- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

17. júna 2014

Kristova Cirkev je nezničiteľná

Karol Dučák
Rozhovor so spisovateľom a publicistom
Karolom Dučákom
(O Cirkvi a jej mieste vo svete, o literárnej práci a búraní predsudkov, o viere a kresťanskom komunizme lásky)
Karol Dučák sa narodil 18. januára 1953 v Prešove. Má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou. Z vysokej školy po roku predčasne odišiel, avšak ako samouk intenzívne študuje a rozširuje si svoje duchovné horizonty. Rozpráva dvoma svetovými jazykmi, po nemecky a po rusky, a pasívne ovláda niekoľko ďalších jazykov. Vystriedal viacero profesií a pomerne dlhú dobu pracoval mimo územia svojej vlasti. Najdlhšie, už takmer dvanásť rokov, pracuje v nemeckom jazykovom priestore. V súčasnej dobe pôsobí v Rakúsku. Je ženatý, otec dvoch detí, dcéry a syna. So svojou manželkou Oľgou žije vo Vranove nad Topľou. Od svojej mladosti sa venuje publicistickej činnosti. Publikoval články v mnohých slovenských a českých novinách a časopisoch. V neskoršom veku začal písať knihy, rozhlasové hry a iné literárne útvary.

JM: Stále častejšie sa ozývajú hlasy, ktoré dnešnú dobu označujú za krízovú. Sú opodstatnené? Ak áno, v čom podľa vás spočíva súčasná spoločenská kríza? Kde sú jej korene? Vidíte východisko?
K. Dučák: Ak si v obchode kúpite nejaký výrobok, dostanete k nemu návod na obsluhu. Výrobca najlepšie pozná svoj výrobok a tak vám najlepšie poradí, ako máte jeho výrobok používať. Ani ten najkvalitnejší výrobok vám dlho neposlúži, ak nebudete dodržiavať návod na obsluhu, ktorý vám dal výrobca. Hospodin stvoril svet aj človeka. Človeku zveril svet, aby ho užíval. Dal mu pochopiteľne aj návod na obsluhu sveta, ba aj návod na obsluhu vlastného života. Všetko v jednej hrubej príručke, Biblii. Vševediaci Boh najlepšie poznal svoje výtvory, tak svet ako aj človeka. Človek si však nezriedka namýšľa, že nepotrebuje Boha. Preto veľmi často ignoruje Boží návod na obsluhu sveta aj svojho života. Je zarážajúce, ako veľmi je človek neraz vzdialený od Boha. Fatálne následky vidíme okolo seba denne. Násilie, vojny, hlboký mravný úpadok, sociálna nespravodlivosť, totálna absencia lásky k blížnemu, dezilúzia, zúfalstvo, bezradnosť...
Ak by sa precízne dodržiavali najdôležitejšie Božie prikázania lásky k Bohu a k blížnemu, ak by sa precízne dodržiavalo Desatoro Božích prikázaní, nikdy by sme nezažili krízu. Svet by bol rajom. Často počúvame, že zákony, ktorými sa riadia jednotlivci i celé národy, sú nedokonalé. Žiada sa však dodať, že ak nebude láska k Bohu a k blížnemu absolútna, ani tie najlepšie zákony nedokážu definitívne vyriešiť vzťahy medzi národmi ani medzi jednotlivcami. A na druhej strane, ak by bola láska k Bohu a k blížnemu pre každého človeka absolútnou veličinou, nebolo by potrebné vymýšľať nové a nové zákony. Zázračným všeliekom na všetky boľačky spoločnosti je Boh. V praxi to znamená totálne sa spoliehať na Všemohúceho a zveriť mu riešenie našich problémov. Nijaké iné východisko nepoznám.

JM: Vo svojej literárnej a novinárskej práci sa prejavujete ako kresťan – katolík. Čo pre vás znamená viera? Udrží sa kresťanstvo v Európe? Udržíme si ho? Alebo sa stratíme v mori relativizmu?
K. Dučák: Niečo som už naznačil vo svojej predchádzajúcej odpovedi. Katolícku cirkev považujem za jediný spoľahlivý domov pre moju dušu. Čo sa týka kresťanstva v Európe, budem hovoriť za Katolícku cirkev, ktorej som príslušníkom. Naša Cirkev je nezničiteľná, aj keď sa v súčasnosti zmieta v otrasoch a čelí mnohým vážnym hrozbám.

JM: Mohli by ste bližšie špecifikovať tieto hrozby?
K. Dučák: Naša Cirkev má mnohých nepriateľov. V princípe ich možno rozdeliť na dva veľké tábory: vonkajších a vnútorných nepriateľov.
Tých vonkajších možno rozdeliť na pasívnych a aktívnych. Pasívnymi sú konzumizmus, sekularizmus, hedonizmus, proste snaha uprednostniť materiálne blaho pred duchovnými hodnotami v živote človeka. Aktívni vonkajší nepriatelia Katolíckej cirkvi sú predovšetkým slobodomurári, militantní ateisti, či náboženskí fundamentalisti, patriaci k iným náboženstvám, ale aj všetci tí, ktorí sa cielene usilujú zlikvidovať Katolícku Cirkev zvonku a podnikajú akékoľvek aktívne kroky v tomto smere.
Aj vnútorných nepriateľov možno rozdeliť na pasívnych a aktívnych. Pasívni sú všetci vlažní katolíci, ktorí dávajú inovercom zlý príklad a odrádzajú ich takto od konverzie na katolícku vieru. A o to smutnejšie je, keď dávajú svojím životom zlý príklad kňazi, či dokonca biskupi. Práve zlý príklad nehodných katolíckych teológov a laikov najviac škodí Katolíckej cirkvi.
Aktívni vnútorní nepriatelia sú všetci heretici a schizmatici, ktorí cieľavedome štiepia jednotu Cirkvi. Zvlášť po Druhom vatikánskom koncile došlo k mimoriadnej aktivite v tábore aktívnych vnútorných nepriateľov Katolíckej cirkvi. Paradoxne vznikli dva tábory nespokojencov vo vnútri Katolíckej cirkvi.
Jeden tábor očakával od koncilu podstatne rozsiahlejšie reformy, zavedenie bezbrehého liberalizmu a premenu Katolíckej cirkvi na sekulárnu inštitúciu. Keďže Vatikán  ich nádeje nesplnil, mnohí nespokojenci dodnes revoltujú voči nemu. Len nedávno pápež František exkomunikoval predsedníčku protivatikánskej platformy Wir sind Kirche Marthu Heizerovú, a jej manžela Gerta, pretože privátne slávili Eucharistiu bez kňaza. Členovia tejto protivatikánskej platformy žiadajú zrušenie celibátu kňazov a povolenie sviatosti kňazstva pre ženy.
Opačný extrém predstavujú tridentisti, teda teológovia a laici, ktorí sa pokúšajú vrátiť Katolícku cirkev o niekoľko storočí späť, do dôb po Tridentskom koncile. Mám na mysli predovšetkým schizmu arcibiskupa Lefèbvra, ktorá citeľne zasiahla Katolícku cirkev. Druhý vatikánsky koncil urobil nevyhnutné reformy, no pritom zachoval katolícke učenie. Nebol porušený jediný Boží zákon, zostala zachovaná každá dogma. Biskupi na čele s pápežom sú neomylní. Ježiš predsa povedal prvým biskupom, apoštolom, na čele s prvým pápežom Petrom: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). Tak, ako bol Ježiš s apoštolmi a prvým pápežom Petrom, tak bol s biskupmi a pápežom počas celých nasledujúcich storočí Katolíckej cirkvi.
Predstava, že by Ježiš akurát počas Druhého vatikánskeho koncilu opustil Katolícku cirkev a ponechal ju napospas búrke nepokojného sveta 20. storočia, je mimoriadne stupídna. Biskupi na čele s pápežom tvoria Magistérium Cirkvi, teda Učiteľský úrad Cirkvi, ktorý je nositeľom neomylnosti vo veciach viery a mravov. Podľa momentálnej situácie hovoríme buď o Magistériu mimoriadnom (počas všeobecného koncilu) alebo riadnom (mimo koncilov).
Neomylnosť Cirkvi nie je dielom ľudskej múdrosti alebo učenosti, ale výsledkom účinkovania Ducha Svätého v Cirkvi, jeho sústavnej asistencie Magistériu Cirkvi. Ježiš predsa povedal apoštolom okrem iného aj toto: „A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky – Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás“ (Jn 14, 16–17). A na inom mieste: „Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy...“ (Jn 16, 13).
Ježiš Kristus svojimi slovami explicitne, mimo akúkoľvek pochybnosť, garantoval neomylnosť zhromaždenia biskupov na čele s pápežom. Aj počas Druhého vatikánskeho koncilu. Nie však neomylnosť jednotlivých biskupov. Vieme, že medzi apoštolmi bol aj zradca, Judáš. Jednotliví biskupi nie sú neomylní učitelia viery a mravov. Iba zhromaždenie biskupov na čele s pápežom, teda Učiteľský úrad Cirkvi, dáva garanciu neomylnosti vo veciach viery a mravov vďaka kontinuálnej asistencii Ducha Svätého Magistériu Cirkvi.
Karol Dučák s manželkou vo Svätej zemi
Práve v nedôvere voči pôsobeniu Ducha Svätého v Katolíckej cirkvi naveky – ako to explicitne formuloval Ježiš Kristus – spočíva najväčšie pochybenie arcibiskupa Lefèbvra. Ďalšie spočíva v tom, že tento revoltujúci arcibiskup dlhodobo znižoval autoritu pápežov, tvrdošijne odmietal podriadiť sa im a svojím počínaním podnecoval katolíkov ku kolektívnej neposlušnosti voči pápežom.
Nezabúdajme však, že Pán Ježiš povedal svätému Petrovi: „Ty si Peter (po slovensky Skala) a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné bránu ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského Kráľovstva; čo zviažeš na zemi, bude zviazané aj v nebi a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané aj v nebi“ (Mt 16, 18–19). Toto nikdy neprestalo platiť. Ani počas Druhého vatikánskeho koncilu. Pápež ako Kristov námestník môže právoplatne prijať akékoľvek rozhodnutie, ktoré nie je v priamom rozpore s Božími zákonmi a cirkevnými dogmami. Môže dokonca korigovať aj rozhodnutia svojich predchodcov. Ak niekto o tom pochybuje, pochybuje zároveň o Ježišových slovách.
Neviem o tom, žeby niektorý pápež verejne spochybnil ktorýkoľvek Boží zákon či dogmu. Ale ani v prípade herézy, ak by k nej došlo, nemá žiaden arcibiskup Katolíckej cirkvi právo riešiť takúto situáciu rozbíjaním jednoty Cirkvi. Problémy v Katolíckej cirkvi sa predsa neriešia partizánskou vojnou. Naša Cirkev je konsolidovaná ustanovizeň s prísnou hierarchickou štruktúrou. Ak takúto triviálnu vec nepochopí arcibiskup Katolíckej cirkvi, kto potom? Keď prvý pápež svätý Peter v Antiochii zakolísal, apoštol Pavol ho prísne napomenul (Gal 2, 14). Vždy však uznával autoritu Kéfasa (Gal 1, 18; 2, 7–9). Nikdy nerozbíjal jednotu mladej ranokresťanskej Cirkvi. Nikdy nedával veriacim príklad neposlušnosti voči pápežovi a nevytváral v Cirkvi opozičné štruktúry, namierené proti pápežovi. Naopak, s nasadením vlastného života sa usiloval o jednotu, pretože vedel, že v opačnom prípade je všetko zbytočné.
Apoštol Pavol nikdy nenazval svätého Petra heretikom tak, ako nazval arcibiskup Lefèbvre pápežov po Druhom vatikánskom koncile. Schizmy neprinášajú riešenia, ale situáciu ešte viac komplikujú. Toto platí v plnom rozsahu aj o schizme arcibiskupa Lefèbvra. Vatikán vyvinul enormné úsilie na odstránenie tejto schizmy a ak by bolo na strane schizmatikov viac porozumenia a ústretovosti, bolo by toto úsilie korunované úspechom. Keď arcibiskup Lefèbvre podpísal 5. júna 1988 so Svätou stolicou dohodu, ktorá znamenala koniec rozkolu, zavládol v Katolíckej cirkvi optimizmus a nádej na znovunastolenie jednoty. Arcibiskup Lefèbvre však už na druhý deň po podpise dohody začal voči Svätej stolici uplatňovať diktát stupňujúcich sa neakceptovateľných požiadaviek, a tak dohodu, ktorú svojím podpisom potvrdil, napokon vlastným pričinením definitívne pochoval. Ale to je na dlhú debatu, takže to tu nemôžeme podrobne rozoberať.

