20. apríla 2026

Zápisník (16/2026)

 

Fragmenty a súvislosti

::

„Víťaz maďarských volieb Péter Magyar v stredu vyhlásil, že jeho vláda po nástupe do úradu pozastaví vysielanie štátnych médií, prijme nový mediálny zákon a zabezpečí slobodu tlače.“ (Standard.sk)

Inými slovami, chcú zastaviť verejnoprávne vysielanie až do výmeny personálu... Demokracia? Niekto môže, čo iný nemôže?!

::

„Britskí právni poradcovia pomáhajú migrantom vydávať sa za homosexuálov, aby získali azyl...“ (Postoj.sk)

Kto zastaví to bláznovstvo?

19. apríla 2026

Fajnšmekri

 

Ilustračná snímka: Ján Grešák
Ján Grešák


Slepcov pes
so sieťkou na sny
pre ktoré sa
ktosi zbláznil
uprostred dňa
človečinu upytliačil

hostinu hojnú s oblohou
(raketami rezanou oblohou)
zapili fajnšmekri
litrami červenej
a siestu trávili
pri hudbe
svištiacich striel
za zvukov árií

takto sa Zem
krajšie krúti
tlieskajú do taktov
ľúbožrúti ľúti
keď v štvrtiach
štvrtia lokaji
zlovujú olovom
na nový deň

17. apríla 2026

Historik František Vnuk oslávil sto rokov života

 

F. Vnuk (vpravo) s V. Mečiarom a autorkou článku

Nikto nie je doma prorokom. Táto známa Kristova veta mi napadá v súvislosti s nevšedným životným jubileom Františka Vnuka a mlčaním slovenskej historickej obce, či už Historického ústavu SAV, na slovenských univerzitách, o ÚPN nehovoriac.

F. Vnuk oslávil 8. apríla v dobrom duševnom zdraví sto rokov života. Zažil ešte národné pozdvihnutie i ekonomický rozvoj počas prvej Slovenskej republiky. A patril do obrovskej emigračnej vlny, ktorá odišla po druhej svetovej vojne. Vtedy utekala veľká časť národne uvedomelej slovenskej inteligencie pred komunistickým režimom, ktorý sa tu etabloval na neuveriteľných štyridsať rokov. 

15. apríla 2026

Akú zmenu potrebujeme

 

Poniektorí to odmietajú uznať, ale je to fakt – ako spoločnosť sme v kríze. Jej príznaky sa, pochopiteľne, prejavujú i v spôsobe verejnej diskusie. Dnes sa mnoho hovorí o boji proti korupcii, ale nehovorí sa o spravodlivosti, mnoho sa hovorí o odbornosti, ale málo o čestnosti, do omrzenia sa omieľa téma telesného zdravia, pritom zdravie duše sa trestuhodne zanedbáva. Asi najviac a najhlasnejšie sa reční o reformách a o pokroku. Predstavou neprestajného pokroku sme priam posadnutí, pochybujúcich a váhajúcich nemilosrdne biľagujeme ako tmárov a zaostalcov. A každý, kto sa dostal k nejakej funkcii, sa dnes zo všetkých síl oháňa zástavou reforiem.

13. apríla 2026

Zápisník (14–15/2026)

 

Fragmenty a súvislosti

::

„Kresťania sú najviac prenasledovanou náboženskou skupinou na svete. A situácia sa nezlepšuje takmer nikde, naopak, intenzita v posledných rokoch narastá.“ (Marián Špacai: Množia sa aj agresívne útoky; Katolícke noviny č. 13/2026)

Ak sa chceme starať o vzdialený svet, tak v prvom rade by nás malo zaujímať postavenie kresťanov v tej-ktorej krajine, aby sme konali pokiaľ možno v ich prospech, a nie proti nim.

12. apríla 2026

Nedeľné slovo (358)

 

Viera vzácnejšia ako zlato

„Vás Božia moc vierou chráni pre spásu, ktorá je pripravená zjaviť sa v poslednom čase. Preto sa radujete, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky, aby vám vaša vyskúšaná viera, omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom, bola na chválu, slávu a česť vtedy, keď sa zjaví Ježiš Kristus.“ (1 Pt 1, 5–7)

Viera nám slúži ako ochrana, ako ochranný štít a tiež ako prostriedok na dosiahnutie milosti. Prostredníctvom viery v nás pôsobí Božia moc, aby sme boli pripravení prijať spásu.

10. apríla 2026

Život je boj a radosť

 

Knut Hamsun: Požehnanie zeme

Bratislava, Slovenský spisovateľ, 1976

Nórsky spisovateľ Knut Hamsun (1859–1952) dostal za román Požehnanie zeme, s prihliadnutím na celé jeho dovtedajšie dielo, Nobelovu cenu. Kniha o „ľuďoch pustatiny“, žijúcich v spätosti s prírodou, tvrdo pracujúcich, obrábajúcich zem a tešiacich sa z jej plodov, zaujala mnohých čitateľov a i dnes je čitateľsky príťažlivá ako oslava roľníckej práce, usilovnosti, trpezlivosti i vynaliezavosti a nezlomnosti.

Hlavnou postavou románu je Izák – muž prostý a statočný, tvrdý, no so srdcom dieťaťa, muž stojaci pevne na zemi, ktorú kultivuje a ktorá ho živí, muž spokojný so svojím osudom: „Izák kráča po poli a seje, postavou je to ozruta, peň. Kráča v doma tkaných šatách, vlna je z jeho vlastných oviec, čižmy z jeho vlastných teliat a kráv. Kráča zbožne, s holou hlavou, seje... Vyšiel z minulosti, ktorá ukazuje do budúcnosti, je to muž z prvých čias obrábania zeme, poľnohospodár starý deväťsto rokov, a pritom muž súčasnosti.“