20. júna 2017

Svet bez pravidiel?

Ľudovít Košík
Mám dojem, že súčasné problémy sveta, ktoré sa nás priamo každodenne dotýkajú, sú spôsobené tým, že náš život nebudujeme na správnych základoch a zásadách. Spochybnili sme overené pravidlá života jednotlivcov, rodín i spoločnosti a už sa ani nečudujeme, že všetko sa nám akosi rúti a dostáva do ohrozenia.
Všetci chceme mať čím viac, ale menej sme ochotní dávať. Chceme čoraz viac konzumovať a čím menej tvoriť. Chceme čoraz viac rozkazovať, vládnuť a nariaďovať, ale nie sme ochotní počúvať, slúžiť a poslúchať. Chceme si užívať a nie sme ochotní niesť dôsledky našich nezodpovedných rozhodnutí. Veľa vyžadujeme od druhých, ale sami nedávame takmer nič...

Nielen príroda nás varuje, že ak nebudeme rešpektovať isté pravidlá, tak nie je možný šťastný a radostný život človeka, ktorý má byť rozumným a múdrym správcom. Ak spochybníme morálku, spochybníme i fungovanie hmotného sveta.
Čoraz viacej hmotného bohatstva sa dostáva do vlastníctva čoraz menšej skupiny ľudí a zodpovednosť za fungovanie sveta preberajú ľudia, ktorí nedokážu niesť zodpovednosť za seba, za rodinu, za zverený úsek, za firmu. Ľudia, ktorí sa neosvedčili ako správcovia v prirodzenom spoločenstve, často preberajú zodpovedné funkcie v orgánoch obcí, regiónov, štátov, Európy i svetových organizácií.
Čoraz väčšiu moc získavajú ľudia bez morálky, zodpovednosti, bez chrbtovej kosti... Oni, poverení slúžiť zodpovedným konaním, rozhodovaním a službou tým, ktorí ich delegovali, robia všetko preto, aby si moc udržali čo najdlhšie; neraz pomocou demagógie vnášajú do spoločnosti neporiadok, chaos, manipuláciu, polopravdy, klamstvo, podvod, zotročujú a ovládajú iných; a svet nekráča vpred, jednotlivci nemôžu slobodne tvoriť a pracovať v prospech ľudskej rodiny.
Ilustračná snímka: PriestorNet
Podobne ako komunistická totalita mala svoje prostriedky a hrozby, aby človeka oberala o slobodu, aj súčasná doba má svoje spôsoby ako ľudí zotročovať, okrádať, klamať ponižovať, pomýliť...
Aj dnešný svet potrebuje hrdinov, ktorí by ukazovali smer správneho života. Aj dnešná doba potrebuje ľudí, ktorí zaujmú posty v spoločnosti a budú ukazovať smer, ako maják v rozbúrenom mori, ako je možné správne sa orientovať v živote. Aj dnešná doba potrebuje ľudí ochotných sa obetovať, pomáhať, deliť sa, pracovať a slúžiť – a spoločnosť by si mala  ich prácu vážiť a náležite ju oceniť.
