26. mája 2014

Prichádza apokalypsa západnej civilizácie?

TÉMA: PRICHÁDZA APOKALYPSA?
Pavol Prikryl
Podľa biblistu svetového mena Prof. Jozefa Heribana, SDB, „apokalypsa je židovský alebo kresťanský spis, v ktorom sa vo forme zjavenia opisujú udalosti posledných čias a konca sveta, ako aj ich predchádzajúce a sprievodné zjavy“.
Najmä v poslednom čase zažila naša generácia niekoľko „zaručených“ koncov sveta. Priam patent naň majú jehovisti, ale nenapĺňanie ich „proroctiev“ má za následok len to, že aj samotní jehovisti už azda prestávajú veriť vlastným proroctvám.

Naposledy téma konca sveta zachvátila priam celý svet v roku 2012, keď sa údajne podľa mayského kalendára mala apokalypsa dovŕšiť v decembri 2012. Nič sa však neudialo, Zem sa krúti ďalej a malinká časť jej obyvateľov opäť pátra po nových dátumoch...
Ale ani o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec“ (Mt 24, 36).
Keď si však porovnáme Kristovu eschatologickú reč (Mt 25) s realitou posledných dvoch dekád, potom úvaha o prichádzajúcej apokalypse môže mať a asi aj má svoje opodstatnenie. Skôr by som však volil opatrnejšie slová a základnú otázku prebiehajúcej diskusie by som si odobratím v podstate nezvratnej definitívy dovolil poopraviť a možno aj zreálniť: Prichádza apokalypsa západnej civilizácie?
Pre mňa osobne je takto položená otázka svojím spôsobom úľavou, pretože sa nemusím pohybovať v háboch profétu v abstraktnej sfére, ale k hľadaniu odpovede mi stačí prečítať si agentúrne správy zo zasadaní Európskeho parlamentu či európskych parlamentov, poprípade rozhodnutí amerických súdov. Tieto správy majú jednu vec spoločnú: v mene demokracie sa začína strácať vertikálna dimenzia človekovho bytia.
Každá spoločnosť vždy stála na nejakých princípoch. Ani veľmi nezjednoduším, ak poviem, že to boli v drvivej väčšine princípy z vrchu Sinaj, ktoré Immanuel Kant nazval „morálny zákon v nás“. Bol to práve princíp Dekalógu, ktorý vytvoril kresťanskú civilizáciu, dnes nazývanú už len „západná“. Tento princíp, ak chceme vertikála života či „morálny zákon v nás“, sprevádzal ľudstvo celými dejinami. Cez vojny, biedy, pády, ale akosi vždy dopredu. Lenže carpe diem či „žijeme len raz“ začali búrať všetky princípy, okrem princípu „nemať princíp“. Kam však dovedie ľudstvo súčasný princíp „nemať princíp“...?
Jacques Maritain či svätý Ján Pavol II. nadobudli presvedčenie, že tento proces či akási kampaň, ktorú poľský pápež nazval „kultúra smrti“, sú hlboko zakorenené v dejinách európskeho filozofického myslenia. Zasial ich René Descartes svojím slávnym výrokom „Cogito, ergo sum“. Ním prevrátil dovtedajší poriadok vo filozofii. V predkarteziánskom období bola filozofia, teda cogito, či ešte lepšie cognosco, priradená k esse, ktoré sa považovalo za primárne. Descartes považoval cogito za primárne, zatiaľ čo esse sa pre neho stalo sekundárne. Deviovanie princípu viedlo k tomu, že idea Boha ako nezávislého Bytia (Ens subsistens) sa zrazu stala len témou na voľné spracovanie v ľudskej mysli, a tak človek ostal sám, sám ako tvorca vlastných dejín a vlastnej civilizácie, ba čo viac – sám začal rozhodovať, čo je dobré a čo zlé. Predstavy o kvalitatívnych pojmoch „vyšší“ a „nižší“ stupeň či princíp bytia sa začínali zahmlievať, až sa, ako sa zdá, stávajú nepotrebné. Utilitarizmus pootvoril bránu mravnému relativizmu. Cez ňu začal tiecť epikureizmus, ktorého potôčik sa zmenil na riavu hedonizmu vo všetkých formách.