JM: Vráťme sa k pôvodnej otázke: Myslíte, že Katolícka cirkev prežije všetky vážne hrozby, o ktorých ste hovorili?
K. Dučák: Kristova Cirkev je nezničiteľná. Šírenie poplašných správ tridentistami o tom, že Katolícka cirkev je údajne od Druhého vatikánskeho koncilu v nezvratnom úpadku a smeruje k definitívnej skaze, je absolútne neprijateľné. Ježiš predsa povedal: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ Pán Ježiš bol teda so svojou Katolíckou cirkvou aj počas Druhého vatikánskeho koncilu a po ňom. Pochybovať o tom znamená pochybovať o Kristových slovách. Mám mnoho pekných spomienok na moju nebohú mamku. Bola hlboko veriaca katolíčka, pre ktorú bol Kristus naozaj alfou aj omegou. Ona mi dala pevné základy katolíckej viery. Katolícku cirkev občas prirovnala ku Kristovej lodičke, ktorá sa plaví nebezpečnými úskaliami. Vtedy hovorievala: „Nemáme sa báť, že Kristova lodička niekedy stroskotá, ale máme sa jej pevne držať, aby sme my sami z nej nevypadli do rozbúrených vôd.“ Nikdy na tieto slová nezabudnem. Mamka nemala akademické teologické vzdelanie, ale dovolím si tvrdiť, že taký vzdelaný teológ, ako bol arcibiskup Lefèbvre, nesiahal úrovňou svojho teologického myslenia mojej nebohej mamke ani po členky.
Nie je našou úlohou skúmať, či sa Katolícka cirkev vyvíja správnym smerom a už tobôž nie špekulovať o tom, či sa náš pápež svojím konaním nedopúšťa herézy. Toto je dielo Satana, ktorý nás chce rozoštvať a žiaľbohu, darí sa mu. Máme rešpektovať pápeža a Magistérium Cirkvi, pretože Ježiš povedal apoštolom aj toto: „Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda“ (Lk 10, 16). Ak niekto pohŕda Magistériom Cirkvi, pohŕda samotným Kristom. Pán Ježiš od nás nežiada špekulácie o vývoji Katolíckej cirkvi, ale totálnu odovzdanosť. Veľmi pekne je to formulované v Novéne odovzdanosti: „Ježišu, celkom sa ti odovzdávam, postaraj sa o všetko!“
Nemám strach o budúcnosť našej Cirkvi. Podľa najnovších štatistík je každý tretí obyvateľ Zeme kresťan. 2,4 miliardy ľudí na tejto planéte vyznáva kresťanstvo. Najviac je katolíkov – vyše 1,2 miliardy. Štatisticky je každý šiesty obyvateľ Zeme katolík. Pritom nárast počtu katolíkov je o niečo vyšší ako nárast obyvateľstva Zeme. Európa na tom nie je najhoršie. Dokonca aj v EÚ sa hlási ku Katolíckej cirkvi viac ako polovica jej obyvateľov. Z nekresťanských náboženstiev je najviac – 1,7 miliardy – moslimov.
Pre mňa ako katolíka tieto štatistické údaje nie sú síce dôvodom na prehnaný optimizmus, ale ani na nemiestny pesimizmus. Aj keď počet moslimov vo svete prekonal počet katolíkov, má to svoje príčiny. Žiadne náboženstvo, ani žiadna cirkev nebola v histórii ľudstva vystavená takému drastickému prenasledovaniu, ako Katolícka cirkev. Ak je napriek tomu každý šiesty pozemšťan katolík, zmocňuje sa ma obdiv a hrdosť na vlastnú Cirkev. Kristovu Cirkev brány pekelné nepremôžu. Z každej búrky vyjde očistená a zocelená.

