pri výstupe do neba, ale sústavou čoraz temnejších tunelov, ktorými neustále klesala dole na miesto neopísateľnej, neznesiteľne smradľavej temnoty. Napokon dopadla na rovnú plochu a uvedomila si, že je v pekle. Vtom sa pod ňou otvorila priepasť a Gloria do nej začala padať.
Zrazu sa však stalo čosi neuveriteľné. Objavil sa svätý archanjel Michal, pevne ju chytil za nohy a ťahal preč. Démoni sa však nechceli vzdať nádejnej koristi, a tak ju chytali za ruky a usilovali sa stiahnuť ju dole. Lenže svätý archanjel Michal bol neoblomný a triumfoval. Gloria sa vďaka nemu dostala preč z pekla a ocitla sa v očistci, tesne nad hranicou medzi peklom a očistcom. Gloria na tomto mieste videla aj duše samovrahov, ktorí spáchali samovraždu v stave nesmierneho zúfalstva. K týmto dušiam sa vrátime po vyrozprávaní príbehu Glorie.
Pokračujme teda v príbehu Glorie. Po tom, čo jej svätý archanjel Michal pomohol dostať sa z pekla, jej duša je už s určitosťou zachránená. Lenže ostáva na mieste a nevie, čo s ňou bude ďalej. Kričí mocným hlasom, že je katolíčka a dožaduje sa vyslobodenia zo svojho položenia. Vzápätí nad sebou zbadá malé svetielka, nebohého otca a matku. Náramne sa teší a prosí ich, aby ju vyslobodili. No čoskoro pochopí, že rodičia, aj keď ich veľmi bolí položenie dcéry, jej nemôžu pomôcť. Gloria sa však nevzdáva. Naďalej kričí, že ona ako katolíčka sa dostala na toto miesto múk omylom a prosí o svoje vyslobodenie.
Jej prosby sú napokon vyslyšané. Počuje jasný a ľúbezný hlas z neba, ktorý ju napĺňa radosťou, no okolitých démonov núti zdesene utekať preč. Ten hlas jej hovorí, že ak o sebe tvrdí, že je katolíčka, musí predsa ovládať Božie prikázania. Začína skúška z Desatora. Gloria odrecituje to prvé a nebeský hlas sa jej pýta, či zachovávala toto prikázanie, teda či milovala Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého. Gloria v zúfalej snahe zachrániť si dušu horlivo vyhlasuje, že áno, lenže hlas ju usvedčuje z klamstva. Pripomína jej, že žila svetským životom a na Boha si spomenula len vo chvíľach veľkej potreby a utrpenia.
Potom ju nebeský hlas usvedčuje aj z porušovania druhého Božieho prikázania. Gloria cíti neopísateľnú hanbu, no potom uzrie neuveriteľnú scénu. Panna Mária kľačí pri nohách Pána vo veľkej úcte a adorácii. Pritom sa modlí za Gloriu a prosí za odpustenie jej hriechov. Skúška podľa Desatora však pokračuje. Gloria vidí všetky hriechy svojho života, všetky priestupky proti tretiemu, štvrtému i ostatným Božím prikázaniam. Po tomto rozbore jej života podľa Desatora je Glorii premietnutý film jej života. Názorne ukazuje všetky jej nedostatky a odhaľuje pred ňou skutočný stav jej srdca, preplneného svetskými starosťami.
V tej chvíli je matke Glorie, ktorá doposiaľ nemohla pre dcéru nič urobiť, umožnená nesmierna milosť. Môže dať dcére znamenie, aby sa pozrela hore. Glorii padajú z očí dve veľké šupiny, pôvod jej bolestí a duchovnej slepoty, a ona vidí čosi neopísateľné krásne, nášho Pána Ježiša Krista. V najväčšej ľútosti a zahanbení, s veľkými bolesťami v srdci zavolá na Ježiša a prosí Ho o odpustenie hriechov a druhú šancu do života. Ježiš sa nad ňou skloní a ťahá ju z jamy, v ktorej sa ocitla. Na veľké počudovanie jej Pán dáva druhú šancu, no nie pre modlitby jej príbuzných, pretože tieto modlitby sú samozrejmosťou v každej kresťanskej rodine, ale pre modlitby všetkých neznámych, ktorí sa za ňu modlili.
Gloria je definitívne zachránená a vracia sa do svojho tela. Dejú sa zázraky, ktoré šokujú lekárov. Gloriino zničené telo sa obnovuje. Má síce množstvo jaziev, no Gloria je uzdravená na duši aj na tele.
Toto je v stručnosti príbeh kolumbijskej zubnej lekárky. Vráťme sa teraz k stretnutiu Glorie s dušami samovrahov, zachránených pred večnou záhubou. Tie duše budú musieť zostať na najnižšom mieste očistca tak dlho, kým na svete neuplynú tie roky, ktoré mali ešte stráviť na zemi. Musia vidieť, ako ich rodičia a príbuzní znášajú hanbu a komplex viny, pretože si vyčítajú, že hádam mohli nešťastiu zabrániť. Ani sa nedá vypovedať, ako nevýslovne pritom duše samovrahov trpia a prežívajú zničujúci pocit viny voči svojim blízkym, ktorým spôsobili nesmierny žiaľ a predčasne ich opustili na zemi. Čo im najviac pomáha, sú modlitby živých a sväté omše za ich spásu. (Porov.: Stála som pri bráne neba a pekla / Príloha týždenníka Svetlo, dostupné na internete: kruciata.sk, s. 224)
Tieto poznatky korešpondujú so súčasným učením Katolíckej cirkvi. Aktuálny Katechizmus Katolíckej cirkvi uvádza: „Ťažké psychické poruchy, úzkosť alebo veľký strach pred nejakou životnou skúškou, utrpením alebo mučením môžu zmenšiť zodpovednosť samovraha. Nemáme strácať nádej na večnú spásu ľudí, ktorí si vzali život. Boh im môže dať príležitosť na spasiteľnú ľútosť cestami, ktoré pozná len on sám. Cirkev sa modlí za tých, ktorí si siahli na život.“ (KKC 2282)
Z príbehu Glorie však plynie ešte jedno poučenie. Je potrebné a veľmi užitočné modliť sa za neznámych ľudí. Aj za tie duše, za ktoré sa nikto nemodlí. Určite sa to vyplatí. Duše v očistci sú totiž mimoriadne vďačné. Za seba orodovať nemôžu, ale môžu orodovať za iných ľudí a najhorlivejšie orodujú za tých, ktorí im svojimi modlitbami skrátia ich očistcové muky. Duše v očistci môžu pre nás urobiť omnoho viac, ako robíme my pre ne, preto sú modlitby a sväté omše za duše v očistci veľmi užitočné pre každého veriaceho.
Karol Dučák
::
Autorom príspevku je spisovateľ a publicista Karol Dučák.
::

3 komentáre:

  1. Anonymný21.9.16

    Gloria Polo mala v case "prihody" pri sebe SYNOVCA. Dakujem

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Karol Dučák22.9.16

      Máte pravdu. Naozaj to bol synovec. Ospravedlňujem sa za chybu. Paradoxne, každý článok po sebe kontrolujem aj stokrát a napriek tomu sa do textu vlúdi chyba. Čo robiť? Sme takí nedokonalí a omylní ľudia, až som z toho niekedy smutný. Ale možno je to dobré. Ak by sme boli neomylní, naša pýcha by rástla a to by nás vzďaľovalo od Boha. Takže - ďalší paradox - aj naša omylnosť je vlastne dar od Boha.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.