Večný kráľ

 (Zo starých časopisov) 

Kráľovi vekov, nesmrteľnému... česť a sláva!

Zdroj: Posol Božského Srdca Ježišovho (číslo 10, október 1946)

Jesenné prelúdiá

 

Ilustračná snímka: Ján Grešák

Ján Grešák

*  *  *

Na lavičke
pod bronejúcou lipou
striebrovlasý starec
čaká na stretnutie

s tými
ktorí už neprídu

 

*  *  * 

Ponurá jeseň
prázdnotou kvíli

z Božieho oka
stekajú slzy
do vnútra
pustatiny

Odvrátená strana

 

ZÁPISNÍK je súčasťou PriestorNetu už pomerne dlho – všeličo sa v ňom nazbieralo a niečo z toho, nazdávam sa, stojí za opätovné pripomenutie. V tomto roku preto nepíšem nové časti, ale vyberám z textov, ktoré boli publikované v rokoch 2022 a 2023.

::

Veľká časť problémov, ktoré ako jednotlivci, rodiny i celá spoločnosť prežívame, má pôvod nie v tom, že sa máme po materiálnej stránke zle, ale v tom, že sa máme dobre – priveľmi dobre.

Základné životné potreby, aj mnohé nadštandardné, máme zabezpečené, potravinami a energiami plytváme. Pracujeme menej, chceme viac. Naučili sme sa žiť na dlh – na úkor minulých aj budúcich pokolení.

Nadobudli sme dojem, že Boha nepotrebujeme. Ani blížnych nepotrebujeme, len seba (ale beda, už i sebe „lezieme na nervy“).

Nedeľné slovo (348)

 

Syn

„Bratia, vzdávame vďaky Otcovi, ktorý vás urobil súcimi mať účasť na podiele svätých vo svetle. On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna, v ktorom máme vykúpenie, odpustenie hriechov. On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia.“ (Kol 1, 12–15)

Syn – Ježiš Kristus je obraz neviditeľného Boha. Viditeľná tvár Neviditeľného. Cesta do Kráľovstva. Vtelené Božie Slovo.

Ale môžeme to vyjadriť aj jednoduchšie, konkrétnejšie, po svojom, vlastnými slovami, najmä však svedectvom vlastného života. Ježiš je nám predsa blízky – ako pravý človek.

Hosť do domu, Boh do domu

 

Karol Dučák

(Rozprávka)

V istej krajine žila v chudobnom dome vdova menom Oľga so svojím najmladším synom Matejom. Mala viac detí, ale tie staršie povyrastali a postupne sa rozutekali po svete, a tak napokon Oľga ostala žiť vo svojom dome len so synom Matejom.

Jedného pamätného večera došlo k zvláštnej udalosti, ktorá navždy zmenila život vdovy a jej syna. Oľga bola už starena, a tak bola odkázaná na syna, ktorý mal vtedy pätnásť rokov. Matej bol šikovný a usilovný mladík, ktorý sa príkladne staral o dom aj o svoju starú matku, lenže žilo sa im ťažko. Dva roky po sebe zažila krajina neúrodu a všade panovala bieda a hlad. Vdova a jej syn žili z ruky do úst a pomáhali si ako mohli, ale aj tak sa ledva uživili. Napriek všetkým ťažkostiam však neupadali na duchu, ale každý deň sa spolu modlili k Bohu a ďakovali mu za zdravie, strechu nad hlavou a život bez vojen. Aj keď sa im žilo veľmi ťažko, zachovali si štedrosť a podelili sa o to málo, čo mali, s tými, čo na tom boli ešte horšie ako oni.

K výročiu Novembra

 

Súčasná verejná diskusia je výrazne a negatívne poznačená tendenciou všetko hnať na ostrie noža, alebo inými slovami, od krajnosti do krajnosti, od mantinelu k mantinelu, akoby v ničom neexistovala stredná cesta porozumenia, zmierenia či zmiernenia názorových rozporov. Iste, sú témy, problémy a povedzme hodnotové otázky, ktoré si vyžadujú zaujatie nekompromisného postoja. A sú veci jasné, zrejmé, jednoznačné, ktoré nikto so zdravým rozumom nespochybňuje. Ale cesta k pravde nebýva vždy priamočiara, osobitne pri hodnotení historických udalostí sa treba vyhnúť čiernobielemu účelovému chápaniu a unáhleným úsudkom.

Kriedová revolúcia

 

Milan Hodál

Kandidát na literárnu cenu

Tak mu dajte nobelovku,
postavte mu pomník!
Veď tých jeho vulgarizmov
je už plný chodník!

 

Veľký tresk
(Program PS)

Je to cesta k prosperite
a k novému nástupu?
Či len progresívny návod,
ako padnúť na hubu?!

 

Milan Hodál