| Milan Hodál |
Črepiny prinášajú šťastie?
S tým nemôžem súhlasiť!
Môj nesúhlas ešte rastie,
keď vidím, že črepiny z bômb
nepriniesli nikde šťastie.
Náš hodnotový svet
Čo by som o ňom
stručne riekol?
Hlboké myšlienky
nahradil hlboký dekolt.
Gejza Pásztor: Tri dni dlhšie ako štyri roky
(Spomienky na gulagy 1945–1949)
Bratislava, Politickí väzni – Zväz protikomunistického odboja, 2026
V týchto dňoch vyšla kniha spomienok
Gejzu Pásztora, pôvodom z Gelnice, narodeného 13. marca 1914, na roky
strávené v pracovných táboroch v Sovietskom zväze, kam bol násilne
odvlečený.
Keďže už zomrela väčšina z tých, ktorí toto ťažké obdobie násilného otroctva v táboroch smrti prežili a mali šťastie, že sa mohli po rokoch utrpenia vrátiť do svojej vlasti, táto téma sa vytratila aj z povedomia slovenskej verejnosti a nevenujú jej takmer žiadnu pozornosť ani médiá. A predsa je potrebné si ju pripomínať, pretože ide o tragédiu, ktorá postihla desaťtisíce našich spoluobčanov, prevažne z východného Slovenska, pričom mnohí z nich sa pre ťažké životné podmienky, v ktorých boli nútení ťažko pracovať, ani nevrátili, pretože tam zahynuli a tam skončili aj ich telesné pozostatky.
Fragmenty a súvislosti
::
„Politický boj sa zmenil nie na súboj
programov a ideí, ale niekedy doslova na snahu o úplnú elimináciu politického
protivníka, či už jeho kriminalizáciou alebo dokonca fyzickou likvidáciou.“
(Anton Hrnko; SKsprávy.sk)
Politika založená na nenávisti nikdy nepovedie k dobrým výsledkom. K ničomu dobrému nevedie ani argumentácia typu „lebo Mečiar, lebo Kotleba, lebo Fico“...
| Milan Hodál |
Svet je zas v plameňoch,
mocou spití vandali
odpálili rozbušku,
do živého zaťali.
Veď v tretej svetovej
všetci prehráme.
Tak prečo meniť
pluhy na zbrane?!
A utrpenie
zo dňa na deň rastie.
Na raketách veru
nepriletí šťastie.
Len nárek detí,
nárek matiek...
Taký je opis
vojny v skratke.
Namiesto teplých slov
spaľujú nás plamene.
Tak už to býva,
keď lásku vyháňame zo Zeme…
![]() |
| Martin Lacko |
V januári 2026 prepustili politického
väzňa Mariána Magáta, ktorý si odpykal štyri roky – z toho tri vo väzbe – za vydanie knihy, v ktorej hodnotil históriu inak, ako je
politicky žiaduce.
Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) už
tretí rok beží kauza bývalého pedagóga Technickej univerzity v Košiciach
80-ročného docenta Jána Dudáša, ktorého ŠTS odsúdil na nepodmienečný trest za
to, že si ako vedec dovolil uvažovať nad definíciou pojmu „holokaust“.
Napokon, najväčšiu pozornosť púta proces s aktivistom Danielom Bombicom. Za výroky na adresu progresívnych novinárov či na margo novodobého globálneho božstva – kovidu a vakcín – je už jedenásť mesiacov vo väzbe, odsúdený bol (podmienečne a zatiaľ neprávoplatne) na tri roky, pričom prokurátor požadoval až osem rokov. Zločinu sa mal dopustiť aj citovaním tzv. protokolov sionských mudrcov – brožúry, ktorá u nás vyšla ešte za prvej ČSR, potom v roku 1991, za V. Havla, a je dostupná v knižniciach. Znalec aj prokurátor navrhovali, aby už citácie z nej boli kvalifikované ako „založenie zločineckej skupiny“. A to sú už nehorázne manipulácie, pri ktorých by sa mali ozývať aj organizácie bývalých politických väzňov. Tzv. ľudskoprávne mimovládky kričia len pokiaľ ide o väzňov v Rusku či v Číne, no ak ide o politických väzňov doma, sú ticho.
Martin Lacko (zost.): Deportácie Slovákov do ZSSR (Príbehy z rokov
1945–1953)
O. z. Múzeum ozbrojených zložiek 1939–1945, Partizánske, 2026
K tragickým udalostiam, ktoré postihli tisíce
občanov Slovenska v 20. storočí, patria aj deportácie do sovietskych gulagov.
Dotýkali sa vojnových zajatcov, ale aj civilistov, ktorí boli násilne
odvlečení, často na základe falošných obvinení, a využívaní na otrocké práce v
trestaneckých táboroch.
Tematike osôb zavlečených do sovietskych
gulagov bola venovaná pozornosť na začiatku deväťdesiatych rokov, keď ešte žili
pamätníci a keď fungovala aj stavovská organizácia odvlečených: Slovenská
asociácia násilne odvlečených do ZSSR orgánmi NKVD.
Najviac osôb bolo odvlečených z východného Slovenska. V súčasnosti po vymretí posledných svedkov o tejto problematike takmer vôbec nepočuť. Aj preto treba privítať iniciatívu historika Martina Lacka, ktorý zostavil knižnú publikáciu Deportácie Slovákov do ZSSR a v nej ponúka súbor autentických svedectiev siedmich odvlečených.
Fragmenty
a súvislosti
::
„Každý hovorí o pravde,
o slobode, o právach človeka, ale každý myslí na čosi iné. Nevieme sa
dohodnúť. Pri koreni tohto zmätku je hriech – druhých i náš. Hriech nás
ohrozuje viac, než sme si mysleli. Ohrozuje našu civilizáciu, ktorá sa chce
zaobísť bez Boha...“ (Ján Chryzostom Korec: Nad Starým zákonom; Bratislava,
Lúč, 2007)
Svet bez Boha, to je vlastne peklo na zemi. Babylonské pomätenie. Staroveký Babylon síce patrí minulosti, no jeho tieň akoby padal aj na súčasnosť – máme tu ozajstný babylon takmer vo všetkom: neporiadok vo vzťahoch, chaos v myslení, zmätok v hierarchii hodnôt, informačnú hmlu a klamoreč, ktorá nás odvádza od porozumenia a dohody.