7. júla 2016

Gitarová hudba v liturgii

Karol Dučák
Doceníme v liturgii gitaru tak ako kedysi organ?
Hra gitár pri mládežníckych svätých omšiach býva vystavená kritike ultratradicionalistov, ktorí považujú gitaru div nie za diablov vynález. Autor tohto článku je konzervatívny človek, ktorého manželka je organistkou v kostole, a on sám je organovou hudbou nadšený, uvedomuje si však, že kostol patrí aj mladým ľuďom a tí majú – či už si to chceme pripustiť alebo nie – inú mentalitu. Preto je nevyhnutné seriózne, na odbornej úrovni, zaoberať sa prítomnosťou gitár v liturgii Rímskokatolíckej cirkvi. Gitarová hudba v kostole totiž priťahuje nielen mladých, ale často aj staršie generácie veriacich. Autor sám ponúka osobné svedectvo svojich priateľov, manželov, v ktorom hrala rozhodujúcu rolu gitarová hudba na mládežníckej omši.

Títo dvaja ľudia – Katka a Peťo – žili celé roky spolu bez cirkevného sobáša. Obaja boli predtým civilne zosobášení s inými partnermi a následne rozvedení. Potom sa dali dokopy, ale nezosobášili sa v kostole. Verili síce v Boha, ale do kostola nechodili a vieru nepraktizovali. Po čase sa však dcéra Katky chcela dať v trinástich rokoch pokrstiť a povedala matke, že predtým potrebuje navštevovať sväté omše v kostole. Keďže sa v tej dobe skoro stmievalo, Katka nechcela, aby jej dcéra chodila sama do kostola a domov potme. A tak chodila na omše s ňou. Lenže stalo sa čosi neslýchané. Hneď na prvej omši ju očaril spev mladých a ich hudba, hra na gitarách a organe. Bola zvyknutá na omše, na ktoré chodili starí, zamračení ľudia a tu zrazu videla pri svätej omši nadšených mladých ľudí s rozžiarenými očami. Ten elán mladých ľudí ju chytil za srdce a ona prišla domov celá premenená. S nadšením referovala Peťovi: „Vieš, aká krásna bola tá omša? Tí mladí tak krásne, precítene hrali a spievali!“
Peťo ju trpezlivo vypočul, ale neprejavil toľké nadšenie ako Katka. Až neskôr. Raz totiž Katka ochorela a poprosila svojho druha, aby sprevádzal jej dcéru na mládežnícku svätú omšu. A aj on sa vrátil domov premenený. Bol očarený nadšením mladých. Prišiel domov a referoval Katke: „Katka, vieš, aká krásna bola tá omša? Tá hudba, spev! A to nadšenie mladých!“
A tak začali aj rodičia pravidelne chodiť na sväté omše do kostola. Prešiel nejaký čas. Katkina dcéra začala medzitým pristupovať k sviatostiam, len Peter s Katkou nemohli, pretože neboli zosobášení v kostole.
Jedného dňa mala Katkina dcéra rozhovor s matkou a otčimom a došlo k nejakému sporu, pri ktorom Katka svoju dcéru pokarhala. Dievča sa zrazu nasrdilo a podniklo protiútok: „A vy čo? Žijete ako ovce! Kedy sa chcete zosobášiť?“
Bum! Rana ako z dela! Čo teraz? Katke vyrazilo dych a uprela šokovaný pohľad na Peťa. Ten jej pohľad opätoval. Na druhý deň vyrazili za pánom farárom poradiť sa čo ďalej. Farár im však pripravil ďalšie prekvapenie: „A vy nie ste zosobášení?“
Ten kňaz ich totiž vídal spolu chodiť do kostola a nepredpokladal, že nie sú zosobášení. Katka sa rozhovorila, vysvetlila kňazovi svoje rozpoloženie a napokon ho požiadala o radu. Farár pohotovo odvetil: „No, blíži sa pôst, takže potom už sobáš nebude možný. Zosobášite sa najbližšiu sobotu.
Katke vyrazilo dych a zmohla sa len na chabú námietku: „Tak skoro? Ale veď nie som pripravená! Nemám šaty!“
No jasné. Ktorá žena má šaty, keď treba ísť na sobáš? A ešte na vlastný! Farárko sa však zaťal a nie a nie popustiť. Najbližšiu sobotu bude svadba a hotovo! Čo mali robiť? Museli kapitulovať. Prežili síce nemálo nervákov, ale vlastnú svadbu stihli. Peter a Katka sa zosobášili v katolíckom kostole a sú z nich vzorní katolícki manželia. Pritom na začiatku ich obrátenia k Bohu bola mládežnícka omša s gitarovou hudbou. To je skutočný príbeh, ktorý sa stal na strednom Slovensku. Katka s Peťom naozaj žijú v šťastnom manželstve a ja dúfam, že budú ešte dlho žiť.
V zmysle všetkých uvedených skutočností teda nemožno ignorovať serióznu odbornú diskusiu o opodstatnenosti obmedzeného používania gitarovej hudby v kostoloch počas svätých omší. Jedným dychom je však nutné dodať, že gitary môžu mať v kostoloch aj naďalej len druhoradý význam. Neotrasiteľným fundamentom cirkevnej chrámovej hudby v Rímskokatolíckej cirkvi je totiž už po stáročia klasický píšťalový organ, a tak to zrejme ostane.
Paradoxne však tomu tak nebolo vždy. Pre svoju počiatočnú technickú nedokonalosť bol totiž píšťalový organ považovaný až do 13. storočia za nevhodný pre cirkevnú chrámovú hudbu. Dokonca v Byzancii, kolíske pneumatického (vzduchového) organu, bol tento nástroj považovaný za vhodný len na použitie v cirkusoch alebo divadlách, preto ho východné cirkvi, dokonca ani tie, ktoré sa neskôr zjednotili s Rímom, nikdy nezaviedli do liturgie. Malo to svoje príčiny. Keďže sa rímske a neskôr aj byzantské divadlá a cirkusy stavali tak, aby sa do nich zmestilo niekoľko tisíc ľudí, na ich ozvučenie boli potrebné hudobné nástroje s vyššou intenzitou zvuku, a vtedajšie neforemné a hlučné organy sa na tento účel znamenite hodili. Keďže organy zaznievali v divadlách a cirkusoch, boli považované za nehodné dôstojnosti chrámu. A navyše tu bol ešte jeden veľmi závažný argument proti použitiu organu v liturgii. Organy totiž pripomínali orchestre, znejúce pri cirkusových hrách, pri ktorých posielali kresťanov na smrť. Aj preto svätý Hieronym takto útočil proti použitiu týchto nástrojov v chráme: „Včera v amfiteátri, dnes v svätej Cirkvi, večer v cirkuse a ráno pri oltári.“ (poznámka 1)
Paradoxne však práve na konštantínopolskom obelisku cisára Teodózia z konca 4. storočia po Kristovi sa dochovalo najstaršie nedokonalé vyobrazenie pneumatického organu. Dokonalejší antický hydraulický organ upadol do zabudnutiu koncom staroveku, a tak sa stredoveké dejiny organu začali odvíjať od jednoduchšieho pneumatického organu. V Byzancii boli prepychové, ale stále ešte prenosné organy, obľúbené na dvore panovníkov, avšak navždy zostali svetským hudobným nástrojom, ktorý nikdy neprenikol do chrámu. Práve byzantskí vyslanci priniesli tento nástroj na západoeurópske kráľovské dvory.
Do chrámov začali vo väčšom rozsahu prenikať v 9. storočí. Spočiatku s najväčšou pravdepodobnosťou v Írsku a Anglicku. Do dejín organovej hudby sa výrazne zapísal anglický Winchester, kde bol okolo roku 980 postavený veľký organ. O niečo neskôr sa vyznamenali Nemci, vďaka ktorým sa organ technicky výrazne zdokonaľoval. Liturgickým nástrojom sa však stal až v 13. storočí, keď cirkevné úrady a iné autority všeobecne uznali potrebu výnimočného miesta tohto kráľovského nástroja v chráme. Už predtým sa však organová hudba v obmedzenej miere uplatňovala v bohoslužbe, zvlášť pri veľkých sviatkoch, keď sa javila potreba dodať bohoslužbe patričnú pompéznosť. (2)
