Zopár drobností

 

Milan Hodál

Očista justície

Ako vyviesť súdnu moc
z marazmu a krízy?
Na niektoré persóny
treba zobrať zmizík...

 

V našom humne

Zákon, ten je pre nás svätý!
počuť často v našom humne.
Ale prax nám ukazuje,
že sa myslí zákon džungle.

Veľkonočný pozdrav

 

„V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. Kameň našli od hrobu odvalený, vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli. Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych.“ (Lk 24, 1–6)

Všetkým prispievateľom, podporovateľom, priaznivcom aj čitateľom PriestorNetu želám požehnané sviatky Veľkej noci a hojnosť Božích milostí do ďalších dní –

J. M.

 

Veľká noc 2026

 

Ľudovít Košík

„Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.“ (Lk 23, 27–28)

„Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova a Mária Magdaléna.“ (Jn 19, 25)

Počas Pôstneho obdobia prichádza jar a s jarou aj sviatky Veľkej noci, keď si pripomíname umučenie, odsúdenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista a oslavujeme jeho zmŕtvychvstanie. Táto udalosť poznamenala celé ľudské dejiny. Ľudstvo sa rozdelilo na tých, ktorí Ježišovo vzkriesenie z mŕtvych prijali a svoj život podľa vzoru apoštolov a jemu verných formovali, a tých, ktorí ho odmietli. Ježiš ako víťaz nad smrťou a hriechom aj dnes pozýva k životu s ním a pre neho, v radosti a nádeji.

Svedectvo kňaza Šebastiána Košúta

 

Matej Mindár: Muž veľkej viery a dobrého srdca
(Životné príbehy kňaza Šebastiána Košúta)

Krakov, Spolok Slovákov v Poľsku, 2025

V posledných rokoch sa akoby roztrhlo vrece s výrokmi hanobiacimi Slovensko a Slovákov. Sme vraj zaostalí, nemoderní, neschopní, odmietame „obohatenia“, aké nám forsíruje tzv. vyspelý Západ. Ešte horšie je to s výkladom našich dejín. Osobnosti sme vraj nemali, a ak, tak len provinčné. Boli sme a aj sme netolerantní, ubližovali sme všetkým navôkol – no najviac vraj Židom, potom Čechom, Maďarom a iným. Ešteže u nás nežili černosi. Nejeden sa pýta, či Slovensko ozaj nemá vzdelaných a odvážnych publicistov, historikov, spisovateľov, kňazov či politikov, ktorí by na záplavu protislovenskej propagandy vedeli reagovať. Naozaj budeme natrvalo odsúdení na to, aby nás spaľoval oheň nenávisti z globalistických plátkov typu Denník N, SME či „Pravda“?

Zápisník (13/2026)

 

Fragmenty a súvislosti

::

„Definitívne sa rozpadla jediná skutočná strategická cesta, ktorú mala Európa pred 20 rokmi pred sebou: väčšia ekonomická, politická a kultúrna integrácia práve s Ruskom, aby sa spoločne stali ‚tretím pólom‘ sveta a vyrovnali sa USA a Číne. Táto hypotéza sa rozpadla a za Atlantikom v hĺbke duše môžu byť veľmi spokojní. Dosiahli to, čo chceli. Európa je dnes ‚bezmocná mocnosť‘.“ (Jozef M. Rydlo: Všetci prehrávame; Literárny týždenník č. 9–10/2026)

Čas ukáže, a možno sa toho dožijeme, aké následky bude mať súčasná politika Bruselu a všetkých tých, ktorí ju podporujú. Ale nevyzerá to ružovo.

Nedeľné slovo (357)

 

Dôvera

„Pán, Boh, mi dal jazyk učeníka, aby som vedel milým slovom posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza môj sluch, aby som počúval ako učeník. Pán, Boh, mi otvoril ucho. A ja som neodporoval, nazad som neustúpil. Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali. Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou. Pán, Boh, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. On zatvrdil moju tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím.“ (Iz 50, 4–7)

Komu dôverujeme? Na koho sa obraciame, keď nám je ťažko? Je isto dobré mať okolo seba ľudí, ktorým sa dá veriť, ktorí sú ochotní nezištne pomôcť. Stojí za to budovať dobré vzťahy a investovať do nich svoj záujem, čas i energiu.

Spoveď

 

Ján Grešák

V starom roztrhanom kabáte, deravých nohaviciach a zablatených bagančiach dotackal sa Ernest na lavičku v parku, kde spával celé leto. Z podchladenia ho neznesiteľne bolela pravá polovica hrudníka. Dych sa mu zastavil a odrazu všetko zastrel závoj hustej čiernej tmy.

Nevedel, ako dlho bol v bezvedomí. Keď sa prebral, začal sa obzerať okolo. Ležal vo veľkej miestnosti na provizórnej posteli. Nad ním sa skláňala mužská tvár s priateľským úsmevom. Okolo ležali ďalší ľudia.

„Vy... vy... tu ošetrujete?“ pýta sa s údivom muža v stredných rokoch a všíma si jeho dlhý tmavý habit. Muž prikývne a hovorí:

„Mnohým v tomto domove vlievam do duší nádej a som šťastný, keď môžem trpiacemu obviazať ranu a potešiť ho. Tu nachádzam plnosť svojho života, každého učím niesť svoj kríž. Duša, ktorá sa úplne oddá láske k blížnemu, neľaká sa ničoho a aj v najťažších chvíľach okúsi blaho, o akom sa druhým ani nesníva.“