Výtvarný umelec Július Koreszka

 

Ľudovít Košík

Mesto Skalica maliarovi v septembri udelí čestné občianstvo in memoriam

Tohto roku si pripomíname 130. výročie narodenia maliara Júliusa Koreszku (Dojč 24. februára 1895 – Skalica 1. decembra 1958), ktorého životný príbeh je neodmysliteľne spätý s regiónom Záhoria, predovšetkým so Skalicou, kde sa usadil a tvoril; podstatná a zásadná časť jeho tvorby je spojená práve s mestom Skalica. Pri príležitosti výročia umelcovho narodenia Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici pripravila na dni 16. mája až 29. júna 2025 výstavu jeho diel a pripravila aj knižnú publikáciu, v ktorej oboznamuje verejnosť s Koreszkovým životom a tvorbou.

Július Koreszka sa narodil v obci Dojč, no vyrastal v blízkom Čáčove v rodine známej svojou láskou k prírode, čo ho výrazne poznačilo. V roku 1909 sa rodina presťahovala do Skalice, kde bývali v ulici smerujúcej do skalického „hájka“, ktorá dnes, aj keď ich dom už nestojí, nesie jeho meno. Po gymnaziálnych štúdiách v Bratislave a v Skalici začal študovať v Budapešti veterinársku školu, ale zakrátko prestúpil na tamojšiu akadémiu výtvarných umení. Jeho štúdiá prerušila svetová vojna, ako jej účastník bol ťažko ranený. Vojnové udalosti ho poznačili na celý život. Po vzniku ČSR pokračoval v rokoch 1919 až 1924 v štúdiách na pražskej akadémii, bol žiakom Vratislava Nechlebu, Jakuba Obrovského a vo figurálnom ateliéri profesora Maximiliána Pirnera.

Po ukončení štúdií Július Koreszka podnikol študijnú cestu do Paríža, kam sa vydal aj v roku 1938 na svadobnú cestu. Pracoval ako výtvarník striedavo v Prahe a v Bratislave. Zaujala ho tematika slovenských hradov, viaceré jeho obrazy publikoval Ľudovít Janota v knihe Slovenské hrady (1935). Po smrti prvej manželky sa v roku 1936 usadil u rodičov v Skalici. To bolo jeho najplodnejšie obdobie života, umelecky dozrel, udržiaval kontakty s miestnou inteligenciou, z ktorej mu bol najbližší primár Dr. Pavol Strauss, filozof a autor esejí o umení, a dávni priatelia grafik Anton Djuračka a maliar Jozef Ilečko. Tu sa znova oženil a v ústraní a skromnosti žil až do svojej predčasnej smrti 1. decembra 1958.

Július Koreszka vynikal ako krajinár. Radí sa k zakladateľom „benkovskej“ generácie slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Zostal pomerne izolovaný, mimo kultúrnych centier, ale s autentickým programom, zameraným na lyrické hodnoty komornej maľby, najmä krajiny záhorskej roviny. Napriek figurálnemu školeniu sa zameral na konvenčnejšie monitorovanú krajinársku problematiku. Lyrickým melancholickým ladením vytváral na svojich plátnach plenérne zábery s pohľadom na Skalicu, aj s jej historickými budovami a vinicami na úbočiach za mestom, za ktorými sa otvára široká krajina s oráčinami. Skalicu maľoval z viacerých zorných uhlov: širšie panorámy, výseky historických zákutí so siluetou početných kostolov a ich veží, kalváriu, hradby, ale aj jednotlivé chalupy, dvory, vinohradnícke búdy, usadlosti, stodoly... Objavil pôvab zátišia v súlade so svojou poľovníckou vášňou, poľovníctvu sa venoval počas celého života, to ho takisto inšpirovalo v jeho umeleckej práci. Zvieratá zachytil aj na plátne, akoby im vzdal istú poctu.

Jeho dielo je zastúpené vo viacerých verejných zbierkach, predovšetkým v Slovenskej národnej galérii a v Galérii mesta Bratislavy, veľký počet jeho obrazov sa nachádza v súkromnom majetku. Množstvo jeho malieb a kresieb je v zbierkach Záhorskej galérie v Senici. Podstatnú časť týchto diel získalo začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia Záhorské múzeum v Skalici kúpou od umelcovej manželky Františky Koreszkovej pre pripravovanú Záhorskú galériu v Senici, po vzniku galérie v roku 1984 bolo Koreszkovo dielo preradené do galerijných zbierok. Galéria pokračovala v získavaní Koreszkových diel, zbierka sa rozšírila na súčasných 94 obrazov a 1570 kresieb z celého umelcovho života.

Július Koreszka vystavoval na celoslovenských aj celoštátnych výstavách. V roku 1955 usporiadal Zväz slovenských výtvarných umelcov v Bratislave súbornú výstavu jeho diela. Populárnou sa stala jeho olejomaľba Rozhovor na moste cez Stračinský potok, ktorej farebnú reprodukciu vydal Slovenský fond výtvarných umení v roku 1954. Jeho dielo Pohľad na Skalicu 19. storočia je v skalickom kultúrnom dome. Pre Dom kultúry v Skalici namaľoval rozmerné plátno Pohľad na Skalicu.

 

Ľudovít Košík

 

Zdroje:

František Buchta: Skalica a Záhorie. Skalica, Bratislava, 2008.

Božena Juríčová: Július Koreszka 1895–1958. Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici, 2025.

Tlačová správa: Výstava pri príležitosti 130. výročia narodenia a uvedenia publikácie Július Koreszka.