Okolo roku 1400 došlo k znovuobjaveniu registrového zariadenia (známeho u vodného organu už mnoho storočí predtým) a od tohto momentu nastal búrlivý rozvoj organárskeho umenia. Prvé zapísané organové skladby však pochádzajú až z polovice 15. storočia. Najväčší rozkvet organovej hudby nastal v baroku. Doposiaľ neprekonaným vrcholom tejto epochy je tvorba J. S. Bacha. (3)
O výnimočnom postavení píšťalového pneumatického organu v rímskokatolíckej liturgii nemožno ani na chvíľu zapochybovať. Súčasný organ, tento monumentálny mechanizovaný aerofón, je a zrejme ostane hudobným nástrojom číslo jeden v hudbe Rímskokatolíckej cirkvi. Popri ňom sa však v obmedzenej miere uplatňovala aj iná inštrumentálna hudba.
Tejto problematike venoval významnú pozornosť mimoriadne všestranný pápež Pius X. – vo svojom Motu Proprio Tra le sollecitudini znovu potvrdil nenahraditeľné miesto organu v sakrálnej hudbe Rímskokatolíckej cirkvi, zaoberal sa však aj používaním iných hudobných nástrojov počas svätej omše. Ako výslovne zakázané hudobné nástroje v liturgii uvádza klavír, bubny, bubienky, činely, zvončeky a podobné hrmotné nástroje. V tomto dokumente však nie je explicitný zákaz používania gitary v kostole. (4)
Používaním hudobných nástrojov v liturgii sa zaoberajú aj viaceré neskoršie dokumenty rímskych pápežov a Magistéria Cirkvi.  V žiadnom z nich však zákaz používania gitár počas svätých omší nie je uvedený.
Výsadné miesto organu v rímskokatolíckej liturgii potvrdil aj Druhý vatikánsky koncil. V konštitúcii Sacrosanctum concilium, ktorú – ako je notoricky známe – podpísal aj neskorší veľký odporca pokoncilovej Katolíckej cirkvi arcibiskup Lefèbvre sa píše: „Píšťalový organ nech je v latinskej Cirkvi vo veľkej úcte ako tradičný hudobný nástroj, ktorého zvuk vie dodať cirkevným obradom obdivuhodný lesk a mohutne povznáša myseľ k Bohu a nebeským veciam.“ (5)
Tento istý koncilový dokument však pripúšťa aj iné hudobné nástroje v bohoslužbe, ako je to výslovne uvedené v nasledujúcej vete: „Iné nástroje možno pripustiť v bohoslužbe podľa úsudku a so súhlasom kompetentnej územnej cirkevnej vrchnosti... ak sú vhodné na posvätný cieľ alebo sa dajú naň prispôsobiť, ak zodpovedajú dôstojnosti chrámu a naozaj podporujú duchovný rast veriacich.“ (6)
Teda aj Druhý vatikánsky koncil síce na jednej strane zdôrazňuje neotrasiteľné prvenstvo organu v cirkevnej hudbe, avšak na druhej strane pripúšťa použitie iných hudobných nástrojov počas svätých omší v kostole, no len s výslovným súhlasom kompetentných orgánov cirkevnej vrchnosti v jednotlivých krajinách.
Na koncilovú konštitúciu Sacrosanctum Concilium sa odvoláva aj inštrukcia rady a posvätnej kongregácie obradov (O posvätnej hudbe v liturgii) Musicam sacram z 5. marca 1967. Potvrdzuje veľkú úctu k píšťalovému organu ako tradičnému hudobnému nástroju, ktorého zvuk dokáže dodať cirkevným slávnostiam mimoriadny lesk a povzniesť mysle veriacich k Bohu a nebesiam. Iné nástroje možno v liturgii pripustiť na základe úsudku a so súhlasom kompetentnej územnej vrchnosti, ak sú hodné dôstojnosti chrámu a naozaj slúžia veriacim na povznesenie. V čl. 63 sa uvádza: „Všetky hudobné nástroje, ktoré sa pripúšťajú pri bohoslužbách, sa majú využívať tak, aby zodpovedali požiadavkám posvätného úkonu a aby prispievali k dôslednosti Božieho kultu a povznášali veriacich.“ (7)
V tomto a ani v žiadnom inom z neskorších dokumentov Magistéria nie je a priori zakázané používanie gitár počas svätých omší v kostoloch. Ľudia s dešpektom voči gitare zabúdajú na to, že to bol kráľovský nástroj, ktorý bol v obľube na francúzskom dvore Ľudovíta XIV. a anglickom kráľovskom dvore Karola II. (8)
Tento hudobný nástroj má prastaré korene a po prvý raz si vyslúžil všeobecné uznanie v roku 1546, keď vyšli Mudarrove zbierky skladieb pre gitaru.(9)
O obľúbenosť gitarovej hudby sa výrazne zaslúžil Robert de Visée, dvorný gitarista francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., ktorý za pomoci španielskych gitarových virtuózov zaviedol na dvore „módu gitarovej hry. V Livrede Guitarre (1682) viditeľne napodobnil rozmarný rytmus Lullyho tancov“. (10)
Čas jej veľkého rozkvetu v náročnej komornej a sólistickej tvorbe nastal v 18. storočí. Hudobné diela pre gitaru skladali aj významní hudobní skladatelia. Claudio Monteverdi ju použil vo svojej opere Orfeus, Gioacchino Rossini ju nechal zaznieť pri Lindorovej serenáde v opere Barbier zo Sevilly a Carl Maria von Weber skladal početné drobné komorné diela pre gitaru. (11)
Skladby „pre gitaru písal a na koncertoch hral aj Paganini a Schumann ju zaradil do prvej verzie (1841) Štvrtej symfónie“. (12)
V princípe neexistuje spoľahlivé hľadisko pre rozdelenie hudobných nástrojov na sakrálne a profánne. Na každom hudobnom nástroji možno totiž hrať rozličnú hudbu. Predsudky voči gitare ako hudobnému nástroju sú teda dôsledkom neznalosti histórie tohto hudobného nástroja, ako aj istých anachronizmov v myslení časti populácie. Napríklad organ je vo všeobecnosti považovaný za typický chrámový hudobný nástroj, avšak – ako už bolo uvedené v predchádzajúcom texte – východné cirkvi ho vôbec neprijali do liturgie, pretože dlhé storočia bol organ považovaný za hudobný nástroj nehodný dôstojnosti chrámu.
Nezabúdajme tiež na to, že aj na organe sa dajú hrať skladby, nevhodné na sväté omše. Veď organ sa v súčasnosti v čoraz väčšom rozsahu používa aj v rockovej hudbe. Liturgia sa neustále vyvíja a nemožno ju chápať ako čosi nemenné. Použitie gitár v liturgii nebolo nikdy explicitne zakázané žiadnym oficiálnym dokumentom Katolíckej cirkvi, takže nie je dôvod ich a priori odmietať v kostoloch.
Otázka nestojí tak, či hrať na gitaru v kostole, alebo nie. Táto otázka bola už dávno vyriešená pozitívne. Otázka je, aká gitarová hudba sa hodí na mládežnícke sväté omše. Teda ešte raz: otázka nie je, či gitara, ale ako gitara. Pri použití gitár počas svätých omší je potrebné brať na zreteľ požiadavky Druhého vatikánskeho koncilu a neskorších dokumentov Katolíckej cirkvi, ktoré vychádzajú zo znenia koncilových dokumentov. Gitarová hudba v kostoloch musí byť vhodná na posvätný cieľ, musí zodpovedať dôstojnosti chrámu a naozaj podporovať duchovný rast veriacich. Len v takom prípade ju možno v liturgii tolerovať.

