Príbeh zdevastovanej fabriky má pokračovanie

 

Karol Dučák

Nie je to tak dávno, niečo vyše roka, čo bol v PriestorNete uverejnený môj článok Na „priveľké oči“ českého investora doplatilo veľa Slovákov. Šlo o príbeh podniku Bukóza Holding, a. s. vo Vranove nad Topľou, ktorý po siedmich desaťročiach pôsobenia skončil koncom roka 2024 svoju produkciu a momentálne je v konkurze. Posledné podanie v konkurznom konaní sp. zn. 5K/15/2024 je zo dňa 13. 1. 2026.

Lenže príbeh skrachovaného podniku sa paradoxne dodnes neskončil. Zdevastovaný podnik akoby nemal svojho majiteľa a je sústavne cieľom nájazdov novodobých barbarov. Zlodejské bandy húfne rozkrádajú medené káble, železo, kovy, prakticky všetko, čo sa z nefunkčnej fabriky dá ukradnúť a speňažiť.

Zápisník (6/2026)

 

Fragmenty a súvislosti

::

„Podľa analýzy, ktorú 14. januára zverejnila organizácia Open Doors, sa počet kresťanov žijúcich v podmienkach vysokého alebo extrémneho prenasledovania zvýšil v roku 2025 na viac ako 388 miliónov. Predstavuje to nárast o 8 miliónov v porovnaní s prechádzajúcim rokom. V praxi to znamená, že každý siedmy kresťan na svete čelí vážnej diskriminácii, tlaku alebo násiliu za svoju vieru.“ (Katolícke noviny č. 4/2026, s.11)

Dajme si to do súvisu s našimi problémami a pseudoproblémami. Čo trápi nás?!

Umenie

 

Ilustračná snímka: Ján Maršálek

Milan Hodál

Pravá láska, to je sila.
Každý o nej tajne sníva.        

Najnežnejšia slabika.
V každej básni vyniká.

S ňou nič nie je ďaleko.
Z takej bývaš namäkko.

A len ťažko hľadáš slová.
Symfónia. Osudová...

Hudba, čo tak krásne znie.

Milovať je umenie…

Je rozhodnuté

 

Ilustrácia: Andrej Mišanek

(O darovaní vojenskej techniky)

Milan Hodál

Nespôsobil žiadnu škodu
ten náš Jarino.
To sa len nám, nevedomým,
čosi také marilo.

A tak už len otázka
vo vzduchu kdesi visí.
Dokedy sa u nás budú
zahrávať s mačkou myši?!

Katolícka cirkev v Afrike včera, dnes a zajtra (2)

 

Karol Dučák

Novú veľkú kapitolu christianizácie Afriky otvorili prieskumné misie portugalských moreplavcov, ktorí od roku 1434 podnikali expedície pozdĺž západného pobrežia afrického kontinentu smerom na juh v snahe objaviť najjužnejšie oblasti západného pobrežia Afriky a zhruba od polovice 15. storočia sa Portugalci zamerali na objavenie cesty do Indie oboplávaním Afriky. Tieto výpravy boli síce motivované obchodnými záujmami Európanov, ale popritom umožnili aj rozvoj misionárskych aktivít.

Misiu Cirkvi však negatívne poznamenalo mnoho protirečení, napríklad obchod s otrokmi, ktorý vykonávali ľudia, nazývajúci sa kresťanmi. Misijné aktivity františkánov, dominikánov, neskôr aj kapucínov a jezuitov sa uskutočňovali pod tzv. patronátnym systémom. V prípade západného pobrežia Afriky to znamenalo, že patronát nad misiami mali portugalskí monarchovia, ktorých prioritou boli politické záujmy a misijná činnosť bola len druhoradou záležitosťou.

Pojmy a dojmy

 

V hovorovej reči sa občas stretneme so slovným spojením „nepleť si pojmy a dojmy“ (inak povedané: nezamieňaj významy, nemýľ sa, neprekrucuj pravdu...). Ide o upozornenie, výzvu či pripomenutie pravého významu nejakej reálie. Apel na uznanie pravdy.

Takýto apel treba adresovať aj tým, ktorí si pletú pojmy „progres“ a „progresivizmus“. Pretože je zjavné, že žijú v omyle, v nevedomosti alebo zaťatosti.

Progres je synonymom slova pokrok. Môžeme povedať: progresívne rovná sa pokrokové. (Otázku, čo je a čo nie je skutočný pokrok, dajme teraz bokom.)

Zápisník (5/2026)

 

Fragmenty a súvislosti

::

„Verejný dlh niektorých štátov Európskej únie v roku 2025 (% HDP): Grécko 151 percent, Taliansko 138 percent, Francúzsko 116 percent, Slovensko 63 percent; priemer v EÚ 81,8 percenta.“ (Zdroj: Slovenské národné noviny č. 2/2026, s. 9)

V politických aj mediálnych debatách sa dnes pestuje demagógia, jednostrannosť, manipulatívnosť, klamanie... Dôležité sú však fakty.

::

„Podobne ako v roku 1989 aj dnes prežívame globálnu zmenu. Vtedy sme boli optimistickejší, dnes sme skeptickejší, ale v niečom je to podobné. Vtedy končil a i dnes končí svet, ktorý pre svoje chyby a protirečenia nedokáže pokračovať. Vtedy to bol sovietsky komunizmus, dnes hegemónia Západu s jej vojnami.“ (Vladimír Palko; Marker.sk)

Vladimír Palko patrí v súčasnosti medzi najlepších politických komentátorov. Jeho názory si treba všímať.