Sme svedkami toho, že mnohí sú unavení životom, uštvaní zápasom o prežitie, rodiny sú v rozklade, národy vo vojnách a nepokojoch, svet sa polarizuje, je ohrozená naša bezpečnosť, chýbajú nám prirodzené morálne autority. Pre väčšinu je túžba po moci, kariére, majetku, peniazoch jediným cieľom a zmyslom, a pre tieto veci sú ochotní urobiť čokoľvek, často i zradiť, zabiť, ponížiť iných, tých najbližších nevynímajúc.
Bohatí nie sú ochotní sa deliť ani prispievať do spoločného, oni chcú mať čo najviac pre seba. A myslíme si, že sa budeme mať dobre! Žijeme pritom z výpredaja hodnôt, z toho, čo generácie pred nami ťažko nahromadili, a stávame sa otrokmi novodobých mocipánov bez zásad morálky a slušnosti a vopred daných pravidiel. Akoby bolo všetko dovolené, silní, bohatí  a mocní chcú dokazovať, kto je tu pánom a my máme ticho poslúchať.
Spochybňované sú zásady úcty k životu, k človeku, k Bohu, Pravdu si tvoríme podľa vlastných predstáv a spravodlivosť chceme riadiť našim „demokratickým“hlasovaním. Nie sme ochotní si plniť svoje povinnosti voči Bohu ani ľuďom, a tak sa všetko obracia proti nám.
To, čo sejeme, sa nám vracia. Ak bohatý zo spoločného veľa berú a nevkladajú takmer nič, chudobní z mála nemôžu udržiavať vysokú životnú úroveň všetkých. Nožnice sa roztvárajú, demagógia nás deformuje, čoraz menej si navzájom rozumieme, nemáme čas ani priestor na dialóg  a čoraz ťažšia je solidarita, zvlášť ak nie sú žiadne záväzné pravidlá.
Osobnosti a životné vzory sú vytvárané médiami a väčšinou nie v takom svetle, aby nám boli pozitívnymi príkladmi. Kto má najväčšie bohatstvo, ten získava aj najväčší priestor v médiách, tie mu prinášajú moc a moc peniaze...
Opustili sme Boha, aspoň tu v Európe, a tento proces sme prijali aj u nás. Stačí trochu sledovať svoje okolie i štatistiky. Chceme byť ľudskí a nikto sa nečuduje, že Cirkev sa stáva v živote ľudí, osobitne mladých, úspešných a zdravých, nepotrebná a zbytočná. Pritom na tých, ktorí sú jej verní, sa kladú vysoké nároky zo všetkých strán do krajnosti, bez toho, žeby ich hlas bol niekto ochotný čo i len vypočuť a zamyslieť sa nad ním.
Boh dal človeku slobodu, človek má možnosť sa rozhodovať. Vždy však tu bol príklad, usmernenie a vedenie zo strany rodičov, rodiny, učiteľov, kňazov, verejných činiteľov – aby sa rozhodoval zodpovedne a správne pre Dobro.
Kto ovplyvňuje súčasnú mládež?