Karol Dučák

Poznámky:
(1) Citované podľa: Marinčák Š.: Kapitoly z dejín byzantskej hudby, s. 47.
(2) Porov. Černušák G. a kol.: Dějiny evropské hudby, s. 42–43.
(3) Porov. Jiránek J. E., Hejzlar T. Světem hudebních nástrojů. O jejich vzniku a výrobě, s. 187–188.
(4) Porov. MOTU PROPRIO SSmi Pii PP. X de restauratione musiace sacrae. In: Acta Sanctae Sedis, 36 (1903–1904), s. 337.
(5) Sacrosanctum concilium, č. 120.
(6)  Sacrosanctum concilium, č. 120.
(7) INSTRUCTIO DE MUSICA IN SACRA LITURGIA. In: Acta Sanctae Sedis, 59 (1967), s. 318.
(8) Porov. Spence, K.: Velká encyklopedie hudby, s. 38.
(9) Porov. Ainsley R.: Encyklopédia vážnej hudby, s. 177.
(10) Bukofzer M. F.: Hudba v období baroka. Od Monteverdiho po Bacha, s. 246.
(11) Porov. Angeli O.: Prvé stretnutie s hudbou, s. 64.
(12) Ainsley R.: Encyklopédia vážnej hudby, s. 177.

Použité pramene a zdroje:
1. Ainsley R.: Encyklopédia vážnej hudby. Prvé vydanie. Bratislava: Perfekt, 1998. ISBN 80-8046-084-1. 272 s.
2. Angeli O.: Prvé stretnutie s hudbou. Prvé vydanie Bratislava: Mladé letá. 1986. 199 s.
3. Bukofzer M. F.: Hudba v období baroka. Od Monteverdiho po Bacha. Bratislava: Opus 1986. 677 s.
4. Černušák G. a kol.: Dějiny evropské hudby. Čtvrté přehlédnuté a doplněné vydání (v Pantonu druhé). Praha: Panton, 1972. ISBN 35-305-72. 527 s.
5. Jiránek J. E.,Hejzlar T. Světem hudebních nástrojů. O jejich vzniku a výrobě. 1. vydání. Praha: Panton, 1979.  ISBN 35-088-79. 232 s.
6. Marinčák Š.: Kapitoly z dejín byzantskej hudby. Bratislava: Trnavská univerzita, 1998. ISBN 80-7141-200-7. 104 s.
7. MOTU PROPRIO SSmi Pii PP. X de restauratione musiace sacrae. In: Acta Sanctae Sedis, 36 (1903–1904), s. 329–339; český preklad: MOTU PROPRIO PIA X. O POSVÁTNÉ HUDBĚ z 22. listopadu 1903. Dostupné na internete: www.sdh.cz.
8. INSTRUCTIO DE MUSICA IN SACRA LITURGIA. In: Acta Sanctae Sedis, 59 (1967) s. 300–320; slovenský preklad: MUSICAM SACRAM. INŠTRUKCIA RADY A POSVÄTNEJ KONGREGÁCIE OBRADOV (O posvätnej hudbe v liturgii) z 5. marca 1967. Dostupné na internete: hsl.frcth.uniba.sk.
9. Spence, K.: Velká encyklopedie hudby. Praha: Fragment, 2000. ISBN 80-7200-322-4. 144 s.

37 komentárov:

  1. Anonymný7.7.16

    Je to zaujímavé, fundované, poučné, no taký obrovský rozsah si málokto v dnešnom uponáhľanom čase prečíta až do konca. Iba toľko, platí menej je niekedy viac. Kolega: Milan Kupecký

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Karol Dučák7.7.16

    Ďakujem, pán kolega. Vážim si úprimný postoj.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Anonymný7.7.16

    J.M.J.A.J.T.
    Ako gitara a gitarova hudba zodpoveda dostojnosti chramu?

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Karol Dučák8.7.16

    J.M.J.A.J.T.,
    nie je dôležitý Váš alebo môj súkromný názor. Dôležité je jedine znenie oficiálnych dokumentov Katolíckej cirkvi.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný8.7.16

      J.M.J.A.J.T.
      Suhlasim.
      Ako gitara a gitarova hudba zodpoveda dostojnosti chramu?

      Odstrániť
    2. Karol Dučák9.7.16

      A ako zodpovedá dôstojnosti chrámu organ, ktorý používali v amfiteátroch antického Ríma, keď posielali kresťanov na smrť? Ako zodpovedá dôstojnosti chrámu organ, na ktorom dnes svetové kapely zvučného mena hrajú rock? Ja som milovník organovej hudby a popri manželke som sa naučil trochu hrať na organe ako samouk, hoci pôvodne som akordeónista. Lenže pochopil som to, čo nedokážete pochopiť Vy: na každom hudobnom nástroji sa dá hrať vznešená i podradná hudba. Žiada si to mať vytríbený hudobný sluch a zmysel pre hudbu. Pre mňa osobne by gitary v kostole vôbec nemuseli byť ako je rok dlhý. Lenže bol som minule na mládežníckej svätej omši a ten mladý gitarista tak jemne vybrnkával akordy na strunách gitary, že som odchádzal zo svätej omše s veľmi dobrým pocitom.

      Odstrániť
    3. Anonymný11.7.16

      J.M.J.A.J.T.

      Na prvy pohlad je moja otazka vychadzajuca zo zaveru Vasho clanku jednoducha, vzhladom k tomu, ze ordinari musia velmi casto (nie vynimocne!!!) rozhodovat o povoleni gitarovej hudby v kostole.

      Ked sa vsak povrtame vo Vasom zavere, odpoved z pohladu Katolickej cirkvi neviete dat ani Vy.

      Zatial to nevadi.

      Vo Vami spominanom Motu proprio Pia X. je takato veta:

      „19. Je zakázáno užívat v kostele klavíru, jakož i nástrojů hřmotných nebo rozmarných, jako bubnu, bubínku, činelů, zvonků a podobně.“

      Vsimnite si to slovo“rozmarnych“.

      V knihe od Dr. Antonina Calu, Duchovni hudba, ktora vychadza z Motu proprio Pia X. sa pise o strunovych nastrojoch (s.176), ze su troch druhov.
      Jednym z nich su strunove nastroje, na ktorych strunach sa drnka.
      Sem patri aj gitara.

      Dalej citujem:
      „ Strunove nastroje, na nichz se drnka, nejsou pripustne v chrame, protoze jejich zvuk je nesouvisly a rozmarny, a postrada vaznosti.“

      Gitara je v posvatnej hudbe zakazana.

      To je odpoved Katolickej cirkvi na Vasu otazku v zavere.

      Vyvstavaju tu po tejto odpovedi ine otazky, ale...je potrebne sa najprv podriadit rozumom uceniu Cirkvi katolickej a svojimi skusenostami, „vedomostami“, dojmami a svedectvami pohrdnut.

      Presne ako pisete, ze Vase i moje nazory nie su dolezite, ale nazor Katolickej cirkvi.

      Odstrániť
    4. Karol Dučák12.7.16

      J.M.J.A.J.T.,
      Vaša odpoveď teologicky neobstojí. Vy tu citujete Dr. Antonina Calu. Nechcem v žiadnom prípade tohto pána podceňovať, ale v Katolíckej cirkvi sú smerodajné jedine dokumenty pápežov a Magistéria Katolíckej cirkvi. Dr. Cala nepatril k Magistériu Cirkvi, takže jeho názory sú pre liturgickú prax absolútne irelevantné. Znovu opakujem už po neviemkoľký raz: v žiadnom dokumente rímskych pápežov a Magistéria cirkvi nie je uvedený explicitný zákaz používania gitár v liturgii. Každý iný názor či už Dr. Calu alebo kohokoľvek iného je irelevantný. Čiže gitara nie je v posvätnej hudbe zakázaná!

      Odstrániť
    5. Anonymný14.7.16

      J.M.J.A.J.T.
      Preco papez Pius X. pouziva vo vyssie citovanom bode 19 nejednoznacne slova ako „nastroje hrmotne“, „ nastroje rozmarne“, „a podobne“? Pochybyl? Nevedel, ze musi vymenovat priamo vsetky nastroje?

      Ak Dr. Cala zle! vysvetluje ucenie Katolickej cirkvi, ako viete, ze Vy ho vysvetlujete dobre, kedze ziadny pokoncilny dokument jednoznacne neprikazuje pouzivanie gitary v kostole?