JM: V knihe Poslušný až na smrť približujete životný príbeh blahoslaveného Karla Leisnera. Čím vás zaujal? V čom nám môže byť príkladom a vzorom?
K. Dučák: Čím ma zaujal? Predovšetkým tým, že bol Nemec a zároveň odporca nemeckého nacizmu. Ako jediný bol za kňaza vysvätený tajne v koncentračnom tábore Dachau, v ktorom strávil štyri a pol roka svojho života. Už dlho je vo mne zakotvená túžba búrať predsudky. Nie všetci Nemci boli krutí fanatici, ktorí slepo nasledovali Adolfa Hitlera. V nacistickom Nemecku boli aj milióny odporcov režimu. Súčasťou nemeckého hnutia odporu voči nacizmu bola aj nemecká Katolícka cirkev. O tom sa však u nás pred rokom 1989 verejne nehovorilo.
Nemeckí katolíci kládli odpor nacizmu až do konca druhej svetovej vojny. Vzorom boli jej biskupi. Najviac vynikal münsterský biskup von Galen, známy ako Löwe von Münster , čiže Lev z Münsteru. Výraznou postavou katolíckej opozície voči politike nacistického režimu bol aj mníchovský arcibiskup a kardinál z Mníchova a Freisingu Michael von Faulhaber. Podobne sa vzopreli nespravodlivému režimu aj ďalší nemeckí biskupi. No neboli to len biskupi. Viac ako 12 000 kňazov, teda polovica nemeckého katolíckeho kléru tej doby sa dostala do priameho konfliktu s nacistickým režimom.
Katolícky klérus krvácal v rokoch nacistickej hrôzovlády po celom Nemecku. Stovky katolíckych kňazov zmizli v koncentračných táboroch. Najviac v koncentračnom tábore Dachau, kde boli od roku 1940 postupne sústreďovaní duchovní z Nemecka a iných európskych krajín. Počas celej vojny sa tu dostalo 2 720 duchovných, z toho bolo približne 95 percent rímskokatolíckych klerikov z rôznych krajín. Najviac Poliakov. Nemeckých duchovných bolo v Dachau 447 a z nich 94 v Dachau zomrelo. Ďalší boli umučení a popravení mimo Dachau.
No nielen duchovní umierali ako obete nacistického teroru. Okrem nich zahynuli aj mnohí katolícki laici. Už krátko po uchopení moci nacisti chladnokrvne zavraždili v lete roku 1934 prominentných katolíkov Ericha Klausenera, Adalberta Probsta a Fritza Gerlicha. Neskôr umierali mnohí ďalší odporcovia nacizmu z radov nemeckých katolíkov. Karl Leisner bol jedným z miliónov Nemcov, ktorí sa vzopreli režimu. Cena, ktorú za to zaplatil, bola veľmi vysoká. Zaslúži si našu úctu a vďaku za to, že spolu s inými duchovnými pomáhal vytvárať dobrý obraz Katolíckej cirkvi, na ktorý môžeme byť aj dnes právom hrdí.

JM: Vaša novšia kniha Božie svetlo v temnotách Paraguaja vypovedá o jedinečnom náboženskom a sociálnom projekte, ktorým bol jezuitský štát v rokoch 1609–1769. Priblížte, prosím, čitateľom PriestorNetu ideu knihy. Čo vás priviedlo k tejto téme?
K. Dučák: Začnem od konca. Môj nebohý otec ma v mladom veku takrečeno nainfikoval myšlienkou kresťanského komunizmu lásky. Neuvedomelo. Otec sa touto problematikou nezaoberal tak úporne ako ja. Myslím, že preňho nebola natoľko bytostnou záležitosťou. Otec však vždy tvrdil, že komunizmus má svoje korene v Katolíckej cirkvi, no v neskorších dobách boľševici zvrátili vývoj komunizmu a obrátili ho proti samotnej Katolíckej cirkvi. Ak som predtým uvádzal, že je vo mne zakorenená túžba búrať predsudky, platí to aj v tomto prípade. Vo svojej knihe som poukázal na to, že pôvodné ideály kresťanského komunizmu lásky boli veľmi ušľachtilé a najkrajšie naplnenie našli práve v jezuitskom štáte v Paraguaji.
Obyvatelia jezuitami budovaných indiánskych obcí, takzvaných redukcií, z ktorých sa skladal jezuitský štát v Paraguaji, si boli rovní. Neboli tu bohatí ani chudobní. Nejestvovalo súkromné vlastníctvo nehnuteľností a takmer všetok majetok redukcií bol spoločným vlastníctvom ich obyvateľov. Všetko, čo Indiáni potrebovali k životu, dostávali zadarmo od spoločenstva redukcie.
V jezuitskom štáte nikto nežobral, nikto nebol opustený, cudzí, zbytočný. Mladomanželia dostávali po svadbe od svojej obce do užívania dom so základným zariadením a kusom poľa. Náklady na svadbu hradila komunita príslušnej redukcie. V redukciách nemali peniaze, ba dokonca aj výraz peniaze bol Indiánom neznámy. Pritom spravodlivá spoločnosť jezuitov bola založená na princípoch lásky k Bohu a lásky k blížnemu, nie na princípoch triednej nenávisti a permanentného triedneho boja, ako to neskôr praktizovali vo svojom zdeformovanom modeli sociálnej rovnosti boľševici a ich nasledovníci.
V jezuitskom štáte neexistovalo prenasledovanie človeka pre vieru či politický názor. Mučenie, v tej dobe hojne rozšírené vo svete, bolo v paraguajských redukciách neznámym pojmom. Nepoznali tu ani trest smrti a nedošlo k nijakej poprave. Dokonca ani za také závažné zločiny ako vražda sa neudeľoval trest smrti, ale zločinec bol odsúdený na doživotný žalár, ktorý však v praxi trval nanajvýš desať či pätnásť rokov. V roku 1716 zmenil generál Tamburini doživotný trest na desaťročný. Obzvlášť nebezpečných a nepolepšiteľných zločincov vykázali z redukcie, ako to rozhodol už Diego de Torres Bollo, prvý provinciál Paraguaja, v prípade čarodejníkov.
Znie to ako sci-fi, ale bola to skutočnosť, dokázaná mnohými hodnovernými prameňmi a dokumentmi. Bezmála 160 rokov fungoval osobitý kresťanský komunizmus lásky, ktorý na svoju dobu prosperoval a priniesol domorodým obyvateľom nebývalý hmotný i duchovný rozkvet.

JM: Na záver obligátna otázka: Aké sú vaše ďalšie tvorivé zámery? Na čom pracujete? A čo čítate? Ktorý knižný titul vás v poslednom čase zaujal?
K. Dučák: Tvorivé zámery sú veľké. V poslednej dobe som popísal veľa článkov a mám rozpísaných dokonca niekoľko kníh, lenže času je zúfale málo a pohody k práci ešte menej. Toto limituje moje tvorivé aktivity. Čítam veľa, ale prevažne odborné publikácie, ktoré potrebujem pri písaní svojich článkov a kníh. Mnohé z nich opakovane a do hĺbky. Ide trebárs o Sväté písmo, Katechizmus Katolíckej cirkvi, dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu, Malý teologický lexikón a mnohé iné. V poslednej dobe som sa zaoberal exorcizmom, takže som si prečítal niečo od Eliasa Vellu.
Priťahuje ma katolícka mystika, takže „rozpitvávam“ predovšetkým diela Svätej Márie z Agredy, Anny Kataríny Emmerichovej a Márie Valtorty. Ale aby som presne odpovedal na vašu otázku, jedna kniha ma v poslednej dobe obzvlášť zaujala. Je to útla knižočka s názvom Útok na dračí trón, ktorú napísal Ernest Stürmer. Vydala ju Spoločnosť Božieho slova v Nitre v roku 1996. Kniha rozoberá mimoriadne misijné úspechy geniálneho jezuitu Mattea Ricciho v Číne, o ktorom som aj ja písal vo svojej knihe Božie svetlo v temnotách Paraguaja. Možno povedať, že Ricci patril medzi prapriekopníkov medzináboženského dialógu, ktorý sa stal oficiálnou doktrínou Katolíckej cirkvi až na Druhom vatikánskom koncile.

JM: Ďakujem za rozhovor.
::
Súvisiace články:
Očistený vierou (recenzia knihy K. Dučáka)

39 komentárov:

  1. Karol Dučák21.6.14

    V rozhovore som sa zmienil o dohode Vatikánu a Kňazského bratstva sv. Pia X. Keďže doplnenie detailov o tejto historickej udalosti by neúmerne predĺžilo rozhovor, neuvádzal som v ňom podrobnejšie detaily, ktoré chcem uviesť teraz. Dohoda začína textom dogmatického prehlásenia, ktorý má nasledovné znenie:
    „Ja, Marcel Lefèbvre, emeritný arcibiskup a biskup z Tulle, spolu s členmi mnou založeného Kňazského Spoločenstva sv. Pia X.:

