16. decembra 2020

Sex a technika

 

Foto: Vlado Javorský

Ľudia dnes spravujú svet bez myšlienky na Boha. Sú presvedčení o svojej sebestačnosti, hrdí na modernú vedu a techniku, uspokojovaní vynálezmi, ktoré uľahčujú život a zintenzívňujú slasť. Ale pod povrchom je napätie a nespokojnosť. Ani tá najvyspelejšia technika nevie naplniť srdce. A každá telesná slasť trvá krátko, rýchlo sa pominie, aby po sebe zanechala pocit prázdnoty.

Rod Dreher v knihe Benediktova voľba píše, že sex a technika sú dve mocné sily, ktoré tvarujú a riadia moderný život. Tieto sily sa stali určujúcimi, ovplyvňujú zmýšľanie ľudí, stali sa dokonca akousi náhradkou religiozity, deformujúcou vnímanie toho, čo je v živote dôležité a zmysluplné.


Sexualita je prirodzenou súčasťou života. Ak je udržiavaná v norme, stáva sa zdrojom radosti a rozkvetu, ale ak nemá hranice, mení sa na ničivú silu, ktorá pôsobí rozkladne na jednotlivca, rodinu i celú spoločnosť. Nezvládnutá, neregulovaná sexualita vedie k mnohým problémom a nezdravým javom, jedným z nich je pornografizácia verejného priestoru – obnažovanie, zneucťovanie, degradácia človeka a jeho hodnoty, keď sa sex stáva tovarom a prostriedkom vykorisťovania. Svojvôľa v oblasti sexuality je podľa Drehera nielen morálne zlá, ale aj „metafyzicky nepravdivá“, sexualitu totiž nemožno chápať ako izolovanú záležitosť ľudskej telesnosti, mala by byť v súlade s celkovým smerovaním človeka k tomu, čo ho všestranne napĺňa.

Odvrátenou stránkou sexuálnej revolúcie, ktorá sa mnohým javí ako výdobytok modernej doby, je spochybnenie kresťanskej koncepcie spoločnosti, rodiny a ľudskej dôstojnosti. Ideál čistoty je dnes zahádzaný blatom posmeškov i vyhrážok, prekrytý všadeprítomnou obscénnosťou a všemožne zatláčaný do minulosti ako niečo nemoderné, ako prejav tmárstva a bigotnosti: „Bezuzdná sexuálna vášeň spôsobuje chaos a rozpad. Eros, ktorý sa podrobí Kristovi, prináša ovocie detí, stabilných rodín a komunít“ (Rod Dreher: Benediktova voľba).

Sexuálna revolúcia sprevádzaná pornografiou a lascívnou zábavou preniká do života ľudí čoraz intenzívnejšie, je to dané aj rozvojom digitálnej techniky a takzvaných informačných technológií. Moderné komunikačné prostriedky značne ovplyvňujú život súčasníkov, drobia a rozptyľujú pozornosť, bránia sústredeniu myšlienok, ponúkajú nepreberné množstvo nekontrolovaného obsahu. Sme tak vystavení veľkému prívalu impulzov, čo pretvára náš mozog a mení naše nazeranie na svet.

Internet v konečnom dôsledku posilňuje egoizmus a narúša spoločenské väzby. Umožňuje síce rýchle získavanie informácií, ale sťažuje proces hlbšieho poznávania. Preferuje spôsob myslenia zameraný na vonkajší efekt a uprednostňuje zážitok pred skúsenosťou – ľudia sa namiesto postupného získavania skúseností naháňajú za zážitkami, ktoré sa dajú rýchlo kúpiť a takpovediac skonzumovať, ale z dlhodobého hľadiska sú bezcenné. Lovci zážitkov stále skúšajú niečo nové v domnienke, že im to prinesie šťastie. To však nefunguje, a tak sa ženú ďalej a ďalej, pobehujú z miesta na miesto, obávajúc sa ticha, pokoja i vlastných myšlienok – sú ako tuláci hnaní svojím nepokojom do neznáma: „Slobodný je človek, ktorého túžby sú pod kontrolou jeho rozumu. Človek, ktorý robí, čokoľvek mu zíde na um, je otrokom. Zadávatelia reklamy za posledných sto rokov minuli nespočetné miliardy dolárov, aby ľudí presvedčili, že svoju skutočnú identitu spoznajú len cez napĺňanie svojich túžob. Hovoria, kúpte si tento predmet alebo zážitok a spoznáte samých seba...“ (Rod Dreher: Benediktova voľba).

