Fragmenty
a súvislosti
::
„Kresťania sú najviac prenasledovanou
náboženskou skupinou na svete. A situácia sa nezlepšuje takmer nikde,
naopak, intenzita v posledných rokoch narastá.“ (Marián Špacai: Množia sa
aj agresívne útoky; Katolícke noviny č. 13/2026)
Ak sa chceme starať o vzdialený svet, tak v prvom rade by nás malo zaujímať postavenie kresťanov v tej-ktorej krajine, aby sme konali pokiaľ možno v ich prospech, a nie proti nim.
Viera vzácnejšia ako zlato
„Vás Božia moc vierou chráni pre spásu, ktorá
je pripravená zjaviť sa v poslednom čase. Preto sa radujete, hoci sa teraz, ak
treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky, aby vám vaša vyskúšaná viera,
omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom, bola na
chválu, slávu a česť vtedy, keď sa zjaví Ježiš Kristus.“ (1 Pt 1, 5–7)
Viera nám slúži ako ochrana, ako ochranný štít a tiež ako prostriedok na dosiahnutie milosti. Prostredníctvom viery v nás pôsobí Božia moc, aby sme boli pripravení prijať spásu.
Knut Hamsun: Požehnanie zeme
Bratislava, Slovenský spisovateľ, 1976
Nórsky spisovateľ Knut Hamsun (1859–1952)
dostal za román Požehnanie zeme, s prihliadnutím na celé jeho dovtedajšie
dielo, Nobelovu cenu. Kniha o „ľuďoch pustatiny“, žijúcich
v spätosti s prírodou, tvrdo pracujúcich, obrábajúcich zem
a tešiacich sa z jej plodov, zaujala mnohých čitateľov
a i dnes je čitateľsky príťažlivá ako oslava roľníckej práce,
usilovnosti, trpezlivosti i vynaliezavosti a nezlomnosti.
Hlavnou postavou románu je Izák – muž prostý a statočný, tvrdý, no so srdcom dieťaťa, muž stojaci pevne na zemi, ktorú kultivuje a ktorá ho živí, muž spokojný so svojím osudom: „Izák kráča po poli a seje, postavou je to ozruta, peň. Kráča v doma tkaných šatách, vlna je z jeho vlastných oviec, čižmy z jeho vlastných teliat a kráv. Kráča zbožne, s holou hlavou, seje... Vyšiel z minulosti, ktorá ukazuje do budúcnosti, je to muž z prvých čias obrábania zeme, poľnohospodár starý deväťsto rokov, a pritom muž súčasnosti.“
 |
| František Vnuk |
Krátko po tohtoročnej Veľkej noci dožíva sa
v ďalekej Austrálii svojej stovky pravdepodobne najznámejší a zároveň
najplodnejší slovenský historik, autor takmer štyridsiatich kníh a asi
troch tisíc článkov a štúdií František Vnuk.
Je rodákom z Tekova, z obce Červený
Hrádok (niekdajší Verešvár), kde sa narodil 8. apríla 1926. Po maturite na
gymnáziu v Zlatých Moravciach (1946) nastúpil na Vysokú školu banícku
v Ostrave. Vidiac zhoršujúcu sa situáciu po tzv. Víťaznom februári, čistky
na fakulte, rozhodol sa emigrovať. Najprv sa prebíjal v Rakúsku a
Nemecku. Keďže USA azyl politickým utečencom neposkytovali, bol nútený
usadiť sa v Austrálii.
Po tvrdých robotníckych začiatkoch absolvoval štúdium metalurgie na univerzite v Adelaide. Pokračoval tu ako asistent, získal docentúru a potom prednášal až do odchodu na dôchodok (1985). Kým rozum ho ťahal k technickým vedám, srdce k vedám spoločenským, najmä k histórii. V Adelaide vyštudoval aj históriu a politické vedy (1955–1960). V ďalších desaťročiach svoj výskum zameral na slovenské dejiny 20. storočia, osobitne na roky 1938 až 1945, ktoré boli domácou marxistickou historiografiou najviac prekrúcané.
 |
| Milan Hodál |
Očista justície
Ako vyviesť súdnu moc
z marazmu a krízy?
Na niektoré persóny
treba zobrať zmizík...
V našom humne
Zákon, ten je pre nás svätý!
počuť často v našom humne.
Ale prax nám ukazuje,
že sa myslí zákon džungle.
„V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje,
čo si pripravili. Kameň našli od hrobu odvalený, vošli dnu, ale telo Pána
Ježiša nenašli. Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia
v žiarivom odeve. Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im
prihovorili: Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych.“
(Lk 24, 1–6)
Všetkým prispievateľom, podporovateľom,
priaznivcom aj čitateľom PriestorNetu želám požehnané sviatky Veľkej noci a hojnosť
Božích milostí do ďalších dní –
J. M.
 |
| Ľudovít Košík |
„Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária
Kleopasova a Mária Magdaléna.“ (Jn 19, 25)
Počas Pôstneho obdobia prichádza jar a s jarou aj sviatky Veľkej noci, keď si pripomíname umučenie, odsúdenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista a oslavujeme jeho zmŕtvychvstanie. Táto udalosť poznamenala celé ľudské dejiny. Ľudstvo sa rozdelilo na tých, ktorí Ježišovo vzkriesenie z mŕtvych prijali a svoj život podľa vzoru apoštolov a jemu verných formovali, a tých, ktorí ho odmietli. Ježiš ako víťaz nad smrťou a hriechom aj dnes pozýva k životu s ním a pre neho, v radosti a nádeji.