Umenie

 

Ilustračná snímka: Ján Maršálek

Milan Hodál

Pravá láska, to je sila.
Každý o nej tajne sníva.        

Najnežnejšia slabika.
V každej básni vyniká.

S ňou nič nie je ďaleko.
Z takej bývaš namäkko.

A len ťažko hľadáš slová.
Symfónia. Osudová...

Hudba, čo tak krásne znie.

Milovať je umenie…

Je rozhodnuté

 

Ilustrácia: Andrej Mišanek

(O darovaní vojenskej techniky)

Milan Hodál

Nespôsobil žiadnu škodu
ten náš Jarino.
To sa len nám, nevedomým,
čosi také marilo.

A tak už len otázka
vo vzduchu kdesi visí.
Dokedy sa u nás budú
zahrávať s mačkou myši?!

Katolícka cirkev v Afrike včera, dnes a zajtra (2)

 

Karol Dučák

Novú veľkú kapitolu christianizácie Afriky otvorili prieskumné misie portugalských moreplavcov, ktorí od roku 1434 podnikali expedície pozdĺž západného pobrežia afrického kontinentu smerom na juh v snahe objaviť najjužnejšie oblasti západného pobrežia Afriky a zhruba od polovice 15. storočia sa Portugalci zamerali na objavenie cesty do Indie oboplávaním Afriky. Tieto výpravy boli síce motivované obchodnými záujmami Európanov, ale popritom umožnili aj rozvoj misionárskych aktivít.

Misiu Cirkvi však negatívne poznamenalo mnoho protirečení, napríklad obchod s otrokmi, ktorý vykonávali ľudia, nazývajúci sa kresťanmi. Misijné aktivity františkánov, dominikánov, neskôr aj kapucínov a jezuitov sa uskutočňovali pod tzv. patronátnym systémom. V prípade západného pobrežia Afriky to znamenalo, že patronát nad misiami mali portugalskí monarchovia, ktorých prioritou boli politické záujmy a misijná činnosť bola len druhoradou záležitosťou.

Pojmy a dojmy

 

V hovorovej reči sa občas stretneme so slovným spojením „nepleť si pojmy a dojmy“ (inak povedané: nezamieňaj významy, nemýľ sa, neprekrucuj pravdu...). Ide o upozornenie, výzvu či pripomenutie pravého významu nejakej reálie. Apel na uznanie pravdy.

Takýto apel treba adresovať aj tým, ktorí si pletú pojmy „progres“ a „progresivizmus“. Pretože je zjavné, že žijú v omyle, v nevedomosti alebo zaťatosti.

Progres je synonymom slova pokrok. Môžeme povedať: progresívne rovná sa pokrokové. (Otázku, čo je a čo nie je skutočný pokrok, dajme teraz bokom.)

Zápisník (5/2026)

 

Fragmenty a súvislosti

::

„Verejný dlh niektorých štátov Európskej únie v roku 2025 (% HDP): Grécko 151 percent, Taliansko 138 percent, Francúzsko 116 percent, Slovensko 63 percent; priemer v EÚ 81,8 percenta.“ (Zdroj: Slovenské národné noviny č. 2/2026, s. 9)

V politických aj mediálnych debatách sa dnes pestuje demagógia, jednostrannosť, manipulatívnosť, klamanie... Dôležité sú však fakty.

::

„Podobne ako v roku 1989 aj dnes prežívame globálnu zmenu. Vtedy sme boli optimistickejší, dnes sme skeptickejší, ale v niečom je to podobné. Vtedy končil a i dnes končí svet, ktorý pre svoje chyby a protirečenia nedokáže pokračovať. Vtedy to bol sovietsky komunizmus, dnes hegemónia Západu s jej vojnami.“ (Vladimír Palko; Marker.sk)

Vladimír Palko patrí v súčasnosti medzi najlepších politických komentátorov. Jeho názory si treba všímať.

Eben Ezer

 

Ilustračná snímka: PriestorNet

„Vtedy Samuel vzal skalu, postavil ju medzi Masfou a Šenom a dal jej meno Eben Ezer (Kameň pomoci) a povedal: Potiaľto nám pomáhal Pán.“ (1 Sam 7, 12)

Dom našej viery na skale stojí,
drží ho mocná Pánova ruka –
opora naša, posila v boji,
vždy svojim verným záchranu núka.

Náš Boh je veľký, dúfame v neho,
on je tou skalou, základom sveta,
ideme k nemu s láskou a nehou,
vedie nás túžba krásna a svätá.

Hospodin, Boh náš, Zákon nám dáva,
tak ako on chce, len tak sa stane,
pomoc je uňho – záchrana, sláva,
prosíme preto: zmiluj sa, Pane!

Záštita mocná: Eben Ezer.
Pánova sila nemá medze!
Zo skaly tryská voda nová,
ožíva kameň prúdom Slova.

Ján Maršálek

Katolícka cirkev v Afrike včera, dnes a zajtra (1)

 

Karol Dučák

Afrika patrí medzi najstaršie kresťanské kontinenty. Pochádza odtiaľ veľa svätcov. Dôležité je uvedomiť si, že biblické krajiny sa nachádzajú len na dvoch kontinentoch a jedným z nich je práve Afrika. Ježiš Kristus sa síce narodil ako Ázijčan a väčšinu svojho života prežil v Ázii, kde je najviac biblických krajín, ale v útlom detstve náš Spasiteľ prežil niekoľko rokov v Egypte na africkom kontinente. 

Egypt zohral veľmi dôležitú úlohu v Božom pláne spásy, ako to dosvedčuje aj Sväté písmo v textoch Starého i Nového zákona. Egyptskej zeme sa dotýkali nohy nášho Spasiteľa Ježiša Krista aj jeho matky Márie a adoptívneho otca Jozefa ešte pred vznikom Cirkvi. Už krátko po Ježišovom narodení musela Svätá rodina ujsť do Egypta, pretože bol ohrozený život Božieho Dieťaťa, ktoré chcel zabiť kráľ Herodes. Svätá rodina teda od útleho Ježišovho detstva poznávala egyptskú krajinu.

V Matúšom evanjeliu čítame, že po odchode mudrcov od východu „sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: ‚Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.‘ On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta“ (Mt 2, 13–14).