 |
| Karol Dučák |
Farár Pellegrini, správca miestnej farnosti,
vstupuje do chrámovej lode, aby skontroloval výzdobu kostola pred nedeľňajšou
slávnosťou. Do nedele je ešte čas, ale on nerád necháva veci na poslednú
chvíľu.
Dom Boží je takmer prázdny, iba zopár starých
ľudí sa modlí v laviciach, no vtom ktosi energicky otvára vstupné dvere
a vchádza do chrámu. Chvíľu sa opatrne rozhliada, potom zamieri ku
kňazovi. Otec Pellegrini si zvedavo obzerá neznámeho. Nespomína si, žeby tu
tohto človeka už niekedy videl. Je to vysoký, dobre stavaný muž, odetý
v čiernej koženej bunde a rifliach. Jeho odev nevzbudzuje sympatie, zato
jeho tvár, poznačená starosťami, je celkom sympatická.
„Pochválený buď Ježiš Kristus,“ pozdraví
neznámy.
„Naveky, amen,“ odzdraví kňaz a potom
pokračuje: „Čo môžem pre vás urobiť?“
„Otče Pellegrini, prosím vás, vyspovedajte
ma!“ nalieha neznámy muž.
Kňaz evidentne nie je práve nadšený, ale
neznámy nalieha: „Prosím vás, je to veľmi súrne. Verte mi, že to neznesie
odklad.“