Už dlhší čas môžeme registrovať pozoruhodnú
skutočnosť: čím ďalej od centra, tým slobodnejší život – menej byrokracie,
formalizmu, pokrytectva, menej hlúpeho aktivizmu a viac normálnosti,
súdržnosti, zdravého rozumu. V centrách sa totiž kumuluje nielen to, čo
dvíha kvalitu života (kultúra, ekonomika, zdravotníctvo), ale i mnohé
vyslovene zlé javy a faktory, ktoré život komplikujú a spoločnosť
vedú do krízy. Nie nadarmo sa hovorí, že ryba smrdí od hlavy.
Praktická politika na celoštátnej úrovni neodzrkadľuje požiadavky a potreby väčšinového obyvateľstva a ani jeho rebríček hodnôt, je skôr pokriveným obrazom a niekedy priam karikatúrou toho, čo by mala predstavovať a reprezentovať. Dianie na politickej scéne pripomína tragédiu obsadenú komikmi alebo komédiu v réžii tragédov. Pritom, a to je tristné a varovné, nejde predsa o nezáväznú hru či divadelné predstavenie, ale o veľmi vážnu vec s dosahom na každého jedného obyvateľa štátu.
