Kreslí a píše
Andrej Mišanek
Z Tátokrajiny beštia,
nemilosrdná, podlá,
protislovenské médiá
reprezentovať hodlá!
Kreslí a píše
Andrej Mišanek
Z Tátokrajiny beštia,
nemilosrdná, podlá,
protislovenské médiá
reprezentovať hodlá!
Fragmenty
a súvislosti
::
„Švédsko bolo európskym laboratóriom
pre bezhotovostnú spoločnosť. V každodennom živote zvyčajne stačili bankové
karty alebo Swish, miestny systém mobilných platieb. Od parkovacích lístkov až
po supermarkety, kostoly a kaviarne – takmer všetko sa platilo elektronicky. Od
1. júla sa krajina začala uberať opačným smerom. Potraviny a lekárne s
obsluhovanými pokladňami musia opäť prijímať hotovosť. Banky sú povinné
zabezpečiť, aby boli naďalej k dispozícii vklady a výbery hotovosti. Pre krajinu,
ktorá dlho považovala ‚zmiznutie‘ hotovosti za symbol pokroku, táto zmena
znamená významný obrat.“ (Rene Rabeder; Standard.sk)
Zmúdrenie?
Myšlienka na Boha
„Okrem teba niet iného Boha, ktorý by sa
staral o všetko, aby si musel dokazovať, že nesúdiš nespravodlivo. Veď
tvoja sila je základom spravodlivosti a to, že si Pánom všetkého, robí ťa
zhovievavým ku všetkému. Svoju silu ukazuješ vtedy, keď neveria v tvoju
zvrchovanú moc, a pranieruješ opovážlivosť tých, čo ju poznajú. Ty,
panovník mocný, súdiš láskavo a spravuješ nás veľmi zhovievavo; veď ti
stačí len chcieť a máš moc poruke. Takýmto počínaním si poučil svoj ľud,
že spravodlivý človek má byť ľudský; a svojim synom si dal dobrú nádej, že
po hriechu dávaš príležitosť na pokánie.“ (Múd 12, 13+16–19)
Bez úcty k Bohu niet úcty k človeku. Dôstojnosť ľudskej osoby je odvodená od nášho Stvoriteľa. Človekovi dneška sa to možno ťažko počúva – neverí tomu, lebo neverí už takmer ničomu.
![]() |
| Sokrates |
Už starogrécky filozof Sokrates (asi 469–399
pred Kr.) kritizoval demokraciu. Nedostatky fungovania tohto režimu prirovnával
k lodi, ktorú riadi kapitán, a položil otázku:
– Čo je lepšie: keď loď riadi skúsený
námorník, alebo náhodný pasažier, ktorého si vyberieme?
Spracoval Ján
Grešák
::
Prečítajte si: Sokrates a klebety.
| Martin Jančuška |
„Maroš, poznáš príbeh Munkovcov?“
„Poznám.“
„A vieš, že bola o nich napísaná
kniha?“
„Neviem.“
„Tak ti ju pošlem.“
Ako by som nepoznal ten príbeh, ktorý – dá sa
povedať častejšie ako len občas – rezonuje v mojej mysli a nemôžem sa
pritom zbaviť mnohých otázok, často i veľmi bolestných; a pýtam sa nášho
trojjediného Boha: prečo?
A potom sa mu ospravedlňujem: staň sa vôľa Tvoja. So skonom Munkovcov sa ťažko vyrovnávam a asi i do poslednej chvíle života na tejto zemi sa s ním vnútorne nevyrovnám. Život všetkých štyroch mi totiž tak prirástol k srdcu, že sa stali mojimi najlepšími priateľmi a neželám si nič iné, len aby mi Všemohúci, keď raz opustím túto zem, dovolil s nimi sa stretnúť. Tieto slová budú možno niektorí pokladať za nenormálne, ale taká je pravda.
Fragmenty
a súvislosti
::
„NATO pošle Ukrajine do budúceho roka
vojenskú pomoc za 140 miliárd eur... Lídri členských štátov Severoatlantickej
aliancie (NATO) v stredu na samite v Ankare potvrdili záväzok voči kolektívnej
obrane a tiež neochvejnú podporu Ukrajine.“ (Marker.sk)
Na vojnu vraj treba tri veci: peniaze, peniaze a peniaze. A tie sa už zbierajú.