Nedeľné slovo (357)

 

Dôvera

„Pán, Boh, mi dal jazyk učeníka, aby som vedel milým slovom posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza môj sluch, aby som počúval ako učeník. Pán, Boh, mi otvoril ucho. A ja som neodporoval, nazad som neustúpil. Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali. Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou. Pán, Boh, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. On zatvrdil moju tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím.“ (Iz 50, 4–7)

Komu dôverujeme? Na koho sa obraciame, keď nám je ťažko? Je isto dobré mať okolo seba ľudí, ktorým sa dá veriť, ktorí sú ochotní nezištne pomôcť. Stojí za to budovať dobré vzťahy a investovať do nich svoj záujem, čas i energiu.

Spoveď

 

Ján Grešák

V starom roztrhanom kabáte, deravých nohaviciach a zablatených bagančiach dotackal sa Ernest na lavičku v parku, kde spával celé leto. Z podchladenia ho neznesiteľne bolela pravá polovica hrudníka. Dych sa mu zastavil a odrazu všetko zastrel závoj hustej čiernej tmy.

Nevedel, ako dlho bol v bezvedomí. Keď sa prebral, začal sa obzerať okolo. Ležal vo veľkej miestnosti na provizórnej posteli. Nad ním sa skláňala mužská tvár s priateľským úsmevom. Okolo ležali ďalší ľudia.

„Vy... vy... tu ošetrujete?“ pýta sa s údivom muža v stredných rokoch a všíma si jeho dlhý tmavý habit. Muž prikývne a hovorí:

„Mnohým v tomto domove vlievam do duší nádej a som šťastný, keď môžem trpiacemu obviazať ranu a potešiť ho. Tu nachádzam plnosť svojho života, každého učím niesť svoj kríž. Duša, ktorá sa úplne oddá láske k blížnemu, neľaká sa ničoho a aj v najťažších chvíľach okúsi blaho, o akom sa druhým ani nesníva.“

Vojna nie je mier!

 

Román Georga Orwella 1984 (Bratislava, Petit Press, 2005) je umelecky pravdivým obrazom totalitného štátu a totalitného myslenia. Predstavuje život v ríši zla, nazvanej Oceánia, kde vládne všemocná Strana, reprezentovaná Veľkým bratom. Vládcovia si udržiavajú moc prostredníctvom propagandy a manipulovania s myslením ľudí, šírením strachu, klamstiev a nenávisti, ale aj priamym násilím. Totalitné praktiky zasahujú hlboko do súkromia ľudí – všetko je pod kontrolou Ideopolície, ktorá má všade svojich agentov. Ideológovia chcú ovládnuť nielen prítomnosť, ale i minulosť a budúcnosť.

V románovom svete, ktorý sa, žiaľ, od reálneho v podstate neodlišuje (iné sú len mená, názvy, kulisy, spôsoby a vonkajšie prejavy), sa štátna moc sústredila do štyroch ministerstiev: „Ministerstvo pravdy , ktoré malo na starosti informácie, zábavu, vzdelávanie a umenie; Ministerstvo mieru, do ktorého kompetencie patrila vojna; Ministerstvo lásky, ktoré udržiavalo zákonnosť a poriadok; a Ministerstvo hojnosti, ktoré zodpovedalo za hospodárske záležitosti.“ Ministerstvo hojnosti pracovalo tak, aby väčšina obyvateľstva pociťovala obavy z nedostatku. Ministerstvo lásky naháňalo strach. Ministerstvo mieru šírilo vojnovú propagandu a presadzovalo násilné riešenie sporov. Ministerstvo pravdy pestovalo lož ako svoju hlavnú metódu a zbraň.

Zápisník (12/2026)

 

Fragmenty a súvislosti

::

„Na zhnitej väzenskej slame som pocítil v sebe prvé záchvevy dobra. Postupne som prichádzal na to, že čiara, oddeľujúca dobro a zlo, nevedie medzi štátmi ani medzi triedami, ani medzi stranami – prechádza cez každé ľudské srdce... Odvtedy chápem pravdu všetkých náboženstiev sveta: bojujú proti zlu v človeku... Odvtedy chápem lož všetkých revolúcií v dejinách: ničia len súčasných nositeľov zla (a v náhlivosti si nevyberajú, hubia aj nositeľov dobra), kým samo zlo, ešte znásobené, si nesú so sebou ako dedičstvo.“ (Alexander Solženicyn: Súostrovie Gulag; Bratislava, Premedia, 2012)

Nie revolúcia, prevrat či rozvrat, nie násilie a vojny zmenia svet k lepšiemu, ale iba evolúcia ducha, uznanie a priznanie si pravdy, ktorá je objektívna a ktorá nikdy neprotirečí sama sebe.

Nedeľné slovo (356)

 

Ryba a kríž

„Ježiš povedal: Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky... Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal. Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: Lazár, poď von! A mŕtvy vyšiel...“ (Jn 11, 25–26 + 41–44)

Svet okolo nás

 

Milan Hodál

Črepiny prinášajú šťastie?

S tým nemôžem súhlasiť!
Môj nesúhlas ešte rastie,
keď vidím, že črepiny z bômb
nepriniesli nikde šťastie.

 

Náš hodnotový svet

Čo by som o ňom
stručne riekol?
Hlboké myšlienky
nahradil hlboký dekolt.

Kauza Gulag

 

Gejza Pásztor: Tri dni dlhšie ako štyri roky
(Spomienky na gulagy 1945–1949)

Bratislava, Politickí väzni – Zväz protikomunistického odboja, 2026

V týchto dňoch vyšla kniha spomienok Gejzu Pásztora, pôvodom z Gelnice, narodeného 13. marca 1914, na roky strávené v pracovných táboroch v Sovietskom zväze, kam bol násilne odvlečený.

Keďže už zomrela väčšina z tých, ktorí toto ťažké obdobie násilného otroctva v táboroch smrti prežili a mali šťastie, že sa mohli po rokoch utrpenia vrátiť do svojej vlasti, táto téma sa vytratila aj z povedomia slovenskej verejnosti a nevenujú jej takmer žiadnu pozornosť ani médiá. A predsa je potrebné si ju pripomínať, pretože ide o tragédiu, ktorá postihla desaťtisíce našich spoluobčanov, prevažne z východného Slovenska, pričom mnohí z nich sa pre ťažké životné podmienky, v ktorých boli nútení ťažko pracovať, ani nevrátili, pretože tam zahynuli a tam skončili aj ich telesné pozostatky.