      Odstrániť
    6. Karol Dučák15.7.16

      J.M.J.A.J.T.,
      Vy ste naozaj ťažší prípad. Opýtam sa Vás takto: existuje hrmotnejší nástroj ako organ?! Určite nie! Organ je najhrmotnejší hudobný nástroj v sakrálnej hudbe a predsa má absolútnu prioritu. Čo sa týka pápeža Pia X., on sám je najmarkantnejším príkladom neomylnosti pápeža, ktorý má právomoc meniť nariadenia predchádzajúcich koncilov aj svojich predchodcov na pápežskom stolci. Neváhal ísť ani proti nariadeniu Tridentského koncilu, ktorý zakazoval podávať sväté prijímanie deťom. Pápež Pius X. toto nariadenie zmenil. Ak by aj - čisto hypoteticky - bola pravdivá Vaša mystifikácia o tom, že pápež Pius X. údajne zakázal používanie gitár v liturgickej hudbe, neskorší pápež Pavol VI. mal nespochybniteľnú, Kristom danú právomoc meniť rozhodnutia svojich predchodcov. Svojím podpisom schválil koncilovú konštitúciu Sacrosanctum Concilium, v ktorej sa jasne a jednoznačne píše: „Iné nástroje možno pripustiť v bohoslužbe podľa úsudku a so súhlasom kompetentnej územnej cirkevnej vrchnosti... ak sú vhodné na posvätný cieľ alebo sa dajú naň prispôsobiť, ak zodpovedajú dôstojnosti chrámu a naozaj podporujú duchovný rast veriacich.“
      Všetko ostatné je nepodstatné mlátenie prázdnej slamy. Neviem, prečo strácate čas a energiu hľadaním nepodstatných detailov a pritom Vám unikajú relevantné záležitosti. Znovu opakujem: relevantné sú jedine dokumenty pápežov a Magistéria cirkvi.

      Odstrániť
    7. Anonymný15.7.16

      J.M.J.A.J.T.

      Medzi hrmotne nastroje patria nastroje bicie, nie organ. Vasa manzelka je organistka, tak Vam iste potvrdi, ze na organ sa hra velmi jemne a neudiera sa na klavesy ako u klavira ( ktory je zakazany na pouzivanie v chrame).

      Kniha od Dr. Calu ma suhlasy Cirkvi. Co to znamena najdete napr. tu : http://dolnyhricov.fara.sk/index.php/clanky/78-imprimatur

      Takze ziadne sukromne nazory ohladom duchovnej hudby, ako tvrdite.

      Disciplinarne dekrety su neomylne, ale Cirkev ich moze menit k lepsiemu. Preto aj papez Pius X. mohol zmenit disciplinarne dekrety ak tieto prispeli pozitivne k pokroku a vyvoju nabozensko-mravneho zivota veriaceho ludu.

      Ine nasroje dovoluje aj Pius X,
      avsak co citujete z dokumentu Sacrosanctum Concilium, ani tam nie je jednoznacne povolena gitara v chrame.

      Toto su dolezite veci. Ale ak mate na mysli dolezitejsiu temu ohladom svatej omse, ktoru ste prednedavnom pisali tak s Vami suhlasim, aj ked duchovna hudba s nou uzko suvisi. Len neviem preco jej nevenujete svoj cas a nechavate ju tak.

      A len tak naokraj, z akeho dokumentu mate to, ze dolezite su pre katolika len dokumenty Cirkvi a nic ine? Vsak na pociatku Cirkvi apostoli nechodili z dokumentami a Pan Jezis im kaze, ze maju ist a ucit, nie ist a rozdavat dokumenty.

      Krestansky verit namena mat vsetko za pravdu, co Boh zjavil a skrze Cirkev katolicku nam k vereniu predklada.

      Odstrániť
    8. Karol Dučák16.7.16



      J.M.J.A.J.T.,
      naozaj ste ťažší prípad. Ako sa hrá na organe, vie nielen manželka, ale aj ja, hoci som len organista-samouk. Dokonca manželka ma občas nechala zahrať ľahšiu skladbu aj počas svätej omše. Takže ma netreba poúčať, ako sa hrá na organe. O tom, čo je povolené na svätej omši, rozhoduje v zmysle SC jedine "kompetentná územná cirkevná vrchnosť"!!! Ak teda Slovenská biskupská konferencia rozhodne, že sa gitara hodí na svätú omšu, je jedinou kompetentnou inštitúciou rozhodnúť o tom a každý iný postoj je irelevantný. Neviem už, ako slovenskejšie Vám to mám vysvetliť.

      Odstrániť
  5. Anonymný16.7.16

    Nie som odborník na problematiku, či a ktorý druh hudobného nástroja je možné používať počas sv. omše.

    Myslím si ale, že Pánovi oveľa viac vadí náš zlý život, ako gitarový sprievod pri sv. omši. Samozrejme mladých priťahuje iný druh hudby, ako seniorov.

    Malá odbočka - toto je aj problém katolíckych rádií. Moje deti (20 - 22 rokov) nepočúvajú Lumen, lebo hudba ktorú hrá sa im zdá málo moderná. Naopak, jeden 80 ročný známy sa mi sťažoval na to, že na Lumene hrajú priveľa modernej muziky.

    Samozrejme hudba by mala zodpovedať náplni sv. omše. Dosť ťažko si viem predstaviť napr. metalistickú kapelu v kostole.

    Môj záver - koľko ľudí, toľko chutí. Staršiemu veriacemu sa nemusí páčiť to, čo mladšiemu. Ale to neznamená, že nás musí rozdeľovať názor na hudobný sprievod v kostole. Napokon, najmä v mestách je možné si vybrať sv. omšu, kde sa cítime (z hľadiska sprievodnej hudby) dobre. A naopak. Ja sa priznám, že mi vadí sprievod banja na niektorých omšiach v istom bratislavskom kostole. Takže ak nemusím, na tieto omše nechodím.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Karol Dučák17.7.16

      Anonymný 16.7.16,
      súhlasím s Vami a dávam Vám za pravdu v tom, že sa často hľadajú pseudoproblémy, namiesto snahy o odstránenie skutočných nedostatkov v liturgickej praxi. Takýmto pseudoproblémom je aj otázka používania gitár počas svätej omše. Pritom sa však počas svätých omší opakujú chybné praktiky a to aj v liturgickej hudbe, ale tie nikomu neprekážajú. Napríklad často sa veriaci v minulosti naučili spievať piesne nesprávne, nie tak, ako sú znotované. Nedodržiavajú rytmus a tam, kde má byť štvrťová nota, spievajú polovú a naopak. Takto sa pôvodný nápev úplne zdeformuje. Ak príde nový organista a chce hrať melódiu tak, ako je znotovaná v Jednotnom katolíckom spevníku, je často v priam neriešiteľnej situácii. Buď bude hrať správne podľa nôt, lenže v tom prípade sa bude jeho hra líšiť od spevu ľudu. Ale ak nechce, aby sa rozchádzala jeho hra so spevom ľudu, radšej rezignuje a hrá melódie tak, ako je ľud naučený. Bolo by potrebné doslova robiť nácviky spevu veriacich s organistom mimo svätých omší, aby sa veriaci naučili spievať piesne tak, ako sú znotované, lenže toto som zažil len raz, v našej farnosti vo Vranove nad Topľou. V mnohých farnostiach tiež chýbajú kvalifikovaní organisti, kantori, nehovoriac už o zboroch. Toto je len niekoľko z množstva skutočných problémov, týkajúcich sa sakrálnej hudby. Je potrebné riešiť problémy a nie pseudoproblémy.
      Na niektoré chyby v liturgickej praxi poukazuje aj nasledovný materiál:
      http://www.ministrantisered.fara.sk/clanky/zo-stretka/56-rozbor-svatej-omse-chyby-pocas-nej

      Odstrániť
    2. Anonymný18.7.16

      J.M.J.A.J.T.

      Pan Ducak,
      ale stale ste neukazali to miesto v dokumentoch, kde je napisane jednoznacne, ze sa gitara v kostoloch povoluje.

      O pouziti inych povolenych nastrojov v chrame i v minulosti rozhodoval miestny biskup, tak ked je to tak i dnes, nie je to nic noveho. Vo Vami citovanom dokumente je len potrvdene, co existovalo aj predtym.