    1) Sľubujeme, že budeme vždy verní Katolíckej Cirkvi a rímskemu Veľkňazovi, jej Najvyššiemu Pastierovi, Kristovmu Námestníkovi, Nástupcovi Blaženého Petra v jeho primáte a Hlave všetkých biskupov.
    2) Prehlasujeme, že prijímame náuku obsiahnutú v 25. článku dogmatickej Konštitúcie „Svetlo Národov“ Druhého Vatikánskeho Koncilu o učiteľskom úrade cirkvi a nevyhnutnom priľnutí k nemu.
    3) Vzhľadom k istým bodom učeným Druhým Vatikánskym Koncilom alebo vzťahujúcim sa k následným reformám liturgie a práva, ktoré sa javia obťažne zlučiteľné s Tradíciou, zaväzujeme sa prijať ústretový a zdieľny postoj k Apoštolskému Stolcu s vyhýbaním sa polemikám.
    4) Prehlasujeme zároveň, že uznávame platnosť omšovej Obete i sviatostí slávených s úmyslom konať to, čo koná Cirkev podľa obradov, predpísaných vzorovými vydaniami rímskeho misálu a sviatostných rituálov, vydaných Pápežmi Pavlom VI. a Jánom Pavlom II.
    5) Napokon sľubujeme ctiť si všeobecnú kázeň Cirkvi a cirkevné zákony, zvlášť tie, obsiahnuté v Kódexe Kanonického Práva, vydanom Pápežom Jánom Pavlom II. okrem zvláštneho poriadku udeleného Spoločenstvu zvláštnym zákonom.“
    Nasledujú ďalšie odseky, obsahujúce právne záležitosti, postavenie členov Spoločenstva sv. Pia X., atď. Protokol dohody bol podpísaný mons. Lefèbvrom a vtedajším kardinálom Ratzingerom 5. mája 1988. Hneď na druhý deň však mons. Lefèbvre poslal kardinálovi Ratzingerovi list, v ktorom naliehal, aby bol nový biskup Kňazského bratstva vysvätený už 30. júna toho istého roku. Zároveň vydieral Svätý stolec hrozbou, že pokiaľ nepristúpi na jeho požiadavku, vysvätí biskupa aj bez súhlasu Svätého stolca. Nasledovala výmena listov a nové stretnutia mons. Lefèbvra s kardinálom Ratzingerom. Pápež bol ochotný menovať podľa návrhu bratstva nového biskupa 15. augusta 1988. Mons. Lefèbvre však znovu trval na svojom návrhu termínu vysviacky. Navyše výrazne vystupňoval nátlak na Svätý stolec a požadoval vysvätenie ďalších troch biskupov ako aj zabezpečenie nadpolovičnej väčšiny členov svojho bratstva v budúcej rímskej komisii. Nasledovali ďalšie snahy Vatikánu priviesť revoltujúceho arcibiskupa ku korektnému jednaniu, avšak bezvýsledne. Hoci Lefèbvra prosili predsedovia biskupských konferencií Nemecka, Francúzska a Švajčiarska, aby ustúpil od svojho rozhodnutia a nespôsobil Katolíckej cirkvi novú schizmu, Lefèbvre uskutočnil svoj zámer a bez súhlasu Vatikánu vysvätil 30. júna 1988 štyroch biskupov pre svoje bratstvo. Na druhý deň bola vyhlásená exkomunikácia štyroch neplatne vysvätených biskupov aj oboch svätiteľov. Nebudem to sám komentovať. Nech si každý utvorí svoj názor.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný24.6.14

      Preco klamete (ci zarazajuca neznalost?), ze biskupi boli Lefebvrom vysvateni neplatne?

      Odstrániť
    2. Karol Dučák25.6.14

      Samozrejme, že boli vysvätení neplatne, pretože boli vysvätení bez súhlasu Svätého stolca.

      Odstrániť
    3. Karol Dučák26.6.14

      Naozaj neviem, čo hovorí wikipedia, viem však, čo hovorí Katechizmus Katolíckej cirkvi: ",Členom biskupského zboru sa niekto stáva na základe sviatostnej vysviacky a hierarchického spoločenstva s hlavou a členmi kolégia.´ Kolegiálny ráz a kolegiálna povaha(877) biskupského stavu sa prejavujú okrem iného aj v starodávnej cirkevnej praxi, ktorá vyžaduje, aby na vysviacke nového biskupa mali účasť viacerí biskupi. Na právoplatnú vysviacku biskupa sa dnes vyžaduje osobitný mandát(882) (poverenie) rímskeho biskupa, lebo on je zvrchovaným viditeľným putom spoločenstva partikulárnych cirkví v jednej Cirkvi a ručiteľom ich slobody." (KKC 1559)

      Odstrániť
    4. Anonymný26.6.14

      takze nam chcete povedat, ze mnozstvo knazov, ktore z FSSPX preslo do diecez, napr. vo Francuzsku, su neplatni knazi?
      Cize Rim podla Vas drzi knazov, ktori su neni knazmi?
      To myslite vazne?

      Odstrániť
    5. Karol Dučák27.6.14

      Pán Anonymný, nehnevajte sa, ale Vy si stále pletiete pojmy a dojmy. Nepísal som o vysviacke kňazov, ale o vysviacke štyroch biskupov FSSPX. Tí boli vysvätení neplatne, pretože nemali osobitný mandát, čiže poverenie rímskeho biskupa, ako som to odcitol z Katechizmu Katolíckej cirkvi. Nepodsúvajte mi, prosím, veci, ktoré som nepísal. Ďakujem za pochopenie.

      Odstrániť
    6. Anonymný27.6.14

      ale ved to suvisi, ak boli neplatne vysvateni biskupi, tak su neplatne vysvateni i ich knazi. Ci chcete tvrdit, ze biskupov vysvatili neplatne, a tito neplatni biskupi svatia platnych knazov?

      Odstrániť
    7. Karol Dučák30.6.14

      Pán Anonymný, s Vami sa racionálne nedá diskutovať. Pripomína mi to polemiku s jehovistami. Oni diskutujú presne tak ako Vy. Môžete im stokrát povedať svoje argumenty, oni to púšťajú jedným uchom dnu, druhým von a stále dookola melú svoje. Písal som o neplatnosti vysviacky štyroch biskupov FSSPX, no Vy mi stále podsúvate problematiku vysviacky kňazov. Už som Vás poprosil, aby ste mi nepodsúvali veci, ktoré som nepísal, ale Vy sa stále tvrdohlavo vraciate k takýmto praktikám. Ak niekto tvrdohlavo odmieta pochopiť racionálne princípy logiky, odmietam s ním strácať čas. Nebudem na Vaše nezmysly odpovedať. Prepáčte mi to.

      Odstrániť
    8. Anonymný2.7.14

      Tak este raz. Nepodsuvajte nam, ze to spolu nesuvisi, citatelia si sami mozu urobit obraz o situacii.
      Ak su neplatne vysvateni ich biskupi, tak su i neplatne vysvateni ich knazi, ci vari nie?

      Odstrániť
    9. Škoda, že som sa k tomuto článku nedostal skôr. Kánonické právo totiž pozná pri niektorých sviatostných úkonov termín "platné, ale nedovolené". Práve na prípad vysvätenia biskupov arcibiskupom Lefebvrom sa to vzťahuje. Takže - biskupi boli vysvätení platne, ale nedovolene.

      Odstrániť
    10. Karol Dučák23.5.15

      Ďakujem za príspevok, pán Prikryl. Priznám sa, že som pomýlený, ale každopádne vďačný. Bol som presvedčený, že tá vysviacka štyroch biskupov FSSPX bola neplatná, takže ich biskupské hodnosti sú neplatné a oni v skutočnosti ostali kňazmi. Lenže podľa toho, čo píšete, sú skutočnými katolíckymi biskupmi. Keďže však podľa postoja Svätého stolca biskupi FSSPX nemajú v Katolíckej cirkvi žiaden kánonický status, nevykonávajú v Cirkvi zákonne nijakú službu. Aj vysviacky, ktoré udeľujú, sú považované za nelegitímne. A toto platí aj po ich oslobodení z exkomunikácie pápežom Benediktom XVI. Podľa toho teda ak biskup FSSPX vysvätí novokňaza, je tento vysvätený neplatne, takže v skutočnosti sa kňazom nestáva. Rozumiem tomu správne?

      Odstrániť
    11. Anonymný26.5.15

      Ja zijem nedaleko Loreta a poznam tu francuzskeho kaplana. Malokto vie, ze po francuzskej revolucii Cirkev tejto krajine bola uplne znicena. Tych par katolckych farrnosti (v porovnani s rozlohou krajiny) sa tam zachranilo, lebo tam v 19-stom storoci boli svetci ako arsky farar. Ci ma zaujalo, ze toho knaza vobec nezaujima pocet krestanov. On kazdemu spovednikovi ponuka mysticky zivot s Kristom. Osobne poznal Martu Robinovu a aj inych svetcov. Vysledok: ako sa tak pozeram, mnohi sa unho nechcu spovedat, lebo to trva dlho a potom aj radi citat 300stranove knihy. Nikoho vsak nenuti ani nepresviedca. Je to jediny knaz, ktoreho poznam, ze chodi na bycikli.

