Dotazník Ježiša Nazaretského

 

Karol Dučák

(Ako vyzeral náš Spasiteľ Ježiš Kristus?)

Existoval vôbec Bohočlovek Ježiš Kristus, Boh aj človek v jednej osobe, ako učí naša Katolícka cirkev? Niekomu by sa takáto otázka mohla zdať nezmyselnou, ale ešte stále existuje na tomto svete, ba aj na našom katolíckom Slovensku nemálo ľudí, ktorí o tom pochybujú. A predsa veda poskytuje čoraz viac serióznych dôkazov existencie Bohočloveka Ježiša Krista, teda Boha aj človeka v jednej osobe. Vedci už dokonca dokázali pomerne presne vymodelovať aj 3D reprodukcie tela nášho Spasiteľa z Turínskeho plátna, takže poznáme pomerne presne skutočnú telesnú podobu Ježiša Krista. Akým človekom bol teda Ježiš Kristus? Ako vyzeral?

Po stáročia ľudstvo len tápalo v snahe spoznať skutočnú podobu nášho Spasiteľa, pretože Ježiš Kristus vystúpil na nebesia aj so svojím pozemským telom, takže nám tu nezanechal svoje telesné pozostatky, ktoré by nám umožnili získať spoľahlivejšie poznatky o jeho fyzickom vzhľade. Ľudia vždy túžili poznať viac faktov z pozemského života Ježiša Krista, ale Biblia a oficiálne dokumenty Cirkvi podávajú o našom Spasiteľovi veľmi stručnú správu, na základe ktorej nie je možné získať odpovede na všetky položené otázky. Rozvoj ľudskej vedy a techniky však priniesol pokrok aj v tomto smere a tak mnohé poznatky získali vedci o Ježišovi vedeckým výskumom Turínskeho plátna, šatky z Ovieda, šatky z Manopella, či iných predmetov, ktoré nesú stopy Ježišovho tela a krvi.

Najcennejším zdrojom informácií je Turínske plátno, alebo aj Sacra sindone (Sväté plátno). Je to ľanová pohrebná plachta nášho Spasiteľa, ktorá má dĺžku 437 cm, šírku 113 cm a hmotnosť približne 2,5 kg. Do tohto posmrtného rubáša zavinuli Ježišovo telo pred jeho pochovaním, potom ho zaviazali a uložili do hrobu, pričom mu na hlavu položili Sudárium z Ovieda a drahocennú šatku z byssového čiže morského hodvábu, ktorá je známa ako Šatka z Manopella. Na Turínskom plátne je zachytený neobyčajne presný trojrozmerný obraz Ježišovho mŕtveho tela vo fotografickom negatíve.

Nemáme historicky doložené správy o ďalšom putovaní Turínskeho plátna od zmŕtvychvstania Ježiša Krista v nedeľu 5. apríla roku 33 nášho letopočtu až do roku 1357. Podľa všetkého bolo plátno uchovávané najprv v Jeruzaleme, potom v Byzancii. Prvé spoľahlivé, historicky doložené informácie sú z roku 1357 a pochádzajú z Francúzska, z obce Lirey v regióne Champagne, kde sa plátno stalo predmetom kultu. Od tej doby je ďalšie putovanie plátna spoľahlivo zdokumentované. V roku 1452 odkúpil Turínske plátno Ľudovít Savojský, ktorý ho uchovával vo francúzskom meste Chambéry. Tam došlo k poškodeniu plátna pri požiari v roku 1532. Plátno opravili klarisky, ktoré prišili záplaty na poškodené miesta.

Savojský rod preniesol v roku 1563 svoje hlavné sídlo z francúzskeho Chambéry do talianskeho Turína a v roku 1578 bola do Turína slávnostne prenesená i vzácna relikvia posmrtného rubáša nášho Spasiteľa. Dodnes je Turínske plátno uložené v kaplnke s názvom Cappella della Sacra Sindone (Kaplnka Svätého plátna), ktorá bola postavená pri Katedrále svätého Jána Krstiteľa v Turíne. Preto je táto relikvia označovaná aj ako Turínske plátno. Savojská dynastia vlastnila túto vzácnu relikviu celé dlhé stáročia, avšak v roku 1983 taliansky exilový kráľ Umberto II. Savojský zanechal Turínske plátno Svätému stolcu.

