19. júna 2014

Tolerancia proti zdravému rozumu?

Karol Dučák
Ide o princípy, na ktorých stojí zdravá spoločnosť
Pomerne dlho som sa k problematike „Conchity Wurst“ verejne nevyjadroval. (V európskej speváckej súťaži Eurovision Song Contest – Eurovízia – zvíťazil transvestita Thomas Neuwirth, ktorý vystupuje pod menom Conchita Wurst.) Mlčal som z viacerých dôvodov. Najprozaickejším a najvážnejším bol nedostatok času. Okrem toho som v poslednej dobe asi najčastejšie uverejňovaným autorom PriestorNetu. Nechcel som si vytvárať monopol na názory a očakával som, že sa do diskusie k môjmu predchádzajúcemu článku Kam to speješ, Rakúsko? zapojí viac ľudí. Zápasil som sám so sebou, či sa k tomu vôbec vracať. Mám však pocit, že v tejto problematike zostalo veľa vecí nedopovedaných, a keďže ide o problém, ktorý naozaj ohrozuje základy zdravej spoločnosti, prevážili argumenty v prospech uverejnenia nasledujúceho príspevku.

Snažím sa problematiku spracovať z viacerých uhlov pohľadu. Ten prvotný je jasný. Sväté písmo praktizovanie homosexuality jednoznačne zavrhuje. Už v Starom zákone čítame: „Nesmieš nečisto obcovať s mužom tak, ako sa pohlavne obcuje so ženou. To by bola ohavnosť!“ (Lv 18, 22). V tej istej Knihe Levitikus je odsúdenie homosexuálneho správania aj na inom mieste (Lv 20, 13).
Rovnako nekompromisné zavrhnutie praktizovania úchylných sexuálnych praktík nachádzame aj v Novom zákone vo viacerých listoch apoštola Pavla. V Liste Rimanom píše: „Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk s mužmi za protiprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému; muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie“ (Rim 1, 26–27). V podobnom duchu sa apoštol národov vyjadruje aj v iných dvoch listoch (1 Kor 6, 9–10; 1 Tim 1, 8–11).
Homosexuálne konanie je teda jednoznačne proti Bohu. Je však aj proti človeku. Mnohé krajiny, zvlášť tie s vysokou životnou úrovňou, vymierajú. Pôrodnosť klesá. Dieťa sa bez problémov môže narodiť len zo sexuálneho spojenia muža a ženy. Každý iný spôsob – teda napríklad umelé oplodnenie – je Pandorinou skrinkou, ktorej otvorením sa problémy nielenže nevyriešia, ale dokonca znásobujú.
Nezabudnem na americký film, nakrútený podľa skutočnej udalosti. Manželský pár, ktorý nemohol mať deti, si objednal vynosenie dieťaťa u zdravej matky – rodičky. Túto mladú ženu oplodnili spermiami manžela. Úlohou rodičky bolo porodiť dieťa a odovzdať ho bezdetným manželom. Stalo sa však čosi, čo nik nečakal. Náhradná rodička si natoľko zamilovala dieťa, ktorého biologickou matkou v skutočnosti bola, že sa ho už nedokázala natrvalo vzdať. Napriek tomu, že s manželmi uzavrela zmluvu o zrieknutí sa dieťaťa v ich prospech, biologická matka niekoľkokrát uniesla vlastné dieťa, takže do prípadu bola postupne zainteresovaná polícia i súdnictvo. Prípad sa nikdy nepodarilo vyriešiť k obojstrannej spokojnosti zainteresovaných strán.
V živote som sa už mnohokrát presvedčil o jednej veci. Najlepšie riešenia prináša vždy Boh. Potvrdzuje sa to aj v tomto prípade. Spomínaným manželom Boh neumožnil mať dieťa, ale oni si mysleli, že môžu využiť poznatky ľudskej vedy, aby mohli obísť Božiu vôľu. Znovu a znovu sa utvrdzujem v presvedčení, že vždy a za každých okolností máme ponechať riešenie našich problémov na Bohu. Keď si človek osobuje právo suplovať Boha, spravidla stroskotá. Aj pre výchovu detí môže poskytnúť optimálne podmienky jedine klasická rodina s jedným otcom a jednou matkou. Výskumy renomovaných odborníkov dokazujú, že výchova adoptovaných detí pármi rovnakého pohlavia natrvalo negatívne poznačí psychiku takto postihnutých detí.