      Odstrániť
    12. Anonymný11.9.18

      Otazka zjavne stoji tak ze v com spociva platnost biskupskej vysviacky. Je suhlas Rima podstatnou zlozkou?
      Keby to tak bolo tak by nemohli byt platne vysviacky pravoslavnych a inych schizmatikov z minulosti
      Ked sa skumala platnost anglikanskych biskupov tak sa neskumal suhlas Rima, ale ci naozaj doslo k platnemu odovzdaniu biskupskeho svatenia
      Teologia preto rozlisuje pojem platne a nedovolene.

      schizmaticki tradicionalisticki biskupi bol vysvateni nedobrovolne ale zial platne

      Odstrániť
  2. Karol Dučák22.6.14

    Vrele odporúčam do pozornosti nasledujúci článok: http://christ-net.sk/node/1518

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Keby bola cirkev nezničiteľná tak sa tak nebojí odluky od štátu.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mám tomu rozumieť tak, že Cirkev je závislá od štátu a že bez podpory štátu zanikne? To hádam nie!

      Odstrániť
  4. Je to totalitná inštitúcia ktorá existuje na ľudskej hlúposti.Nemám nič proti veriacim ľuďom ale nech sa cirkev financuje sama a nech si ju podporujú iba veriaci.A diabla tiež potrebuje iba cirkev.Bez neho by totiž nemala zmysel.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Karol Dučák25.6.14

      Vážený pán Robert Krajči, nie ste jediný, kto si myslel, že Katolícka cirkev je totalitná inštitúcia, existujúca na ľudskej hlúposti. Presne to isté si myslel aj Voltaire, vlastným menom François Marie Arouet (1694 – 1778). Tento osvietenský francúzsky filozof, básnik a spisovateľ celý život bojoval proti Katolíckej cirkvi. Lenže stalo sa čosi, čo nik nečakal. Voltaire si pred smrťou žiadal kňaza a chcel sa vyspovedať. Žiaľ Bohu, mal smolu. Jeho žiaci vytvorili okolo smrteľnej postele umierajúceho osvietenca pevný kruh a nechceli kňaza pustiť k umierajúcemu, takže Voltaire napokon zomrel bez spovede, hoci kňaz bol v jeho bezprostrednej blízkosti. Zo srdca Vám želám, pán Krajči, všetko dobré a rozhodne Vám neželám, aby sa Vám stalo to, čo Voltairovi, teda žeby Vám niekto zabránil vyspovedať sa, ak o to niekedy požiadate. Veľa šťastia, pán Krajči!

      Odstrániť
    2. Karol Dučák25.6.14

      Iný prípad je svetoznámy francúzsky spisovateľ Emile Zola. Aby som nemusel veľa vypisovať, jednoducho odcitujem pasáž zo seriózneho zdroja: „Iným autorom jedného z najväčších literárnych podvodov bol slávny francúzsky spisovateľ Emil Zola. V auguste 1892 pricestoval do Lúrd, aby o nich napísal knihu. Zola neveril v Boha, a samozrejme neveril ani zjaveniam a zázračným uzdraveniam v Lurdoch. Bol presvedčený, že na všetko dá odpoveď veda. Jeho cieľom bolo ,odhaliť veľký podvod katolíckeho kléru´. Tak bol presvedčený o svojej pravde, že jeho pohľad na Lurdy nemohol byť objektívny.
      Počas svojho pobytu v Lurdoch sa zameral na dve dievčatá: Máriu Lebranchovú a Máriu Lemarchandovú, ktoré zomierali na tuberkulózu. Obidve sa počas modlitby pri jaskynke uzdravili a Zola bol svedkom tejto udalosti. Napriek tomu však vo svojej knihe napísal, že dievčatá skoro po svojom návrate domov zomreli. Aby zabránil odhaleniu tohto podvodu, navštívil dievčatá a nahováral ich, aby sa presťahovali do Belgicka. ,Je zaujímavé´, napísal Piotrowski v článku, ,že po vydaní Zolovej knihy sa počet pútnikov do Lúrd nezmenšil, ale zdvojnásobil´. Do Lúrd začalo prichádzať čoraz viac lekárov, vedcov, novinárov a ľudí zo sveta kultúry. Mnohí, keď boli svedkami uzdravení, prichádzali znova. Medzi nimi bol aj Zolov priateľ, ateista, spisovateľ Joris Karl Huysmas. Po pobyte v Lurdoch sa stal katolíkom a neskôr vstúpil do kláštora.
      Aj nositeľ Nobelovej ceny Prof. Alexis Carrel sa v Lurdoch obrátil. Do Lúrd prišiel r. 1903 ako ateista. Keď bol svedkom uzdravenia svojej pacientky zomierajúcej na tuberkulózu pobrušnice, pochopil, že jestvuje aj iný rozmer skutočnosti a jedinou cestou vedúcou k Bohu je nadviazanie osobného vzťahu s ním cez vieru, vytrvalú modlitbu a život podľa zásad evanjelia, Napísal: ,Prichádzajme k Bohu s láskou a túžbou, predierajúc sa cez mrak rozumu. Až potom môžeme zakúsiť Božiu lásku…´ Carrelovo obrátenie sa nestretlo s pochopením u jeho nadriadených na univerzite v Lyone a z univerzity musel odísť. Neskôr (r. 1912) za svoju vedeckú prácu v New Yorku získal Nobelovu cenu.
      Kým Carrel ,videl v zázraku výzvu na obrátenie, Emil Zola videl Božie divy v Lurdoch, no napriek tomu neuveril´. Pietrowski v tejto súvislosti napísal: ,Zázraky sú čitateľnými znameniami len pre ľudí dobrej vôle´. No napokon sa aj Emil Zola obrátil.
      Niekoľko rokov po jeho návšteve Lúrd (1896) utrpel otvorenú zlomeninu nohy, a pretože rana sa nehojila napriek intenzívnej liečbe, hrozila mu amputácia nohy. Na vigíliu Narodenia Pána mal Zola sen, že je v kostole a pred obrazom Božej Matky s dieťatkom spieva koledu. Keď sa zobudil, zistil, že jeho žena spieva tú istú koledu. Poprosil ju, aby zašla do chrámu a pred obrazom Madonny zapálila sviečku. Ešte v ten deň sa uzdravil. Bol to pre neho, ako napísal Piotrowski, veľký duchovný otras. Zola sa zmieril s Bohom, prijal sviatosti, začal sa pravidelne modliť a pristupovať k sviatostiam. Vo vyhlásení okrem iného potvrdil, že pochopil, že posledných tridsať rokov žil vo veľkom blude. Varoval aj pred hrozbami zo strany slobodomurárov, ktorých učenie dlhý čas vyznával a rozširoval, a tak mnohých priviedol na cestu klamstva a hriechu. Prejavil úprimnú ľútosť a veľkú kajúcnosť za všetko zlo, ktoré napáchal počas svojej predchádzajúcej činnosti. Popretŕhal všetky zväzky, ktoré ho spájali s jeho predchádzajúcou činnosťou a prosil o odpustenie. Obrátil sa aj na pápeža Leva XIII. s prosbou o odpustenie za všetky svoje prejavy a publikácie namierené proti Cirkvi. Útoky voľnomyšlienkarov a nepriateľov Cirkvi proti udalostiam v Lurdoch trvali až do r. 1958.“ (Duchoňová X. Som nepoškvrnené počatie. In: Blumentál 2008, č. 12, dostupné na internete: )

      Odstrániť
  5. Anonymný25.6.14

    Neviem, na co je dobry takyto stvavy clanok. Clanok uraza vsetky katolicke obete komunistov a nasich svatych mucenikov, co padli proti tejto satanskej ideologii.
    Takisto stve proti katolikom, jednych proti druhym. Takisto je uplnym znakom pychy, a absolutnej neschopnosti vnimat realitu, ked tu nejaky Dučák ide hodnotit teologicku uroven arcibiskupa katolickej cirkvi, velkeho misionara, a teologa, blizkeho priatela a spolupracovnika kardinala Ottavianiho, prefekta Svateho oficia, akym bol napr. spominany Lefebvre. Naozaj, trosku nevhodne na katolicky portal.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Anonymný25.6.14

    A este, ako citatel tohto portalu, som sklamany, ze niektore moje prispevky tu v diskusii boli cenzurovane, i ked boli vecne.
    Zial, vidim, ze ako padol komunizmu, vacsim nepriatelom pre nas katolikov su ti, co sa oznacuju ako kaolici, v porovnani s nekatolikmi :(

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Faktická poznámka:
      Diskusia na tomto portáli je moderovaná. Ide najmä o to, aby sa do verejného priestoru nepúšťali nenávistné a vulgárne komentáre, pretože aj také sa nájdu (stačí navštíviť ktorúkoľvek stránku s nemoderovanou diskusiou a presvedčíte sa).
      Neznamená to cenzúru bežnom zmysle slova. Publikované nie sú iba tie komentáre, ktoré sú v rozpore s Pravidlami diskusie v PriestorNete (nájdete ich pod každým článkom).
      Prosím, uznajte právo redaktora (vydavateľa) na isté usmernenie obsahu. Ani v serióznych novinách, časopisoch, nehovoriac o rozhlase či televízii, neuverejnia všetko.
      Verím, že aj naďalej budete náš internetový občasník sledovať.
      S pozdravom a želaním všetkého dobrého - JM

