 |
| Ján Grešák |
Za čias kráľa Rašída žil v Perzii istý
šľachtic, ktorý bol veľmi bohatý, ale smutný. Nič ho netešilo. Kým jeho bratia
a priatelia chodili na poľovačky alebo na prechádzky, on ostával doma sám.
Jedného dňa prišiel k nemu akýsi
cudzinec. Bol to starý bradatý mudrc a opýtal sa šľachtica:
„Chceš nájsť šťastie?“
„Áno, chcem,“ povie šľachtic.
„Poznám jeden prostriedok.“
„Hovor rýchlo!“
„Nuž, je to jednoduché: obleč si košeľu nejakého šťastného človeka a budeš tiež šťastný.“
Fragmenty
a súvislosti
::
„Denník SME získal dokumenty, ktoré
zobrazujú transakcie na účte občianskeho združenia Projekt Fórum Marty
Šimečkovej. (...) Vyplývajú z nich dva závery. Prvým je prístup Šimečkovej
k riadeniu vlastného združenia. Druhým sú zásadné nezrovnalosti vo
financovaní a nové podozrenia, že v Projekte Fórum skutočne mohlo
dochádzať k zneužívaniu štátnych dotácií. (...)
Matka opozičného lídra nemala niekoľko rokov bankový účet pre početné exekúcie. (...)
Pokoj a stálosť
„Ježiš povedal svojim učeníkom: Nech sa vám
srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. Pokoj vám zanechávam,
svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce
nevzrušuje a nestrachuje.“ (Jn 14, 1+27)
Pán Ježiš nás učí, ako treba kráčať životom: trpezlivo, pokojne, vytrvalo; modliť sa a pracovať, a to s vedomím, že sa všetko môže náhle skončiť, aj smrťou.
 |
| Tomáš Turner |
Slzy demokracie
V dave,
v masovom hnutí
sa každá idea roztopí
na heslo.
Pena dní
Pri malom pive –
slová, slová, slová.
Pri veľkom –
sem-tam slovo,
aj to len do bitky.
Už dlhší čas môžeme registrovať pozoruhodnú
skutočnosť: čím ďalej od centra, tým slobodnejší život – menej byrokracie,
formalizmu, pokrytectva, menej hlúpeho aktivizmu a viac normálnosti,
súdržnosti, zdravého rozumu. V centrách sa totiž kumuluje nielen to, čo
dvíha kvalitu života (kultúra, ekonomika, zdravotníctvo), ale i mnohé
vyslovene zlé javy a faktory, ktoré život komplikujú a spoločnosť
vedú do krízy. Nie nadarmo sa hovorí, že ryba smrdí od hlavy.
Praktická politika na celoštátnej úrovni neodzrkadľuje požiadavky a potreby väčšinového obyvateľstva a ani jeho rebríček hodnôt, je skôr pokriveným obrazom a niekedy priam karikatúrou toho, čo by mala predstavovať a reprezentovať. Dianie na politickej scéne pripomína tragédiu obsadenú komikmi alebo komédiu v réžii tragédov. Pritom, a to je tristné a varovné, nejde predsa o nezáväznú hru či divadelné predstavenie, ale o veľmi vážnu vec s dosahom na každého jedného obyvateľa štátu.
Fragmenty
a súvislosti
::
„Režim potreboval zo Slovákov spraviť
raz Maďarov, potom Čechoslovákov. Dnes zas euroobčanov – a vraj máme
odhodiť svoje dejiny. Mení sa len intenzita a rafinovanosť tlakov.
A tí, ktorí sú platení štátom – čo je prípad historikov, pedagógov,
akademikov, sa prispôsobujú. Ba mnohí robia aj nadprácu. (...) Myslím si, že
práve výklad histórie je kľúčom k ovládaniu národov. A národ
najľahšie ovládnete, ak mu vtlačíte pocit viny.“ (Martin Lacko: Národ
s pocitom viny sa ľahko ovláda; Slovenské národné noviny č. 8/2026)
Poučme sa z dejín. Odhaľme pravdu, prijmime ju, uznajme... Pravda oslobodzuje!
 |
| Milan Hodál |
V tento deň
keď bilancujem všetko
hučí mi v hlave
tisíc včiel –
a ešte viacej zmätkov
Kladiem si otázky
a hľadám odpovede:
Či som vždy pevne stál
či som to ozaj vedel
či som sa neohol
práve v tom
bode zlomu
a gestom šamana
odrazil nepohodu
neskĺzol na scestie
a mával vľúdnu tvár
s pokorou ďakoval
veď každý deň je dar
uctieval zásadu
jednoty slov a činov
aj zákon zákonov:
Raz budem tiež len hlinou...