Strata vertikálnej dimenzie spôsobila, že na otázku „Ako žiť, čo si počať so životom?“ sa dá odpovedať už len utilitaristicky. Odpoveď môže byť sebecká alebo sociálne nezištná, no nemôže byť neutilitaristická. Po dôkaz nemusíme ísť ani do Bruselu, stačí si len pozrieť pripravovanú Celospoločenskú stratégiu ochrany a podpory ľudských práv v SR. Tí, ktorým vertikálna dimenzia nie je ľahostajná, nie sú na jej prípravu pozývaní, skôr naopak, a tak sa potom niet čo čudovať, že sa v materiáli objavuje okrem iných kontroverzných vecí aj požiadavka na „právo na osobné šťastie“. Už teraz mi je ľúto nielen legislatívcov, ktorí budú musieť definovať, čo to vlastne je „osobné šťastie“, ale aj policajných vyšetrovateľov, ktorí budú musieť riešiť nenaplnenie „osobného šťastia“. Slávny výrok svätého Augustína „nespokojné (rozumej – nie je šťastné) je naše srdce, kým nespočinie v tebe“ sa asi stane poburujúce (ono by skôr malo byť burcujúce už dnes) a protiprávne...
Aj keď sa európske krajiny a krajiny Severnej Ameriky hrdia demokraciou, to, čo sa začína diať, už nie je veru vláda, tobôž ľudu. Prestaňme chodiť okolo horúcej kaše, odložme si servítky od úst a povedzme to naplno: začína sa zlovôľa (mám pocit, že je zmiešaná s pomätenosťou) niekoľkých jedincov oblepených lobistami. Hodnotová flexibilita, ktorá sa začína stávať normou, pomaly mení demokraciu na niečo, čo tu ešte nebolo a čo by sa dalo nazvať diktatúra tolerantúry. Možno ešte výstižnejšie – diktatúra jednosmernej tolerantúry, pričom akýmsi zaklínadlom či imperatívom sa stáva slovíčko diskriminácia (tiež jednosmerná).
V časoch, keď sa ešte západná civilizácia nazývala kresťanská, sa začal antidiskriminačný proces. Nevznikol zo dňa na deň, bol to evolučný proces, ktorý sa napokon pretavil do Charty ľudských práv. Začalo platiť, že ľudské práva sú univerzálne a nikomu nesmú byť odopreté. Ani akýmkoľvek menšinám. Nástupom diktatúry tolerantúry sa však sexuálnym minoritám a ich lobistom takto chápaný prístup k ľudským právam prestával páčiť. Prečo by ľudia z menšiny mali mať rovnaké práva ako majorita? To podľa hovorcov minority zaváňa jasnou diskrimináciou! A má to „logiku“. Ako môže menšina diskriminovať väčšinu...? 
A tak začali najdemokratickejší demokrati z povolania princíp univerzality trochu pootáčať, aby sa vraj odstránila akákoľvek diskriminácia. A výsledok? Práva sexuálnych menšín sa začínajú povyšovať na ľudské práva! Ba čo viac – ak niekto má na tento proces iný názor ako menšiny, podľa už jestvujúcich zákonov v niektorých krajinách je to netolerancia, ktorá má aj trestnú sadzbu. To, že smutne slávna lesbická europoslankyňa Ulrike Lunacek verejne nazýva svojich oponentov „pravicoví a katolícki bigoti“ je nielenže prejav tolerancie made in LGBTI, ale naznačuje skorú budúcnosť: katolík či kresťan sa stáva niečo nenormálne, netolerantné, priam nadávka.
Karel Čapek v svojej slávnej eseji Proč nejsem komunistou napísal: „Nejdivnější a nejnelidštější na komunismu je jeho zvláštní pochmurnost. Čím hůře, tím lépe... Srdce všech lidí, kteří z těch či oněch osobních příčin nejsou komunisty, jsou zhovadilá a hnusná jako vřed; není dobrého chlupu na celém dnešním řádu; co je, je špatné.“ Platí to aj dnes. Dokonca slovo komunisti sa pokojne môže rozšíriť o LGBTI. Napokon – majú spoločný ideologický základ...
Určite by sa dalo o súčasnej spoločensko-politickej situácii v tzv. západnej civilizácii (slovo kresťanskej sa tu už naozaj nehodí) veľa hovoriť. Vznikajúca diktatúra tolerantúry je pre mňa apokalyptická. V časoch, ktoré dnes ešte označujeme za čnostné a keď sa západná civilizácia ešte nazývala kresťanská, spisovateľ Karl Kraus (1874–1936) odmietol, či priam provokatívne zosmiešnil úslovie „žijeme iba raz“. Podľa neho mnohí „nežijú ani raz“. Zdá sa, že Európa prestáva žiť. Opustenie princípov, ktoré z nej urobili „starú dobrú Európu“, a nástup hodnotovej flexibility ju skôr či neskôr dovedú k osudu starého Ríma.
Iba ak...
Svätý Ján Pavol II. povedal: „Európa v 21. storočí alebo bude kresťanská, alebo nebude vôbec...
::
Pavol Prikryl

Autorom príspevku je básnik a vydavateľ Pavol Prikryl.



::
Diskusný kruh:
Stanislav Háber: Radosť radového hriešnika
Ján Maršálek: Je apokalypsa za rohom?
Vlado Gregor: Prichádza apokalypsa?