Aby som však nepôsobil dojmom mentora, ktorý sa oháňa poučkami a citáciami, ale chýba mu ľudský rozmer, načrtnem problém z iného uhla. Na jednej strane stojí Sväté písmo, a to nepustí. V žiadnom prípade nemožno povedať, že homosexualita, resp. homosexuálne správanie je dobrá vec. Naopak, musíme konštatovať, že je to deviácia, úchylka, čosi nezdravé, nenormálne. Konštatuje to ostatne aj aktuálny Katechizmus Katolíckej cirkvi (skratka KKC), uvádzajúci, že Sväté písmo predstavuje skutky homosexuality ako ťažkú zvrátenosť a Tradícia, opierajúca sa o Sväté písmo, považuje homosexuálne skutky za vnútorne prevrátené. Na základe toho KKC uzatvára, že homosexuálne skutky nikdy „nemožno schvaľovať“ (KKC 2357).
Lenže najdôležitejším Božím príkazom je príkaz lásky k Bohu a k blížnemu a ten nám káže milovať aj ľudí, ktorí sú iní ako my, teda aj homosexuálov a ľudí trpiacich akoukoľvek sexuálnou deviáciou.
Dokážem pochopiť, že niektorí ľudia nevlastnou vinou majú problém s vlastnou identitou. Keďže v Rakúsku, kde pracujem, pomaly niet dňa, v ktorom by sa neobjavil nejaký článok o Thomasovi Neuwirthovi, vystupujúcom pod menom Conchita Wurst, chtiac-nechtiac som sa o tomto kontroverznom človeku dozvedel veľa vecí. Je takpovediac hračkou prírody, akousi podivnou kombináciou mužských a ženských prvkov. Kým vystupoval ešte bez brady a fúzov, mal žensky jemnú tvár. Aj keď som heterosexuál, musím konštatovať, že Thomas Neuwirth, ešte kým nebol Conchitou Wurst, bol veľmi pekný chlapec a svojím zovňajškom právom vzbudzoval sympatie okolia. Z toho, čo som o ňom zistil, však nepochybujem o tom, že preňho bolo ťažké zorientovať sa sám v sebe. Nemám problém s tým, aby som uznal jeho ťažkosti, ba nemám problém ani s tým, aby som voči nemu pociťoval lásku k blížnemu, ktorú odo mňa vyžaduje Sväté písmo. Jedným dychom však musím odsúdiť jeho exhibicionizmus, provokatívne správanie sa, prekračovanie hraníc vkusu, slušnosti, morálky.
Ak by bol Thomas Neuwirth iba umelcom, spevákom, bolo by všetko v poriadku. Lenže tento spevák ďaleko prekračuje hranice svojho umenia a stáva sa poslom šírenia morálneho úpadku. A toto mi už jedno nie je, pretože svojím počínaním ohrozuje morálku spoločnosti. Jeho vyzývavé priesvitné oblečenie spôsobuje, že niekedy je na javisku viac nahý ako oblečený. Pri vystúpeniach neraz vyžadoval vyslovene ženskú šatňu, chodil na ženskú toaletu a dal sa počuť, že chce ženám v Rakúsku vybojovať väčšie práva. Známy sa stal svojou okrídlenou výzvou: „Dámy, prebuďme sa!“; na čo mu odporcovia odpovedali jedovatou antivýzvou: „Ženy, ohoľte sa!“
Thomas Neuwirth požaduje neakceptovateľné privilégiá pre ľudí so sexuálnou úchylkou a dokázal si už omotať okolo prsta mnohých rakúskych politikov, ktorí prisľúbili viac angažovanosti v prospech sexuálnych menšín. Čaru rakúskeho transvestitu podľahli aj mnohí iní politici Západu. Našťastie nie všetci. Švajčiarsky politik Toni Bortoluzzi označil Thomasa Neuwirtha za „časť vychvaľovaného chybného vývoja spoločnosti“. Okrem toho o ňom povedal: „On alebo ona zastupuje spoločenskú dekadenciu. Takíto ľudia neprejavujú nijakú toleranciu, ak poviem otvorene čosi, čo im nevyhovuje.“ (Citované podľa: Politiker: Conchita ist soziale Fehlentwicklung. In: Österreich. 16. 6. 2014. Nr. 2663, s. 7.)
Aby sme pochopili, o čo šíriteľom kultúry sexuálnej zvrhlosti skutočne ide, je potrebné analyzovať ich činy a vyjadrenia. Nedávno som v rakúskej tlači zachytil rozhovor so známou rakúskou lesbickou europolitičkou menom Ulrike Lunacek, ktorá sa okrem iného vyjadrila takto: „My, lesbičky, gayovia, bisexuáli a transgenderi sa nedáme vyhnať z centra spoločnosti.“ (Citované podľa: Wir Lesben und Schwule lassen uns nicht vertreiben. In: Österreich. 16.6.2014. Nr. 2663, s. 5.)
