Doma s poéziou

 

Rudolf Dobiáš: Medzi trávou a vetrom

Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška, 2004

Rudolf Dobiáš (nar. 29. septembra 1934 v Dobrej) je známy najmä ako prozaik, autor poviedok, noviel a románov, tvorca rozhlasových hier, aj ako publicista a autor memoárovej literatúry vychádzajúcej z osobnej skúsenosti politického väzňa, človeka perzekvovaného komunistickým režimom. R. Dobiáš je však aj básnik. A možno povedať: predovšetkým básnik. Poézia je v strede jeho tvorby, je alfou a omegou, vyživujúcou miazgou – poézia ako vyjadrenie základného životného pocitu, ako pokus o vyslovenie nevysloviteľného, ako obraz či odraz duchovnosti, krásy i bolesti.

Monštrá súčasnej civilizácie

 

V Nemecku žijúci kórejský filozof Byung-Chul Han (*1959) patrí k mysliteľom, ktorí prenikavo analyzujú krízový stav dnešnej neoliberálnej spoločnosti. Zaoberá sa najmä otázkami duchovnej a kultúrnej identity, náboženstva a sekularizmu, postavením jedinca v atomizovanom svete, v ére hluku, rozptýlenosti a povrchnosti. Jeho diela boli preložené do viac ako tridsiatich jazykov.

V knihe Rozprávanie o Bohu – Dialóg so Simone Weilovou (slovenské vydanie: Bratislava, Minor, 2026) spomína – pravdaže, popri inom, pretože kniha filozoficky nasvecuje široké spektrum závažných tém – „tri monštrá súčasnej civilizácie“. Týmito monštrami sú podľa neho kapitál, digitalizácia a umelá inteligencia.

Zápisník (23/2026)

 

Fragmenty a súvislosti

::

„V starom pohanstve rušili neraz hranicu dohora a pokladali človeka za potomka bohov. V novopohanstve zas niektorí zrušili hranicu smerom nadol a tvrdili, že človek je iba vyvinuté zviera.“ (Ján Chryzostom Korec: Nad Starým zákonom; Bratislava, Lúč, 2007)

Únik od pravdy: robiť z človeka nečloveka, popierať poriadok stvorenia, rozvracať hierarchiu hodnôt... Môže byť niečo nebezpečnejšie?!

Nedeľné slovo (363)

 

Milosrdenstvo

„Ježiš videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: ‚Poď za mnou!‘ On vstal a išiel za ním. Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: ‚Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?‘ On to začul a povedal: ‚Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.‘“ (Mt 9, 9–13)

Boh je milosrdný, a v tom je naša nádej, pretože pred jeho spravodlivosťou a všemohúcnosťou by sme inak neobstáli. Bolo by však veľkým previnením spoliehať sa opovážlivo na Božie milosrdenstvo.

Postrehy a rady

 

Milan Hodál

Demokracia

Ukazuje pravú tvár.
Cerí na nás zuby.
Otvára nám oči
a zatvára huby...

 

Háčkovanie

Sme lídrami v háčkovaní,
priam svetoví hráči.
U nás každá drobnosť
má nejaký háčik...

O zachraňovaní kultúry

 

„Najcennejším výsledkom kultúry je kultúrnosť...“ (Ladislav Hanus)

V poslednom čase sa nám na Slovensku vyrojili celé húfy záchrancov kultúry. Mohlo by sa zdať, že je to pozitívny jav, prejav záujmu o kultúrne hodnoty a ich rozvíjanie. No pri pozornejšom pohľade vznikajú oprávnené pochybnosti, ba aj podozrenia. Vynára sa otázka, z akých pohnútok ktosi organizuje protestné akcie, aké alebo čie záujmy presadzujú iniciátori „kultúrneho štrajku“. Je totiž zrejmé, že ono rojenie nesúvisí s prírodnými či nejakými tvorivými cyklami, ale cyklami volebnými. Inými slovami: je za tým politika, možno skôr politikárčenie, a ako vyplýva z medializovaných informácií, sú za tým v neposlednom rade peniaze – najviac kričia tí, ktorí dlhodobo a bezproblémovo čerpali financie z verejných zdrojov, a teraz sa obávajú ich vyschnutia.

Zápisník (22/2026)

 

Fragmenty a súvislosti

::

„Nerozmýšľajúci Slováci neraz samých seba klamali falošnými heslami a volili za poslancov kandidátov Maďarskej ľudovej strany, prípadne maďarských liberálnych strán... Takto sa potom počas volieb vyostrovali stranícke boje. Tieto triedili duchov a neraz spôsobovali roztržky a nedorozumenia i v samých rodinách na dlhé časy.“ (Ján Vojtaššák: Môj životopis; Bytča, Slovenský dejepisný spolok, 2025)

Svedectvo o voľbách za Rakúsko-Uhorska hovorí o tom, že aj v minulosti bola spoločnosť rozdelená, povedané dnešným jazykom – polarizovaná, aj v minulosti dochádzalo k rozbrojom a tvrdým politickým zápasom.