Predmetom záujmu vedcov začalo byť Kristovo pohrebné plátno v roku 1898. V uvedenom roku bol turínsky právnik a vášnivý fotograf Secondo Pia pri príležitosti výstavy požiadaný, aby pohrebné plátno po prvýkrát sfotografoval. Pri vyvolávaní svojich fotoplatní v noci vo svojom laboratóriu zažil Secondo Pia skutočný šok: na fotografickom negatíve zbadal podobizeň Ježiša Krista po ukrižovaní ako neuveriteľne realistický obraz v pozitíve. Teda samo plátno je vlastne fotografickým negatívom! Nemenej ohromujúce boli aj ďalšie objavy. Ukázalo sa, že na Turínskom plátne je zachytený trojrozmerný obraz Ježišovho mŕtveho tela vo fotografickom negatíve. Také niečo sa nikdy predtým nestalo.

Vedcov dodnes udivuje anatomická dokonalosť obrazu na plátne. Sú na ňom viditeľné zranenia, spôsobené bičovaním, bitím palicou, korunovaním tŕním, nesením kríža atď. Pritom práve na Turínskom plátne má Kristus rany po klincoch na zápästiach rúk, teda tak, ako to bolo v skutočnosti. Na všetkých stredovekých vyobrazeniach má Ježiš prebodnuté dlane, čo je z anatomického hľadiska nesprávne, pretože v dlaniach nie sú oporné kosti ako v zápästiach rúk. Mnohé experimenty s mŕtvymi telami dokázali, že pokiaľ bolo mŕtve ľudské telo pri experimentoch zavesené na kríž tak, že boli pribité klince cez dlane, telo sa zrútilo.

Vedci už dokázali pomerne presne vymodelovať väčší počet 3D reprodukcií tela nášho Spasiteľa z Turínskeho plátna. Poznáme teda pomerne presne skutočnú telesnú podobu Ježiša Krista. Taliansky vedec Giulio Fanti, profesor mechanických a tepelných meraní na univerzite v Padove, ktorý skúmal Turínske plátno, sa vyjadril, že podľa štúdií bol Ježiš muž výnimočnej krásy, ktorý bol vysoký 180 cm (podľa iných zdrojov 181 cm), štíhly, ale svalnatý, a mal kráľovský vzhľad.

Vo vtedajšej dobe bol Ježiš nadpriemerne vysoký, pretože priemerná výška jeho súčasníkov bola zhruba 165 cm. Ježiš teda prečnieval väčšinu svojich súčasníkov. Mal bradu a dlhé vlasy, zviazané vzadu. Profesor Giulio Fanti napočítal na prednej a zadnej časti Ježišovho tela 370 zranení, ktoré zanechali krvavé stopy na Turínskom plátne. Nemohol však započítať rany na bokoch, pretože Ježiš bol v plátne zabalený tak, že plátno neobopínalo jeho boky, a kvôli tomu plátno neodhalilo rany na Kristových bokoch. Po zvážení všetkých uvedených skutočností profesor vyslovil odhad, že na celom tele, vrátane bokov, mohlo byť až okolo 600 telesných zranení. Z výskumov Turínskeho plátna tiež vyplýva, že Ježiš mal urastenú, dobre stavanú postavu, zocelenú tvrdou stolárskou a tesárskou prácou. Vážil asi 77 kg, bol svalnatý, no nebol to žiadny kulturista v zmysle súčasných predstáv. Nemal ochabnuté telo človeka, vyrastajúceho v pohodlí, ale postavu robotníka, ktorý si v pote tváre zarábal na chlieb svoj každodenný.

Vedci ďalej zistili, že bol nositeľom krvnej skupiny AB negatívny. Túto krvnú skupinu má podľa rôznych zdrojov iba asi 3 až 5 percent svetovej populácie, ale častejšie sa vyskytuje u sefardských Židov – až u 18 percent. Túto krvnú skupinu nachádzame aj na šatke z Ovieda a dokonca aj na krvi vyliatej pri eucharistických zázrakoch. Krvavé škvrny na plátne obsahujú hemoglobín a bol u nich zaznamenaný pozitívny test na sérový albumín. Pod krvavými škvrnami nie je žiadny obraz. Okrem krvavých škvŕn je plátno na niektorých miestach pokryté kreatinínom a feritínom. V ľudskom organizme k tomu dochádza iba v prípade veľkej traumy, zasahujúcej súčasne viacero orgánov. Ježiš teda skutočne podstúpil nesmierne muky prakticky na celom svojom tele.

