Historik František Vnuk oslávil sto rokov života

 

F. Vnuk (vpravo) s V. Mečiarom a autorkou článku

Nikto nie je doma prorokom. Táto známa Kristova veta mi napadá v súvislosti s nevšedným životným jubileom Františka Vnuka a mlčaním slovenskej historickej obce, či už Historického ústavu SAV, na slovenských univerzitách, o ÚPN nehovoriac.

F. Vnuk oslávil 8. apríla v dobrom duševnom zdraví sto rokov života. Zažil ešte národné pozdvihnutie i ekonomický rozvoj počas prvej Slovenskej republiky. A patril do obrovskej emigračnej vlny, ktorá odišla po druhej svetovej vojne. Vtedy utekala veľká časť národne uvedomelej slovenskej inteligencie pred komunistickým režimom, ktorý sa tu etabloval na neuveriteľných štyridsať rokov. 

Akú zmenu potrebujeme

 

Poniektorí to odmietajú uznať, ale je to fakt – ako spoločnosť sme v kríze. Jej príznaky sa, pochopiteľne, prejavujú i v spôsobe verejnej diskusie. Dnes sa mnoho hovorí o boji proti korupcii, ale nehovorí sa o spravodlivosti, mnoho sa hovorí o odbornosti, ale málo o čestnosti, do omrzenia sa omieľa téma telesného zdravia, pritom zdravie duše sa trestuhodne zanedbáva. Asi najviac a najhlasnejšie sa reční o reformách a o pokroku. Predstavou neprestajného pokroku sme priam posadnutí, pochybujúcich a váhajúcich nemilosrdne biľagujeme ako tmárov a zaostalcov. A každý, kto sa dostal k nejakej funkcii, sa dnes zo všetkých síl oháňa zástavou reforiem.

Zápisník (14–15/2026)

 

Fragmenty a súvislosti

::

„Kresťania sú najviac prenasledovanou náboženskou skupinou na svete. A situácia sa nezlepšuje takmer nikde, naopak, intenzita v posledných rokoch narastá.“ (Marián Špacai: Množia sa aj agresívne útoky; Katolícke noviny č. 13/2026)

Ak sa chceme starať o vzdialený svet, tak v prvom rade by nás malo zaujímať postavenie kresťanov v tej-ktorej krajine, aby sme konali pokiaľ možno v ich prospech, a nie proti nim.

Nedeľné slovo (358)

 

Viera vzácnejšia ako zlato

„Vás Božia moc vierou chráni pre spásu, ktorá je pripravená zjaviť sa v poslednom čase. Preto sa radujete, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky, aby vám vaša vyskúšaná viera, omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom, bola na chválu, slávu a česť vtedy, keď sa zjaví Ježiš Kristus.“ (1 Pt 1, 5–7)

Viera nám slúži ako ochrana, ako ochranný štít a tiež ako prostriedok na dosiahnutie milosti. Prostredníctvom viery v nás pôsobí Božia moc, aby sme boli pripravení prijať spásu.

Život je boj a radosť

 

Knut Hamsun: Požehnanie zeme

Bratislava, Slovenský spisovateľ, 1976

Nórsky spisovateľ Knut Hamsun (1859–1952) dostal za román Požehnanie zeme, s prihliadnutím na celé jeho dovtedajšie dielo, Nobelovu cenu. Kniha o „ľuďoch pustatiny“, žijúcich v spätosti s prírodou, tvrdo pracujúcich, obrábajúcich zem a tešiacich sa z jej plodov, zaujala mnohých čitateľov a i dnes je čitateľsky príťažlivá ako oslava roľníckej práce, usilovnosti, trpezlivosti i vynaliezavosti a nezlomnosti.

Hlavnou postavou románu je Izák – muž prostý a statočný, tvrdý, no so srdcom dieťaťa, muž stojaci pevne na zemi, ktorú kultivuje a ktorá ho živí, muž spokojný so svojím osudom: „Izák kráča po poli a seje, postavou je to ozruta, peň. Kráča v doma tkaných šatách, vlna je z jeho vlastných oviec, čižmy z jeho vlastných teliat a kráv. Kráča zbožne, s holou hlavou, seje... Vyšiel z minulosti, ktorá ukazuje do budúcnosti, je to muž z prvých čias obrábania zeme, poľnohospodár starý deväťsto rokov, a pritom muž súčasnosti.“

Jubilant František Vnuk

 

František Vnuk

Krátko po tohtoročnej Veľkej noci dožíva sa v ďalekej Austrálii svojej stovky pravdepodobne najznámejší a zároveň najplodnejší slovenský historik, autor takmer štyridsiatich kníh a asi troch tisíc článkov a štúdií František Vnuk.

Je rodákom z Tekova, z obce Červený Hrádok (niekdajší Verešvár), kde sa narodil 8. apríla 1926. Po maturite na gymnáziu v Zlatých Moravciach (1946) nastúpil na Vysokú školu banícku v Ostrave. Vidiac zhoršujúcu sa situáciu po tzv. Víťaznom februári, čistky na fakulte, rozhodol sa emigrovať. Najprv sa prebíjal v Rakúsku a Nemecku. Keďže USA azyl politickým utečencom neposkytovali, bol nútený usadiť sa v Austrálii.

Po tvrdých robotníckych začiatkoch absolvoval štúdium metalurgie na univerzite v Adelaide. Pokračoval tu ako asistent, získal docentúru a potom prednášal až do odchodu na dôchodok (1985). Kým rozum ho ťahal k technickým vedám, srdce k vedám spoločenským, najmä k histórii. V Adelaide vyštudoval aj históriu a politické vedy (1955–1960). V ďalších desaťročiach svoj výskum zameral na slovenské dejiny 20. storočia, osobitne na roky 1938 až 1945, ktoré boli domácou marxistickou historiografiou najviac prekrúcané.

Zopár drobností

 

Milan Hodál

Očista justície

Ako vyviesť súdnu moc
z marazmu a krízy?
Na niektoré persóny
treba zobrať zmizík...

 

V našom humne

Zákon, ten je pre nás svätý!
počuť často v našom humne.
Ale prax nám ukazuje,
že sa myslí zákon džungle.