V končiacom sa kalendárnom roku sme si mohli pripomenúť dve výročia
súvisiace s osobnosťou básnika Svetloslava Veigla: stodesiate výročie jeho
narodenia a pätnáste výročie úmrtia.
Svetloslav (Ferdinand) Veigl sa narodil 24.
decembra 1915 v Horňanoch. Bol najmladším z ôsmich súrodencov. Už ako
gymnazista sa prihlásil do noviciátu a stal sa františkánom.
V kláštore prijal nové meno – Clarus, v poslovenčenej podobe
Svetloslav, ktoré potom používal aj ako literárny autor. Za kňaza bol vysvätený
v roku 1940. Knižne debutoval básnickou zbierkou Cestami vetrov
(1938) a po nej mu s menšími či väčšími prestávkami vychádzali ďalšie
zbierky poézie. Pravda, žiada sa poznamenať, že tie najdlhšie prestávky boli
vynútené okolnosťami, nepriazňou zo strany komunistickej moci, a tak po
zbierke Volanie z diaľky (1946) nasledovala až v roku 1968
knižka poézie Mesto na návrší a potom v roku 1988 zbierka Pred
ružou stojím nemý. Natrvalo sa básnik odmlčal 17. februára 2010, keď si ho
Pán života a smrti povolal k sebe.