      Odstrániť
    2. Anonymný26.6.14

      aky komunizmus lasky? komunizmus je zlom. Pouzivat tento pojem v pozitivnom duchu je prave tou neuctou k dejinam, kto si nevazi dejiny a nepozna ich, je predurceny si ich zopakovat. Hlavne mladym nepodsuvajme taketo myslenie. Dnes mame komunizmus lasky, co bude zajtra? Nacizmus lasky? :(
      Nemusite suhlasit s arcibiskupom Lefebvrom, ale mali by ste k nemu, ako nastupcovi apostolov, a biskupovi mat uctu.
      Co sa tyka koncilu, vsetci, aj jeho privrzenci hovoria o jeho kontroverzii, preto dokonca za Benedikta XVI. sa oficilne prislo s ideou znovuvylozenia koncilu z pohladu tradicie.
      Samozrejme, ostre vyjadrenia arcibiskupa Lefebvra je treba chapat v kontexte. Aj mnohi svatci a velki svatci sa vyjadrovali ostro, ak to bolo treba.
      Jezis nazval sv. Petra satanom.
      Takze povedzte aj to, na co boli reakciou Lefebvrove slova- na ruhave a ekumenicke znesvatenie Assisi napriklad. Takisto dalsie skandaly, takze myslim, ze Lefebvrove slova boli v zaujme dusi a katolickej viery, a zapadaju do linie katolickych svatcov a Jezisa, ktori podobne ostrymi slovami dokazali oznacit zlo, ruhanie a herezu.
      Takisto Lefebvre nebol exkomunikovany platne, pretoze sa jednalo o stav nudze, v ktorom konal svatenia biskupov. Nudze, ze nebudu zachovane katolicke obrady, sviatosti a hlavne, katolicka nauka.
      Dnes sa potvrdzuje, ako mal pravdu.

      Odstrániť
    3. Karol Dučák29.6.14

      Vážený pán Anonymný,
      som v súčasnosti veľmi zaneprázdnený, takže budem odpovedať postupne.
      Vaša otázka: aký komunizmus lásky? Poskytnem Vám teda ten najstručnejší výklad. Kresťanský komunizmus lásky má svoj pôvod v spoločenstve prvých kresťanov v Jeruzaleme.
      Vo Svätom písme sa o nej píše: „Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu myseľ a nikto nepovažoval za svoje niečo z toho, čo mal, ale všetko mali spoločné.“ (Sk, Ap. 4, 32)
      Významný slovenský katolícky teológ, pedagóg a historik Dr. Jozef Špirko (1896 – 1954) vo
      svojich Cirkevných dejín, vydaných v Turčianskom Svätom Martine v roku 1943, o tom píše: „Pri nanebovstúpení Pána mala Cirkev Kristova v celom Judsku a Galilejsku okolo 500 prívržencov, z ktorých 120 - keď aj apoštolov rátame - žilo v Jeruzaleme. Pod dojmom Petrovej kázne v Turíčny deň dalo sa pokrstiť 3.000 a skoro potom ďalších 2.000 ľudí. Boli to židokresťania, ktorí tvorili prvú cirkevnú obec v Jeruzaleme. Ňou sa vlastne začínajú dejiny Cirkvi. O jej vnútornom živote a ďalšom rozširovaní podávajú nám úchvatný obraz Skutky Apoštolské: ,Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu myseľ a nikto nepovažoval za svoje niečo z toho, čo mal, ale všetko mali spoločné.´ (Sk, Ap. 4, 32) Bol to istý druh komunizmu, pravda nie nanúteného, ale prúdiaceho z kresťanskej lásky k blížnemu, ktorá nestrpela, aby spolubrat trpel núdzu.“ (ŠPIRKO, Jozef. 1943. Cirkevné dejiny, I, Turčiansky Svätý Martin: Neografia, 1943, str. 46)
      Na toto spoločenstvo sa neskôr odvolávali cirkevní otcovia, uvádzaní aj ako cirkevní učitelia, či – ako uvádza Dr. Špirko – Sv. otcovia. Významný slovenský cirkevný historik o nich píše: „Výroky sv. Otcov bičovali... zneužitie súkromného vlastníctva, alebo horlili podľa príkladu Platónovho a prvých kresťanov v Jeruzaleme za komunizmus lásky. Malo to byť odpoveďou sv. Otcov na prílišnú túžbu ľudí po majetkoch, na lakomstvo a ziskuchtivosť, ktorá sa šírila i medzi kresťanmi.“ (ŠPIRKO, Jozef. 1943. Cirkevné dejiny, I, Turčiansky Svätý Martin: Neografia, 1943, str. 191)
      Jezuitský štát v Paraguaji vznikol v roku 1609 vytvorením prvej redukcie s názvom San Ignacio Guazú (staršia) a zanikol v roku 1768 vyhnaním jezuitov z Paraguaja. Celkove sa skladal z 33 osád, takzvaných redukcií, ktoré vytvorili misionári SJ v jezuitskej provincii Paraguaj. Žiada sa v tejto súvislosti dodať, že vtedajšia jezuitská provincia Paraguaj bola omnoho väčšia ako súčasná Paraguajská republika. 32 zo všetkých 33 redukcií jezuitského štátu obývali Indiáni kmeňa Guaraní. Jezuitský štát fungoval na podobnom princípe ako spoločenstvo prvých kresťanov v Jeruzaleme.
      Dr. Jozef Špirko vo svojich Cirkevných dejinách hodnotí charakterizuje spoločenské zriadenie štátu jezuitov v Paraguaji takto: „Bol to teda akýsi komunizmus na spôsob starokresťanského komunizmu lásky... Jezuitský štát v Paraguaji bol praktickým pokusom zriadiť teokraticko-patriarchálne spolužitie, o akom snívali vtedy niektorí utopisti (Tomáš Morus, Utópia; dominikán Campanella, Civitas Solis). Jezuitský štát sa i hospodársky, i kultúrne dokázal a patrí k najskvelejším výsledkom misijných dejín.“ (ŠPIRKO, Jozef. Cirkevné dejiny, II, Turčiansky Svätý Martin: Neografia, 1943, s. 266)
      Ak máte záujem o podrobnejší výklad, na internete nájdete niektoré moje články o tejto problematike.

      Odstrániť
    4. Anonymný29.6.14

      myslel som pouzivanie pojmu. Dnes pouzivate pojem ,,komunizmus lasky", zajtra budete pouzivat pojem ,,nacizmus lasky"?
      To, ze v Paraguayi existivali redukcie neznamena, ze teraz budeme slovo komunizmus pouzivat v pozitivnom kontexte, to by bola urazka milionov nevinnych obeti komunistov.
      Co sa tyka Lefebvra, je naozaj neakceptovatelne, ze pouzivate odkazy na nejakych odpadlikov. Potom mozme podobnych, odpadlikov pouzit na hocikoho, i na Karola Wojtylu, ten je obvinovany zo zavaznych veci, ako zlyhanie v otazkach zneuzivania deti, a podobne, takze naozaj, ak sa len clovek pozrie na udajne obvinenia Lefebvra, neni to nic tak hrozne, ako v pripade len takeho Karola Wojtylu.
      A samozrejme, Lefebvrove ostre slova su v uplnej zhode s tradiciou Krista a svatcov, ti sa tiez ostro vyjadrovali, ak bolo treba, a Lefebvre mal dozaista padny dovod, napr. znesvatenie Assisi, zneuzivanie deti, a podobne. To isto uzna kazdy triezvo zmyslajuci clovek.
      A takisto by to, z Vasej strany chcelo viac ucty k nastupcovi apostolov, arcibiskupovi Lefebvrovi.
      A ak mozem poprosit, piste prosim strucnejsie a kratsie komentare, tiez som zaneprazdneny, takze uvitam, ak hned pojdete k veci.

