Zápisník (12/2026)

 

Fragmenty a súvislosti

::

„Na zhnitej väzenskej slame som pocítil v sebe prvé záchvevy dobra. Postupne som prichádzal na to, že čiara, oddeľujúca dobro a zlo, nevedie medzi štátmi ani medzi triedami, ani medzi stranami – prechádza cez každé ľudské srdce... Odvtedy chápem pravdu všetkých náboženstiev sveta: bojujú proti zlu v človeku... Odvtedy chápem lož všetkých revolúcií v dejinách: ničia len súčasných nositeľov zla (a v náhlivosti si nevyberajú, hubia aj nositeľov dobra), kým samo zlo, ešte znásobené, si nesú so sebou ako dedičstvo.“ (Alexander Solženicyn: Súostrovie Gulag; Bratislava, Premedia, 2012)

Nie revolúcia, prevrat či rozvrat, nie násilie a vojny zmenia svet k lepšiemu, ale iba evolúcia ducha, uznanie a priznanie si pravdy, ktorá je objektívna a ktorá nikdy neprotirečí sama sebe.

Nedeľné slovo (356)

 

Ryba a kríž

„Ježiš povedal: Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky... Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal. Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: Lazár, poď von! A mŕtvy vyšiel...“ (Jn 11, 25–26 + 41–44)

Svet okolo nás

 

Milan Hodál

Črepiny prinášajú šťastie?

S tým nemôžem súhlasiť!
Môj nesúhlas ešte rastie,
keď vidím, že črepiny z bômb
nepriniesli nikde šťastie.

 

Náš hodnotový svet

Čo by som o ňom
stručne riekol?
Hlboké myšlienky
nahradil hlboký dekolt.

Kauza Gulag

 

Gejza Pásztor: Tri dni dlhšie ako štyri roky
(Spomienky na gulagy 1945–1949)

Bratislava, Politickí väzni – Zväz protikomunistického odboja, 2026

V týchto dňoch vyšla kniha spomienok Gejzu Pásztora, pôvodom z Gelnice, narodeného 13. marca 1914, na roky strávené v pracovných táboroch v Sovietskom zväze, kam bol násilne odvlečený.

Keďže už zomrela väčšina z tých, ktorí toto ťažké obdobie násilného otroctva v táboroch smrti prežili a mali šťastie, že sa mohli po rokoch utrpenia vrátiť do svojej vlasti, táto téma sa vytratila aj z povedomia slovenskej verejnosti a nevenujú jej takmer žiadnu pozornosť ani médiá. A predsa je potrebné si ju pripomínať, pretože ide o tragédiu, ktorá postihla desaťtisíce našich spoluobčanov, prevažne z východného Slovenska, pričom mnohí z nich sa pre ťažké životné podmienky, v ktorých boli nútení ťažko pracovať, ani nevrátili, pretože tam zahynuli a tam skončili aj ich telesné pozostatky.

Zápisník (11/2026)

 

Fragmenty a súvislosti

::

„Politický boj sa zmenil nie na súboj programov a ideí, ale niekedy doslova na snahu o úplnú elimináciu politického protivníka, či už jeho kriminalizáciou alebo dokonca fyzickou likvidáciou.“ (Anton Hrnko; SKsprávy.sk)

Politika založená na nenávisti nikdy nepovedie k dobrým výsledkom. K ničomu dobrému nevedie ani argumentácia typu „lebo Mečiar, lebo Kotleba, lebo Fico“...

Nepoučiteľní

 

Milan Hodál

Milan Hodál

Svet je zas v plameňoch,
mocou spití vandali
odpálili rozbušku,
do živého zaťali.

Veď v tretej svetovej
všetci prehráme.
Tak prečo meniť
pluhy na zbrane?!

A utrpenie
zo dňa na deň rastie.
Na raketách veru
nepriletí šťastie.

Len nárek detí,
nárek matiek...
Taký je opis
vojny v skratke.

Namiesto teplých slov
spaľujú nás plamene.

Tak už to býva,
keď lásku vyháňame zo Zeme…

Politika a právo dvojakého metra – kedysi a dnes

 

Martin Lacko

V januári 2026 prepustili politického väzňa Mariána Magáta, ktorý si odpykal štyri roky – z toho tri vo väzbe – za vydanie knihy, v ktorej hodnotil históriu inak, ako je politicky žiaduce.

Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) už tretí rok beží kauza bývalého pedagóga Technickej univerzity v Košiciach 80-ročného docenta Jána Dudáša, ktorého ŠTS odsúdil na nepodmienečný trest za to, že si ako vedec dovolil uvažovať nad definíciou pojmu „holokaust“.

Napokon, najväčšiu pozornosť púta proces s aktivistom Danielom Bombicom. Za výroky na adresu progresívnych novinárov či na margo novodobého globálneho božstva – kovidu a vakcín – je už jedenásť mesiacov vo väzbe, odsúdený bol (podmienečne a zatiaľ neprávoplatne) na tri roky, pričom prokurátor požadoval až osem rokov. Zločinu sa mal dopustiť aj citovaním tzv. protokolov sionských mudrcov – brožúry, ktorá u nás vyšla ešte za prvej ČSR, potom v roku 1991, za V. Havla, a je dostupná v knižniciach. Znalec aj prokurátor navrhovali, aby už citácie z nej boli kvalifikované ako „založenie zločineckej skupiny“. A to sú už nehorázne manipulácie, pri ktorých by sa mali ozývať aj organizácie bývalých politických väzňov. Tzv. ľudskoprávne mimovládky kričia len pokiaľ ide o väzňov v Rusku či v Číne, no ak ide o politických väzňov doma, sú ticho.