18. decembra 2020

Spoločnosť bez svetla (recenzia)

 

Ján Maršálek: Spoločnosť bez svetla

Bratislava, Post Scriptum, 2020

Autor, vedomý si svojej zodpovednosti, sa zamýšľa nad súčasným stavom človeka a ľudstva a hľadá odpovede na najzávažnejšie otázky súčasnosti. Vychádza pritom z viac než tisícročnej skúsenosti kresťanstva a názorov mnohých súčasných aj starších svetových i slovenských filozofov a mysliteľov, ktorí sa nad témou života človeka a spoločnosti zamýšľali. Svoje myšlienky, úvahy a postrehy porovnáva s ich názormi a skúsenosťami, berúc ich za významné autority, ktoré majú čo povedať aj v súčasnosti. Opiera sa o vyjadrenia takých osobností ako napríklad Sv. Augustín, Sv. Benedikt, Benedikt XVI., Fiodor Michailovič Dostojevskij, Gilbert Keith Chesterton, Tomáš Kempenský, Giovanni Papini, Robert Sarah, Peter Seewald, Alexander Solženicyn, Milan Stanislav Ďurica, Ladislav Hanus, Anton Hlinka, Jozef Cíger Hronský, Viliam Judák, Ján Chryzostom Korec, Janko Silan a viacerí ďalší, ktorých cituje, pokladajúc ich názory za pravdivé, podstatné a vhodné nielen na zamyslenie sa nad nimi, ale za také, ktoré by mali formovať a usmerňovať náš život aj v súčasnosti, ak ho chceme prežívať radostne, spokojne, tvorivo, pokojne, šťastne.

Život dnešného človeka komplikujú mnohé problémy, ktoré si spôsobuje svojím nezodpovedným správaním a konaním a ktoré komplikujú život mnohých ľudí, ba celej spoločnosti. Spôsobujú to nesprávne názory a postoje mnohých, často väčšiny členov ľudskej spoločnosti, ktorí slobodu pochopili ako možnosť svojvoľného konania bez toho, aby sa zamýšľali nad tým, čo to prináša pre ich život, ale aj pre život iných. Mnohí akoby prestávali myslieť, konzumná tendencia sa im stala vlastná, podriaďujú jej svoju existenciu. Podľa vyjadrení autora človek nemôže žiť len tak, aby uspokojoval len svoje telesné žiadosti a tomu podriaďoval všetko, to ho neurobí šťastným, ani spoločnosť, v ktorej žije.

Základné životné otázky (Načo žijem? Odkiaľ pochádzam? Ako mám žiť? Kam smerujem?...) sú prirodzené a človek si ich musí klásť v každej dobe. Autor ponúka odpovede na problémy, ktoré súčasný život prináša a podkladá ich biblickou a kresťanskou skúsenosťou a  vyjadreniami morálnych autorít. Konštatuje, že už takmer niet čo brániť, kresťanstvo v Európe je takmer mŕtve, európska kultúra je v rozklade. Nový spôsob myslenia vedie k smrti a jedným z príznakov je postoj k umelému potratu a eutanázii. Umelý potrat a eutanázia sú azda najhoršími vizitkami subhumánnej spoločnosti, ktorá odhodila vieru i nádej, preferuje svojvôľu a pokrivenú koncepciu ľudských práv – a nazýva sa modernou a pokrokovou.

Autor konštatuje, že rôzne deštruktívne sily a ideológie sa pokúšajú vykoreniť človeka z prirodzeného prostredia, v ktorom je zakorenený (rodina, obec, národ, Cirkev). Píše o skúsenostiach s pokusmi vybudovať raj na zemi. Pripomína, že v živote nejde o pohodlie a napĺňanie chvíľkových túžob, záleží na inom. Život je zápas o večnosť, o spásu duše. Varuje: ide o to, aby človek nepremárnil svoj život zbytočnosťami, ale aby hľadal a našiel svetlo, ktoré mu pomôže rozpoznať veci naozaj dôležité.

Podľa autora bol svet v minulosti lepšie usporiadaný, pretože pravda bola pravdou a klamstvo klamstvom; človek mal ťažší život, ale vedel prečo žije a prečo umiera. Tradícia a kultúra spolu súvisia, ak si myslíme, že odstrihnutím kultúry od tradície dosiahneme slobodu a pokrok, tak sa mýlime. Vplyv kresťanstva sa kedysi prejavoval vo všetkých oblastiach. Evanjelium vyviedlo Európu z temnoty barbarstva a postavilo ju do čela kultúrneho pohybu. Duchovnými, kultúrnymi i hospodárskymi strediskami Európy boli kláštory.

Napokon zaznieva otázka, či je ešte možné skazu zastaviť. Východisko vidí autor v návrate k hodnotám viery. Pozýva k Pravde, ktorá je niekedy tvrdá, bolí, je nepríjemná, ale v konečnom dôsledku vždy prospeje. Bez nej niet pravej slobody ani pravého šťastia. Vidí, že nad našou kultúrou a civilizáciou sa zmráka, preto varuje: „Ak nevyjdeme na svetlo, zahynieme.“

Kniha je rozdelená o štyroch častí: I. V čase a priestore; II. Babylonské pomätenie; III. Spoločnosť v sebaklame; IV. Horiaca sviečka. Prvé tri obsahujú každá desať kapitol a štvrtá sedem kapitol. Knihu dopĺňa bohatý zoznam literatúry, z ktorej autor pri svojich úvahách vychádzal.

Kniha Spoločnosť bez svetla má čo povedať každému aspoň trochu uvažujúcemu človeku, môže ho usmerniť v jeho myšlienkach i skutkoch k lepšiemu a plnšiemu životu. Vyjadrujem svoju radosť aj uznanie autorovi, že nepodlieha tlaku komercie, konzumu, ale je verný a dôsledný vo vernosti hodnotám, ktoré budujú šťastný a naplnený život človeka v každom čase a za každých okolností. Možno aj súčasné ohrozenie pandémiou môže mnohých inšpirovať k zamysleniu sa nad zmyslom a spôsobom života a k návratu k skutočným hodnotám.

 

Ľudovít Košík

::

Spoločnosť bez svetla (anotácia)

Spoločnosť bez svetla (úryvok)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.