      Biskup ani biskupska konferencia, synoda, ba ani sam papez nemoze bez tazkeho hriechu rozhodovat a konat proti Zakonom Cirkvi, ktore platia!

      Ale ak jednoznacne ustanovenia Pia X. boli zredukovane ( na zaklade akeho dokumentu?) len na to, ze je dovolene vsetko a rozhoduju o tom len biskupi danej krajiny co povolia, nie je to zas navrat k nesvarom, na ktore sa stazujete?
      Problemy sa vyrobili tam, kde boli uz jednoznacnymi zakonmi potlacene alebo i vyhladene, len tym, ze sa ignoruju!

      A ak boli naozaj vydane zakony (zatial ste nepovedali kto, kedy), ktore nariadenia Pia X., Pia IX. zrusili!, vidiet casom, ze neboli „k lepsiemu“, tak ako to vzdy u disciplinarnych dekretoch Cirkvi je.
      Toto vysvetlite ako? Este furt pseudoproblem?
      Ze ucenie Cirkvi o nej na nu samu nesedi?

      A ked je teda povolena u vas gitara a pouziva sa casto( napriek zakazu!), ako zodpoveda dostojnosti chramu? Ci povolenia sa rozdavaju na zaklade oblubenosti daneho druhu hudby u toho, kto povoluje? Hadam nie. Ake existuju smernice?

      Pan anonymny,

      posvatna hudba nas ma priviest k usobraniu sa, k modlitbe. Nie je urcena k nasmu rozptylovaniu, pobaveniu, ani nie je na to, aby sme sa pokochali umeleckym zazitkom. To je ulohou inych druhov hudby.

      Ked hudba vo vasich kostoloch jednych uspokojuje, inych vyrusuje, pestujete dokonca „omsovu turistiku“ koli hudbe, je mozne hovorit vobec o posvatnej hudbe, ktora sa tam spieva a vo velkom i hra, ked nedokaze plnit svoj ucel?

      Toto co popisujete je vlastne prave inym druhom hudby, ktore su robene prave pre ludi na pokochanie sa, pobavenie, rozptylenie, pre umelecky zazitok, lebo naozaj „kolko ludi, tolko chuti“. Jedneho uspokoji taky druh hudby, ineho taky. A takato posvatna hudba nie je.

      Odstrániť
    3. Karol Dučák20.7.16

      J.M.J.A.J.T.,
      predovšetkým ďakujem za trpezlivé komentovanie môjho článku. Autora vždy poteší, ak jeho článok vyvolá v čitateľoch odozvu a naopak, ak sa pod článkom neobjaví nijaký ohlas, autor stráca istotu, či jeho námaha nevyšla naprázdno. Z tohto uhla pohľadu Vám ďakujem. Čo sa týka Vášho posledného príspevku, som udivený Vaším postojom k problému. Napísali ste: „Pan Ducak, ale stale ste neukazali to miesto v dokumentoch, kde je napisane jednoznacne, ze sa gitara v kostoloch povoluje.“
      Nechápem, prečo by som mal ja Vám niečo ukazovať. Veď čo nie je explicitne zakázané, to je povolené! Pokiaľ nie je v dokumentoch Slovenskej liturgickej komisie, ktorú poverila Konferencia biskupov Slovenska riešiť otázky liturgie, uvedený explicitný zákaz používania gitár v liturgii, je ich používanie automaticky dovolené. Preto naopak: ja Vás prosím, aby ste mi ukázali to miesto v dokumentoch Slovenskej liturgickej komisie, kde je uvedený explicitný zákaz používania gitár. Ak to dokážete, môžeme sa baviť ďalej.
      Ešte na margo problematiky: katolícky episkopát Poľska vyslovene uvádza ako zakázané v liturgii elektrické gitary, avšak hra na klasické gitary, pripomínajúca hru na citare, je povolená. Podobný prístup majú aj liturgické komisie v iných krajinách. Teda znovu opakujem, že platí to, čo som uviedol aj v článku: otázka nestojí tak, či gitara, ale ako gitara. Je bezosporu zakázaná rocková hra na gitary, je zakázaná hra na elektrické gitary, hra na klasické gitary je však principiálne povolená. Ale znovu opakujem: ak nájdete v dokumentoch Slovenskej liturgickej komisie jediný zákaz používania klasických gitár v liturgii, dám Vám za pravdu. Inakšie nemáme o čom polemizovať.

      Odstrániť
    4. Anonymný21.7.16

      J.M.J.A.J.T.

      Temy davate zaujimave, aktualne a mna zas mrzi, ze je praveze taka mala odozva u citatelov. Aj ked sa takto lepsie diskutuje, ale to by sa dalo prezit.

      Uz predtym mnou spominana kniha Duchovni hudba, su instrukcie pre riaditelov chorov, organistov, chramovych spevakov, skladatelov duchovnej hudby a o co tu hlavne ide, aj pre duchovnych spravcov, aby vedeli aku hudbu maju ziadat pre liturgicke ukony.

      Tato kniha je v sulade s ucenim Cirkvi katolickej, teda Cirkev uci, ze gitara je v chrame zakazana. Nie je to ziaden sukromny nazor autora knihy.

      Teda kedy a kto tento zakaz zrusil a gitaru povolil? Ked nebol nikdy priamo zruseny, musi teda platit dalej. A akym zazrakom sa stalo, ze gitara uz nema nesuvisly a rozmarny zvuk a nadobudla vaznosti ak je zrazu povolena?

      Skuste sa Vy, prosim Vas opytat na prislusnych miestach (mate isto lepsie kontakty) na tieto moje otazky. Vopred dakujem.

      Odstrániť
    5. Karol Dučák22.7.16

      J.M.J.A.J.T., vrele Vám odporúčam preštudovať si nasledovný odborný materiál:
      Jamrich M. Nová duchovná pieseň v liturgii. In: Miscellanea Liturgica I (in Slovak). Dostupné na internete: http://www.academia.edu/21625754/Miscellanea_Liturgica_I_in_SLovak_
      Ide skutočne o mimoriadne kultivovaný odborný materiál fundovaného znalca, ktorý ovláda problematiku a nedíva sa na ňu cez klapky na očiach.

      Odstrániť
  6. Anonymný24.7.16

    J.M.J.A.J.T.

    Dakujem.

    Pise sa tam, ze : „Všetky neporiadky, ktoré v súčasnej hudbe v liturgii nachádzame, vychádzajú z nepochopeného Koncilu ...“
    A tiez, ze: „Práve nevedomosť a úplná sloboda pri výbere piesní do liturgie priviedla v
    mnohých chrámoch krízu do bohoslužieb.“

    Ako je mozne, ze biskupi a knazi nechapu, co Cirkev katolicka uci?
    Dokumenty PiaX. i Apostolska konstitucia Pia XI.potvrdzujuca Motu proprio PiaX. su zavazne vo svedomi.

    Nove zakony Cirkvi, ktore nechapu ani biskupi uz zavazne nie su? A preco su napisane tak, ze ich je tazko pochopit a tie, co bolo mozne pochopit boli zrusene preco?

    Preco bola dana uplna sloboda pri vybere piesni do kostola, ked prave Pius X. jasne urcil co ano a co nie, aby sa predislo nesvarom.
    Ako je mozne, ze Cirkev robi takeho skolacke chyby, ked jasne plati, ze ked meni disciplinarne dekrety, zmena je mozna len k lepsiemiu?
    Co je na nich lepsie, ked ich ani Cirkev uciaca nechape?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Karol Dučák25.7.16

      J.M.J.A.J.T.,
      nepochopenie koncilových dokumentov nie je typické len pre súčasnú Katolícku cirkev. Je známe, že aj po Tridentskom koncile vládol zmätok pri realizácii jeho dokumentov. Trvalo 80 rokov (!), kým sa gró koncilových dokumentov uplatnilo v praxi, no niektoré čakali na svoju realizáciu aj celé stáročia. Všeobecne sa napríklad konštatuje medzi odborníkmi, že až svätý pápež Pius X. dokončil proces úplnej realizácie dokumentov Tridentského koncilu niekoľko storočí po jeho skončení. Takže zmätok pri realizácii dokumentov koncilu charakterizuje dlhé obdobie po každom koncile a Druhý vatikánsky koncil nie je v tomto ohľade nijakou výnimkou.