Ľudovít Košík

::
Súvisiace články:
::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.

32 komentárov:

  1. Anonymný20.6.17

    Sú tu pravidla kapitalizmu - mať a vládnuť, cez všeobjímajúcu komerciu, nevynímajúc ani Cirkev. Bez povinnosti a zodpovednosti zavládne anarchia. Po povalení socializmu u nás, boli zámerne zlikvidované zmysluplné detské a mládežnícke organizácie aj technického či športového zamerania, bezplatne prístupné pre všetkých mladých ľudí. Socializmus považujem za najhumánnejší spoločensko-ekonomický systém, zameraný na človeka. Ujme sa ho Cirkev? J.V

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Bez povinnosti a zodpovednosti zavládne anarchia – s tým treba súhlasiť.

      Socializmus, tak ako ho poznáme z dejín a spoločenskej praxe, bol postavený na marxistickej ideológii, priamo do jeho základov bol vštepený protináboženský boj a snaha o vytvorenie akéhosi raja na zemi (komunizmus); to je proti prírode i proti Bohu.

      Mimochodom, pravidelný čitateľ tohto portálu isto registruje, že ani kapitalizmus, ani takzvaná liberálna demokracia tu nie sú nijako velebené.

      Odstrániť
    2. Anonymný20.6.17

      Ak by sme sa takto pozerali aj na kresťanstvo, cez prizmu jeho zločinov, určite by sme ho odmietli tak, ako vy odmietate socializmus pod vedením protinábožensky zameraných komunistov ale socializmus je systém so spoločenským vlastníctvom výrobných prostriedkov a zdrojov a spravodlivým rozdeľovaním výsledkov spoločenskej práce, je len otázka aká skupina občanov ho realizuje. Je nerozumné spájať budúci socializmus s akoukoľvek zločineckou organizáciou, nehodnými ľuďmi. Toto robia demagogickí odporcovia socializmu.
      Náboženské, alebo akékoľvek iné presvedčenie, by malo byť osobnou záležitosťou každého človeka aj v socializme.JV

      Odstrániť
  2. V týchto dňoch som zachytil niekoľko správ a článkov o zadlženosti občanov nášho štátu. To množstvo pôžičiek a exekučných konaní je varovné.
    A naozaj zarážajúci je fakt, že ľudia si čoraz viac požičiavajú trebárs na dovolenku alebo na vianočné dary, zadlžujú sa teda zbytočne.
    Na vine však nie sú len obyčajní ľudia, tí sú zväčša (aj) obeťou. Štát by mal vytvoriť také podmienky a prijať také opatrenia, aby napríklad úžera nebola možná, resp. aby bola prísne postihovaná.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný20.6.17

      Toto tu bolo za socializmu. Boli tu dôstojné podmienky pre šťastný život všetkých občanov. Aj RKC tlieskala likvidácii socializmu.

      Odstrániť
    2. Minulý režim, to sú aj tisíce a desaťtisíce prenasledovaných a väznených, to sú stovky a tisíce mučených a popravených (len v rámci Československa). Minulý režim, to je aj potláčanie ľudských práv a utláčanie väčšiny (veriaci), je to zaostávanie v technickom pokroku a v životnej úrovni... nehovoriac o zničení roľníckeho stavu (násilná kolektivizácia).

      Odstrániť
  3. Anonymný20.6.17

    ja si myslím, že problémov pribúda preto, že človek vytlačil Boha a chce byť ľudský, ale humanizmus bez Boha je ilúziou. Ak sa vytlačí Boh zo života jeho miesto zaujme iný duch, vo vzduchoprázdne život nie je možný. Mám obavy, rád by som sa mýlil, že nastupujúca totalita je oveľa silnejšia než socialistická, mnohí majú podobný dojem a volajú aký bol socializmus dobrý, len nemal brániť ľuďom chodiť do kostola. Ale tu nejde o chodenie do kostola ale o život. To čo sa vybudovalo vďaka kresťanstvu v Európe aj u nás je nesporné, čo by tvorilo dominanty našich miest a obcí, keby sme vylúčili to, čo vybudovali kresťania, chrámy, školy, nemocnice, starobince... kláštory. Je mi ľúto ľudí i sveta, ktorý odmietajú a vytláčajú Boha, napriek nespochybniteľnej kresťanskej minulosti. Nič lepšie ako pravidlá pre život nemôže existovať ako Desatoro, ktoré sa otvorene spochybňuje aj niektorými súčasnými predstaviteľmi Cirkvi. Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný20.6.17

      Nie je to také jednoduché, na tejto Zemi nežijú len kresťania. Každý "správny" nábožensky veriaci človek si myslí, že len to jeho náboženstvo je "pravé", že len ten jeho boh je "skutočný" a ak neveríš v to čo verím ja si neveriaci a po smrti "veď uvidíš!" Sú to naivné predstavy, že by naša životná orientácia, naše myslenie malo nejaký vplyv na náš posmrtný stav. A oháňať sa tým čo ľudia kresťanského zmýšľania vybudovali, je tiež detinské, podobne, ako keď sa prú s domnelými ateistami, kto viac nevinných ľudí v priebehu dejín zavraždil. Pravidlá pre život vytvárali v minulosti aj teraz ľudia, sú poznačené dejinami ľudstva.JV

      Odstrániť
    2. Prečo by bolo detinské uvažovať o tom, čo kto vybudoval a zanechal? Práveže je to dôležité – strom poznať po ovocí!

      Vyčítate kresťanom, že svoje presvedčenie považujú za správne? Bolo by vari normálne niečo iné? Vy svoje presvedčenie nepovažujete za správne?