Pravdaže, internet má i svoje pozitíva. Uľahčuje život, umožňuje efektívnejšiu prácu v mnohých oblastiach, otvára doteraz netušené komunikačné možnosti. Prostredníctvom internetu sa dajú šíriť užitočné informácie, pozitívne správy i výchovné programy, ale predstava, že digitálne prostriedky sú morálne neutrálne, je klamlivá. Tu totiž nejde len o nástroje, pomôcky či prostriedky na uskutočňovanie niečoho. Virtuálna realita pôsobí aj spätne – na človeka, na jeho vnútro.

Technické vymoženosti vystavujú človeka pokušeniu myslieť si, že všetko, čo je technicky dosiahnuteľné, je aj dovolené a správne – tým sa nebezpečne posúva prah citlivosti a oslabuje sa schopnosť rozpoznať dobro a zlo. A hriešne lákadlá sú na dosah. Na eliminovanie týchto rizík je potrebné vedomé úsilie, pasívna neutralita nestačí. Dreher uvádza príklad: „Keď rodičia dajú svojim deťom do rúk malé prenosné počítače s prakticky neobmedzeným prístupom na internet, nemali by byť prekvapení, keď sa ich deti začnú prehrabávať v pornografii“ (Rod Dreher: Benediktova voľba).

 

* * *

V spoločnosti, v ktorej sa všetko považuje za tovar, musia byť veci vystavované ako v obchode – tým sa stávajú predajné, respektíve zvyšuje sa ich predajná cena. Byung-Chul Han poukazuje na to, že takáto spoločnosť je vlastne pornografickou spoločnosťou – veci sú obrátené smerom von, odhalené, obnažené a exponované. V oblasti sexuality to vedie k odcudzeniu, k strate dôvery, úcty i sebaúcty: „Sexualita sa rozpúšťa v ženskom predvádzaní rozkoše a v mužskej exhibícii výkonnosti. Ale okázalo predvádzaná, na obdiv vystavovaná slasť žiadnou slasťou nie je“ (Byung-Chul Han: Vyhorená spoločnosť).

Pornografizácia spoločnosti je spriaznená s kapitalistickým systémom a jeho dôrazom na dosahovanie zisku. Preto sa všetko vystavuje, aby sa to mohlo výhodne predať, premeniť na peniaze. Pornografia nemá hĺbku ani krásu, je plochá a vulgárna, a takou sa stáva aj ľudská spoločnosť, ktorá pornografii dáva voľný priestor. Už nie kultúrnosť, ale nekultúrnosť vládne svetu.

Pravá láska sa vytráca, stáva sa obeťou pretvárky, odcudzenia a neohraničenosti. Človek má dnes toľko možností, až sa v nich stráca. Erotika digitálneho priestoru je chladná a bez tajomstva, chýba jej sila osudovosti, namiesto obetavosti a romantiky nastupuje cynizmus – nič už nie je trvalé a záväzné, v promiskuitnej otupenosti nič veľmi nebolí, ale ani neteší.

Spoločnosť orientovaná na výkon zužuje lásku na sexualitu, ktorá je taktiež podrobená diktátu výkonnosti: „Sex je výkon. A sexepíl je kapitál, ktorý má byť rozmnožovaný. Telo sa svojou vystavovanou cenou podobá tovaru...“ (Byung-Chul Han: Vyhorená spoločnosť). Človek vnímaný ako sexuálny objekt prestáva byť osobou, ktorá si vyžaduje úctu a rešpekt. Láska premenená na obchodný vzťah alebo na prostriedok príjemných pocitov je príznakom deštrukcie.

Vidíme, že digitálna technika pôsobí ako katalyzátor sexuálnej revolúcie. Ale prvotní revolucionári, azda naivne volajúci po „voľnej láske“, musia byť sklamaní, pretože namiesto lásky prišla neláska, necitlivosť a obscénnosť. Digitalizovaná sexualita sa stala temnou stigmou umierajúcej civilizácie.

 

(Úryvok z knihy Spoločnosť bez svetla.)

Ján Maršálek

::

Poznámka:
Kniha Spoločnosť bez svetla (O súmraku našej kultúry a civilizácie) vyšla vo vydavateľstve Post Scriptum.)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.