      Odstrániť
  7. Anonymný26.6.14

    Ján Maršálek, ano, sledujem Vás obcasnik, a rad. Ale som trosku . Moji katolicki predkovia ukryvali knazov pred komunistami. Boli perzekuovani komunistami za to, ze pomahali prenasledovanym knazom, a katolikom.. Nie, necitim nic zle, ale proste, voci nikomu, ale proste taketo urazajuce texty, texty, ktore urazaju nasich mucenikov z dob komunizmu, sa ma dotykaju, nehnevajte sa preto na mna. Komunizmus bol diabolskou ideologiou rovnako ako liberalizmus.
    Takisto sa ma dotyka, ak je uverejneny text, ktory uraza a dehonestuje arcibiskupa katolickej cirkvi, verneho sluzobnika Pia XII., a spolupracovnika kardinala Ottavianiho, o ktorom este kardinal Ratzinger povedal, ze je to svaty biskup..
    Proste tento text nepatri na katolicke stranky, prepacte, ale nemozem si pomoct.
    Prajem vsetko dobre, a modlim sa za nesporne dobry umysel tychto stranok

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Karol Dučák30.6.14

      Pán Anonymný, toto je moja posledná odpoveď na Vaše výlevy. Používam obsiahle komentáre práve preto, že konštatujem totálnu neznalosť problematiky z Vašej strany a snažím sa Vám naliať vedomosti do hlavy. Ale už nebudem. Dôležité pre mňa je, že citácie z mojej knihy o jezuitskom štáte v Paraguaji sa dostali do vysokoškolských skrípt a umožnia zvýšiť rozhľad mladým ľuďom, ktorí sú čistí, neskazení a hlavne, nie sú poznačení minulosťou. Že tieto veci nepochopíte Vy, to ma už až tak veľmi netrápi. Snáď len jednu poznámku. Nepísať o jezuitskom štáte v Paraguaji 1609 – 1768 by bolo hrubým prejavom neúcty k desiatkam mučeníkov zo Spoločnosti Ježišovej, ktorí pri evanjelizačnej činnosti v Paraguaji obetovali svoje životy. Preto – či už sa Vám to páči, alebo nie – vždy budem o ich heroickom úsilí písať.
      A ešte k arcibiskupovi Lefèbvrovi. Píšete, že by som si ho mal vážiť. Ale ako si mám vážiť človeka, ktorý si nevážil sám seba a čo je ešte horšie, nevážil si tých, ktorí mu verili a išli za ním. Neviem, či máte manželku alebo nie, ale predstavte si prípad, že by ste jeden deň išli do chrámu s Vašou snúbenicou a sľúbili si vernosť naveky, a na druhý deň by Vám manželka povedala, že si to rozmyslela a už nechce s Vami žiť. Určite by ste boli presvedčený o tom, že takáto žena od začiatku nemala vážny úmysel žiť s Vami v manželstve po zvyšok života. Presne to isté ale urobil arcibiskup Lefèbvre, keď jedného dňa podpísal dohodu s pápežom o ukončení schizmy a už na druhý deň ju začal porušovať. Udivuje ma obmedzenosť myslenia tohto teológa. Musel vedieť, že svojím tvrdohlavým počínaním nič nedosiahne. Musel byť predsa poučený históriou. Po Prvom vatikánskom koncile časť teológov neprijala dogmu o neomylnosti pápežov, v ktorej Katolícka cirkev stanovila, že moc pápeža je najvyššia a najväčšia jurisdikčná moc nad celou Cirkvou v otázkach viery, mravov a vedenia Cirkvi. Na základe tohto odporu proti prijatiu dogmy vznikla po koncile Starokatolícka cirkev. Arcibiskup Lefèbvre urobil presne to isté po Druhom vatikánskom koncile, keď odmietol uznať neomylnosť pápežov Pavla VI. a jeho nástupcov. Jeho bohapusté výmysly o tom, že Cirkev ovládli modernosti, nič nemenia na fakte, že arcibiskup Lefèbvre odmietol uznať dogmu, platnú pre celú Katolícku cirkev. Ako si mám vážiť človeka, ktorý svojou nepoučiteľnosťou spôsobil Cirkvi takú ťažkú ujmu? Vari si naozaj myslel, že dosiahne viac ako teológovia Starokatolíckej cirkvi, ktorí sú dodnes odlúčení od Katolíckej cirkvi?
      Ak by mal viac inteligencie, mohol sa poučiť z počínania predstaviteľov Kňazského bratstva svätého Petra, ktoré začínalo s 12 kňazmi, no dnes má okolo 200 kňazov a 140 seminaristov. No čo je najdôležitejšie, teší sa plnej podpore Svätého stolca. Naproti FSSPX živorí a rozpadáva sa. Je v ňom niekoľko frakcií, ktoré navzájom fanaticky bojujú jedna proti druhej a už dnes je jasné, že FSSPX skončí ako Starokatolícka cirkev. Tým končím všetky polemiky s Vami, pán Anonymný, pretože nemám čas ani chuť hádzať hrach na stenu. Zo srdca Vám však želám veľa Božieho požehnania do budúcnosti.

      Odstrániť
    2. Anonymný30.6.14

      1. Obsiahle komentare nepouzivate len kvoli mne, ale pouzivate ich bezne, takze nezavadzajte.
      2. To, ze sa Vasa praca dostala do vysokoskolskych skript je pekne, ale v Bozich ociach sa snazte o ine uspechy, take veci Vas, naopak mozu zviest k pyche, daleko od pokory. Takze pozor na kazdy pozemsky uspech
      3. Nevadi mi pisat o redukciach, ktore si vazim, vadi mi oslavovanie pojmu komunizmus, a jeho zaobalovanie do slov ako ,,komunizmus lasky". Cize obdivujem redukcie, ale nesuhlasim s Vasou interpretaciou, a to je rozdiel
      4. Arcibiskup Lefebvre mal byt dohodou chyteny do pasce, zachranil seba, i svoju komunitu vycuvanim.
      Medzi starokatolickou cirkvou a Lefebvrom je rozdiel, Lefebvre nikdy ziadnu cirkev nezalozil a nikdy sa od Cirkvi neodtrhol, a takisto Lefebvre nikdy nepoprel ziadnu dogmu.
      A hovorite o stiepeni ,,lefebvristov"- zabudate dodat, ze k nemu doslo prave po tom, co nove vedenie sa odklonilo od kurzu Marcela Lefebvra a zacalo jednat s Rimom o svojom zglajsachtovani.
      5. Pisete o Bratstve sv. Petra- ma 200 knazov, ale vacsinou byva nasadzovane len tam, kde posobi FSSPX, aby im odlakalo veriacich, celkovo s Bratstvom sv. Petra je zle zaobchadzane. A FSSPX zacinalo od nuly a dnes ma 500 knazov, mnozstvo skol, strednych skol, seminarov, kostolov a kaplniek, a neustale nove kostoly a institucie buduje- v Europe rastie, velmi rychlo na rozdiel od ostatnych casti Cirkvi.
      A biskup Williamson zaklada Katolicky odpor, zalozil ho len nedavno, a uz ma mnoho knazov a kaplniek, ba i privrzencov, dokonca i v Cesku a na Slovensku. V Cesku uskutocnil Katolicky odpor i put, ktorej sa zucastnili desiatky ludi.
      V Rakusku maju knaza, pri ceskych hraniciach, i kaplnku. Cize siria sa velmi rychlo.
      Co sa tyka pristupu k tradicnym spolocenstvam, pozrime, ako bolo zamatene s Frantiskanmi neposkvrnenej. Takze ak to clovek vidi, chape postoj Marcela Lefebvra. Necudo, ze kardinal Ratzinger Marcela Lefebvra oznacil za svateho biskupa. Je zaujimave, ze Vy, naopak, si tohto nastupcu apostolov dovolujete castovat velmi nevyberane...

      Odstrániť
  8. Karol Dučák30.6.14

    Ešte vrelo dávam do pozornosti všetkých čitateľov nasledujúci materiál:
    http://www.michaelsa.cz/?p=1581

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný30.6.14

      zabavne, pozrem len prve tri body, a ani jeden jediny z tych prvych troch bodov Marcel Lefebvre nikdy nehlasal a nezastava ho ani FSSPX a nikdy ho nezastavala. Cize ide zrejme o nejakych par platenych provokaterov, co boli vyuziti na klamlivu propagandu liberalnymi kruhmi.

      Odstrániť
    2. Karol Dučák1.7.14

      Keď som pred pár dňami písal, že FSSPX živorí a rozpadáva sa, ani som netušil, ako blízko pravdy som. Nesledujem totiž detailne aktivity, týkajúce sa schizmatických hnutí, takže nemám presný obraz o vývoji udalostí v nich. Správy o tom, že katolícke hnutie Odporu okolo biskupa Williamsona nadobúda čoraz konkrétnejšiu a reálnejšiu podobu nového hnutia v rámci antivatikánskeho tábora, ma však napĺňajú zadosťučinením. Nijakého horšieho vodcu totiž nové hnutie ani nemohlo dostať. Nielen pre jeho diletantské vyjadrenia, týkajúce sa holokaustu, ale aj z iných jeho počinov je nad slnko jasné, že nejde o charizmatického vodcu, ktorý by mohol dať novému hnutiu jasnú perspektívu do budúcnosti. Práve v prípade biskupa Williamsona a jeho nového hnutia presne platí ono biblické: „A keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.“ (Mt 15, 14)
      Alebo: „Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy?“ (Lk 6, 39)
      Myslím, že sa ani nemusím hrať na veľkého proroka, keď prehlásim, že neuplynie dlhá doba a aj nové hnutie biskupa Williamsona sa rozpadne ako domček z karát. Paradoxne, práve toto nové hnutie má perspektívu zraziť na kolená aj FSSPX, založené samotným arcibiskupom Lefèbvrom. Toto je začiatok konca diela arcibiskupa Lefèbvra, ktoré sa tým pádom zaradí medzi mnohé bezvýznamné sekty mimo Katolíckej cirkvi. Každý deň sa modlím k Pánu Bohu a Panne Márii za koniec schizmy arcibiskupa Lefèbvra, ale aj všetkých iných schiziem, a návrat zblúdených sestier a bratov do lona Katolíckej Cirkvi. Viem však, cesta k znovunastoleniu jednoty bude ešte veľmi dlhá a komplikovaná.