Medzi skeptikmi sa často objavujú pochybnosti o tom, či muž, ktorý bol zabalený do Turínskeho plátna, bol skutočne Ježiš Kristus. Veď v tom čase bolo ukrižovanie bežným trestom, ktorým bolo potrestaných mnoho ľudí. Lenže len jeden jediný muž bol ukrižovaný s tŕňovou korunou na hlave. Tým bol Ježiš Kristus. A vedecký výskum Turínskeho plátna jednoznačne dokázal, že bol v ňom zabalený muž s tŕňovou korunou na hlave. História nezaznamenala žiadny iný prípad použitia tŕňovej koruny u ľudí, ktorí boli ukrižovaní!

Celkovo možno konštatovať, že kombinácia neobvyklých zranení muža na Turínskom plátne – rana v pravom boku, nepolámané kosti, rany spôsobené bičovaním, korunovaním tŕním a nesením ťažkého kríža – presne potvrdzuje zhodu s ukrižovaním Ježiša Krista, ako je popísané v Svätom Písme.

V Liste Hebrejom sa píše: „Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme“ (Hebr 11, 1). Základom toho, v čo dúfame, je zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, aj keď sme ho nevideli na vlastné oči. Pre ľudí, ktorí veria v pravosť Turínskeho plátna ako posmrtného rubáša Ježiša Krista, je práve Turínske plátno základom toho, v čo dúfajú, a dôkazom toho, čo nevideli. Toto plátno je uctievané už celé stáročia a v úcte ho mali a majú aj pápeži.

Veľa skeptikov po celé desaťročia spochybňuje pravosť Turínskeho plátna, ale veda prináša stále viac dôkazov, ktoré naopak nespochybniteľne potvrdzujú pravosť Turínskeho plátna. Plátno bolo skúmané spektroskopiou, röntgenovou fluorescenciou, termografiou a mnohými inými vedeckými metódami, ba postupom času sa dokonca rozvinula samostatná vedecká disciplína – sindológia, zaoberajúca sa náukou o Turínskom plátne.

Na základe všetkých výskumov vedci skonštatovali, že obraz tela na plátne nie je ani namaľovaný, ani vytlačený, a že to nie je ľudský výtvor. Pokiaľ napríklad maliar namaľuje obraz na plátno, farba prenikne do hĺbky plátna. V prípade Turínskeho plátna však vyobrazenie ukrižovaného muža pokrýva iba mikroskopicky tenký film na povrchu plátna. Hĺbka vyobrazenia je len 0,2 mikrometra. A keďže 1 mikrometer je tisícina milimetra, obraz prenikol do Turínskeho plátna len do hĺbky 2 desaťtisícin milimetra.

Talianski vedci z Národnej agentúry pre nové technológie, energetiku a udržateľnosť hospodárskeho rozvoja ENEA z Centra jadrového výskumu vo Frascati neďaleko Ríma dospeli na základe niekoľkoročných výskumov k záveru, že podobizeň na plátne vznikla mimoriadne krátkym a intenzívnym zábleskom ultrafialového žiarenia, ktoré spôsobilo oxidáciu plátna. Tieto procesy vytvárajú dvojité väzby C=C a C=O, ktoré po spojení konjugovanými väzbami zodpovedajú za žltú farbu.

Vedci vypočítali, že tento záblesk ultrafialového žiarenia trval menej ako jednu štyridsaťmilardtinu sekundy a žiarenie malo intenzitu 34 biliónov wattov vákuového ultrafialového žiarenia. Ani súčasná moderná veda nemá zariadenia na to, aby dokázala vytvoriť obraz človeka na plátne rovnakým spôsobom, akým bol vytvorený obraz Krista na Turínskom plátne. Vedci majú k dispozícii iba zariadenia, ktoré dokážu produkovať vákuové ultrafialové žiarenie s intenzitou iba niekoľko miliárd wattov, teda menej ako jednu tisícinu požadovanej intenzity.

A kedy došlo k tomuto záblesku, pri ktorom došlo k vzniku vyobrazenia Ježiša na Turínskom plátne? Evidentne pri Ježišovom zmŕtvychvstaní. V Matúšovom evanjeliu sa píše: „Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh. Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi“ (Mt 28, 1–4). Logickou dedukciou prídeme na to, že práve toto zostúpenie anjela Pána z neba a zmŕtvychvstania Ježiša sprevádzané zemetrasením a bleskom bol onen okamih vytvorenia obrazu Ježiša Krista na jeho posmrtnom rubáši.

