29. apríla 2014

Prichádza apokalypsa?

Milí mladí, nenájdete všetko na internete...
Vlado Gregor
Niektorých ľudí trápi ten fakt, že väčšina má len akési prízemné a sebecké záujmy a stará sa hlavne o seba. Na druhej strane, vidíme jasne, že keby sa každý chcel starať o druhých a do druhých, nefungovalo by to vôbec.
Najviac sporov iste vzniká medzi susedmi, či je to už medzi Latinskou Amerikou a USA, Slovákmi a Maďarmi, alebo Rusmi a Ukrajincami. Ale pomôže tomu nejako, ak sa budú do toho starať ľudia, ktorí žijú tisíce kilometrov ďaleko a ktorým zďaleka nejde len o presadzovanie demokratických princípov, ale evidentne aj o zištné a mocenské záujmy?

Mnoho ľudí je znechutených aj tým, ako sa presadzuje sebectvo, ako sa prehlbuje nerovnosť a stráca sa solidarita medzi ľuďmi. Môže to byť za momentálneho stavu vecí ináč? Za minulého režimu sa iste robili chyby a veci sa presadzovali násilím, zvlášť spočiatku. Všetci sme si v tom slávnom roku 1989 vydýchli, ale ako to vyzerá po štvrťstoročí a nielen na Slovensku? Komunisti boli akí boli, ale predsa skúšali za stav štátu preberať zodpovednosť a ako hierarchická štruktúra sa zodpovedali aj voči sebe navzájom. Ideológia komunizmu je iste neslobodná a nerealistická, ale predsa aspoň na papieri platili určité zákony, ktoré boli papaláši často aj proti svojej vôli nútení rešpektovať.
Priznajme si, milí kresťania, že my často meditujeme a tárame o ideálnej morálke, zákonoch a stavoch, no nie sme ochotní prebrať zodpovednosť za reálny stav vecí a tejto zodpovednosti sa dokonca vyhýbame ako čert krížu. Z pekných rečí ľudia nevyžijú a nebude fungovať ani ekonomika a reálna solidarita. Kozmetické úpravy a občasné výbuchy altruizmu nie sú zásadným riešením stavu, ktorý smeruje do katastrofy a do reálne sa črtajúcej diktatúry a násilia.
Malá snaha je o to, aby sa zákony dodržiavali, ale oveľa väčšia snaha je nachádzať cesty, ako by sa dali obchádzať. Iné zákony začínajú platiť pre menšiny a iné pre väčšinu... S hrôzou cítime, že sa tu deje akési dejà vu, už videné, nie však v červenom, ale v modrom a či dúhovom. My, zdieraná a produkujúca väčšina, sme boli kedysi nazývaní neuvedomelými a teraz sa nám vyčíta, že sme nedemokratickí; a vždy sme len my tí hlúpi, čo na papalášov a elitárov rôzneho druhu robíme a pre ich rozlet žijeme od výplaty k výplate. Nečudujme sa potom, keď vidíme, že to zvlášť mladých akosi nezaujíma a starajú sa len sami o seba. Je to z pocitu bezmocnosti, ktorý si možno ani do dôsledkov neuvedomujú a nie sú ho schopní zrozumiteľne vyjadriť. Obávam sa teda, že tá toľko proklamovaná demokracia je v realite skôr lúpežníckym neofeudalizmom.
Možno to vyzerá trochu beznádejne, čo tu píšem, ale treba povedať, že na rozdiel od totalít a diktatúr sa teraz dá o veciach hovoriť a pri dobrej vôli sa dajú aj riešiť. To kráľovstvo Božie sa dá nájsť, je naozaj medzi nami, ale nie medzi oficiálnymi, mocenskými a hierarchickými štruktúrami, ale práve medzi tými vysmievanými a pohŕdanými. Týchto ľudí si cenil Kristus a vyzýva nás k tomu, aby sme sa o nich starali a učili sa od nich, ale my máme stále sklon byť mesianistami a fantastami a aj k vlastnej škode jeho učenie seriózne neskúmame a nežijeme.
Apokalypsa je za rohom a je aj v našom záujme, aby sme čo najviac zmierňovali jej následky. Situácia vo svete bola neraz zlá, tehotná rôznymi bolesťami a nešťastiami, ale tak ako za Kristových čias treba tieto nezdravé tendencie skúmať a všetky svoje talenty venovať tomu, aby sme zachraňovali seba aj ostatných, aj keď nám to možno znemožní osobnú kariéru a úspechy.
Vlado Gregor
(V tejto krátkej úvahe som položil neobyčajne veľa otázok,
teším sa na prípadné odpovede.)
::
Autorom príspevku je publicista Vlado Gregor.
::
Poznámka:
Týmto článkom otvárame diskusiu na tému „Prichádza apokalypsa?“ (kľúčové problémy súčasnosti, postavenie a úloha kresťanstva v našom civilizačnom priestore, spoločenská kríza a hľadanie východísk...). Súvisiace príspevky postupne zverejníme.

4 komentáre:

  1. Ďalší článok v rámci tohto diskusného kruhu bude publikovaný o týždeň - v utorok 6. mája.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Naozaj dobrá úvaha, pán Gregor to vychytal :). Myslím, že prípadných odpovedí na otázky asi ani netreba... Možno za všetky trefné myšlienky vyberiem dve - Nečudujme sa potom, keď vidíme, že to zvlášť mladých akosi nezaujíma a starajú sa len sami o seba. Je to z pocitu bezmocnosti, ktorý si možno ani do dôsledkov neuvedomujú a nie sú ho schopní zrozumiteľne vyjadriť. Táto bezmocnosť sa nedrží len mladých, ale celého Slovenska či okolitého sveta a možno viac než si myslíme...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Apokalypsa tu už bola veľakrát, to je fakt, ale táto "očakávaná" sa nás týka bytostne a to je to sebecké v nás. Kritické myslenie si kladie otázky, aj si odpovedá, ale vzápätí si aj oponuje. V spoločenských otázkach neexistuje jediná správna pravda, aj keď línie sú dané. Tak je to, ako autor píše hneď v úvode - každý sa stará o seba, ale keby sa každý staral o každého, nefungovalo by to tiež. Cesta je v miere "angažovanosti", zvážení dosahu vlastných možností, svojich síl a tiež zváženie dosahu "angažovanosti", aby z dobra nebol pravý opak. Na záver - apokalypsa v biblickom ponímaní nás nečaká. Ešte nie :) Len sa vidíme ako stred vesmíru, okolo ktorého sa všetko točí. Na analýzy a hľadanie ciest je však práve teraz (a vždy) správna doba.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ako vyplýva z článku aj z komentárov, apokalypsa môže mať viacero podôb. Jedinec, zamýšľajúc sa nad svojou smrteľnosťou, nemôže otázku konca (života) ignorovať.
    Áno, zrejme sa musíme zmieriť s tým, že pri poctivom kritickom uvažovaní bude vždy viac otázok než odpovedí... ale základný smer a cieľ by mal byť jasný, resp. mal by sa vyjasnievať, objasnievať počas cesty.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.