Pokoj a stálosť
„Ježiš povedal svojim učeníkom: Nech sa vám
srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. Pokoj vám zanechávam,
svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce
nevzrušuje a nestrachuje.“ (Jn 14, 1+27)
Pán Ježiš nás učí, ako treba kráčať životom: trpezlivo, pokojne, vytrvalo; modliť sa a pracovať, a to s vedomím, že sa všetko môže náhle skončiť, aj smrťou.
 |
| Tomáš Turner |
Slzy demokracie
V dave,
v masovom hnutí
sa každá idea roztopí
na heslo.
Pena dní
Pri malom pive –
slová, slová, slová.
Pri veľkom –
sem-tam slovo,
aj to len do bitky.
Už dlhší čas môžeme registrovať pozoruhodnú
skutočnosť: čím ďalej od centra, tým slobodnejší život – menej byrokracie,
formalizmu, pokrytectva, menej hlúpeho aktivizmu a viac normálnosti,
súdržnosti, zdravého rozumu. V centrách sa totiž kumuluje nielen to, čo
dvíha kvalitu života (kultúra, ekonomika, zdravotníctvo), ale i mnohé
vyslovene zlé javy a faktory, ktoré život komplikujú a spoločnosť
vedú do krízy. Nie nadarmo sa hovorí, že ryba smrdí od hlavy.
Praktická politika na celoštátnej úrovni neodzrkadľuje požiadavky a potreby väčšinového obyvateľstva a ani jeho rebríček hodnôt, je skôr pokriveným obrazom a niekedy priam karikatúrou toho, čo by mala predstavovať a reprezentovať. Dianie na politickej scéne pripomína tragédiu obsadenú komikmi alebo komédiu v réžii tragédov. Pritom, a to je tristné a varovné, nejde predsa o nezáväznú hru či divadelné predstavenie, ale o veľmi vážnu vec s dosahom na každého jedného obyvateľa štátu.
Fragmenty
a súvislosti
::
„Režim potreboval zo Slovákov spraviť
raz Maďarov, potom Čechoslovákov. Dnes zas euroobčanov – a vraj máme
odhodiť svoje dejiny. Mení sa len intenzita a rafinovanosť tlakov.
A tí, ktorí sú platení štátom – čo je prípad historikov, pedagógov,
akademikov, sa prispôsobujú. Ba mnohí robia aj nadprácu. (...) Myslím si, že
práve výklad histórie je kľúčom k ovládaniu národov. A národ
najľahšie ovládnete, ak mu vtlačíte pocit viny.“ (Martin Lacko: Národ
s pocitom viny sa ľahko ovláda; Slovenské národné noviny č. 8/2026)
Poučme sa z dejín. Odhaľme pravdu, prijmime ju, uznajme... Pravda oslobodzuje!
 |
| Milan Hodál |
V tento deň
keď bilancujem všetko
hučí mi v hlave
tisíc včiel –
a ešte viacej zmätkov
Kladiem si otázky
a hľadám odpovede:
Či som vždy pevne stál
či som to ozaj vedel
či som sa neohol
práve v tom
bode zlomu
a gestom šamana
odrazil nepohodu
neskĺzol na scestie
a mával vľúdnu tvár
s pokorou ďakoval
veď každý deň je dar
uctieval zásadu
jednoty slov a činov
aj zákon zákonov:
Raz budem tiež len hlinou...
 |
| Ilustračná snímka: PriestorNet |
„Ave, milostiplná sloboda,
ty Bohom požehnaný dar,
si naše vzkriesenie i zmar...“
(Rudolf Dobiáš: úryvok z básnickej skladby Litánie k slobode)
Človek drží v rukách kameň. Čo s ním urobí? Má predsa slobodnú vôľu,
rozhoduje sa...
Môže ho bezmyšlienkovito či hnevlivo hodiť na zem, alebo ho dokonca hodiť po niekom, aby ublížil. Môže ho ticho položiť, vrátiť na pôvodné miesto, kam patrí.
 |
| Milan Hodál |
Akrobati sľubov
čumia na nás z telky.
Viacej nafúknutí
ako ozaj veľkí.
Diktátori začali nám
o slobode kázať.
Z názorovej plurality
zostala len fráza.
Rozhodnutia mocných:
jedno veľké faux pas.
Tečie nám tu do topánok –
a netečie ropa.
Všetci namočení po krk v kaši,
a oni nás klamú, až sa práši.
Cítim sa tu,
akoby som spadol z Marsu.
Ako bezvýznamná nula
do komparzu.
Ako obnosený kabát
zavesený na klinci.
Jednoducho, ako v blázinci...