Turínske plátno, táto najznámejšia pohrebná plachta v dejinách ľudstva, je skutočným zázrakom zázrakov, ktorý neustále šokuje vedcov stále novými objavmi. V minulom roku talianski vedci z Národnej vedeckej rady (CRN) skúmali Turínske plátno pomocou metódy širokouhlého rozptylu röntgenového žiarenia (WAXS), aby mohli zistiť skutočný vek tohto pohrebného plátna.

Metóda WAXS umožňuje merať prirodzené starnutie ľanovej celulózy a prepočítavať ho na čas od jeho výroby. Poznatky získané pri tomto výskume sú podľa následne vypracovanej vedeckej štúdie „kompatibilné s hypotézou, že Turínske plátno je 2000 rokov starý relikt“. V štúdii, ktorú zverejnil časopis Heritage, sa okrem iného píše: „Profily údajov boli plne kompatibilné s analogickými meraniami získanými na vzorke plátna, nájdeného v izraelskej Masade, ktoré je podľa výskumov historikov datované do rokov 55–77 nášho letopočtu.“

Výskum talianskych vedcov zároveň spochybnil nesprávne výsledky predchádzajúcich meraní, získaných v roku 1988 rádiouhlíkovou metódou 14C, ktoré chybne datovali vznik plátna do rokov 1260 – 1390. Všetky novšie merania naopak jednoznačne dokazujú, že Turínske plátno skutočne pochádza z čias Ježiša Krista.

Tkanina, z ktorej bolo Turínske plátno zhotovené, sa zhoduje s tkaninami typickými pre Izrael prvého storočia. Je to ľanová látka s jemným vzorom rybej kosti, ktorá musela byť mimoriadne drahá v tom čase. Vedecký výskum fragmentov látky odobratých z Turínskeho plátna odhalil, že ľan, z ktorého bol posmrtný rubáš vyrobený, pochádza zo západnej Levanty, teda oblasti zahŕňajúcej aj dnešné územie Izraela.

Avinoam Danin, uznávaný židovský odborník na palestínsku flóru z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme, zistil, že kombinácia rastlín, ktorých stopy sa zachytili na pohrebnej plachte, sa vyskytuje v jedinej oblasti na svete: v okolí Jeruzalema. Podľa neho „dôkazy jasne poukazujú na skupinu kvetov z oblasti okolo Jeruzalema.“ Avinoam Danin zistil na plátne tiež prítomnosť peľových zrniečok ostnitej jednoročnej byliny Gundelia tournefortii. Zaujímavé v tejto súvislosti je, že tieto peľové zrniečka boli objavené aj na šatke z Ovieda. Táto relikvia, považovaná za pohrebnú šatku Ježiša Krista, je uložená od ôsmeho storočia v oviedskej katedrále.

Ubi Baruch, ďalší vedec, konštatoval, že kombinácia kvetinového peľu, ktorý bol zachytený na Turínskom plátne, sa vyskytuje len v Jeruzaleme v krátkom období roka, presnejšie v mesiacoch marec a apríl. A iní vedci dokázali, že Ježiš Kristus bol naozaj ukrižovaný v apríli. Podľa výsledkov výskumu vedcov bol Ježiš ukrižovaný v piatok 3. apríla roku 33 nášho letopočtu.     

Na zväčšenine Ježišovej tváre objavili experti na pravom oku a neskôr aj nad ľavým obočím odtlačky mincí. Obe mince boli preukázateľne dané do obehu v čase Ježišovho života. Podľa vtedajšieho zvyku sa totiž vkladali mŕtvolám pred pochovaním mince do očí.

Odborníci nachádzajú takú zhodu v podstatných detailoch medzi poznatkami získanými vedeckým výskumom pohrebnej plachty Ježiša Krista a opismi Ježišovho umučenia a zmŕtvychvstania v evanjeliách Nového Zákona, že mnohí z nich nazývajú Turínske plátno „piatym evanjeliom“.