38 komentárov:

  1. Anonymný27.5.14

    nemyslim si, ze zrovna cirkev je zakladna, na ktere lze vubec neco postavit. Myslim, ze se cirkve vysoce precenuji a jejich prispevek ku kulture a svebytnosti sveta je spis ubohy a zpatecnicky.
    ---
    Na cem lze stavet je zdravy rozum a vytvareni vizi, kam bude spolecnost a veda pokracovat.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vidím to inak. Európska civilizácia od pádu Rímskej ríše stála na kresťanstve. Dá sa povedať, že práve Cirkev tvorila jej základňu. A bola životaschopná. S opúšťaním kresťanskej idey životaschopnosť stráca, pretože stráca ideový základ.
      Rozumom (vedou, pragmatizmom) sa oháňajú revolucionári od čias Francúzskej revolúcie - a zanechávajú za sebou spúšť.

      Odstrániť
    2. Anonymný27.5.14

      Europska civilizacia (tak ako akakolvek ina civilizacia) stala predovsetkym na bezohladnom vynucovani moci na kazdom s kym prisla do kontaktu a rabovani prirodneho a ludskeho potencialu. Krestanstvo pouzivala ako opium pomocou ktoreho lahsie privadzala zastupy pred kanony a pred vyberacov dani. Krestanstvo bolo zneuzite a ta zivotaschopnost bola zaplatena nesmiernym utrpenim, podvodmi a krivdou.
      Rozum je najuzasnejsi nastroj aky nam Boh dal. Bezpocet ludi zaplatilo svojim zivotom aby si ho mohol slobodne pouzivat a riadit sa nim. Nemal by si slapat po ich pamiatke.

      Odstrániť
    3. Anonymný31.5.14

      Europska civilizacia bola prave krestanstvom prvych 1000 rokov dokazatelne najviac likvidovana a uvrhnuta spat prakticky do rannej doby bronzovej. Pokrok zacal az v Renesancii navratom ku antickym kulturnym hodnotam a tradiciam.

      Ved najdi v tom prvom tisicroci nejake povodne krestanske vedecke, matematicke, ci umelecke neliturgicke diela.

      Uz prve krestanske legislativy obsahovali okrem zlocineckych zakonov proti vsetkym nekrestanom a neveriacim, brutalnych otrokarskych zakonov, aj zakony na nicenie nekrestanskych textov, diel a pohanskych antickych chramov.

      Odstrániť
  2. Anonymný28.5.14

    Pán Maršálek..., len akosi nepasuje vzorec nanútenej predstavy, že... akási pofidérna európska civilizácia, je postavená na kresťanstve, akoby predtým bolo v priestore Európy vzduchoprázdno, a že až príchodom kresťanstva sa tu, hľa, zrazu... civilizácia strovila..., a ešte ako bonus, zatajovaná skutočnosť kresťanskej lobby..., že práve nástupom a prijatím kresťanstva padol nielen slávny Rím a rímska ríša, práve prijatím kresťanstva sa začal mocenský boj a nadvláda kresťanstva nad už vtedy civilizovaným svetom, ktorého vymyslené a vynútené doktríny a dogmy zdeformovali prirodzený vývoj už vtedy existujúcej civilizácie...

    Tak aká civilizácia...? Tá vražedná, mocenská ... kresťanská... a ešte aj dobyvačná?

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Anonymný28.5.14

    Určite kresťanstvo dalo Európe a európskej civilizácií pevný základ, na akom treba stavať. Ale myslím si, že rozum či veda je vo svojej podstate dobrá, len záleží na tom k čomu a ako sa využíva. Nie každý v histórií tieto dve veci používal na oháňanie sa heslami a mocou, ale na druhej strane boli aj takí, čo rozum používali na dosiahnutie svojich mocenských, politických, či ekonomických záujmov...

    OdpovedaťOdstrániť
  4. škoda, že tieto témy nie sú predmetom hlbších úvah v televízií za účasti oboch strán názorového spektra. demagogiou je hlásanie apokalypsy, pričom záchrancami budú tí, ktorí si ju prajú a sú jej tvorcami.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Anonymný28.5.14