      Odstrániť
    2. Anonymný25.7.16

      J.M.J.A.J.T.

      Koncilne dekrety alebo ine zakony mali prekazky a preto nebolo mozne ich splnit. Nie, ze boli nepochopitelne. Napriklad odpor bludarov, duchovnych i laikov. A to az tak, ze bolo treba kardinalovi utiect, aby si zivot zachranil, ked ziadal dodrziavanie platnych zakonov. A odporcovia boli trestani za to. Tiez nebolo mozne v sekunde dat vediet po celej zemi nove zakony, ako je to mozne uz dnes.
      Ti duchovni, ktori sa priecili zakonom boli potrestani. Ako mohli byt tak prisne potrestani, ked by nemali tak tazkej viny, len jednoducho nechapali? Tieto zakony zavazuju vo svedomi a ako by mohli, keby ich bolo mozne len tazko pochopit? Preco by bludari odporovali niecomu, comu by jasne nechapali? A co je to za nezmysel mat povinnost posluchat Cirkev uciacu, ktora samu seba nechape? Kto iny by uz mal chapat, ked nie ona?
      Obycajne vyhovorky, o nechapani ucenia.

      Odstrániť
    3. Karol Dučák26.7.16

      J.M.J.A.J.T.,
      dlho som rozmýšľal, v čom je Váš najväčší problém. Dnes je mi to úplne jasné. Nedokážete pochopiť rozdiel medzi tým, čo je v Katolíckej cirkvi nemeniteľné a tým, čo je meniteľné, teda tým, čo sa vyvíja nezastaviteľným tempom. To, čo je pre Katolícku cirkev nemeniteľné, je Sväté písmo, Božie zákony a dogmy. Modlitba Otčenáš je navždy nezmeniteľná. Poznajú ju dokonca aj protestanti. Nemožno meniť ani Desatoro Božích prikázaní. Nezmeniteľné sú dogmy. Napríklad dogmu, hovoriacu, že Panna Mária bola nepoškvrnene počatá, nebude možné meniť ani o tisíc rokov. A toto sa týka všetkých dogiem. Liturgická hudba však nikdy nebola a ani nemôže byť riadená dogmami. V tejto oblasti je búrlivý vývoj, ktorý nemožno zastaviť. Nie je to však novinka posledných desaťročí. Už pred Druhým vatikánskym koncilom sa v tejto oblasti diali prevratné zmeny, ktoré nerešpektovali Motu proprio pápeža Pia X. Tra le sollecitudini. Napríklad pápež Pius XII. encyklikou Musicae sacrae disciplina z 25. decembra 1955 po prvý raz dovolil ženám spievať v kostolných zboroch napriek tomu, že to pápež Pius X. zakazoval. Druhý vatikánsky koncil realizoval rozsiahlu decentralizáciu v Katolíckej cirkvi a mnohé právomoci prešli z centra na biskupské konferencie jednotlivých krajín. Jednou z týchto kompetencií je aj oblasť liturgickej hudby. V zmysle koncilovej konštitúcie Sacrosanctum Concilium prechádzajú právomoci rozhodovať o používaní hudobných nástrojov v liturgii na kompetentné územné cirkevné vrchnosti.
      Keďže túto konštitúciu svojím podpisom schválil pápež Pavol VI., ktorý je v zmysle dogmy o neomylnosti pápežov nespochybniteľnou autoritou vo veciach viery a mravov, má táto koncilová konštitúcia prednosť pred všetkými predchádzajúcimi dokumentmi pápežov a Magistéria cirkvi. Týmto dokumentom neomylný pápež ustanovil kompetentné územné cirkevné vrchnosti za orgány s najvyššou rozhodovacou právomocou v oblasti liturgickej hudby vo svojich krajinách.
      Mimochodom, nerozumiem tomu, prečo vymýšľate fiktívne problémy tam, kde nie sú, ale skutočné, reálne problémy ignorujete.

      Odstrániť
    4. Anonymný28.7.16

      J.M.J.A.J.T.

      Mozno keby ste necitali stranku Duse a hvezdy, ale Katolicky katechizmus, tak by ste sa dozvedeli, co Cirkev katolicka uci.

      A uci to, ze predmetom ucitelskeho uradu Cirkvi je cely poklad nabozenskych pravd, ktore ma Cirkev neporusene zachovat, hlasat a vykladat.

      Cirkev bdie nad tym, aby ucenie Pana Jezisa nebolo ziadnym bludom zakalene, aby na nom nic nebolo menene, nic k nemu pridane, ani ubrane.
      Nemoze jeden papez nieco zakazat, co je to proti uceniu Cirkvi a druhy to zas zrusit opacnymi nariadeniami. To co ucili apostoli, to iste bude ucit Cirkev aj o 1000 rokov. Je apostolska.

      Cirkev katolicka nikdy nechcela vpustit svetskeho ducha do hudby. Odmietla mnoho skladieb Beethovena alebo Mozarta lebo nevyhovovali a teraz zrazu vyhovuje bludarska skladba „Privitajme Pana v tomto chrame“, pekne aj bongami.
      Ked raz uci, ze svetska hudba do chramu nepatri, ze hlavny je spev a nie nastroje, ze chram je domom modlitby a nie koncertna sala, a i., tak vytvara zakony, ktore toto ucenie podporuju, vyjadruju a chrania. Decentralizaciou sa dosiahlo co? Minimalne uz vyssie spominany „ omsovy turizmus“.
      Ani zo zatvronymi ocami nemozno povedat, ze toto je to pozitivne prispenie zakona k pokroku a vyvoju nabozensko-mravneho zivota veriaceho ludu.

      Motu proprio sv. Pia X. bolo potvrdene a predpisy boli prikazane dodrziavat Apostolskou konstituciou Pia XI..
      A nie je ich problemom, ze su ignorovane zakony a neomylne ucenie Cirkvi.
      Ak su toto fiktivne problemy, ktore su tie skutocne?

      Odstrániť
  7. Sledujem túto polemiku a bol by som rád, keby bola konštruktívnejšia, teda keby vyústila do nejakého záveru (keď nie zhody, tak aspoň dohody či poučenia), o to viac, lebo si myslím, že obom stranám ide úprimne o dobro Cirkvi a veriacich.

    Pridám všeobecnejšiu poznámku:

    Cirkev má aj svoju ľudskú zložku. Je teda prirodzené, že v praxi dochádza k omylom aj nešvárom; ľudia sú omylní a hriešni. Treba si uvedomovať, že k negatívnym javom dochádzalo v celých dejinách Cirkvi, už od samých počiatkov (stačí si pozorne prečítať listy sv. Pavla alebo Skutky apoštolov), nehovoriac o ďalších obdobiach – niektoré sú poznačené obzvlášť smutnými javmi. Chcem tým povedať, že tie súčasné problémy či nešváry by sa nemali absolutizovať, nemali by sme z nich vyvodzovať nejaké apokalyptické závery.
    Treba si tiež uvedomiť, že Cirkev katolícka rovná sa všeobecná (univerzálna, veľká). Nemožno ju stotožňovať s jednou kultúrou, jedným národom či rasou. Má, okrem iného, viacero rítov.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Anonymný29.7.16

    J.M.J.A.J.T.

    Pan Marsalek,

    je ale rozdiel, ci tieto nesvary pochadzaju od ludi alebo ich zapricinila Cirkev.

    Cirkev vykonava i kralovsky urad Pana Jezisa tak, ze vsetkych veriacich k bohumilemu zivotu riadi, dava zakony a prikazania, sudi a tresta.

    A co stale hovorim dookola, ze Cirkev nemoze vydat nikdy zakon, ktory by pozitivne neprispel k pokroku a vyvoju nabozensko-mravneho zivota veriaceho ludu.

    Skuste rozobrat nejaky priklad z Pisma svateho. Ako sa vysporiadavala s nesvarmi a s tymi, co ich konali?

    Ano, znamkou Cirkvi Kristovej je vseobecnost. Co znamena i, ze ucenie Rimsko-kat. cirkvi sa hodi pre vsetky narody sveta bez rozdielu. Nie, ze ona prisposobuje svoje ucenie narodom, ich zvykom. Ak, tak odlisnost len trpi.