Forenzní odborníci zistili ďalšiu zaujímavú skutočnosť, ktorá potvrdzuje nadprirodzený pôvod vzniku obrazu na Turínskom plátne. Nenašli totiž na posmrtnom rubáši žiadne stopy po odtrhnutí mikroskopických častíc z tela mŕtveho alebo stopy po poškodení plátna. Pokiaľ totiž niekto zabalí do ľanového plátna zakrvácanú mŕtvolu človeka, plátno sa prilepí a potom prischne na zakrvavené časti mŕtvoly. Ak chce niekto vybaliť mŕtvolu z plátna, musí násilím odtrhnúť plátno od tela mŕtveho. Pritom nevyhnutne dôjde k poškodeniu buď plátna, alebo krvných zrazenín na tele mŕtvoly. Lenže na Turínskom plátne nie je ani stopy po násilnom odtŕhaní plátna od tela. To znamená, že nikto neodstránil pohrebnú plachtu z Ježišovho tela. Ježiš sa z nej dostal bez toho, aby musel niekto rozviazať jeho posmrtný rubáš a strhnúť zaschnutú pohrebnú plachtu z Ježišovho tela. Ako je to možné? Vysvetlenie je jednoznačné. Ježiš Kristus bol nielen človek, ale aj Boh, ktorý mal nadprirodzenú moc robiť zázraky.

Ježiš mal predsa schopnosť levitácie a neviditeľného premiestňovania v priestore. Zmienky o tom nachádzame v Svätom písme. V Lukášovom evanjeliu sa píše o stretnutí zmŕtvychvstalého Krista s učeníkmi na ceste do Emauz a potom o zjavení Pána učeníkom. Sú tam aj tieto slová:

„A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: ‚Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?‘ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: ‚Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.‘ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: ‚Pokoj vám.‘ Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal: ‚Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte, že ja mám.‘ Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy“ (Lk 24, 30–40).

Ježiš teda dokázal zmiznúť a zjaviť sa na inom mieste. Preto tiež dokázal opustiť aj Turínske plátno bez toho, aby sa ho len dotkol.

Zhrňme si teda najzákladnejšie poznatky o pozemskom živote nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktoré zistili vedci vedeckým bádaním, a usporiadajme ho do akéhosi krátkeho, neformálneho osobného dotazníka Ježiša Krista:

Meno:                             Ježiš Nazaretský, neskôr tiež Ježiš Kristus.
Dátum narodenia:           Polnoc zo soboty 24. na nedeľu 25. decembra roku 1 pred n. l.
Miesto narodenia:           Betlehem.
Pravý otec:                      Boh Otec Nebeský.
Adoptívny otec:               Jozef Jakubov z Betlehema, stolár a tesár v Nazarete.
Matka:                             Panna Mária.
Národnosť:                      Židovská.
Rodný jazyk:                    Aramejčina.
Výška:                             1,80 – 1,81 m.
Hmotnosť:                       77 kilogramov.
Krvná skupina:                 AB negatívna.
Pôvodné povolanie:         Stolár a tesár v dielni svojho adoptívneho otca Jozefa v Nazarete.
Pravé povolanie:              Spasiteľ sveta a zakladateľ Katolíckej cirkvi.
Dátum smrti:                    Piatok 3. apríla roku 33 nášho letopočtu.
Dátum zmŕtvychvstania:  Nedeľa 5. apríla roku 33 nášho letopočtu.

Turínske plátno nám však podáva správu nielen o tom, ako Ježiš vyzeral ako človek, ale prináša nám aj početné informácie o beštiálnom mučení nášho Spasiteľa pred jeho smrťou na kríži. Na jeho tele možno rozoznať veľký počet opuchov, tržných rán či pomliaždenín, spôsobených bičovaním, tvrdými údermi palicou či nekontrolovanými pádmi muža, ktorý niesol ťažký kríž po ceste až k miestu popravy. O tom, že Ježiš pod krížom padal, svedčia aj vzorky špiny z ulice, ktoré našli vedci na špičke nosa Spasiteľa. Na hlave Ježiša sú viditeľné početné rany, ktoré spôsobili hlboké vpichy tŕňovej koruny.

Obzvlášť znetvorená bola Ježišova tvár. Ako keby práve táto tvár a pohľad nevinných očí Spasiteľa neznesiteľne dráždili jeho mučiteľov. Celá tvár bola opuchnutá na nepoznanie, je na nej vidieť množstvo tržných rán a pomliaždenín. Na pravom líci a na nose, ktorý mučitelia Kristovi zlomili, sú stopy po tvrdých úderoch palicou. Ježiš prišiel aj o ľavé oko a na pravom oku je vidieť veľkú krvnú podliatinu. Silné opuchy je vidieť na ľavom líci a pod ľavým okom. Pod perou na ľavej strane bola vytrhnutá brada. Veľké muky spôsobili Ježišovi aj pribíjanie na kríž a následné pomalé umieranie na kríži v neznesiteľných bolestiach.