    Je prinajmensom scestne jemne naznacovat, ze za "apokalypsu" nasej civilizacie mozu neveriaci a inak orientovani. To, ze niekto (formalne) v nieco veri, este nezaruci, ze bude z neho aj pozemsky anjel. Kolki ludia, mafiani alebo politici, ktori konaju nekalo, sa verejne hlasia ku krestanstvu?? Podla mna je otazka dobra a zla pomerne jednoducha: zlo=ego a dobro=otvorena, cista a tolerantna mysel. To, ci niekto je veriaci alebo neveriaci (nebodaj inak orientovany) nehra skoro vobec ziadnu rolu.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ak prichádza apokalypsa západnej civilizácie, určite za ňou nebudú stáť homosexuály, či nebodaj ich práva. Je ich jednoducho zanedbateľne málo a strach z nich má len rovnako zanedbateľná skupina obyvateľov. Rovnako za ňou nebudú stáť neveriaci.
    Skutočná apokalypsa hrozí z toho, že európska civilizácia podlieha tlaku konzervatívneho islamu a východisko hľadá v kresťanskom konzervativizme. A tak miesto toho, aby sme boli aktívnymi šíriteľmi myšlienok, začíname byť ich príjemcom.
    Ukázalo sa, že nie sme schopný "europeizovať" konzervatívnych islamských prisťahovalcov a tí v Európe vytvorili "piatu kolónu" islamu.
    Európa padne, keď nás konzervatívny islam a konzervatívne kresťanstvo vrhne do stredoveku, to jest do stavu spoločnosti, keď viera bude mať rozhodujúci vplyv na štátnu moc.
    Moderná Európa je vybudovaná práve na princípe oddelenia cirkvi - viery - od štátu. Pokiaľ sú si všetci ľudia rovní, toto oddelenie by malo ostať.
    Ale to nie je po vôli konzervatívnym veriacim (kresťanským rovnako ako islamským), ktorí by najradšej z náboženských zákonov urobili zákony svetské. Ale ak máme rovnosť, potom by mal rovnako platiť CIC aj Šaria. Lenže ktorý z nich?

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Anonymný28.5.14

    Krestanstvo pomaly pomalicky upada a z stava sa z neho, naozaj pomaly, opat to cim aj v skutocnosti je - sekta. Je to prirodzene, lebo ved nic netrva vecne. A vo vellkej miere si krestania za to mozu sami, ich nadutost je odporna. Napriklad to tvrdenie, ze vsetko co je v europe (na svete) dobre, je krestanskeho povodu. A udajne vsetko co je negativne, zle, je nekrestanskeho povodu. Zachadza to az tak daleko, ze krestania si narokuju akesi autorske pravo na dobro, lasku, spravodlivost, rodinu ... atd. Lenze to vsetko tu bolo davno pred krestanmi a bude aj po nich. Ano, zda sa, ze ich era sa naozaj konci, preto ten narek a volanie po starych casoch. Samozrejme, krestan to vnima tak, ze nastane (nastava) koniec sveta. A pritom nastava len koniec krestanstva. Krestanska europa je len jedna etapa vo vyvoji ludstva. Okrem toho, masivny nastup krestanstva v europe pred stovkami rokov sposobil zanik inych kultur a inych hodnot, o ktorych nemozno tvrdit, ze boli zle. Boli jednoducho ine a krestanstvo ich uplne zdecimovalo. Teraz je na rade ono same.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. dušík30.5.14

    Problémom vyhlásenia, že Európa vďačí za svoju civilizáciu kresťanstvu je absencia alternatívy. Nemáme možnosť porovnať, aká civilizácia by tu bola bez kresťanstva. Možno "lepšia", možno "horšia", ale tá možnosť tu proste nie je. Mohlo by sa ukázať, že bez kresťanstva by sme boli na tom ďaleko lepšie. To nik nezistí.
    A hlavne, ak nám boh dal slobodnú vôľu, tak musíme akceptovať fakt, že väčšina sa slobodne rozhodla skoncovať s kresťanstvom a pohľadať iný model spoločnosti alebo civilizácie. Po páde Rímskej ríše trvalo niekoľko storočí, než bola Európa prinútená stať sa kresťanskou, a verím, že bolo množstvo ľudí, ktorým bolo za starými časmi ľúto. Ale tak to na svete chodí od jeho vzniku.
    A ak uznávate, že nám boh dal slobodnú vôľu pre jednotlivca, tak v podstate sme teraz asi najďalej v jej dosahovaní, teda aspoň v tom západnom svete. Princíp slobodnej vôle ale vyžaduje uvedomenie, že nie je možné zaň dopredu naplánovať tresty. Mám na mysli slávny "hriech". Ten je nezmyselný z každého uhla pohľadu. Môže platiť len zákon akcie a reakcie, to jest ak sa moja slobodná vôľa dotkne "negatívne" inej slobodnej vôli, môžem čakať "negatívnu" reakciu. Problémom apokalypsy západnej civilizácie v mojich očiach je strata schopnosti tejto spätnej reakcie. To znamená, že my doplatíme na kresťanské? (pavlovské!) nastav druhú tvár. Po lopate povedané, niekto sa dotkne našej slobodnej vôle, ale nič negatívne sa mu nevráti. Potom stráca zábrany aby v tom nepokračoval, ale naopak, ešte pridával.
    Veľmi pekný príklad nájdeme v osobe Hitlera. Koľko síl nás stálo, kým sme porazili jeho novú civilizáciu, a vrátili svet späť, do éry slobodnej vôle, len pre to, že už jeho prvé činy mu nepriniesli "negatívnu" reakciu. Možno v rámci súčasných snáh o dopriatie vôle v čo najväčšej miere každému jednotlivcovi (trebárs aj moslimovi v Európe) nás bude zase stáť množstvo životov v budúcnosti, ale väčšina sa proste pod vplyvom rôznych vplyvov slobodne rozhodla to takto skúsiť. Mne sa to tak celkom nepáči, ale ak chcem mať slobodnú vôľu na svoj nesúhlas, musím rešpektovať inú slobodnú vôľu vyjadrujúcu súhlas. Až sa to "negatívne" dotkne väčšiny "slobodných vôľ", isto sa to zase zmení. A tí, ktorí sú teraz vo väčšine to budú pokladať celkom isto za príchod ďalšej apokalypsy, i keď v skutočnosti to bude len ďalšia zmena a pokus......