      Odstrániť
    3. Anonymný2.7.14

      No vidite, tri Vase body boli nepravdive, Vase tvrdenie o neplatnych biskupoch FSSPX bolo tiez nepravdive.
      No, zostavaju nam len utoky... na biskupov. Pan Dučák, ako katolik by ste sa mali trosku uctivejsie vyjadrovat na adresu napr. aj takeho nasledovnika apostolov, ako otca biskupa Williamsona.
      No, a co uz. FSSPX rastie, Williamsonov odpor rastie. Vsetci rastu v Europe. Za kratku dobu od zalozenia Odporu uz v Cesku usporiadali put, budu i dalsie aktivity.
      Jedine pokoncilove struktury padaju v Europe.
      No, a Lefebvrovo dielo nekonci, preziva v Odpore vo svojej plnosti, o to nemam strach- katolicka tradicia sa v europe siri ako poziar v buši. Kym koncilove struktury padaju. Dajte cas odporu, uz do par mesiacov bude mat istu poziciu minimalne v susednom Cesku, dnes uz v Cesku chodia desiatky ludi na ich pute. Neviem o ziadnom smere v Cirkvi, co by sa tak rychlo dokazal sirit.
      A samozrejme, ziadna schizma v tomto pripade neexistuje, nechcite snad, aby som Vas ucil, co to vlastne schizma je.
      Zapas o Cirkev zacina...

      Odstrániť
    4. Liturgia je isto dôležitá v živote Cirkvi a v živote kresťana. Liturgia je vlastne bohoslužba, a tá nesmie byť svojvoľná. V rámci Cirkvi sa legitímne uplatňuje niekoľko foriem liturgie. Nebolo by dobré zužovať otázku viery a kresťanského (katolíckeho) náboženstva iba na liturgiu. Nikde nie je napísané, že budeme súdení podľa toho, ktorú podobu liturgie preferujeme, resp. praktizujeme. Súdení budeme podľa viery, úmyslov a skutkov!
      Úprimne veriaci by sa mali zjednocovať - osobitne dnes, keď vzrastá tlak na vieru. A ich odpor by mal smerovať voči zlu, nie voči spolubratom.
      ::
      Tu by som rád odcitoval svojho obľúbeného Solženicyna (z knihy Súostrovie Gulag):
      „Na zhnitej väzenskej slame som pocítil v sebe prvé záchvevy dobra. Postupne som prichádzal na to, že čiara, oddeľujúca dobro a zlo, nevedie medzi štátmi, ani medzi triedami, ani medzi stranami – prechádza cez každé ľudské srdce..."
      ::
      A ešte pripomeniem sv. Augustína. Vo svojom diele Boží štát hovorí o skrytých členoch Cirkvi, ktorí možno ani netušia o svojom budúcom príklone k Bohu a na druhej strane o falošných kresťanoch v Cirkvi samotnej, o prepletenosti Božieho štátu a svetského štátu: „Na tomto svete sú oba štáty spletené medzi sebou a budú vzájomne pomiešané, kým sa na poslednom súde neoddelia.“
      ::
      Veďme zápas proti zlu! Obhajujme dobro! Povzbudzujme sa vo viere! Súd ponechajme na Boha.
      PriestorNet by mal byť vedený v tomto duchu.

      Odstrániť
  9. Myslím, že táto diskusia sa zbytočne zamotáva v detailoch a neprimerane zvýrazňuje rozdiely.
    Kristova Cirkev je katolícka, teda všeobecná, v podstate otvorená všetkým ľuďom; a zahrňuje viaceré formy liturgie...
    Rád by som pripomenul výrok, pripisovaný svätému Augustínovi, ktorým by sme sa mali inšpirovať:
    V podstatných veciach jednota, v pochybných sloboda a vo všetkom kresťanská láska.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Anonymný30.6.14

    Zdá sa mi, že prebiehajúca diskusia sa naozaj stráca v prílišnom dokazovaní a rozdieloch, často nepríjemným spôsobom. Ako povedal L. N. Tolstoj čím bližšie sú ľudia k pravde, tým znášanlivejší sú voči cudzím omylom a opačne.

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Karol Dučák13.7.14

    Hádam nikoho nepohorší, ak na doplnenie uvediem jednu krátku štatistiku, ku ktorej som sa dostal nedávno v Rakúsku. Krajinou s najväčším počtom katolíkov na svete je futbalová Brazília. 163 miliónov Brazílčanov dostalo katolícky krst. Pôsobí tu 20.700 katolíckych kňazov a 453 biskupov.

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Karol Dučák17.7.14

    Naozaj nechcem byť zlomyseľný a niekoho popudzovať, ale otázka znovuzjednotenia Katolíckej cirkvi so schizmatikmi má pre mňa absolútnu prioritu, pretože v tomto procese vidím zápas so Satanom, ktorý sa za každú cenu snaží rozbiť Katolícku cirkev a robí to, žiaľ Bohu, nie neúspešne. Musím sa teda k tejto problematike neustále vracať. V početných diskusiách na túto tému konštatujem výraznú prevahu emócií nad triezvym hodnotením situácie. Preto ponúkam malú štatistiku, aby sme si urobili presnejší obraz o situácii. V súčasnosti je vo svete 1 miliarda 214 miliónov katolíkov, verných pápežovi. V opozícii voči pápežovi stojí tábor odporcov Druhého vatikánskeho koncilu a pokoncilovej Katolíckej cirkvi. Tento tábor tvorí pestrá paleta rôznych hnutí, ktoré majú nezriedka diametrálne odlišné stanoviská k súčasnému vývoju v Katolíckej cirkvi.
    Najväčším a najrýchlejšie rastúcim spoločenstvom veriacich z tohto opozičného tábora bolo donedávna FSSPX. Podľa rôznych zdrojov bolo vo svete asi 600 tisíc až 1 milión veriacich, spojených s FSSPX pred jeho rozpadom na tábor fellayovcov a tábor williamsonovcov. Ak by sme prijali najoptimistickejší variant, môžeme konštatovať, že na jedného veriaceho, spojeného s FSSPX, pripadalo 1 214 katolíkov, verných pápežovi. Teda veriaci spojení s FSSPX netvoria ani jednu tisícinu z počtu pápežovi verných katolíkov. Zaokrúhlene je to 0,82 promile. Ostatné spoločenstvá veriacich z tábora odporcov súčasnej Katolíckej cirkvi na čele s pápežmi sú podstatne menšie a nepredstavujú relevantnú silu.

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Karol Dučák15.12.14

    Na 17. december 2014 pripadá 70. výročie tajnej kňazskej vysviacky nemeckého diakona Karla Leisnera v koncentračnom tábore Dachau. Karl Leisner ako novokňaz slávil primičnú svätú omšu 26. decembra 1944. Bola to jediná svätá omša, ktorú odslúžil. Ťažko chorý tuberkulotik zomrel krátko po vojne, 12. augusta 1945. Je pochovaný v krypte xantenského Dómu. Pápež Ján Pavol II. ho blahorečil 23. júna 1996. V súčasnosti prebieha proces jeho svätorečenia.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Karol Dučák14.2.15

      Pred 70 rokmi nacisti popravili ďalšieho z množstva mučeníkov z radov nemeckých katolíckych teológov, jezuitu Alfreda Delpa. Alfred Delp bol aktívnym účastníkom nemeckého hnutia odporu proti nacizmu. Pracoval pre Kreisauer Kreis (Kreisauský kruh), v ktorom boli združení okolo grófa von Moltkeho významní nemeckí odporcovia režimu. Po neúspešnom atentáte na Hitlera 20. júna roku 1944 došlo k rozsiahlej vlne zatýkania členov hnutia odporu. Zatkli aj Delpa, pretože strojca atentátu, Claus von Stauffenberg, bol s ním v kontakte. 11. januára 1945 Alfreda Delpa odsúdili na trest smrti. Popravili ho 2. februára 1945.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.