6. mája 2014

Je apokalypsa za rohom?

TÉMA: PRICHÁDZA APOKALYPSA?
Ján Maršálek
Príspevok Vlada Gregora, na ktorý chcem reagovať, sa začína poznámkou akoby nesúvisiacou s ďalším textom: „Nenájdete všetko na internete...“ Pritom práve tieto slová by sme mohli brať ako kľúčové pri hľadaní riešenia viacerých problémov, načrtnutých v článku. Pretože ľudia dneška si myslia, že pojedli všetku múdrosť sveta, alebo ak nepojedli, je im kedykoľvek ľahko dostupná (v intenciách sloganu – všetko je na webe!). Vo svojej namyslenosti sa považujú za múdrejších ako boli ľudia v minulosti, alebo im historické povedomie úplne chýba.

Parafrázujúc Papiniho, stali sme sa pyšnými podozrivou falošnou pokorou – už nič nečakáme zhora, nahovárajúc si, že Boha nepotrebujeme. Je to tragický omyl. Životnú múdrosť nenájdeme cez internetový vyhľadávač!
Kresťanstvo učí o konci sveta i o poslednom súde. Neodporuje tomu ani moderná veda: Vesmír ako večný fenomén je fyzikálne nereálny, má nevyhnutný koniec (Július Krempaský: Veda verzus viera?; s. 84). Môžeme sa síce nádejať, že ide o veľmi vzdialenú budúcnosť, ale keď si to zosobníme, nemôžeme nemyslieť na blížiaci sa vlastný koniec. Fakt smrteľnosti nás núti prijať problém konca života ako aktuálny. Dnešná spoločnosť, zameraná na rýchlosť a výkonnosť, sa však tejto téme vyhýba. A do toho Gregor píše, že „apokalypsa je za rohom“, že sme v situácii, ktorá „smeruje do katastrofy a do reálne sa črtajúcej diktatúry a násilia“.
Už počujem hlasy odporcov a posmievačov, počujem ich iróniu a prudký nesúhlas s takými (pesimistickými, tmárskymi, nepodloženými) rečami. Faktom je, že v európskych rezolúciách a smerniciach sa o niečo takom nepíše... Keď sa však kriticky a bez módnej „politickej korektnosti“ pozrieme na dianie vo svete – ani nie tak vzdialenom, priam našom – zbadáme reálnosť a opodstatnenosť obáv o ďalší vývoj nášho Slovenska, našej Európy, našej zemegule.
Vyvstáva otázka, či ten (zlý) koniec neprivolávame, či si Západ (alebo celé ľudstvo) nepíli pod sebou konár. Gregor naznačuje, že sebazničujúce tendencie vzrastajú (sebeckosť, nezodpovednosť, sociálna nespravodlivosť atď.). Pravdaže, koniec systému, v ktorom žijeme, nemusí byť koncom definitívnym, apokalyptickým, no aj tak bude bolestný (ako každý zlom, každý veľký spoločenský otras). Vyvstáva ďalšia otázka, ktorú skupinu obyvateľstva tie nepriaznivé dopady najviac zasiahnu.
Vskutku, ako čítame v Gregorovom článku, mnohí žijú od výplaty k výplate, a to pre „rozlet papalášov a elitárov rôzneho druhu“. Nuž, je to tak – keď niekto zbohatne, niekto iný schudobnie. Milionár-filantrop musí najprv mnohým ľuďom zobrať, aby potom mohol niekoľkým čosi dať. Napriek tomu ekonomiku nepovažujem za najdôležitejšiu. To je totiž ďalší klam poslednej doby – dávať hmotné a finančné záležitosti na prvé miesto.
Chcem ešte zareagovať na slová Vlada Gregora o „ideálnej morálke“ v nadväznosti na kresťanstvo. Ide o to, myslím, že kresťanstvo sa nemôže vzdať svojho učenia, nemôže prestať hovoriť o ideálnej morálke, aj keď to niektorí nazvú táraním, lebo inak by prestalo byť samo sebou. Iná vec je, do akej miery jednotliví kresťania napĺňajú ideál, ktorý hlásajú. Možno súhlasiť s tým, že každé právo je, resp. má byť spojené s istou povinnosťou a zodpovednosťou.
Okruh tém, ktoré Vlado Gregor v predmetnom článku načal, je priveľký na to, aby sa mohol ľahko a rýchlo uzavrieť. Rád dám preto priestor ďalším hlasom a príspevkom do diskusie. Viac hláv, viac rozumu (alebo viac hláv, viac protichodných názorov?).
Ján Maršálek
::
Diskusný kruh:
Vlado Gregor: Prichádza apokalypsa?

6 komentárov:

  1. Ďalší príspevok do diskusného kruhu uverejníme o týždeň, v utorok 13. mája.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Je chybou, myslieť si, že na svete žijú kresťania a tí druhí. Sme ľudia v prvom rade a vo svojej podstate sme odkázaní na spoločnosť v ktorej žijeme a tá nás formuje či chceme, alebo nie.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Otázkou je prečo a vôbec z čoho vznikajú tieto tendencie delenia na kresťanov a tých druhých, keď predsa žijeme v jednom svete ?

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Triediť ľudí na dobrých a zlých, hodnotných a menej hodnotných je isto nesprávne a neopodstatnené. Zrejme v tom duchu boli napísané dva predchádzajúce komentáre.
    Ale skúsme sa na to pozrieť z inej strany. Vnímanie rozdielov je prirodzené. Jedinec zo svojho pohľadu vníma seba a ostatných, svoju rodinu a ostatné rodiny, svoj národ a ostatné národy... Obdobne vnímame rozdiely v názoroch, v politických postojoch, v náboženstve, skrátka v svetonáhľade.
    Niektorí povedia: Myslím si to a to, verím tomu a tomu, ale nemusí to byť pravda. Ale keď je človek úprimne o niečom presvedčený, musí svoje presvedčenie brať ako pravdivé! Veď hádam nikto vedome neverí v podvod a klam. Teda ak je niekto napríklad presvedčeným kresťanom, je úplne v poriadku to, že svoju vieru považuje za správnu (najlepšiu, najbližšiu k pravde). Nemôže povedať, že je síce kresťanom, ale aj ostatné viery sú rovnako dobré.
    Dúfam, že budem správne pochopený. Nejde mi o vyvyšovanie či znevažovanie, chcem poukázať na to, že pravda sa nemá relativizovať. Napokon, čo som povedal o kresťanoch, platí aj o iných vyznaniach, aj o ateizme. Rozlišujem medzi človekom a názorom. Ľudia sú si rovní, ale ich rozličné názory majú rozličnú hodnotu.
    Objektívne vzaté, ak si zoberieme viacero rozdielnych až protirečivých učení, iba jedno z nich je pravdivé, resp. najbližšie k pravde, nemôžu byť pravdivé všetky.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Maličký problém je iba v tom, že filozofický pojem "pravda" nie je totožný so slovom "presvedčenie". Za pravdu sa považuje niečo objektívne existujúce, fakt dokázateľný ľudským vnímaním. Presvedčenie je v podstate viera, ktorá nepotrebuje dôkazy.

      Odstrániť
  5. Anonymný17.5.14

    Vďaka p. Maršálkovi a w abt za múdre a podnetné slová...

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.