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dušík, váš komentár stojí za odpoveď.
      Píšete, že nemáme možnosť porovnania. Ale máme (hoci každé prirovnanie je trochu nepresné). Môžeme Európu, resp. jej kresťanskú - západnú civilizáciu porovnať s inými svetadielmi a inými kultúrami.
      Podľa kresťanského učenia je slobodná vôľa človeka nespochybniteľná a rešpektuje ju aj Boh. "Dopredu naplánovať tresty" naozaj nemôžeme a hádam ani nechceme, ale ak uznáme objektívnu platnosť istých noriem, niektoré rozhodnutia vôle zákonite vyvolávajú trest (v zmysle reakcie na zlé rozhodnutie).
      Ak jednotlivec napríklad užíva drogy a pácha násilie, nemôžeme sa diviť, keď skončí zle. Obdobne, ak spoločnosť demograficky, kultúrne, morálne upadne, ak nebude schopná či ochotná držať sa stmeľujúcej idey, nemožno sa diviť, že ju skôr či neskôr pohltí iná. A to nebýva "len ďalšia zmena a pokus", býva to spravidla veľmi bolestivý proces (vojny, revolúcie, pogromy, gulagy, koncentračné tábory...).

      Odstrániť
    2. Anonymný30.5.14

      Aj Váš komentár stojí za odpoveď, keď už sme pri tom porovnávaní s inými svetadielmi a kresťanstvom v Európe a západnej civilizácii, napriek kresťanstvu (alebo práve vďaka nemu) sa nám až do obdobia priemyselnej revolúcie (povedzme rozvoju vedy a techniky a racionálneho myslenia) neviedlo takmer o nič lepšie ako Afrike a iným kútom sveta. Štatistika je názorne vysvetlená v tomto videu: https://www.youtube.com/watch?v=jbkSRLYSojo

      Odstrániť
    3. Anonymný30.5.14

      „Takmer o nič lepšie“ – teda predsa len lepšie. A rozdiel sa zvýrazní, keď zoberieme to úvahy kultúru a kultúrnosť, resp. vzťah k človeku (povedané dnešným jazykom – ľudské práva).

      Odstrániť
  9. Anonymný30.5.14

    Mňa vždy dojme, ako sú ľudia frustrovaní z toho, že majú byť tolerantní k niečomu, čo im ani nikomu inému nijak neškodí, a potom sa to celý čas snažia krkolomne obhájiť. Špecificky v prípade kresťanov, tí zjavne slovo "lobby" objavili až vo chvíli, keď sa o lobbing začali snažiť aj iné názorové skupiny než je katolícka cirkev - vybrane ironické predovšetkým na Slovensku (Vatikánska zmluva, či hoci aj dnešné ťahanice s Ústavou). Každá názorová skupina potrebuje nejako legitimizovať samú seba, ale musím uznať, že spôsob sebalegitimizácie "ak sa k nám nepridáte, nastane apokalypsa západnej civilizácie" je dobrý šarlatánsky marketingový ťah - od inštitúcie, ktorá si to ešte môže dovoliť.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Odporúčam:
      http://www.priestornet.com/2012/12/zrodeni-na-boj.html

      Odstrániť
    2. Anonymný30.5.14

      Človek je slobodný vybrať si dobro alebo zlo. Nemusí sa legimitizovať ani používať šarlatánske marketingové ťahy, ale jeho ťahy majú aj dôsledky. Vplývajú na neho a na okolie mimo neho...

      Odstrániť
  10. Anonymný31.5.14

    Prosím, nemiešajte náboženstvo s kultúrou. Náboženstvo je len súčasťou kultúry. A kultúra má svoje vrcholy a pády. Niekedy to vedie k zániku kultúry. Vezmite si staroveký Rím. Po vrchole prišlo k obdobiu dekadencie, keď už naozaj nevedeli, čo so sebou, napr. vymenovanie koňa za senátora....
    Aj v umení sa dá odsledovať obdobie rozvoja, vrcholu a dekadencie.
    Ale ak sa vrátime k Rímu, v období dekadencie sa dialo naozaj všeličo. Viedlo to k zániku rímskej kultúry, Rímskej ríše. Nemá to nič spoločné s náboženstvom, kresťanstvo bolo vtedy takmer 100 rokov štátnym náboženstvom. Ale po období dekadencie nutne prichádza zánik. Nie v zmysle apokalypsy, ale v zmysle zmeny. Takže nesúhlasím s apokalypsou, ale naša kultúra je celkom iste vo fáze dekadencie. Takže zánik... ale nie koniec, ale musí nastať niečo nové, nový začiatok