Som vďačný rakúskej političke, že sa takto vyfarbila a prezradila zrejme viac, než mala pôvodne v úmysle. Hlásateľom sexuálnej zvrhlosti v skutočnosti nejde o ich práva, ale o to, aby mali trvalé miesto v centre spoločnosti! Oni, sexuálna menšina, chcú hýbať spoločnosťou, diktovať jej svoje požiadavky. Chcú nás, väčšinu spoločnosti, presvedčiť, že normálni sú vlastne oni a nenormálni sme my, ich spoluobčania.
Ak to takto pôjde ďalej, časom nás budú chcieť presvedčiť, že byť trebárs bisexuálom je celkom normálne, takže podľa nich nemôže byť na škodu, ak si milujúci manžel nájde popri svojej manželke ešte nejakého priateľa, s ktorým by praktizoval homosexuálny styk. Ak sa odstráni hrádza, zadržiavajúca mravnú zvrhlosť, ako hlboko klesne ľudská spoločnosť? Veď vo svete už bol zaznamenaný prípad troch žien, ktoré spolu žijú v homosexuálnom zväzku! Budeme mať časom „rodiny“ s piatimi ženami či piatimi mužmi? Bude potom existovať nejaká hranica, ktorú by nebolo možné prekročiť?!
Správanie sa šíriteľov sexuálnej „tolerancie“ vo mne vyvoláva spomienky na jedného môjho švajčiarskeho „parťáka“. Zámerne neuvádzam nijaké konkrétne údaje o ňom, aby som chránil jeho súkromie. Onen Švajčiar sa po krátkom manželstve rozviedol a dlhé roky žil sám. Trpel takpovediac chorobnou pravdovravnosťou. Často otravoval okolie historkami o svojom masturbovaní. Nezabudol pri tom uviesť detaily. Keby to robil len v súkromí, nebolo by to také zlé. Lenže on – zvlášť keď si vypil – bol schopný takéto historky verejne prezentovať aj v reštaurácii či inde na verejnosti. Vznikali trápne situácie.
Niekto by mi mohol oponovať, že vulgarizujem problematiku. Priznávam. Vulgarizujem a robím to dokonca zámerne, pretože mnohí ľudia si závažnosť problémov uvedomia až vtedy, keď to človek zveličí. Predstavte si, že prídete do reštaurácie a niekto začne verejne vykladať pikantérie o tom, kedy, kde a ako masturbuje. Asi by vám takýto človek pokazil náladu. Nemusí každý, kto je nejakým spôsobom úchylný, kaziť spoločenské ovzdušie pikantnými detailmi o svojej úchylke. Práve toto však často robia šíritelia mravnej zvrhlosti v spoločnosti. Navyše nás vyzývavým spôsobom vydierajú svojimi nadštandardnými neakceptovateľnými požiadavkami, ktorými ohrozujú zdravé základy spoločnosti. Tým sa stávajú pre spoločnosť hrozbou, ktorú nesmieme podceňovať.
Aký postoj teda máme k homosexuálom zaujímať my, katolíci? Ak budú ľudia so sexuálnou deviáciou žiť v rámci tých mantinelov, ktoré im slušná spoločnosť môže vymedziť, môžeme a máme ich zahrnúť láskou ako každého blížneho. Musíme tolerovať aj prípadné spolužitie dvoch príslušníkov rovnakého pohlavia. Aj napriek tomu sme však povinní pomáhať im nájsť cestu k Bohu. KKC uvádza: Homosexuálne osoby sú povolané k čistote. Pomocou čnosti  sebaovládania, výchovy k vnútornej slobode, niekedy aj  udržiavaním nezištného priateľstva, za pomoci modlitby  a sviatostnej milosti sa môžu, ba musia postupne a rozhodne  približovať ku kresťanskej dokonalosti“ (KKC 2359).
Ak majú homosexuálne osoby v srdci dosť pokory a lásky k Bohu a k blížnemu, ak sa v rámci svojich síl úprimne snažia zbaviť sa svojej sexuálnej úchylky – a už neraz boli zaznamenané prípady úspešného vyliečenia sa z homosexuality – môžu dosiahnuť aj spásu duše.
V nijakom prípade však nemožno povýšiť spolužitie homosexuálneho páru na úroveň manželstva! A už vonkoncom nemožno súhlasiť s tým, aby homosexuálne páry vychovávali deti! Každá snaha o povýšenie zväzku dvoch partnerov rovnakého pohlavia na úroveň manželstva je od začiatku pomýlená, a preto je potrebné proti takýmto snahám čo najrozhodnejšie bojovať. Slušne, nenásilne, ale rozhodne, ako to vidíme vo Svätom písme.
::
Autorom príspevku je Karol Dučák.
::