      Nepredkladajte tu nejaké sny o budúcom dokonalom usporiadaní spoločnosti. Snahy o vybudovanie pozemského raja sú v skutočnosti cestou do pekla. Z histórie sa treba poučiť, a nie ju ignorovať.

      Odstrániť
  4. Anonymný21.6.17

    " strom poznať po ovocí!" presne takýmito očami sa treba pozerať na socializmus.
    Životné postoje a presvedčenia sa formujú počas celého nášho života a sú osobnou vecou každého z nás. Som za informácie o možnostiach prijať určité presvedčenie ako správne, nie ho vnucovať. Normálne je akékoľvek presvedčenie. O správnosti presvedčenia by sa dalo veľmi obšírne debatovať. Ako by si predstavovali kresťania a všeobecne nábožensky orientovaní ľudia, usporiadanie sveta tak, aby sme sa tu mali všetci primerane dobre, vzájomne sa nevraždili, nenávideli, nebol predložený verejnosti takýto reálny a racionálny projekt. Očakávam, že ho vypracuje Vatikán, keď odmieta Marxa.JV

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Poznáte Desatoro? Treba ho dodržiavať, alebo sa o to aspoň snažiť.
      (Ľudia sú slabí a hriešni, vždy takí boli a vždy takí budú. Ide však o to, čo chcú, aká je ich vôľa. Čo človek zaseje vo svojom srdci, to bude žať.)

      PS:
      Takto hovorí Písmo: „A keby vás niekto neprijal, ani vaše slová nevypočul, z takého domu alebo aj mesta odíďte a straste si prach z nôh“ (Mt 10, 14).

      Odstrániť
    2. Anonymný21.6.17

      Prikázania, predpisy, zákony? Koľko ich ľudstvo má a ako dlho, nič to nepomáha. Zdá sa že Darwin má pravdu, sme dravé zvery.

      Odstrániť
    3. Z dravého zvera sa stane človek, keď si uvedomí, že má dušu.

      Odstrániť
    4. Anonymný21.6.17

      Tak si žite v takejto spoločnosti, ale ja chcem žiť v spoločnosti kde platia zásady Božieho Kráľovstva a dúfam že v nej budem žiť aj po smrti. Tam kde platia zákony džungle zlikviduje všetko a každého a nastolí chaos, ale ako chcete ja ale určite nechcem žiť v spoločnosti ktorá odmieta Boha i človeka. Ľudovít

      Odstrániť
  5. Anonymný21.6.17

    Nechcem pripomínať tragédie, ktoré vo svojej histórií ľudstvo zažilo. Je to však úspešná éra kresťanskej existencie mnohých osobností i spoločenstiev, ktorí vďaka svojej viere dokázali premôcť seba a v obetavej službe Bohu i človeku dokázali nielen úspešne existovať ale byť osožným aj pre dobro iných a celej spoločnosti. Niekomu práve toto leží na srdci a chce to neustále spochybňovať, reformovať, likvidovať, ničiť, v záujme vlastného egoizmu, čo to prináša spoločnosti môžeme pociťovať aj v súčasnosti. Škoda že Cirkev sa dáva ovplyvniť a strhnúť touto rozkladnou a demagogickou skupinou a vzdáva sa svojho hlavného poslania viesť ľudí k večnému šťastiu. Tým stráca aj svoje opodstatnenie a zmysel a to prináša chaos do sveta i do Cirkvi. Boh je i keby ho spochybnili a popierali všetci. On svojich verných ochráni. Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Anonymný23.6.17

    Stratili ste reč, chýbajú vám citáty? JV

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Citátov je nadostač. Napríklad:
      „Nedôverujte tým, ktorí nemajú vieru v Boha a ktorí nerešpektujú jeho prikázania. Tí, ktorí nemajú nijaké zábrany v urážaní Boha a ktorí mu neodovzdávajú to, čo by mali, budú mať oveľa menej zábran vás urážať, dokonca vás zradiť, keď je to pre nich výhodné.“
      (Svätý Ján Bosco)

      Odstrániť
  7. Anonymný24.6.17

    "Náboženstvo je asi ako keď slepý muž hľadá v tmavej miestnosti čiernu mačku, ktorá tam nie je a nájde ju."niesvätý O.Wilde

    Neberte nám ilúzie, s nimi sa nám lepšie žije.nesvätý JV

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Karol Dučák24.6.17

      JV, a Vy ste ten slepý muž alebo tá čierna mačka?

