| Ilustračná snímka: Ján Maršálek |
Mala som sny, čo siahli na nebo,
túžba svätá očarila môj svet
a iný nemohol doň vojsť.
V kúte izby však tikal starý čas,
tik-tak, tik-tak,
netušila som, aký plán ukul bes.
Ja svoje túžby po čistej kráse
Kristovmu srdcu chcela som dať,
chcela som chudobu, čistotu, poslušnosť,
naveky rehoľné rúcho obliekať.
Veniec i závoj biely nedočkali sa slávneho
dňa.
Namiesto toho rozbitá brána, rozbité sny —
v mene zákona zatýkam!


