Fragmenty a súvislosti
::
„Politický boj sa zmenil nie na súboj
programov a ideí, ale niekedy doslova na snahu o úplnú elimináciu politického
protivníka, či už jeho kriminalizáciou alebo dokonca fyzickou likvidáciou.“
(Anton Hrnko; SKsprávy.sk)
Politika založená na nenávisti nikdy nepovedie k dobrým výsledkom. K ničomu dobrému nevedie ani argumentácia typu „lebo Mečiar, lebo Kotleba, lebo Fico“...
 |
| Milan Hodál |
Svet je zas v plameňoch,
mocou spití vandali
odpálili rozbušku,
do živého zaťali.
Veď v tretej svetovej
všetci prehráme.
Tak prečo meniť
pluhy na zbrane?!
A utrpenie
zo dňa na deň rastie.
Na raketách veru
nepriletí šťastie.
Len nárek detí,
nárek matiek...
Taký je opis
vojny v skratke.
Namiesto teplých slov
spaľujú nás plamene.
Tak už to býva,
keď lásku vyháňame zo Zeme…
 |
| Martin Lacko |
V januári 2026 prepustili politického
väzňa Mariána Magáta, ktorý si odpykal štyri roky – z toho tri vo väzbe – za vydanie knihy, v ktorej hodnotil históriu inak, ako je
politicky žiaduce.
Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) už
tretí rok beží kauza bývalého pedagóga Technickej univerzity v Košiciach
80-ročného docenta Jána Dudáša, ktorého ŠTS odsúdil na nepodmienečný trest za
to, že si ako vedec dovolil uvažovať nad definíciou pojmu „holokaust“.
Napokon, najväčšiu pozornosť púta proces s aktivistom Danielom Bombicom. Za výroky na adresu progresívnych novinárov či na margo novodobého globálneho božstva – kovidu a vakcín – je už jedenásť mesiacov vo väzbe, odsúdený bol (podmienečne a zatiaľ neprávoplatne) na tri roky, pričom prokurátor požadoval až osem rokov. Zločinu sa mal dopustiť aj citovaním tzv. protokolov sionských mudrcov – brožúry, ktorá u nás vyšla ešte za prvej ČSR, potom v roku 1991, za V. Havla, a je dostupná v knižniciach. Znalec aj prokurátor navrhovali, aby už citácie z nej boli kvalifikované ako „založenie zločineckej skupiny“. A to sú už nehorázne manipulácie, pri ktorých by sa mali ozývať aj organizácie bývalých politických väzňov. Tzv. ľudskoprávne mimovládky kričia len pokiaľ ide o väzňov v Rusku či v Číne, no ak ide o politických väzňov doma, sú ticho.
Martin Lacko (zost.): Deportácie Slovákov do ZSSR (Príbehy z rokov
1945–1953)
O. z. Múzeum ozbrojených zložiek 1939–1945, Partizánske, 2026
K tragickým udalostiam, ktoré postihli tisíce
občanov Slovenska v 20. storočí, patria aj deportácie do sovietskych gulagov.
Dotýkali sa vojnových zajatcov, ale aj civilistov, ktorí boli násilne
odvlečení, často na základe falošných obvinení, a využívaní na otrocké práce v
trestaneckých táboroch.
Tematike osôb zavlečených do sovietskych
gulagov bola venovaná pozornosť na začiatku deväťdesiatych rokov, keď ešte žili
pamätníci a keď fungovala aj stavovská organizácia odvlečených: Slovenská
asociácia násilne odvlečených do ZSSR orgánmi NKVD.
Najviac osôb bolo odvlečených z východného Slovenska. V súčasnosti po vymretí posledných svedkov o tejto problematike takmer vôbec nepočuť. Aj preto treba privítať iniciatívu historika Martina Lacka, ktorý zostavil knižnú publikáciu Deportácie Slovákov do ZSSR a v nej ponúka súbor autentických svedectiev siedmich odvlečených.
Fragmenty
a súvislosti
::
„Každý hovorí o pravde,
o slobode, o právach človeka, ale každý myslí na čosi iné. Nevieme sa
dohodnúť. Pri koreni tohto zmätku je hriech – druhých i náš. Hriech nás
ohrozuje viac, než sme si mysleli. Ohrozuje našu civilizáciu, ktorá sa chce
zaobísť bez Boha...“ (Ján Chryzostom Korec: Nad Starým zákonom; Bratislava,
Lúč, 2007)
Svet bez Boha, to je vlastne peklo na zemi. Babylonské pomätenie. Staroveký Babylon síce patrí minulosti, no jeho tieň akoby padal aj na súčasnosť – máme tu ozajstný babylon takmer vo všetkom: neporiadok vo vzťahoch, chaos v myslení, zmätok v hierarchii hodnôt, informačnú hmlu a klamoreč, ktorá nás odvádza od porozumenia a dohody.
 |
| Ilustračná snímka: Ján Grešák |
Sny snežia
a deň svetlo kráti
ráno je bližšie k noci
tma sa rozmotáva
samota bodá do kostí
pomedzi biele vločky
až k hrobom starcov
brodia sa myšlienky
z prastarých snov
stopa v snehu neutají
onemené vzdychy
kamkoľvek vkročíš
slza tíško drieme
z oblakov dávnej pamäti
snežia sny
večná soľ zeme
Jozef Cíger Hronský: Zažíhanie svetiel
Bratislava, Národné literárne centrum, 1996
Pod názvom Zažíhanie svetiel vyšiel
knižne súbor dvadsiatich článkov, ktoré boli pôvodne publikované časopisecky
v krajanskom periodiku Slovák v Amerike, a to na prelome
rokov 1959 a 1960. Jozef Cíger Hronský (1896–1960) ich písal na sklonku
života, predstavujú teda v istom zmysle jeho tvorivý testament, osobný
odkaz rodákom a vôbec ľuďom dobrej vôle.
Jednotiacim prvkom týchto úvah je motív zažínania svetla a zaháňania tmy, čo potvrdzuje aj sprievodné motto: Lepšie zažať svetielko, ako preklínať tmu. V tomto duchu autor rozvíja témy a otázky slovenskosti, slovenskej kultúry a národného bytia. Zdôrazňuje význam a dôležitosť pozitívnej činnosti: „Na robotu v národe netreba sa mnoho chystať, netreba mnoho mudrovať. Keď budeš mudrovať, aj iní budú mudrovať, keď začneš robiť, aj iní budú robiť.“