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný31.5.14

      Nezmysly. Hned po nastupe krestanstva k moci sa zacali do legislativy zavadzat edikty a zakony na nicenie nekrestanskych pisomnosti, pohanskych chramov, malieb a soch. Pomerne v kratkom case sa znicili takmer vsetky anticke pisomnosti a vacsina umeleckych a kulturnych diel.
      R. 381 sa Solunskym ediktom stalo trestnym nebyt krestanom katolikom a zakratko sa heretici zacali popravovat.
      Pocas 1000 rokov od nanutenia krestanstva nevzniklo ziadne povodne krestanske vedecke, matematicke ci neliturgicke-umelecke dielo, ziadna komedia.
      Mnozstvo pisomnosti sa vyrovnalo tomu v antike az v 18-19. storoci.
      http://de.wikipedia.org/wiki/B%C3%BCcherverluste_in_der_Sp%C3%A4tantike

      Krestanstvo znamenalo minimalne 1000 rocne zastavenei pokroku, vlastne v urcitych oblastiach navrat do rannej doby bronzovej. Asi najvacsia kulturna katastrofa v historii.

      Odstrániť
    2. Žiaľ, musím konštatovať, že z tých slov srší hrubá neobjektívnosť, zaujatosť, priam nenávisť.
      To ani nie je prakticky možné, aby celé tisícročie dejín (ktorékoľvek) bolo len čierne, len úpadkové!
      Na nezmysly netreba reagovať, no predsa - v dvoch bodoch:
      1. Mnohé stredoveké stavby (kostoly, zámky, mosty...) stále stoja a udivujú svojou krásou, prepracovanosťou a funkčnosťou. Čo zostane o tisíc rokov po nás?! Torzá supermarketov? Haldy plastového odpadu?
      2. Pri toľkom zvelebovaní antiky sa akosi obchádza otrasná realita otroctva. Vtedajší systém bol spätý s otrokárstvom. Veľká časť obyvateľstva nemala žiadne ľudské práva. Kresťanský stredovek s otroctvom skoncoval.

      Odstrániť
    3. Anonymný31.5.14

      Dalsie zaujate nezmysly od JM.
      Nenavist bola vzdy vlastna katolickej kulture smrti, explicitne dokazana v textoch Noveho Zakona, katechizmu a historickych krestanskych legislativach.
      Ved najdi v tom tisicroci nejake povodne krestanske vedecke ci umelecke neliturgicke diela.
      1. Krestanske kostoly sa zacali stavat buranim fantastickych antickych chramov.a amfiteatrov na zaklade zlocinnych a barbarskych krestanskych zakonov. Krestania si dali napriklad aj tu namahu aby znicili anticke sochy na stlpoch Trajana a M.Aurelia a nahradili ich sochami postaviciek svojich vymyslenych svatych. Bez krestanstva by sme mohli obdivovat podstatne viac historickej architektury.
      2. Co sa tyka otrokarstva to zazilo svoje najkrutejsie a najmasovejsie formy prave vdaka krestanstvu.
      krestania boli daleko najvacsi otrokari v historii, a ako som uz spomenul dokazatelne opakovane otrokarstvo legislativne podporovali a Vatikan zakazal otroctvo ako jeden z najposlednejsich. Krestanske zlocinecke zasady su historicky pisomne velmi dobre zdokumentovane.
      Od uchvatenia moci su krestania znami ako notoricki otrokari, ved aj Zakonnik napisany C&M obsahoval ako prvy zakon o predavani slovanskych pohanov. Uz len slovo na oznacenie slovanov vzniklo z greckeho "sklabe" v Byzancii kde bolo obrovske mnozstvo statnych otrokov prave zo slovanskych uzemi. Po nasilnom pokrestanceni Europy sa museli obratit na ine zdroje. Najvacsi pohyb otrokov v historii predstavuje atlanticky obchod s otrokmi. Len legalne zivych dovezenych a predanych africkych otrokov krestanmi na americkom kontinente je zdokumentovanych vyse 11 milionov, nepocitajuc obete na zivotoch pri lovoch otrokov, pocas pochodov v Afrike ci lodnej preprave cez Atlantik. Mnozstva pasovanych ilegalne dopravenych a predanych otrokov sa ani neodhaduju.
      http://en.wikipedia.org/wiki/Atlantic_slave_trade

      Odstrániť
  11. Anonymný31.5.14

    To su neuveritelne hluposti a trivialne nepochopenie logickej implikacie.
    „Cogito, ergo sum“, alebo „myslim, teda som“ vobec neznamena, ze myslenie (vedomie) je primarne a bytie (hmota) sekundarne, prave naopak.
    Z tejto implikacie predsa dostaneme, ze bez hmoty (bytia) nemoze byt vedomie (myslenie), ale v ziadnom pripade, ze bez myslenia hmota nemoze byt.
    Teda evidentne z danej implikacie iba hmota moze byt primarna a vedomie len sekundarne.

