- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

4. mája 2014

O čítaní

ZÁPISNÍK – 18 / 2014
Čítam rád. Čítanie dobrej, kvalitnej literatúry považujem za bohumilú činnosť, ktorá v spojení s premýšľaním zušľachťuje a formuje človeka. Otázkou je, ako rozpoznať, rozlíšiť dobrú a zlú literatúru. Tu má isto veľký význam výchova a sebavýchova.
Čítanie nemusí byť len kratochvíľnou výplňou voľného času, môže sa stať užitočnou činnosťou, cieľavedomým úsilím, tvorivou prácou. Oboznamovať sa s dielami veľkých autorov minulosti a súčasnosti, hľadať, triediť, spracovávať ich umelecký odkaz, obrazy a myšlienky, odovzdávať ich ďalej, využívať ich aj vo vlastnom živote, to je práca, ktorá si zaslúži uznanie.

Čítanie kníh je radosť, a tá je o to väčšia, o čo lepšiu knihu čítame a o čo lepšie máme podmienky na čítanie. Nájsť si čas, mať ticho, primerané pohodlie, šálku kávy alebo čaju, prípadne pohár dobrého vína... začítať sa do textu, ktorý nás napĺňa a rozochvieva, to je naozaj radosť – dovolená i užitočná, navyše prístupná dnes hádam každému.
Giovanni Papini, jeden z najosobitejších tvorivých duchov nielen Talianska, ale celej kultúrnej Európy prvej polovice 20. storočia , sa v eseji Ako čítam vyznáva zo svojej lásky k literatúre, ku knihám, k čítaniu. Píše o svojich čitateľských návykoch a zážitkoch. Čítanie berie ako obrad, ako tvorivú činnosť, ktorá môže mať rôzne podoby; skúsený čitateľ pristupuje ku knihám diferencovane.
V súvislosti s čítaním Papini poukazuje na potrebu obozretnosti pri prijímaní cudzích myšlienok, čo však nesmie vyústiť do uzavretosti a samozrejme neznamená to, že by sme nemali čítať. Človek musí komunikovať, premýšľať, zvažovať, vytvárať si názor, zaujímať postoj... „Dobre čítať znamená písať,“ teda vypisovať, robiť si poznámky, uvažovať o prečítanom.
Papini čítal veľa, niekedy s ceruzou v ruke, aby mohol do knihy vpisovať svoje poznámky, „nesúcitné výkričníky“ alebo „úkladné otázniky“, znamienka súhlasu či nesúhlasu; inokedy si vypisoval do zošitov alebo na voľné listy úryvky, ktoré sa mu slohovo a myšlienkovo najviac páčili.
O jeho ušľachtilej čitateľskej vášni svedčí úryvok zo spomenutej eseje:
„Na niektoré knihy čakal som roky a mesiace a týždne. Striehol som pred vydavateľstvami ich zjavenie sa vo výkladoch, netrpezlivo ako zamilovaný... A keď som konečne na ceste domov stískal v dlani malý nožík zo slonoviny, aby som rozrezal prvých šestnásť stránok a zachytil letkom prvé slová! Ten deň nemal som chuť vidieť nikoho. I volanie k jedlu mi znelo ako trest. Čakal som večer a cudnú ochranu lampy, ktorá osvetľuje len tie stránky a naše dojímavé rozjímanie.“
Poznámka: Citáty sú z eseje Ako čítam; preložil Blahoslav Hečko (In: Giovanni Papini – Essaye o umení; Elán, 1943).
Ján Maršálek
::
Predchádzajúca stránka Zápisníka: Hľadá sa kresťan.
::

2 komentáre:

  1. Som ako Papini, tiež si "nevážim" knihy, čmáram si do nich svoje poznámky :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja preferujem robenie si výpiskov "do zošitov alebo na voľné listy".

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.