- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

19. januára 2026

Zápisník (3/2026)

 

Fragmenty a súvislosti

::

„Predseda kresťanských demokratov Milan Majerský by chcel Hnutie Slovensko vtiahnuť do užšej spolupráce s PS. Najsilnejšia opozičná strana však nateraz svoj postoj k Matovičovi nemení. Spolieha sa, že o necelé dva roky vytvorí novú vládu aj bez neho.“ (Igor Stupňan; Standard.sk)

Zrejme sa inak nedá – poučiť sa musíme z vlastných chýb. Musíme sa popáliť, aby sme precitli.

18. januára 2026

Nedeľné slovo (353)

 

Svedectvo

„Keď Ján videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“ (Jn 1, 29–30)

V duchovnom živote je plynutie času nepodstatné. Duch pôsobí ponad čas aj priestor, prekonávajúc hranice a obmedzenia materiálneho sveta.

16. januára 2026

Poéma o Eucharistii

 

Teofil Klas: Grálová sonáta

Bratislava, vlastným nákladom, 2009

Teofil Klas, vlastným menom Jozef Zavarský (1940–2025), je autorom mnohých básnických diel, ktoré boli publikované časopisecky i knižne (viac ako dvadsať zväzkov), ako aj formou „bibliofilských samizdatov z domácej počítačovej tlačiarne“. Sám autor uviedol, že vydal zhruba tri stovky takýchto básnických samizdatov (spravidla s vlastnými ilustráciami), menších i väčších, svojpomocne distribuovaných v okruhu priateľov a známych, milovníkov poézie.

Súčasťou spomenutého bibliofilského edičného radu je Grálová sonáta z roku 2009 (neskôr vyšla knižne vo vydavateľstve Post Scriptum). Ide o básnickú skladbu tematicky zameranú na tajomstvo Eucharistie. Vysokému tvorivému zámeru zodpovedá premyslená kompozícia diela, inšpirovaná hudobnou sonátovou formou (jednotlivé časti skladby sú pomenované podľa hudobnej terminológie: Allegro maestoso, Andante sostenuto, Allegretto, Allegro vivace).

14. januára 2026

Drobnice

 

Tomáš Turner

Nájdi rozdiel

Nie každý deň je rovnaký.
Nie každý deň je pondelok,
nie každý deň je utorok,
nie každý deň je štvrtok...

 

Sebakritika

Som ja len somár!
(A nie je to kačica.)

 

Hore sa!

Ak nálada mi klesá,
pomôže káva mletá.

12. januára 2026

Zápisník (2/2026)

 

Fragmenty a súvislosti

::

„Naď: Keď vyhráme voľby, nestačí vymeniť figúrky. Príde poctivá hlboká orba...“ (Standard.sk)

Opozičná politika „zmurovatela“. Máme sa báť?

::

„Korunu šaša si opozícia nasadila v novembri a decembri, keď mrzla na námestiach, rečnila o víťazstve Ukrajiny, vyhlasovala vojnu temnote. A z uvrieskaného vulgárneho študenta si vyrábala príklad hrdinstva. Lídra pripečenej kriedovej ‚revolúcie‘…“ (Dag Daniš; Marker.sk)

Kreslič vulgarizmov má byť príkladom?! Nevychovaný výrastok má byť vzorom?! Úbohé. A varovné.

11. januára 2026

Nedeľné slovo (352)

 


Boh nenadŕža nikomu

„Vtedy Peter otvoril ústa a povedal: Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu, ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo.“ (Sk 10, 34–35)

Starozákonný vyvolený národ sa pretvoril na vyvolený Boží ľud. Úlohou vyvoleného národa bolo priniesť vieru v jedného Boha, ukázať ľudstvu nezmyselnosť modiel.

9. januára 2026

Niekoľko poznámok...

 

Vlado Gregor

Mám rád vtipných a nadšených ľudí, ale nie zúfalo jednostranných, podľa ktorých existuje len dobro a zlo, a nič medzi tým, len svetlo a tma, žiadne šero. Iste, aj katolíci robili zlo, ale percentuálne viac vraždili husiti, kalvíni a iní protestanti. Iste sa krivdilo domorodcom povedzme v Latinskej Amerike, ale nikto ich nepovažoval za Amalekitov a neposielal ich do rezervácií ako v puritánskej Severnej Amerike. Takíto „nadšenci“ majú v chápaní reality veľké medzery.

Krutá neznášanlivosť, aj z katolíckej strany, nerozkvitla v stredoveku, ale zároveň so vznikom protestantizmu a osvietenstva, za rozkvetu tých „najhumánnejších z humánnych“.

Vidím v životnej praxi, že veľa ľudí je šikovných a dobromyseľných, ale s obrovskými medzerami vo vzdelaní. Nevedia, že na stredovekých univerzitách bola absolútna sloboda slova a keby Ján Hus diskutoval tam a nerozoštvával nevedomých ľudí, ušetrilo by sa veľa zbytočnej krvi. Aj preto sa mi teraz nepáči prebiehajúca akože synodalita, ktorá chce nanútiť angažovanosť ľuďom, ktorých teoretické a teologické otázky vôbec, ale vôbec nezaujímajú.