    Rimska cirkev bola zalozena sv. Petrom, ona je Cirkvou Kristovou. Taktiez rimska liturgia vysla zo sameho Rima. Preto je hlavna, katolickou omsou vsetkych cias. Svata omsa je inak obsahom a formou stale ta ista ako v zapadnej, tak i vo vychodnej liturgii. To, ze sa napr. v grecko-katolickych kostoloch niet organov, nie je smerodajne pre Rimsko-katolicku cirkev.


    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Karol Dučák30.7.16

      J.M.J.A.J.T.,
      stále ignorujete základné princípy katolíckej náuky. Je diametrálny rozdiel medzi tým, čo je v Cirkvi nemeniteľné a tým, čo sa neustále vyvíja. Obávam sa, že to nedokážete, alebo nechcete pochopiť, ale ak to nedokážete pochopiť Vy, iste to pochopia tí účastníci tejto diskusie, ktorí používajú logické myslenie. Sväté písmo, Božie zákony a dogmy sú raz navždy nezmeniteľné. Liturgia Cirkvi však nie je nemeniteľná, ale neustále sa vyvíja. Keďže máte evidentne problém s abstraktným myslením, použijem názorné príklady. V roku 1570 bol vydaný misál Pia V., podľa ktorého sa slávila tridentská omša. Tento misál však nebol nemennou dogmou, ale počas stáročí sa neustále menil. Naposledy urobil v tomto misáli veľké zmeny pápež Ján XXIII. v roku 1962. DNES UŽ NIKTO NESLÁVI TRIDENTSKÚ SVÄTÚ OMŠU PODĽA MISÁLA PIA V. Z ROKU 1570, ALE PODĽA NOVŠÍCH VYDANÍ TOHTO MISÁLA!!! Najčastejšie podľa misála Jána XXIII. z roku 1962. Jadro tohto misála pochádza z pôvodného misála, avšak mnohé veci boli pápežmi postupne vyškrtávané z pôvodného misála, takže misál Jána XXIII. sa už v mnohých veciach odlišuje od pôvodného misála Pia V. z roku 1570. Pôvodný misál teda nebol zrušený, ale neustále upravovaný a vylepšovaný. Jednoducho liturgický vývoj nemožno zastaviť, či už si to niekto túžobne želá, alebo nie!
      Aj liturgická hudba prežíva búrlivý vývoj a nemôže sa na 100 % riadiť podľa Tra le sollecitudini pápeža Pia X. z roku 1903, pretože vývoj hudobných nástrojov zaznamenal prevratné zmeny a nič už nie je také aké bolo v roku 1903. Dokonca ani píšťalové organy dnes nie sú také, aké boli pred 100 rokmi. V konštrukcii dnešných píšťalových organov hrá čoraz väčšiu rolu elektronika. Neviem, nakoľko túto problematiku ovládate v praxi, ale ja mám informácie z prvej ruky, keďže moja manželka je organistka v kostole, ktorá absolvovala štúdium hry na organ, a ja som už niekoľko rokov žalmista, ktorý jej pomáha so spevom. Na klasických mechanických píšťalových organoch v minulosti nebolo možno transponovať hudbu. Najnovšie organy však už toto umožňujú. Toto je pre mňa veľmi dôležitá vymoženosť, keďže som tenorista, ktorý rád spieva melódie vo vyšších tóninách. Pri transponovaní hrá organista melódiu napríklad v tónine C-dur, ale z nástroja vychádza melódia v tónine D-dur, ak transponuje smerom nahor, alebo naopak v tónine H-dur, ak transponuje smerom nadol. Vo Vranove nad Topľou pred asi 10 rokmi namontovali veľký píšťalový organ, ktorý už umožňuje takéto transponovanie. Zvuk sa v tomto organe tvorí klasicky, teda prúdom vzduchu vháňaným do píšťal, ale elektronika organu spôsobuje, že z organu vychádza melódia v inej tónine. Elektronika teda zohráva aj v konštrukcii píšťalových organov čoraz väčšiu rolu.
      J.M.J.A.J.T., ja Vám rozumiem. Vy by ste chceli zakonzervovať Katolícku cirkev v takom stave, v akom bola v čase pontifikátu pápeža Pia X. Lenže toto je fikcia, ilúzia. Pred pár rokmi bol v televízii rozhovor s človekom, ktorý odišiel bývať z Bratislavy kamsi do zapadlého kúta prírody, aby mohol žiť tak, ako naši predkovia v minulosti. Bez elektrickej prípojky, vodovodu, atď. Lenže toto vývoj spoločnosti nezastaví. Ani vývoj Katolíckej cirkvi nemožno zastaviť. Cirkev nie je a nikdy nebude skanzen, v ktorom by sa zastavil vývoj.
      Vývoj liturgickej hudby sa nemôže donekonečna riadiť úplne a do dôsledkov podľa Tra le sollecitudini pápeža Pia X. z roku 1903, pretože vývoj liturgickej hudby medzitým veľmi pokročil. Preto sa riadi podľa najnovších dokumentov Magistéria Cirkvi, ktoré síce majú svoje jadro v Tra le sollecitudini pápeža Pia X., ale zohľadňujú aj zmeny, ktoré priniesol liturgický vývoj posledných storočí. Dokument Tra le sollecitudini pápeža Pia X. teda nebol nikdy zrušený a jeho základ prevzali aj nové dokumenty Cirkvi, ale nie na 100 %, pretože liturgický vývoj je nezastaviteľný! Podobne dnes nemožno slúžiť tridentskú omšu podľa misála z roku 1570. Dnešný misál Jána XXIII. má jadro z pôvodného misála z roku 1570, ale sú v ňom zakomponované mnohé zmeny.

      Odstrániť
    2. Karol Dučák30.7.16

      J.M.J.A.J.T., ešte jednu malú prosbu na Vás. Môžete mi prezradiť, aké je Vaše hudobné vzdelanie? Teda aký hudobný odbor ste študovali, na aký hudobný nástroj hráte, atď. Ale, prosím Vás, napíšte mi aj to, v ktorých rokoch a u koho ste študovali, aby som si mohol pravdivosť Vašich informácií overiť. Ďakujem pekne.

      Odstrániť
    3. Anonymný1.8.16

      J.M.J.A.J.T.
      Vyvoj hudby sa moze riadit podla Motu proprio sv.PiaX. aj o 1000 rokov, lebo je v nom zhrnute ucenie Katolickej cirkvi o liturgickej hudbe.

      Vzdy platilo a bude platit napr. ze liturgicka hudba je posvatna, bez vsetkej svetskosti, nielen sama o sebe, ale aj v sposobe, akym byva podana od ucinkujucich; liturgicka hudba je umelecka a vseobecna; hra na nastroje nesmie mat prednost pred spevom, atd.

      Sv. Pius X. pise:
      „Posvatna hudba ako integralna cast slavnej liturgie ma s nou spolocny vseobecny ciel, a to slavu Boziu a posvatenie i vzdelanie veriacich. Prispieva k zvacseniu krasy a lesku cirkevnych obradov a ako jej hlavnou ulohou je priodievat vhodnou melodiou liturgicky text, ktory predklada mysli......“

      Posvatna hudba tvori jeden celok so slavnou liturgiou.

      Ked gitary a ine nesvary su vam uz normalne a zapadaju vam do NOM-u, ako sa mohlo stat, ze nesvar je zrazu sucastou slavnej liturgie, kde to predtym bolo nepredstavitelne ( Tridentska sv. omsa)?

      Ako sa moze Cirkev vyvyjat smerom k nesvarom? Nemoze.

      Co sa bavime zatial o Duchovnej hudbe tak to su veci, o ktorych by mal mat bezny katolik nejake vedomosti, lebo sa jedna o ucenie Cirkvi, nie su to veci, na ktore je potrebne odborne vzdelanie z oblasti hudby.


      Odstrániť
    4. Na vašich slovách sa mi čosi nezdá - akýsi rozpor či skrytý zámer (?) - na jednej strane hovoríte, že Cirkev sa nemôže vyvíjať smerom k nešvárom, ale na druhej strane naznačujete, že sa tak deje.
      Chcelo by to vysvetlenie.

