| Karol Dučák |
V poslednom čase zaplavili naše ulice
rôzne typy kolobežiek všetkých možných konštrukcií. Ide prevažne
o elektrické kolobežky, ktoré sa stávajú našimi pomocníkmi, ale v nejednom
prípade sú závažným ohrozením bezpečnosti chodcov.
Zo svojich detských liet si spomínam na iné kolobežky, na ktorých sme sa ako deti vozievali. Kolobežka, ktorú nám, deťom, kúpili rodičia pred zhruba sedemdesiatimi rokmi, bola vyrobená prevažne z dreva a kovových súčiastok bolo na nej minimum. Oproti tým dnešným mala niekoľko výhod. Predovšetkým nás nútila hýbať sa, pretože nemala vlastný pohon a do pohybu sme ju museli uvádzať my odrazmi nôh. Ostatne, to je pôvodný význam slova kolobežka. Aj podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka z roku 1997 je kolobežka „det. dvojkolesové vozidlo s kormidlom poháňané odrazom nohy“. Kolobežky z našich detských liet však mali, paradoxne, ešte ďalšiu výhodu oproti tým dnešným elektrickým: boli pomalšie, a teda neohrozovali natoľko chodcov.



