Bibliografia historika Martina Lacka

 

Martin Lacko: Bibliografia (1999–2026)

Vlastným nákladom, Modrová, 2026

V týchto dňoch významný slovenský historik PhDr. Martin Lacko, PhD. (*1976) vydal bibliografiu svojej doterajšej publikačnej činnosti. Okrem úvodu, v ktorom vysvetľuje dôvody, ktoré ho viedli k jej vydaniu, má deväť častí: 1. Knižné publikácie; 2. Štúdie; 3. Recenzie; anotácie, 4. Články, heslá, preklady; 5. Spomienky, rozhovory, materiály; 6. Kalendáre; 7. Skladané letáky; 8. Expertízna a posudzovateľská činnosť; 9. Rozhovory pre médiá.

Ako poznamenáva v úvode, táto biografia – súpis publikácií od roku 1999, teda od roku jeho promócie po štúdiu histórie na vysokej škole, až do roku 2026 – vzniká pri príležitosti jeho okrúhleho životného jubilea. Zahŕňa knižné publikácie, jeho vlastné aj tie, ktoré pripravil do tlače, je ich asi 89. Potom sú to vedecké štúdie, ktorých je približne 80, z toho jedenásť zahraničných. Recenzií a anotácií kníh iných autorov je 38. Odborných článkov, okrem tých čo boli publikované iba na internete, je 246.

Kolobežkári – nový postrach našich ulíc

 

Karol Dučák

V poslednom čase zaplavili naše ulice rôzne typy kolobežiek všetkých možných konštrukcií. Ide prevažne o elektrické kolobežky, ktoré sa stávajú našimi pomocníkmi, ale v nejednom prípade sú závažným ohrozením bezpečnosti chodcov.

Zo svojich detských liet si spomínam na iné kolobežky, na ktorých sme sa ako deti vozievali. Kolobežka, ktorú nám, deťom, kúpili rodičia pred zhruba sedemdesiatimi rokmi, bola vyrobená prevažne z dreva a kovových súčiastok bolo na nej minimum. Oproti tým dnešným mala niekoľko výhod. Predovšetkým nás nútila hýbať sa, pretože nemala vlastný pohon a do pohybu sme ju museli uvádzať my odrazmi nôh. Ostatne, to je pôvodný význam slova kolobežka. Aj podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka z roku 1997 je kolobežka „det. dvojkolesové vozidlo s kormidlom poháňané odrazom nohy“. Kolobežky z našich detských liet však mali, paradoxne, ešte ďalšiu výhodu oproti tým dnešným elektrickým: boli pomalšie, a teda neohrozovali natoľko chodcov.

Zápisník (19/2026)

 

Fragmenty a súvislosti

::

„Ľudská hlava váži aj päť kilogramov, takže nekonečné scrollovanie, pri ktorom sa nám predsúva ťažisko, deformuje krčnú chrbticu. Lekári radia pravidelne sa hýbať, správne dýchať a obmedziť používanie smartfónov... Fyzioterapeuti poukazujú na problém, ktorý ešte pred desaťročím nebol taký rozšírený – horný skrížený syndróm. Jeho príčinou môže byť takzvaný text neck, teda syndróm mobilného krku. Ten vzniká najmä v dôsledku dlhodobého predkláňania hlavy pri používaní mobilov či počítačov.“ (Eva Struhárňanská; Standard.sk)

Ukazuje sa, že moderné technické „vymoženosti“ sú škodlivé z viacerých hľadísk. Menia aj fyziologickú štruktúru ľudského mozgu. Významný česko-americký neurológ Martin Jan Stránský dlhodobo upozorňuje na riziká spojené s nadmerným používaním napríklad smartfónov, najmä u detí. Ako hovorí, je jednoznačne dokázané, potvrdené špeciálnymi meraniami, že dlhodobé napojenie na virtuálnu realitu spôsobuje psychické problémy a degradáciu, zakrpatenie rozumových a evolučných schopností.

Nedeľné slovo (360)

 

Určujúci faktor

„Milovaní, uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach, stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás. Robte to však skromne, s bázňou a s dobrým svedomím, aby sa tí, čo tupia váš dobrý život v Kristovi, zahanbili práve v tom, z čoho vás osočujú. Lebo je lepšie trpieť za dobré skutky, ak je to Božia vôľa, ako za zlé. Veď aj Kristus raz navždy trpel za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu. Bol usmrtený v tele, ale Duchom oživený. (1 Pt 3, 15–18)

„Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ Tieto Ježišove slová (Jn 8, 12) sú jasné a pochopiteľné azda každému. On dáva svetlo, vysvetlenie, objasnenie, smerovanie, vyústenie – dáva všetko.

Príbeh statočného majstra

 

Jozef Cíger Hronský: Andreas Búr Majster

Bratislava, Tatran, 1970

Martin, Matica slovenská, 2008

Po nedobrovoľnom odchode zo Slovenska v roku 1945 strávil J. C. Hronský niekoľko rokov v Taliansku. Bolo to ťažké obdobie jeho života, no ani vtedy neprestal literárne pracovať. Ako poznamenáva Ján Okáľ v spomienkovej knihe Výpredaj ľudskosti, Hronského známi vedeli o neuveriteľnej disciplíne, s ktorou tvoril: „Vedeli, že neuplynie deň, aby nepridal aspoň stranu-dve k dielu, ktoré práve písal, ale čo práve píše, to sa aj najbližší priatelia dozvedeli iba vtedy, keď dielo vyšlo.“ V spomenutom povojnovom období vznikol aj román Andreas Búr Majster.

Košeľa šťastia

 

Ján Grešák

Za čias kráľa Rašída žil v Perzii istý šľachtic, ktorý bol veľmi bohatý, ale smutný. Nič ho netešilo. Kým jeho bratia a priatelia chodili na poľovačky alebo na prechádzky, on ostával doma sám.

Jedného dňa prišiel k nemu akýsi cudzinec. Bol to starý bradatý mudrc a opýtal sa šľachtica:

„Chceš nájsť šťastie?“

„Áno, chcem,“ povie šľachtic.

„Poznám jeden prostriedok.“

„Hovor rýchlo!“

„Nuž, je to jednoduché: obleč si košeľu nejakého šťastného človeka a budeš tiež šťastný.“

Zápisník (18/2026)

 

Fragmenty a súvislosti

::

„Denník SME získal dokumenty, ktoré zobrazujú transakcie na účte občianskeho združenia Projekt Fórum Marty Šimečkovej. (...) Vyplývajú z nich dva závery. Prvým je prístup Šimečkovej k riadeniu vlastného združenia. Druhým sú zásadné nezrovnalosti vo financovaní a nové podozrenia, že v Projekte Fórum skutočne mohlo dochádzať k zneužívaniu štátnych dotácií. (...)

Matka opozičného lídra nemala niekoľko rokov bankový účet pre početné exekúcie. (...)