8. februára 2017

Arogancia bohatých

Demokracia dosahuje svoje hranice, pretože bez morálky obstáť nemôže
Ľudovít Košík
Z viacerých mediálnych zdrojov som v uplynulých dňoch zachytil správu o tom, že jedno percento obyvateľov zeme vlastní rovnako veľký majetok ako zvyšných deväťdesiat deväť percent. Táto informácia len potvrdzuje, že bohatí čoraz viac a rýchlejšie bohatnú a chudobní chudobnejú. Kým malá skupina ľudí nevie, čo robiť a ako naložiť s narastajúcim bohatstvom, pribúda tých, ktorým chýbajú základné potreby na prežitie. Svet, ani naša krajina, nekráča správnym smerom, lebo napomáha a podporuje nespravodlivosť, nečestnosť, klamstvá, podvody...
Ešte pred asi dvadsiatimi rokmi tento pomer bol 80 : 20. Vtedy možno ešte bol priestor na vzájomnú solidaritu, no teraz sa stratil. S čím sa môže deliť ten, kto nemá nič? Môžeme si predstaviť stôl prestretý pre 99 ľudí, k nemu posadíme jediného človeka, ktorý sa nemusí s nikým deliť a všetko môže bez zábran skonzumovať a robiť si s tým, čo chce. A vedľa stôl s jednou porciou a pri ňom natlačených 99 ľudí, ktorí sa majú rozdeliť s touto jedinou porciou. Je logické, aký proces nastane, ale nasýtený a spokojný nebude nikto z nich.

Priestor na zamyslenie a hľadanie riešení je v skupine bohatých, ale keďže vidíme, aká je ich arogantnosť a aký je trend – a chudobní priestor na solidaritu už nemajú – nedáva to dôvody na veľký optimizmus, na pokojné riešenie problémov sveta, ani v našej krajine. Reči o svetlých zajtrajškoch a úspešnej budúcnosti už asi nikoho neuspokoja a nenadchnú, nepodnietia k mimoriadnym pracovným výkonom. Skôr vyznievajú naivne ich hlásatelia aj tí, ktorí im ešte veria.
Popritom silnejú protesty rozličných skupín, ktoré sa domáhajú všelijakých práv a výhod, alebo sa usilujú o presadenie amorálností. Sú predstierané pseudoproblémy, do ktorých sa mnohí dajú vtiahnuť, ktoré odvádzajú pozornosť od základných otázok života. Demokracia dosahuje svoje hranice, pretože bez morálky obstáť nemôže. Bohatí a mocní sa väčšinou už dávno vzdali všetkých základných morálnych pravidiel, pretože keď bohatli, už vtedy porušovali zásady čestnosti a slušnosti – a svoje bohatstvo si bránia technikou a silou, deliť sa s nikým nechcú. Asi je utópiou očakávať, že sa začnú správať morálne, eticky a solidárne; morálne apely zostávajú bez želaného ohlasu.
Ani davy chudobných, žiaľ, dnes veľkou morálkou neoplývajú. Nedostatok základných potrieb im veľkú nádej na zlepšenie situácie nedáva. Sľubom mocných už nemajú dôvod veriť, pretože sa sklamali už toľkokrát, a keď budú brať situáciu do vlastných rúk a riešiť ju po svojom, nádej na pokojnú, radostnú a úspešnú budúcnosť to tiež nedáva.
I keď nechcem stratiť nádej a aspoň v najbližšom okolí chcem žiť solidárne a s dôverou a láskou, cítim, ako sa mi reálne možnosti zmenšujú, lebo mnohí viac dôverujú materiálnemu ako duchovnému. A mnohé autority a osobnosti duchovného sveta, ktoré po stáročia v ťažkých situáciách vždy dávali nádej a smer života k správnym hodnotám a cieľom tak jednotlivcom, ako rodinám, národom, štátom i svetu, akoby tiež podľahli tlaku mocných tohto sveta, robiac sluhov nespravodlivej globalizácii, vzdávajúc sa trvalých hodnôt overených stáročiami.
Mnohí strácajú nádej, pretože sa nemajú o koho oprieť, nemá ich kto podržať a podporiť. Jedinou snahou mocných a bohatých je zväčšovať svoje bohatstvo. Tomu podriaďujú všetko. Chudobní sú štvaní čoraz silnejším tlakom a bojom o prežitie, nemajú čas ani silu na vzájomnú komunikáciu, solidaritu a pomoc. Politici menia názory i strany, len aby sa udržali pri moci, osud tých najbiednejších a diskriminovaných nie sú ochotní ani vypočuť a brať na zreteľ. Duchovné autority niekedy majú síce reči o chudobných, ale svojimi skutkami a postojmi podporujú skôr mocných a bohatých, aj keď stále žijú z halierov vdov a chudobných. Svet médií manipuluje a ovplyvňuje spoločnosť podľa priania mocných, ktorí ich majú naplno v moci.
Predsa len, aj v tejto dobe máme možnosť žiť duchovne a zhromažďovať si duchovné bohatstvo. To nám nezožerie moľ ani hrdza, ani nepodľahne tlaku inflácie, ani nám ho neukradnú zlodeji. Ak budeme sýtiť ducha, nájdeme správnu orientáciu aj v materiálnom svete. Boháči raz o svoj majetok prídu a zo sveta si ho neodnesú. Duchovné bohatstvo má hodnotu trvalú!
Ľudovít Košík
::
Rozhovor s autorom: Kresťanstvo vybudovalo Európu
::

Ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

4 komentáre:

  1. Anonymný8.2.17

    Než začneme bědovat nad "davy chudobných", bylo by dobré se také podívat na to, kolik toho ti chudobní ve svém dětství a dospívání udělali pro své vzdělání, osobní a osobnostní rozvoj a - nebojím se napsat - duchovní rozvoj. A uvědomit si, že v řadě případů se ti majetní a "na úrovni" (to berme s rezervou) solidarizují z toho, co nabyli mnohaletou poctivou dřinou s těmi, kteří se na něco takového prostě vykašlali.
    VladimírM.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Súhlasím s vami – ale iba čiastočne. Ak je totiž bohatstvo zeme rozdelené tak nerovnomerne, ako sa píše v článku, ide o zjavnú nespravodlivosť. Ak jedno percento ľudí vlastní deväťdesiat deväť percent všetkého majetku, nejde o majetok získaný poctivou prácou, štúdiom či usilovnosťou. Taká nerovnomernosť svedčí o čomsi chorom v spoločenskom systéme.

      Odstrániť
  2. Anonymný8.2.17

    Myslim si, ze dnes sa mozno poctivou pracou a zodpovednym pristupom k zivotu udrzat nad hranicou biedy, ale zbohatnut len tazko. Dnes uz bohatnu len ti bohaty, ktori maju obrovsky kapital, ako sa geometrickym radom ich bohatstvo zvysuje, tak sa tym nemajetnym znizuje. Priepast medzi jednymi a druhymi sa prehlbuje, co je zdrojom novych konfliktov. A pre upresnenie a potvrdenie tohto nazoru este jeden statisticky udaj 87 najbohatsich ludi vlastni taky majetok ako 3,5 mld asi polovica najchudobnejsich obyvatelov sveta. Ludovit

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Dávnejšie som čítal článok (tuším v Slovenských pohľadoch), kde bola príjmová nerovnosť vyjadrená takto:
    Ak si človeka s bežným zárobkom (zárobkom väčšiny pracujúcich) predstavíme ako postavu vysokú 170–180 cm, tak potom človeka patriaceho do úzkej skupiny ľudí s najväčšími príjmami si musíme predstaviť ako postavu vysokú jeden kilometer!
    Ak niekto zarába povedzme stokrát alebo tristokrát viac ako väčšina, isto to neznamená, že je o toľko múdrejší alebo pracovitejší.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.