Knut Hamsun: Požehnanie zeme
Bratislava, Slovenský spisovateľ, 1976
Nórsky spisovateľ Knut Hamsun (1859–1952)
dostal za román Požehnanie zeme, s prihliadnutím na celé jeho dovtedajšie
dielo, Nobelovu cenu. Kniha o „ľuďoch pustatiny“, žijúcich
v spätosti s prírodou, tvrdo pracujúcich, obrábajúcich zem
a tešiacich sa z jej plodov, zaujala mnohých čitateľov
a i dnes je čitateľsky príťažlivá ako oslava roľníckej práce,
usilovnosti, trpezlivosti i vynaliezavosti a nezlomnosti.
Hlavnou postavou románu je Izák – muž prostý
a statočný, tvrdý, no so srdcom dieťaťa, muž stojaci pevne na zemi, ktorú
kultivuje a ktorá ho živí, muž spokojný so svojím osudom: „Izák kráča
po poli a seje, postavou je to ozruta, peň. Kráča v doma tkaných
šatách, vlna je z jeho vlastných oviec, čižmy z jeho vlastných teliat
a kráv. Kráča zbožne, s holou hlavou, seje... Vyšiel
z minulosti, ktorá ukazuje do budúcnosti, je to muž z prvých čias
obrábania zeme, poľnohospodár starý deväťsto rokov, a pritom muž
súčasnosti.“