3 komentáre:

  1. Konferencia biskupov Slovenska vydala včera (18. 6. 2014) vyhlásenie k šíreniu rodovej ideológie:
    http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140618026

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Katolícke noviny (č. 25/2014) priniesli rozhovor so spisovateľom, scenáristom a producentom dokumentárnych filmov Stefanom Mazzeom. Citujem jeho slová súvisiace s témou vyššie uvedeného článku:
    "Boj o srdcia a duše katolíkov a kresťanov sa odohráva na televíznej obrazovke. Mnohí ľudia si to neuvedomujú, ale je to tak. Svetská televízia ich ovplyvňuje a diktuje im svoje názory, ktoré si postupne osvoja. Dokazuje to aj tohtoročná súťaž Eurovízia. Nato, aby Eurovíziu vyhral niekto, kto pôsobí neprirodzene a čudne; nato, aby zaňho hlasovali bežní ľudia z celej Európy, tak nato treba dlhodobé vymývanie mozgov, teda aj dlhodobé vysedávanie pred televíznou obrazovkou a vystavovanie sa jej vplyvu."

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Karol Dučák28.8.14

      V plnom rozsahu súhlasím s predchádzajúcimi príspevkami do diskusie. Stotožňujem sa s názorom, že len dlhodobé vymývanie mozgov masmédiami môže pripraviť živnú pôdu pre presadzovanie mravnej zvrhlosti v spoločnosti. Konštatujem to aj v Rakúsku, vlasti Conchity Wurst. Z tohto dôvodu som začal bojkotovať denník Österreich, ktorý vychádza v pracovných dňoch a je k dispozícii zdarma vo zvláštnych stojanoch po celom Rakúsku. Keďže ho možno dostať zdarma, patrí k najčítanejším novinám v krajine našich susedov. Pracujem v Rakúsku už pomerne dlhú dobu a ak som chcel mať aspoň zbežný prehľad o dianí vo svete, bežne som si tieto noviny bral z najbližšieho stojana a vo svojom prechodnom bydlisku som si ich prečítal. Pomáhalo mi to nielen získať prehľad o udalostiach v Rakúsku a vo svete, ale zároveň sa neustále zdokonaľovať v nemčine. Lenže už pár mesiacov som deň čo deň nachádzal v týchto novinách reklamu Conchity Wurst s veľavravným heslom: „Das Wunder Conchita. Warum sie alle lieben.“ (Zázrak Conchita. Prečo ju všetci milujú.)
      V prvom rade je zrejmá senzáciechtivosť redakcie denníka a jej zámer aj pomocou takejto bombastickej reklamy zvýšiť náklad novín. Treba však dodať, že tá reklama je založená na lži. Pravda je totiž taká, že Conchita Wurst má v Rakúsku aj smrteľných nepriateľov, dokonca dostávala výhražné anonymy, takže si musela zabezpečiť osobnú ochranku, ktorá ju sprevádza na jej vystúpeniach. Takisto rakúski kresťania, zvlášť starší ľudia, ju hodnotia so značnou dávkou dešpektu. Lenže redakcia novín si evidentne osvojila Voltairovo heslo, ktoré tak úspešne používal smutne známy šéf nacistickej propagandy, Joseph Goebbels. To heslo hovorí, že stokrát opakovaná lož sa napokon stane pravdou. Aj reklama Conchity Wurst je založená na stokrát opakovanej bombastickej lži. Lenže takto predsa funguje mainstream! A tak som od včera začal denník Österreich bojkotovať. Je mi jasné, že ak chcem mať objektívne informácie o dianí vo svete, nedozviem sa ich z mainstreamu, ale z nezávislých internetových médií. Takže som napokon nič nestratil.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.