Žiadny obyčajný smrteľník by nedokázal znášať celé dlhé hodiny také intenzívne utrpenie, aké prežil Ježiš Kristus pri svojom umučení. Tolerancia bolesti, teda schopnosť znášať bolesť, totiž nie je u človeka neobmedzená. Je definovaná trvaním a intenzitou bolestivého podnetu, ktorou je jednotlivec schopný tolerovať. Pokiaľ intenzita a dĺžka trvania bolesti prekročí hranicu tolerancie bolesti, človek od bolesti zomiera.

Jedine Bohočlovek Ježiš Kristus, Boh a človek v jednej osobe, mohol a musel zniesť všetko to nesmierne utrpenie, pretože jeho poslaním bolo vykúpiť svet obetovaním vlastného života. Musel trpieť za všetky hriechy celého ľudstva a človek ani nedokáže pochopiť, aké veľké bolo to utrpenie Pána pred jeho smrťou na kríži. Katolícka cirkev ani nežiada, aby veriaci pochopil, ako veľmi trpel Spasiteľ pred svojím umučením. Nežiada ani, aby katolík uveril tomu, že v Turínskom plátne bol pochovaný po svojom umučení náš Spasiteľ Ježiš Kristus. A nežiada ani to, aby ktokoľvek uveril údajom, ako je presný dátum narodenia, úmrtia alebo zmŕtvychvstania nášho Spasiteľa. To nie je podstatné pre našu spásu.

Katolícka cirkev, ktorú Pán Ježiš Kristus založil pre spásu ľudstva, žiada od každého človeka, aby uveril Božiemu zjaveniu, ktoré sa opiera o dva pramene: Písmo sväté a posvätnú Tradíciu (t. j. neomylnú náuku Cirkvi). Dôležité pre našu spásu je uveriť Božiemu zjaveniu a usilovať sa o spásu duší. Spasený môže byť teda aj katolík, ktorý neuverí tomu, že Turínske plátno je posmrtným rubášom Ježiša Krista, do ktorého bol náš Spasiteľ uložený do hrobu po svojom umučení, aj keď nám veda poskytuje dostatok spoľahlivých dôkazov o tom.

Človek je zvláštny tvor. Keď nám veda poskytne informáciu, že na odvrátenej strane Mesiaca, ktorú my zo zemského povrchu nikdy nevidíme, sa nachádza veľký impaktný kráter Apollo, takmer každý človek tomu bez problémov uverí, aj keď tento kráter nevidel na vlastné oči. Keď nám však vedci poskytnú spoľahlivé vedecké dôkazy o tom, že v Turínskom plátne bol pochovaný náš Pán Ježiš Kristus, mnohí ľudia tomu odmietajú uveriť, pretože sa o tom nemôžu presvedčiť na vlastné oči. Človek je jednoducho nevyspytateľný.

Ponúka sa otázka, či je teda dôležité venovať Turínskemu plátnu tak veľa pozornosti. Odpoveď znie: určite áno! Tých argumentov v prospech zvýšenej propagácie Turínskeho plátna je viac. Jedným z najvýznamnejších je fakt, že Turínske plátno oslovilo mnoho ľudí na celom svete a mnohých z nich priviedlo aj ku konverzii na katolícku vieru. Dokonca aj niektorí vedci vďaka výskumu Turínskeho plátna našli hlbokú vieru v Ježiša Krista.

Jedným z nich je agnostický lekár Dr. August Accetta, ktorý v detstve vyrastal ako katolík v južnej Kalifornii, no neskôr sa počas štúdia medicíny na univerzite dostal do racionalistického a agnostického prostredia, ktoré ho priviedlo k presvedčeniu, že viera a veda sú nezlučiteľné. Vzdal sa preto svojej katolíckej viery a žil bez Boha, no všetko sa zmenilo po niekoľkoročnom skúmaní Turínskeho plátna očami vedca. Intenzívne štúdium ho definitívne presvedčilo, že v Turínskom plátne sa skutočne nachádzalo telo Ježiša Krista. „Veda ma priviedla späť k Bohu,“ vyjadril sa Dr. Accetta po svojej konverzii.

