Friedrich Romig: Práva národa
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2008
Slovenskému čitateľovi bola už pred niekoľkými
rokmi sprístupnená pozoruhodná a podnetná kniha. Jej ústrednou témou, ako
vyplýva už z názvu, je otázka práv národa, a to v nadväznosti na
ľudské práva, na práva a povinnosti jednotlivca i spoločnosti, ktoré
zas úzko súvisia s pojmami ako rodina, domov, vlasť, štát, ale aj
náboženstvo, kultúra a politika. V konečnom dôsledku ide teda
o široký okruh tém týkajúcich sa spoločenského života.
Kniha nebola pôvodne písaná ako jeden útvar – zhŕňa články uverejnené predtým na rôznych miestach. Z toho zrejme vyplýva niekoľko (zbytočných) myšlienkových zdvojení, respektíve opakujúcich sa citátov. Mimochodom, široká znalosť príslušnej odbornej literatúry a množstvo citácií a odkazov sú charakteristickým znakom tohto diela. Bohaté vedomosti autorovi umožňujú dôvodiť a argumentovať bez utiekania sa k špekuláciám či populizmu. Spojením viacerých príspevkov do jedného celku získava čitateľ možnosť spoznať ich a vyhodnotiť v súvislostiach.
Autor, rakúsky mysliteľ Friedrich Romig, sa
predstavuje ako človek s konzervatívnym založením i zameraním.
Konzervativizmus však nechápe ako obyčajné zachovávanie tradícií alebo
staromilstvo a už vôbec nie ako nejaký módny (politický) postoj. Pravý
konzervativizmus je ochraňovanie večného v premenách času, presadzovanie
ideí dobra, pravdy, krásy a spravodlivosti; a keďže večný
a nemenný je iba Boh, konzervativizmus je vždy spätý s náboženstvom
(naproti tomu liberalizmus je vo svojej podstate ateistický až antiteistický).
Z toho plynie, že „konzervatívec je vždy a neodvolateľne homo
religiosus bez ohľadu na to, aké náboženstvo vyznáva; žije v súlade
s náboženstvom kultúrneho kruhu alebo ľudu, ku ktorému patrí“ (s. 27).
Dôležitou témou konzervatívneho myslenia sú
ľudské práva vo vzťahu k domovu a k štátu. Základnou povinnosťou
štátu je ochrana domova, čiže ochrana pokoja a bezpečnosti svojich
obyvateľov. K tomu patrí aj odmietanie cudzincov narúšajúcich domovský
pokoj. Romig správne poznamenáva, že emigráciu a imigráciu treba považovať
za mimoriadne, núdzové a v jadre negatívne javy. Prirodzené je
vlastenectvo – kto chce mať domov všade, nenájde ho nikde! Cieľom spájania sa
štátov do rôznych spolkov by nemalo byť zrušenie hraníc, ale ich zabezpečenie,
lebo „iba za zabezpečenými hranicami sa môže chrániť, zachovávať
a rozvíjať kultúrna, sociálna, politická a hospodárska jedinečnosť
domova“ (s. 22).
Autor sa zasadzuje za obnovu – práva,
poriadku, spravodlivosti; poukazuje na potrebu spojenia vlády (moci)
a obety, práva a povinnosti. Zdôrazňuje tiež, že politika ako služba
verejnému blahu nie je možná bez etiky a etika nie je možná bez
náboženstva. V súvislosti s globalizáciou kladie závažnú otázku, kto
má zabezpečovať právo človeka na prácu, keď národné hospodárstvo v tradičnom
zmysle slova prestáva (prestalo?) existovať. Usudzuje, že iba suverénny štát
(opierajúci sa o princípy konzervativizmu a idealizmu) vie zabezpečiť
sociálne istoty svojich obyvateľov, iba suverénny štát vie zabezpečiť právo
a poriadok. Ľudská spoločnosť nie je iba prostriedkom na uspokojenie
potrieb jednotlivca – ona sama je hodnotou, ktorá prevyšuje hodnotu
jednotlivca. Štát má etickú hodnotu, konštatuje autor. Záujmy spoločenstva sú
nadradené nad záujmami jeho jednotlivých členov (a principiálne nie sú
v rozpore), v opačnom prípade dochádza k rozkladu. Pravda,
z nášho pohľadu treba tu doplniť a zdôrazniť potrebu vyváženosti,
spravodlivosti.
Friedrich Romig hľadá v prvom rade večnú
pravdu, chce spoznať idey stojace za a nad javmi. Stotožňuje sa pritom
s tézou, že starostlivosť o dušu je dôležitejšia ako materiálne
bohatstvo i ako zdravie. Filozofiu vníma v pravom význame slova, teda
ako lásku k múdrosti a túžbu po svätosti. Jeho filozofia nesie znaky
celistvosti (tvorí systémový celok) a zároveň celostnosti (prihliada na
celok, smeruje k syntéze), je idealistická, lebo uznáva prvotnosť ducha
a odkrýva nemennú, svätú podstatu vecí.
Romigove závery sú jasné, odvážne, ale logické
– ideológie vychádzajúce z takzvaného osvietenstva (liberalizmus,
socializmus, komunizmus, fašizmus, demokratizmus) vedú v konečnom dôsledku
k chaosu a anarchii, sú namierené proti človeku, pretože odmietajú,
respektíve popierajú prirodzený mravný zákon. Vyjadruje presvedčenie, že
„osvietenstvo a moderna, ktoré zničili život národov, sa nedajú prekonať
inak ako náboženskou hĺbkou a idealistickou filozofiou“ (s. 11). Jeho
dielo je vskutku, ako sa uvádza na obálke knihy, brilantnou ukážkou
nekonvenčného myslenia. Hoci Friedrich Romig svoje úvahy venuje predovšetkým
vlastnému (nemeckému) národu, sú inšpiratívne a podnetné aj pre nás. Žiada
sa ešte dodať, že kniha vyšla v preklade Petra Kubicu.
Ján Maršálek
::
Odporúčame:
Robert
Sarah: Pane, zostaň s nami
Ján Maršálek: Spoločnosť bez svetla
Jaroslav Durych: Boží bojovníci
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo,
rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.