Poučenie o modlitbe

 

Modlitba je pozdvihnutie mysle k Bohu, podľa sv. Augustína, inak: pozdvihnutie duše od pozemských vecí k nebeským, hľadanie tých vecí, ktoré sú hore, dychtenie po tom, ktorý je neviditeľným; jedným slovom: rozhovor s Bohom. Áno, modlitbou je každý pobožný vzdych, ktorý posielame k Bohu, každá myšlienka, ktorou buď chválime Boha, buď ho prosíme, buď mu ďakujeme, buď ho odprosujeme. Modlitba je teda štvoraká: chváliaca, prosiaca, ďakujúca, odprosujúca.

Že sa modliť máme, to už z prirodzenosti ľudskej vyplýva. Keď pozrie človek na zem, nebo, slnce, hviezdy a mesiac, živočíchy, rastliny, príde na myšlienku, že to vysoká, nekonečná všemohúcnosť stvorila, od ktorej bytnosti i človek závisí a ktorú ctiť, zvelebovať a ktorej sa klaňať má, a tú bytnosť Bohom menujeme.

Hókus-pókusy

 

Tomáš Turner

Hókus-pókus

Je chybou lyžičky,
že vo vode
stáť nebude?

 

Bodliak

Keď už nemám
na ružiach ustlané,
aspoň bodnem.

 

Záhradník Adam

Po ovocí spoznáš strom...
Aj Evu.

Národ a štát

 

ZÁPISNÍK je súčasťou PriestorNetu už pomerne dlho – všeličo sa v ňom nazbieralo a niečo z toho, nazdávam sa, stojí za opätovné pripomenutie. V tomto roku preto nepíšem nové časti, ale vyberám z textov, ktoré boli publikované v rokoch 2022 a 2023.

::

Právom kritizujeme mnohé nešváry, vyjadrujeme nespokojnosť, upozorňujeme na nespravodlivosť, na morálne bahno a krízu súčasnej politiky. Nemali by sme si však pritom zamieňať pojmy režim a štát. A mali by sme brať do úvahy to, že krízové javy nie sú špecifikom Slovenska či Slovenskej republiky. Kríza lomcuje veľkou časťou sveta!

Tak či onak, pozametajme si najprv pred vlastným prahom. Národ, ktorý má svoj štát, by mal byť šťastný. Žiaľ, my akoby sme to odmietali – vlastný štát i šťastie. Viac sa nám páči cudzina, azda preto tak nezodpovedne pristupujeme k voľbám. Niekedy mám pocit, že pod vplyvom propagandy a mediálnej manipulácie by sme boli schopní zvoliť do ktorejkoľvek funkcie aj cvičenú opicu.

Nedeľné slovo (318)

 

Pánov príchod

„Obrátil som sa, aby som pozoroval hlas, čo so mnou hovoril. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov a uprostred svietnikov kohosi, ako Syna človeka, oblečeného do dlhého rúcha a cez prsia prepásaného zlatým pásom... Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa svoju pravicu a povedal: Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia.“ (Zjv 1, 12–13, 17–18)

Kresťania očakávajú Kristov druhý príchod. Bude to príchod v sláve, na konci časov. Kristus príde, aby zavŕšil víťazstvo dobra nad zlom, bude súdiť živých i mŕtvych a každému dá odplatu podľa jeho skutkov a podľa toho, či prijal alebo odmietol Božiu milosť.

Na znak návratu

 

Ilustračná snímka: M. Š. Hradský

Michal Šimon Hradský

Keď cítim v duši bloyovský smútok,
naťahujem ruku,
celkom voľne,
k motúziku s korálikmi
z ďalekého mora.

Tam som po prvý raz
uvidel hviezdu.
Skvela sa modrokrásne
nad našou loďkou.

Tak zase uvidíme nebo,

stačí len
pozdvihnúť zrak

na znak návratu.

S pravdou von

 

Milan Hodál

Platový automat lekárov

Nuž tak poďme pekne-rúče s pravdou von,
porovnajme pacientov a lekárov.
Lekárovi každým rokom rastú výplaty
a pacient si každý rok zas viacej priplatí.

 

Na rybačke

Ryba nie je človek,
tvrdím, keď s ňou zvádzam boje.
Ako sa len bráni,
keď ju ťahám hore!

Ofsajd

 

Ján Grešák

Oliver sedel na tribúne a hrýzol si nechty. Okolo hučalo povzbudzovanie hráčov. Občas aj on hlasito zrúkol, a keď rozhodca zakročil proti „jeho“ mužstvu, strčil prsty do úst a začal hvízdať ako dáky rušeň.

„Prečo len nehrá Kubíček, prečo je tu ten drevený Mikula?“ hútal namosúrený. Teraz však náhle maličký Mikula šikovne zabehol za obranu, obohral brankára a elegantným pohybom poslal loptu do siete. Tá sa už len huncútsky usmiala na naľakaného gólmana, ktorý sa márne za ňou vrhal.

Oliver vyskočil zo svojho miesta, natiahol ruky k nebu a dal sa revať:

„Góóól... góóól! Góóól!“ S ním hučala celá tribúna. A on mával rukami, akoby dirigoval ten revúci orchester. Potom pričapil ruky na plecia pred ním sediaceho diváka:

„Pánečku, videli ste to? To je hráč! Klasa, skutočná svetová klasa!“