    Uzasna ukazka krestanskych filozofov, Descartes sa toci v hrobe.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Bytie je existencia s identitou, čiže uvedomelá existencia. Stotožňovanie bytia s hmotou je preto scestné.
      V prirodzenom poriadku: Som (človek), teda myslím.
      Sme - teda myslime - poctivo!

      Odstrániť
    2. Myslím si, že Descartes bol natoľko múdry, že vedel, že sa nájdu jedinci, ktorí ani základné triviality nepochopia. :-)

      Odstrániť
    3. Odpoveď JM:
      Bytie a existencia je to isté, len v inom jazyku.

      Nevieš ukázať nič, čo by bolo a nebolo by hmotou.

      Myslím teda som je dôkaz existencie. Neznamená to teda vôbec, že najprv myslím až potom som...

      Odstrániť
    4. Anonymný31.5.14

      Zase same nelogicke hluposti a otacanie vsetkeho naopak od JM. Nepochopenie zakladneho vyznamu beznych slov.
      Asi taky insitny filozof ako JPII ci dalsi z papezov.

      Bytie je presne to iste co existencia. Uz si konecne toho Descarta precitaj.
      Logicke implikacie z jeho vyroku su uplne trivialne:

      (Myslim => Som) => (Nie Som => Nemyslim)


      Odstrániť
  12. Kleofasz Kutya31.5.14

    -- "To, že smutne slávna lesbická europoslankyňa Ulrike Lunacek verejne nazýva svojich oponentov „pravicoví a katolícki bigoti“ je nielenže prejav tolerancie made in LGBTI, ale naznačuje skorú budúcnosť: katolík či kresťan sa stáva niečo nenormálne, netolerantné, priam nadávka." --

    Ano, ano. Ked poslanec Kuffa odkaze homosexualom, ze by bolo lepsie, keby si na krk uviazali kamen a hodili sa do rieky, tak to je sloboda prejavu!

    Ak v ramci slobody prejavu vas niekto pravdivo oznaci za bigotnych, tak to je apokalypsa zapadnej civilizacie!!! Haaaaaaahaaaaaa!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vtáka poznáš po perí a človeka po reči.

      Odstrániť
    2. Anonymný31.5.14

      Lorem ipsum dolor sit amet.

      Odstrániť
  13. Tak si spočítajme nezmysly a lži v texte (ospravedlňujem sa za dĺžku, ale väčšina textu sem patrí):

    (1) „Ale ani o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec“ (Mt 24, 36).

    (2) Keď si však porovnáme Kristovu eschatologickú reč (Mt 25)...

    (3) ...s realitou posledných dvoch dekád, potom úvaha o prichádzajúcej apokalypse môže mať a asi aj má svoje opodstatnenie.

    (4) v mene demokracie sa začína strácať vertikálna dimenzia človekovho bytia.

    (5) Každá spoločnosť vždy stála na nejakých princípoch.

    (6) Ani veľmi nezjednoduším, ak poviem, že to boli v drvivej väčšine princípy z vrchu Sinaj

    (7) ktoré Immanuel Kant nazval „morálny zákon v nás“.

    (8) Bol to práve princíp Dekalógu, ktorý vytvoril kresťanskú civilizáciu, dnes nazývanú už len „západná“.

    (9) Tento princíp, ak chceme vertikála života či „morálny zákon v nás“, sprevádzal ľudstvo celými dejinami.

    (10) Cez vojny, biedy, pády, ale akosi vždy dopredu.

    (11) Lenže carpe diem či „žijeme len raz“ začali búrať všetky princípy, okrem princípu „nemať princíp“.

    (12) Jacques Maritain či svätý Ján Pavol II. nadobudli presvedčenie, že tento proces či akási kampaň, ktorú poľský pápež nazval „kultúra smrti“, sú hlboko zakorenené v dejinách európskeho filozofického myslenia.

    (13) Zasial ich René Descartes svojím slávnym výrokom „Cogito, ergo sum“.

    (14) Ním prevrátil dovtedajší poriadok vo filozofii.

    (15) Descartes považoval cogito za primárne, zatiaľ čo esse sa pre neho stalo sekundárne.

    (16) Predstavy o kvalitatívnych pojmoch „vyšší“ a „nižší“ stupeň či princíp bytia sa začínali zahmlievať, až sa, ako sa zdá, stávajú nepotrebné.

    (17) Utilitarizmus pootvoril bránu mravnému relativizmu. Cez ňu začal tiecť epikureizmus, ktorého potôčik sa zmenil na riavu hedonizmu vo všetkých formách.

    (18) Strata vertikálnej dimenzie

    (19) Hodnotová flexibilita, ktorá sa začína stávať normou, pomaly mení demokraciu na niečo, čo tu ešte nebolo a čo by sa dalo nazvať diktatúra tolerantúry.