      Odstrániť
    2. Ateista je ako muž v zatemnenej miestnosti. Vidí len tmu a myslí si, že nič okrem tmy neexistuje.

      Odstrániť
    3. Anonymný24.6.17

      Ani jedno.JV

      Odstrániť
  8. Anonymný24.6.17

    „Tí ľudia, ktorých je najťažšie milovať, to potrebujú najviac.” Dan Millman

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To je pekné, múdre... Ďakujem.

      Odstrániť
  9. Keď už sme pri citátoch, pridám ďalšie dva:

    „Popierať Boha znamená popierať seba ako duchovnú, rozumnú bytosť.“ (L. N. Tolstoj)

    „Ak niekto zamýšľa niečo spochybniť, mal by vždy začať tým, čo nespochybňuje.“ (G. K. Chesterton

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný24.6.17

      Považovať hypotézu za realitu je nerozumné.JV
      Prírodné zákony a zákonitosti pôsobia nekompromisne a nezávisle na akomkoľvek náboženskom či inom presvedčení.JV

      Odstrániť
    2. Už ste trápny. Opakujete sa.

      (Ste absolventom VUML?)

      Ukazuje sa, že je to naozaj tak: blázni a ateisti nemávajú pochybnosti.

      Odstrániť
  10. Anonymný25.6.17

    "ateisti nemávajú pochybnosti" o realite. Stačí im na to ZSR, dostatok vedomostí-poznanie.JV

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To je príznačné: vedomosti, poznanie, znalosť reality – a z toho plynúci pocit bohorovnosti (všetko viem, všetko je vedecky vysvetlené, mne Boha netreba); má to však chybu, a nie malú: ľudské poznanie sa vyvíja a mení, neraz i takzvané vedecké poznatky sa ukázali ako mylné (napríklad „vedecká“ argumentácia marxistov spred niekoľkých desaťročí dnes vyzerá smiešne, alebo: vnímanie mikrosveta sa v posledných rokoch posunulo nečakaným smerom).
      Nebolo by múdrejšie uznať, že pravda o živote je väčšia než naše ľudské úsudky?

      Odstrániť
    2. Karol Dučák25.6.17

      JV, ak ateisti nemajú pochybnosti o realite, tak sú ako prázdne sudy. Ja sám sa pokladám za relatívne hlboko veriaceho katolíka a predsa aj mňa občas prepadne pochybnosť. Verím napríklad, že Boh je večný, ale už sa mi stalo, že vo mne zavŕtal červík pochybnosti, či je to možné. Ale aj v mnohých iných veciach. Lenže človek, ktorý nemáva pochybnosti, ktorému je vždy všetko jasné, ktorý je vždy so všetkým spokojný, je prázdny sud. Čo s ním? Vyhodiť ho na šrotovisko!

      Odstrániť
    3. Karol Dučák25.6.17

      JV, odpoveď kozmológov: https://christ-net.sk/node/62

      Odstrániť
    4. Anonymný26.6.17

      Pravda zostane pravdou aj keď v ňu nikto neverí.
      Lož zostane lžou aj keď v ňu uveria všetci.

      Odstrániť
  11. Táto kvázi diskusia môže vyvolať dojem, že ide takpovediac o fazuľky. Pritom otázka svetonázoru je v živote človeka podstatná, je to doslova otázka života a smrti. Nemala by sa brať na ľahkú váhu.

    Druhá vec: mrzí ma, že zostala akosi bokom samotná téma článku. Pritom autor nastolil niekoľko závažných otázok, o ktorých hodno diskutovať.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.