Zápisník (26/2026)

 

Fragmenty a súvislosti

::

„Progresívci majú jednu čarovnú vlastnosť. Dokážu úspešne utekať pred realitou. A keď ich dobehne, nič sa nedeje. Utečú o ďalší krok ďalej. Sú celoživotne na úteku pred priznaním pravdy. A ten malý krok, ktorým si zakaždým udržujú odstup od reality, nazývajú pokrok. Pokrokové myslenie. Takto to s nimi vyzerá nielen pri migrácii, ale prakticky pri všetkých zlomových témach a heslách. ‚Skrotíme otepľovanie.‘ ‚Vakcína je sloboda.‘ ‚Ukrajina zvíťazí.‘ Nič z toho nikdy neplatilo a ani nemohlo platiť. To ich však nevyrušuje.“ (Dag Daniš; Marker.sk)

Výstižný komentár! Ale bolo by vhodnejšie namiesto slova „progresívec“ používať pomenovanie „progresivista“ – podľa vzoru „komunista“.

Občas sa bojím...

 

Milan Hodál

Milan Hodál

Občas sa bojím
o všetko živé
o nové ráno
o to čo príde
Často ma ľaká
slovíčko: zrada!
Namiesto vzletu
svet vtedy padá

Mám zvláštny pocit
že stíchnu básne
a s nimi všetko
čo bolo krásne…
Najviac sa bojím
o zdravý rozum
Meníme postoj
na lacnú pózu

Z dejín Novohradu

 

Peter Fízeľ: Krátke dejiny farností Novohradu pod správou Rožňavskej diecézy

Stará Halič, Priatelia histórie Novohradu o. z., 2024

Napriek tomu, že ľudia už prestávajú čítať, stále vychádza množstvo kníh. Či už ladených komerčne, povrchných, ale aj kvalitných. O tých sa, žiaľ, čitateľ nedozvie a ak áno, tak neraz len náhodou. Ani zo stránok Katolíckych novín. Tie totiž vraj recenzujú len knihy vydané Spolkom sv. Vojtecha (!). Cirkevná tlačová tribúna tak vytláča všetky ostatné, aj kvalitné publikácie do tzv. šedej zóny.

Neprofesionálny historik Peter Fízeľ zo Starej Haliče nedávno pripravil veľkú publikáciu (312 strán) o dejinách farností v Novohrade. Tento región ostal po vzniku ČSR v roku 1918 rozdelený; juh sa dostal do Maďarska a s ním aj 60 tisíc tamojších Slovákov, ktorí sa následne v maďarizačnom mori utopili. Či presnejšie – boli utopení. Maďarsko vôbec sa stalo veľkým cintorínom Slovákov.

Slovenská politika sa už pridlho krúti okolo Roberta Fica

 

Karol Dučák

Nie som prívrženec a volič Roberta Fica a mám zásadné výhrady k niektorým jeho postojom a činom, ale jedným dychom dodávam, že víťazstvo súčasnej vládnej koalície v parlamentných voľbách v roku 2023 bolo pre Slovenskú republiku (SR) víťazstvom menšieho zla. Ak by totiž zvíťazila súčasná politická opozícia, Slovensko by postihla pohroma, ktorej dosah si nedokážem ani len predstaviť. Isté však je, že politický život na Slovensku sa už veľmi dlho krúti okolo Roberta Fica, a to začína byť veľkým problémom pre obyvateľov SR.

Zápisník (25/2026)

 

Fragmenty a súvislosti

::

„Viac ako 10 rokov po slávnom vyhlásení Angely Merkelovej ‚Wir schaffen das!‘ (Zvládneme to!) prijal Európsky parlament nariadenie, ktoré umožňuje zriaďovanie centier na navracanie migrantov v tretích krajinách. Schválenie nariadenia o navracaní Európskym parlamentom, ktoré posilňuje schopnosť Únie vyhostiť nelegálnych migrantov, sprevádzali výkriky ‚Pošlite ich späť!‘, čo symbolizuje definitívny posun v postojoch k migrácii v európskej politike.“ (Jason Osborne; Standard.sk)

Prichádzajú k rozumu. Žiaľ, neskoro.

Časy v nečase

 

Ilustračná snímka: Ján Grešák

Ján Grešák

(Ne)ľudské srdcia

Veľa je ľudí
bez srdca

a veľa ľudských sŕdc
bez človeka

 

Jozef a Mária

Aj v tom treťom tisícročí
im tie časy nastali

v našom vnútri
nieto miesta
musia hľadať
v maštali

Stav nehnuteľných kultúrnych pamiatok na Slovensku šokuje

 

Karol Dučák

V nedeľu popoludní 7. júna 2026 sme s manželkou pobudli istý čas v mestskom parku neďalekého Strážskeho, do ktorého je to z nášho bydliska vo Vranove nad Topľou asi 14 kilometrov. Tento park je svojou rozlohou najväčším mestským parkom v okrese Michalovce a na jeho území sa nachádza vzácna flóra. Ide o typický feudálny park s výmerou 14,80 ha, ktorý leží v regióne Horný Zemplín a bol založený na konci 19. storočia.

Park je úchvatný a my sme v ňom strávili príjemné chvíle, ale celkový dojem pokazil pohľad na pustnúci kaštieľ v areáli parku, ktorý dala postaviť v roku 1901 rodina Szécsenyiovcov. Toto šľachtické sídlo bolo po druhej svetovej vojne prestavané a slúžilo ako škola. Kaštieľ dlhé roky spravovalo Stredné odborné učilište poľnohospodárske v Strážskom a objekt sa časom sa dostal do vlastníctva Košického samosprávneho kraja (KSK). Situácia sa zmenila, keď Stredné odborné učilište poľnohospodárske sústredilo výučbu študentov do hlavnej školskej budovy na Mierovej ulici v Strážskom a secesnú budovu kaštieľa už nepotrebovalo.