    (20) Možno ešte výstižnejšie – diktatúra jednosmernej tolerantúry, pričom akýmsi zaklínadlom či imperatívom sa stáva slovíčko diskriminácia (tiež jednosmerná).

    (21) Nástupom diktatúry tolerantúry sa však sexuálnym minoritám a ich lobistom takto chápaný prístup k ľudským právam prestával páčiť. Prečo by ľudia z menšiny mali mať rovnaké práva ako majorita? To podľa hovorcov minority zaváňa jasnou diskrimináciou! A má to „logiku“. Ako môže menšina diskriminovať väčšinu...?

    (22) A tak začali najdemokratickejší demokrati z povolania princíp univerzality trochu pootáčať, aby sa vraj odstránila akákoľvek diskriminácia.

    (23) Práva sexuálnych menšín sa začínajú povyšovať na ľudské práva!

    (24) Ba čo viac – ak niekto má na tento proces iný názor ako menšiny, podľa už jestvujúcich zákonov v niektorých krajinách je to netolerancia, ktorá má aj trestnú sadzbu.

    (25) Dokonca slovo komunisti sa pokojne môže rozšíriť o LGBTI.

    (26) Napokon – majú spoločný ideologický základ...

    (27) Zdá sa, že Európa prestáva žiť.

    (28) Opustenie princípov, ktoré z nej urobili „starú dobrú Európu“, a nástup hodnotovej flexibility ju skôr či neskôr dovedú k osudu starého Ríma.
    Iba ak...

    (29) „Európa v 21. storočí alebo bude kresťanská, alebo nebude vôbec...“

    OdpovedaťOdstrániť
  14. "Na rohu ulice vrah o moralce káže":

    Človek, ktorý robí všetko preto, aby sa dostal do nekonečne veľkého a nikdy nekončiaceho stavu rozkoše (kresťanský Raj), iným vyčíta hedonizmus.

    OdpovedaťOdstrániť
  15. Čo je zlé na morálnom relativizme?

    Chce vari autor týchto nezmyslov povedať, že nejestvuje menšie a väčšie zlo?
    Vie vôbec autor, čo znamená relativita a relativizmus?

    OdpovedaťOdstrániť
  16. A čo je zlé na utilitarizme?

    Veď kresťanstvo je na ňom založené:
    "Nerob to a to, lebo pôjdeš do večného pekla. Rob to a to a pôjdeš do večného nebíčka"

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dokonca je to hlavný pracovný nástroj článku:
      Nerobme to a to, lebo to vedie k apokalypse...

      ( Celé zle. :-)

      Odstrániť
  17. Neviem, či autor článku nabáda k apokalypse alebo varuje pred ňou.
    Podľa mňa by sa mal tešiť a podporovať jej príchod.
    Veď po Apokalypse má prísť ten jeho vytúžený nekonečne hedonistický Raj. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  18. Anonymný1.6.14

    Zdá sa mi, že diskusia ide nejak z kopca. Nemyslím si že autor uvedeného článku píše neadekvátne veci. Prinajmenšom existujú dané skutočnosti (aspoň v spoločnosti, ekonomike, vo svete), ktoré by sa v budúcnosti hypoteticky mohli stať. Nikto nepozná dopodrobna presne minulosť a budúcnosť už vôbec nie...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je to tak. Diskusia stráca úroveň a zamotáva sa v čiastkových otázkach.
      Čo už – sú medzi nami ľudia, ktorí sa chytia hocičoho, len aby nemuseli prikývnuť kresťanskému postoju, budú tvrdiť aj zjavné nezmysly, len aby mohli zaútočiť na Cirkev.
      Pritom čoraz viac poctivo a kriticky uvažujúcich ľudí, nehľadiac na svetonázorové rozdiely, prichádza k tomu, že Európa (západná civilizácia) je v kríze, ktorá sa naďalej prehlbuje.
      Spomeniem aspoň niekoľko závažných problémov:
      - hospodárske ťažkosti, zadlženosť;
      - demografický úpadok;
      - nevyjasnené vzťahy s Ruskom;
      - rozporné náhľady na fungovanie EÚ;
      - hodnotové konflikty;
      - úpadok mravnosti a občianskych cností.
      Tieto a ďalšie prejavy krízy by sa nemali prehliadať a podceňovať! Môžu totiž reálne vyústiť do vážnych ťažkostí. Žiaden normálny človek si neželá ďalšie prehĺbenie krízy, to však neznamená, že o tom nemáme hovoriť.
      Aktuálny diskusný kruh PriestorNetu je zameraný na túto problematiku. A vyššie publikovaný článok je vynikajúcim príspevkom do tejto diskusie.

      Odstrániť
  19. Odporúčam:
    http://dennik.tyzden.sk/lukas-krivosik/2014/07/01/miroslav-barta-kolaps-nevyhnutne-pride/

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.