Nedeľné slovo (365)

 

Nebeské kráľovstvo

„Ježiš povedal zástupom: Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi. Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju. A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.“ (Mt 13, 44 – 50)

Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu neoceniteľnej hodnoty. Oplatí sa všetko predať, všetkého sa vzdať, aby sme ho získali.

O referende po referende

 

Karol Dučák

Slovensko už pomaly zabúda na trápne referendum o doživotnej rente pre premiéra Roberta Fica a obnovení Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, ktoré sa uskutočnilo 4. júla 2026. Toto referendum, ktoré „spískala“ mimoparlamentná strana Demokrati, ani nemohlo dopadnúť inak. Ja sám som ako predseda jednej z okrskových volebných komisií vo Vranove nad Topľou zaznamenal rekordne nízku účasť – 7,25 percenta. Z 800 oprávnených voličov prišlo k urnám iba 58.

Toto referendum znovu potvrdilo bezvýchodiskovosť súčasnej politickej situácie v SR, ktorá poškodzuje záujmy väčšiny obyvateľov krajiny. Podľa čl. 98 ods. 1 platnej Ústavy SR totiž môžu byť výsledky referenda platné len v prípade, ak by sa referenda zúčastnilo viac ako 50 percent oprávnených voličov a ak by bolo prijaté rozhodnutie, na ktorom sa zhodlo viac ako 50 percent účastníkov referenda.

Kanonierka liberálov

 

Kreslí a píše Andrej Mišanek

Z Tátokrajiny beštia,
nemilosrdná, podlá,
protislovenské médiá
reprezentovať hodlá!

 

Zápisník (29/2026)

 

Fragmenty a súvislosti

::

„Švédsko bolo európskym laboratóriom pre bezhotovostnú spoločnosť. V každodennom živote zvyčajne stačili bankové karty alebo Swish, miestny systém mobilných platieb. Od parkovacích lístkov až po supermarkety, kostoly a kaviarne – takmer všetko sa platilo elektronicky. Od 1. júla sa krajina začala uberať opačným smerom. Potraviny a lekárne s obsluhovanými pokladňami musia opäť prijímať hotovosť. Banky sú povinné zabezpečiť, aby boli naďalej k dispozícii vklady a výbery hotovosti. Pre krajinu, ktorá dlho považovala ‚zmiznutie‘ hotovosti za symbol pokroku, táto zmena znamená významný obrat.“ (Rene Rabeder; Standard.sk)

Zmúdrenie?

Nedeľné slovo (364)

 

Myšlienka na Boha

„Okrem teba niet iného Boha, ktorý by sa staral o všetko, aby si musel dokazovať, že nesúdiš nespravodlivo. Veď tvoja sila je základom spravodlivosti a to, že si Pánom všetkého, robí ťa zhovievavým ku všetkému. Svoju silu ukazuješ vtedy, keď neveria v tvoju zvrchovanú moc, a pranieruješ opovážlivosť tých, čo ju poznajú. Ty, panovník mocný, súdiš láskavo a spravuješ nás veľmi zhovievavo; veď ti stačí len chcieť a máš moc poruke. Takýmto počínaním si poučil svoj ľud, že spravodlivý človek má byť ľudský; a svojim synom si dal dobrú nádej, že po hriechu dávaš príležitosť na pokánie.“ (Múd 12, 13+16–19)

Bez úcty k Bohu niet úcty k človeku. Dôstojnosť ľudskej osoby je odvodená od nášho Stvoriteľa. Človekovi dneška sa to možno ťažko počúva – neverí tomu, lebo neverí už takmer ničomu.

Sokrates a demokracia

 

Sokrates

Už starogrécky filozof Sokrates (asi 469–399 pred Kr.) kritizoval demokraciu. Nedostatky fungovania tohto režimu prirovnával k lodi, ktorú riadi kapitán, a položil otázku:

– Čo je lepšie: keď loď riadi skúsený námorník, alebo náhodný pasažier, ktorého si vyberieme?

 

Spracoval Ján Grešák

::

Prečítajte si: Sokrates a klebety.

Eloi, Eloi...

 

Martin Jančuška

Na začiatku bol telefonát. Volal mi z Ružomberka môj vzácny priateľ Pavel Mojto.

„Maroš, poznáš príbeh Munkovcov?“

„Poznám.“

„A vieš, že bola o nich napísaná kniha?“

„Neviem.“

„Tak ti ju pošlem.“

Ako by som nepoznal ten príbeh, ktorý – dá sa povedať častejšie ako len občas – rezonuje v mojej mysli a nemôžem sa pritom zbaviť mnohých otázok, často i veľmi bolestných; a pýtam sa nášho trojjediného Boha: prečo?

A potom sa mu ospravedlňujem: staň sa vôľa Tvoja. So skonom Munkovcov sa ťažko vyrovnávam a asi i do poslednej chvíle života na tejto zemi sa s ním vnútorne nevyrovnám. Život všetkých štyroch mi totiž tak prirástol k srdcu, že sa stali mojimi najlepšími priateľmi a neželám si nič iné, len aby mi Všemohúci, keď raz opustím túto zem, dovolil s nimi sa stretnúť. Tieto slová budú možno niektorí pokladať za nenormálne, ale taká je pravda.