Skeptický vedec Bill Lauto vyrastal v Brooklyne v New Yorku v katolíckom prostredí, ale v mladom veku začal pochybovať o existencii Boha. „Bol som 14-ročný mladý muž, ktorý vstúpil do oblasti vedy, a spochybňoval som možnosť, že Boh existuje,“ povedal neskôr Lauto. Intenzívne štúdium Turínskeho plátna ho však priviedlo späť k Bohu a dnes je z neho veriaci katolík.

Aj britský filmár David Rolfe, bývalý ateista, sa snažil dokázať, že Turínske plátno je falošné. Podľa jeho vlastných slov začal ako ateista, potom sa stal agnostikom, ale štúdium Turínskeho plátna ho priviedlo k viere v Boha. Rozhodol sa nakrútiť dokument o Turínskom plátne. A takto by sme mohli pokračovať ďalej.

Je veľmi dôležité, že veda, ktorá ešte v nedávnej minulosti často spochybňovala učenie Katolíckej cirkvi, sa v súčasnosti vlastne zapája do evanjelizácie poskytovaním vedeckých dôkazov, ktoré potvrdzujú to, čo je uvedené vo Svätom písme a posvätnej Tradícii. Aj preto je dôležité neustále sa zaoberať Turínskym plátnom a rozjímať o utrpení nášho Pána Ježiša Krista, ktorý z bezhraničnej lásky k nám v nesmiernych mukách obetoval na kríži svoj život, aby spasil celý svet. Je to naša morálna povinnosť.

 

Karol Dučák

 

Použité zdroje:

1. Astronómovia upresňujú čas ukrižovania a vzkriesenia Ježiša. In: Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska. Dostupné tu: tkkbs.sk.

2. Benkovičová, K.: Prelomový rok vo výskume Mesiaca. Čína plánuje doviezť vzorky z jeho odvrátenej strany. In: Veda na dosah. Dostupné tu: vedanadosah.cvtisr.sk.

3. Bux, N.: Ježíš se narodil 25. prosince roku 1 před n.l. In: Rádio Vaticana. Dostupné tu: radiovaticana.cz.

4. Čižiková, T.: Je to „fotografia samotného Ježiša“. Vedec sa obrátil po preskúmaní Turínskeho plátna. In: DoKostola.sk. Dostupné tu: dokostola.sk.

5. Fumaneri, E.: Il medico agnostico convertito dalla Sindone: «La scienza mi ha riportato a Dio» (video). In: Aleteia. Dostupné tu: aleteia.org.

6. Jendrzejczak, M.: Turínske plátno – svedok umučenia a zmŕtvychvstania. Nové zistenia. In: Christianitas. Dostupné tu: christianitas.sk.

7. Jolly, B.: Atheist who tried to prove Shroud of Turin was fake becomes Christian after alarming evidence. In: The Mirror. Dostupné tu: mirror.co.uk.

8. La fisica e la sindone. In: Sindone.it. Dostupné tu: sindone.it.

9. Martinengo, M. T.: Una statua restituisce le fattezze dell’uomo della Sindone. In: La Stampa. Dostupné tu: lastampa.it.

10. Nové dôkazy o tom, že Turínske plátno pochádza zo Svätej zeme a nie je podvrhom. In: Christianitas. Dostupné tu: christianitas.sk.

11. Piotrowski, M.: Centrálna udalosť ľudských dejín. In: Ostaňte v láske. Dostupné tu: ostantevlaske.sk.

12. Sowa, T.: Tajemnica Całunu Turyńskiego. In: Ciekawostki Historyczne. Dostupné tu: ciekawostkihistoryczne.pl.

13. Turínske plátno. In: Víťazstvo Srdca. Presvätá tvár. Rodina Panny Márie. 2010 (V)/č. 76. Dostupné tu: familiemariens.info, s. 2–7.

14. Turínske plátno – najnovšie dôkazy o jeho pravosti dvíhajú skeptikov zo stoliček. In: LifeNews Slovakia. Dostupné tu: lifenews.sk.

15. Turínske plátno: Tento týždeň zverejnené výskumy potvrdzujú, že pochádza z 1. Storočia a je teda pravdepodobne autentickým pohrebným rubášom Spasiteľa. In: Christianitas. Dostupné tu: christianitas.sk.