Z blata do kaluže

 

Milan Hodál

Bábkové divadlo budúcnosti

Nová doba žiada zmeny.
Vývoj čo-to naznačil.
Na povrázkoch, okrem bábok,
budú už aj diváci…

 

Otázka Projektu Fórum

Je trikrát preplatená tá istá faktúra
podvod, alebo nová firemná kultúra?

Záštita anjela strážneho

 

Karol Dučák

(Rozprávka)

V istej krajine žila v chudobnom dome na kraji dediny vdova menom Klára aj so svojím najmladším synom Lukášom. Klára mala viac detí, ale tie staršie povyrastali a postupne sa rozutekali po svete, takže napokon ostala Klára v dome len s manželom Petrom a synom Lukášom. Lenže jedného dňa zomrel aj manžel, takže Klára napokon žila vo svojom dome len s najmladším synom. 

V čase nášho príbehu bola Klára už starena a bola odkázaná na pomoc svojho syna, ktorý mal vtedy pätnásť rokov a bol už z neho statný šuhaj. Lukáš bol šikovný a usilovný mladík, ktorý sa príkladne staral o dom aj o svoju matku, lenže žilo sa im veľmi ťažko. Napriek všetkým ťažkostiam však vdova a jej syn neupadali na duchu, ale každý deň sa spolu modlili k Bohu a ďakovali mu za zdravie, strechu nad hlavou a život bez vojen. V dome mali na stenách obrazy Ježiša, Panny Márie a anjela strážcu. Pred mnohými rokmi Klára a jej nebohý manžel vstúpili do Bratstva anjelov strážcov a zvlášť v ťažkých časoch nedostatku a biedy sa často modlili aj so svojimi deťmi k svätým anjelom strážcom, k svätému Michalovi Archanjelovi aj k Panne Márii Kráľovnej anjelov.

Zápisník (21/2026)

 

Fragmenty a súvislosti

::

„Ľudia prestali čítať. A prestali sa zaujímať o osudy svojich predkov, ba aj o otázku pravdy. Žijeme totiž v civilizácii zameranej na materiálny konzum...“ (Martin Lacko: Bibliografia; Modrová, 2026)

Čítanie je viac než čas strávený s knihou. Je to aj znak kultúrnosti, záujmu o dejiny, o veci verejné. Čítanie (hodnotnej literatúry) je výprava za krásou a poznaním, ale aj spôsob sebapoznávania, sebareflexie... A to všetko sa vytráca.

Staroba-choroba

 

Ilustračná snímka: Ján Maršálek

Milan Hodál

Len kúsky spomienok
zostanú po rokoch
Samota a úzkosť
Trpké bonusy

Artróza a cukor
prechodený infarkt
Jazvy na duši

A niet síl to zliepať
Vlastne ani nie sú
ďalšie pokusy

Bezmocne sa dívaš
jak sa vzácny krištáľ
triešti na kusy...

Kňaz a príkladný národovec

 

Pomník Pavla Valiaška na cintoríne v Nesluši

Pred 135. rokmi zomrel Pavel Valiašek 

Pavel Valiašek sa narodil 25. januára 1814 v Tepličke nad Váhom. Po skončení teologických štúdií bol v roku 1840 vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza. Pôsobil vo viacerých slovenských farnostiach, najdlhšie však v Nesluši v okrese Kysucké Nové Mesto (1850–1890). Jeho zásluhou vzniklo roku 1882 miestne komposesorátne spoločenstvo ako hospodárske podielové združenie v obci. Jeho vzniku predchádzali dramatické udalosti, vyplávajúce z dlhotrvajúcich sporov medzi budatínskym panstvom grófa Čákiho, vlastniacim lesy a poľnohospodárske pozemky v Nesluši, a miestnymi obyvateľmi, domáhajúcimi sa zmiernenia robôt v panských lesoch.

O voľbe poštou

 

Karol Dučák

Voľba poštou zo zahraničia v súčasnej podobe poškodzuje záujmy občanov Slovenska s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky

V poslednom čase rozvírilo verejnú mienku na Slovensku rozhodnutie politikov vládnej koalície zrušiť voľbu poštou zo zahraničia. V súvislosti s tým musím konštatovať, že volebný systém v SR je celkovo v nedobrom stave a naliehavo potrebuje zásadné zmeny. A to sa týka aj voľby poštou zo zahraničia, preto podporujem tých slovenských politikov, ktorí navrhujú zrušenie tohto spôsobu voľby.

Zápisník (20/2026)

 

Fragmenty a súvislosti

::

„Keď v bývalej Palestíne vznikol nový štát, pôvodných obyvateľov rozdelil do dvoch enkláv. Násilie z oboch strán sa stupňovalo, dnes dosahuje znaky genocídy, neľudsky trpia a umierajú tisícky civilistov, matky s deťmi, bombardovanie robí z miest bitúnok ako kedysi z Drážďan... Dedičná predurčenosť nikoho neospravedlňuje, práve tí, čo prežili holokaust, by sa mali postaviť proti ľudskému utrpeniu a masovému vraždeniu, hoci ani ich kultúra sa nevyhla módnej devalvácii hodnôt, ako tvrdil Isaac Singer, rozhorčený, že aj v hebrejčine módna pakultúra rozkladá mravy...“ (Viera Švenková: Kto mení svet; Literárny týždenník č. 15–16/2026)

Zlo sa nestratí jeho popretím, zatajovaním, ospravedlňovaním. Hodnotový relativizmus v konečnom dôsledku vedie k úpadku, k rozkladu osobného i spoločenského poriadku.