Zápisník (2/2026)

 

Fragmenty a súvislosti

::

„Naď: Keď vyhráme voľby, nestačí vymeniť figúrky. Príde poctivá hlboká orba...“ (Standard.sk)

Opozičná politika „zmurovatela“. Máme sa báť?

::

„Korunu šaša si opozícia nasadila v novembri a decembri, keď mrzla na námestiach, rečnila o víťazstve Ukrajiny, vyhlasovala vojnu temnote. A z uvrieskaného vulgárneho študenta si vyrábala príklad hrdinstva. Lídra pripečenej kriedovej ‚revolúcie‘…“ (Dag Daniš; Marker.sk)

Kreslič vulgarizmov má byť príkladom?! Nevychovaný výrastok má byť vzorom?! Úbohé. A varovné.

Nedeľné slovo (352)

 

Boh nenadŕža nikomu

„Vtedy Peter otvoril ústa a povedal: Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu, ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo.“ (Sk 10, 34–35)

Starozákonný vyvolený národ sa pretvoril na vyvolený Boží ľud. Úlohou vyvoleného národa bolo priniesť vieru v jedného Boha, ukázať ľudstvu nezmyselnosť modiel.

Niekoľko poznámok...

 

Vlado Gregor

Mám rád vtipných a nadšených ľudí, ale nie zúfalo jednostranných, podľa ktorých existuje len dobro a zlo, a nič medzi tým, len svetlo a tma, žiadne šero. Iste, aj katolíci robili zlo, ale percentuálne viac vraždili husiti, kalvíni a iní protestanti. Iste sa krivdilo domorodcom povedzme v Latinskej Amerike, ale nikto ich nepovažoval za Amalekitov a neposielal ich do rezervácií ako v puritánskej Severnej Amerike. Takíto „nadšenci“ majú v chápaní reality veľké medzery.

Krutá neznášanlivosť, aj z katolíckej strany, nerozkvitla v stredoveku, ale zároveň so vznikom protestantizmu a osvietenstva, za rozkvetu tých „najhumánnejších z humánnych“.

Vidím v životnej praxi, že veľa ľudí je šikovných a dobromyseľných, ale s obrovskými medzerami vo vzdelaní. Nevedia, že na stredovekých univerzitách bola absolútna sloboda slova a keby Ján Hus diskutoval tam a nerozoštvával nevedomých ľudí, ušetrilo by sa veľa zbytočnej krvi. Aj preto sa mi teraz nepáči prebiehajúca akože synodalita, ktorá chce nanútiť angažovanosť ľuďom, ktorých teoretické a teologické otázky vôbec, ale vôbec nezaujímajú.

Na margo týchto dní

 

Ilustrácia: Andrej Mišanek

* * *
Kreslič vulgarizmov,
nový budovateľ,
prejavil sa písmom –
až sám zmurovatel.

 

* * *
Povedzme si pravdu,
kultúrnosť sa sama neukradla –
to my sme sa rozhodli 
ísť v teplákoch do divadla.

Zápisník (1/2026)

 Fragmenty a súvislosti

::

„Cestu Slovákov k modernému slovenskému národu prerazili literáti. Všetci do nohy, povedané za pomoci úslovia, boli spisovatelia. Nie je na tom nič zvláštne. Literáti odjakživa patrili k elite národa. Je preto poľutovaniahodné, že súčasné politické elity priam programovo prehliadajú túto spoločenskú vrstvu a neberú do úvahy jej existenciu.“ (Jaroslav Rezník: Spisovatelia stáli pri zrode moderného slovenského národa; Slovenské pohľady č. 11–12/2025)

Dnešný úpadok kultúry a kultúrnosti je zjavný. Politikov to netrápi. Ale ani na strane tvorcov, literátov či teoretikov umenia nie je všetko v poriadku. Značnú časť súčasnej „umeleckej produkcie“ charakterizuje beztvárnosť a bezobsažnosť, uprednostňovanie škaredosti pred krásou a provokácie pred myšlienkou.

Nedeľné slovo (351)

 

Pravé svetlo

„Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno...“ (Jn 1, 9–12)

Pravé svetlo prišlo na svet – svetlo života a spásy. Bez tohto svetla svet stráca opodstatnenie a človek orientáciu. Pravým svetlom je Ježiš Kristus.

Na Vianoce

 

Ján Grešák

Teta Matilda, hoci mala na krku už osemdesiatku, bola ešte čulá a celkom samostatná. Príjemne a útulne bývalo v jej drevenom domci, zariadenom starodávnym nábytkom. Barokové stojacie hodiny šli vždy presne, stĺpiky, ktoré ich podopierali, boli lesklé a ľudové maľby na skle – oči by človek na nich nechal.

Teraz však Matilda ochorela. Akási slabosť, čosi s nohami a čosi mala aj s dýchaním. Rozhodnutie primára bolo jasné – tie kŕčové žily bude operovať a dýchanie sa tiež dá do poriadku.

„Na Vianoce ju máte doma,“ oznámil Matildinej neteri domnievajúc sa, že ju poteší. Tá sa aj pokúsila o radostný a vďačný výraz tváre; áno, veľmi jej záleží na tetičke. A skutočne jej záležalo – totiž na tom domčeku, dobre by sa dal predať. Jej, neteri, bude patriť ako dedičstvo. A zo staromódneho nábytku dosť by sa dalo povyberať na zariadenie exkluzívnej izby. Aj maľby na skle si nájdu svoje miesto v modernom byte, veď čím všetkým si dnes ľudia neskrášľujú príbytky; starými mlynčekmi začínajúc a kolovratmi či vozovými kolesami končiac.