      Odstrániť
    5. Anonymný2.8.16

      J.M.J.A.J.T.
      Ziadny skryty zamer. Ide mi o ten rozpor a jeho dosledok.

      A, To, ze Cirkev nemoze mat jedinky zakon, ktory vedie k nesvarom je neomylna pravda.
      Inak by sa spreneverila svojmu poslaniu, pre ktore ju Pan Jezis zalozil. A Boh sa mylit nikdy nemoze.

      B, Na druhej strane su existujuce (prinajmensom) nesvary sposobene prave zakonmi (nie tym, ze nieco Cirkev trpi u veriacich).

      Z tohto vychadza, ze ked plati A nemoze platit B.
      Potom tie zakony, ktore su omylne nie su zakonmi Cirkvi katolickej.

      Odstrániť
    6. Karol Dučák3.8.16

      J.M.J.A.J.T.,
      mňa už nebaví učiť Vás šlabikár a malú násobilku. Pokojne sa môžete vrátiť do roku 1570 a sláviť tridentskú omšu podľa misála Pia V. z roku 1570. Takisto v oblasti liturgickej hudby sa môžete riadiť podľa podľa Tra le sollecitudini pápeža Pia X. z roku 1903. Katolícka cirkev s vyše jednou miliardou katolíkov na svete vrátane mňa však bude bez ohľadu na to, či už s tým Vy budete súhlasiť alebo nie, sláviť tridentskú omšu podľa misála Jána XXIII. z roku 1962, ktorý síce vychádza z pôvodného misála Pia V., ale zohľadňuje liturgický vývoj posledných storočí, a takisto v oblasti liturgickej hudby sa bude riadiť koncilovou konštitúciou Sacrosanctum Concilium, ktorá síce má svoje jadro v Tra le sollecitudini pápeža Pia X., ale zohľadňuje aj zmeny, zakotvené v dokumentoch pápeža Pia XII., ako aj podnety, ktoré priniesol liturgický vývoj pred Druhým vatikánskym koncilom. A Vy nemáte šancu na tom čokoľvek zmeniť.

      Odstrániť
    7. Anonymný8.8.16

      J.M.J.A.J.T.
      Tridentska svata omsa je len ta podla misala sv. Pia V, nie ta z r. 1962.

      Odstrániť
    8. Karol Dučák9.8.16

      Slovné spojenie "tridentská svätá omša" je z hľadiska precíznej odbornej terminológie nesprávne. Presné odborné označenie tejto formy rímskej liturgie je Omša sv. Pia V., alebo Liturgia Pia V. Ak by sme mali ísť úplne do dôsledkov, z vecného hľadiska by sa skôr hodilo označenie potridentská omša, pretože vznikla 5 rokov po Tridentskom koncile. Takisto nesprávne je označenie NOM pre omšu Pavla VI,

      Odstrániť
    9. Anonymný10.8.16


      J.M.J.A.J.T.
      Rimska liturgia (alebo ked chcete Sv. omsa podla sv.Pia V.) bola uz za papeza Gregora Velkeho v podstate uzavrena. Na Tridentskom koncile bola zbavena roznych primeskov a predpisana pre Rimsku cirkev. Sv. Pius V. musel po Trid. koncile ucinit uznesenia o vydani a naprave posvatnych knih (i misalu). Papez dal preto este porovnat pred slavnostnym vyhlasenim vsetko so starymi spismi, kodexami a inymi vaznymi spismi osvedcenych autorov (ako pise sam sv. Pius V. v bulle). Takze nevzniklo nic noveho, iba to, co ocistili a predpisali koncilni otcovia, sv. Pius V. dal porovnat so starymi spismi, ..., a bullou (najslavnejsi sposob vyhlasenia neomylneho rozhodnutia) prikazal na vecne casy dodrziavat.

      Kde je teraz Vase uvazovanie do dosledkov (tak to ma byt), ked tento prikaz nie je pre Vas platny a obhajujete este aj tych, co ho porusili?

      Odstrániť
    10. Karol Dučák11.8.16

      J.M.J.A.J.T.,
      dám Vám úprimne mienenú radu. Ak chcete, aby si Vás oponenti vážili, napíšte ucelenú, fundovanú odbornú prácu. Ale ak chcete zasvätene písať o nejakej veci, najprv si ju poriadne preštudujte. Takéto nesúvislé šteky, aké sem-tam pustíte do éteru, Vás naozaj znemožňujú v očiach všetkých čitateľov. Tu šteknete, tam šteknete. A čo z toho? Nikto Vás neberie vážne. Verte mi. Publikujem už vyše 40 rokov a čosi o tom viem. Pripravujem jeden odborný článok pre časopis, ktorý vydáva istá vysoká škola v Bratislave. Je síce proti etikete prezrádzať detaily pred uverejnením článku, ale hádam mi nikto nebude vytýkať uverejnenie krátkeho úryvku článku. Tu je úryvok:

      Pred liturgickou obnovou po Druhom vatikánskom koncile panovalo v Katolíckej cirkvi Západu presvedčenie, že mnohé veci sú nemenné, pretože sú tak údajne už od čias apoštolov. Toto presvedčenie sa vzťahovalo aj na liturgiu. Potvrdzuje to napríklad táto formulácia Ottavianiho intervencie: „Apoštolská konštitúcia potvrdzuje, že doterajší misál, zavedený sv. Piom V. dňa 13. júla 1570, ktorý však z veľkej časti pochádza už z doby Gregora Veľkého a z dôb ešte starších...“
      Panovalo teda presvedčenie, že základ potridentského misála pochádza ešte z apoštolských čias a len s malými obmenami sa vyvinul do podoby, v ktorej ho prevzal misál Pia V. v roku 1570. Štúdium historických prameňov vyvracia toto presvedčenie. Ragan o tom píše: „Z nariadenia Tridentského koncilu boli vydané jednotné liturgické knihy, ktoré odstránili značnú roztrieštenosť liturgie v stredoveku. V bule pápeža sv. Pia V „Quo primum tempore“ sa správne deklaruje snaha navrátiť rímskej liturgii životnosť prvých kresťanských storočí a vrátiť sa k tej forme liturgie, ktorá bola v Ríme v 5., či 6. storočí. Bola to doba kedy sa ešte nevedelo o dokumentoch, ktoré sa neskoršie našli v knižniciach. Vtedy sa myslelo, že mnohé veci sú nemenné... Pritom išlo o rímsku liturgiu, ktorá bola značne doplnená galikánskymi vsuvkami. A tak Alkuinov sakramentár po roku 814 bol považovaný za pôvodný rímsky obrad a stal sa základom tridentského Rímskeho misála.“
      Potridentský misál Pia V. obsahoval viaceré prvky, ktoré nepatrili do pôvodnej rímskej liturgie, napríklad úkon kajúcnosti, a naopak, zrušil niektoré prvky pôvodnej tradície rímskej liturgie, medzi ktoré po stáročia patrilo aj tropovanie. Čo je však najhoršie, misál Pia V. z roku 1570 odstránil spoločné aktivity veriacich pri liturgii (spoločná modlitba veriacich), ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou starobylej rímskej liturgie. Mýty o nemennosti liturgie od apoštolských čias a o návrate misála Pia V. k rímskej liturgii z 5. či 6. storočia sa teda zakladajú na absolútnej neznalosti problematiky dejín liturgiky. V misáli Pia V. napríklad nie je ani zmienka o prinášaní obetných darov veriacimi, hoci úkon prinášania obetných darov bol v 5. a 6. storočí neodmysliteľnou súčasťou rímskej liturgie.
      Medzi prvky, ktoré nepatrili k starobylej rímskej liturgii, patrí aj úkon kajúcnosti. Jeho prvotné motívy pochádzajú z Amienského sakramentára a v rímskej liturgii sa ujal až v 11. storočí. Spočiatku dokonca nebol ani súčasťou svätej omše a recitoval ho kňaz spolu s prisluhujúcimi počas prípravy na svätú omšu v sakristii. Až neskôr sa stal súčasťou modlitieb pri stupňoch oltára.

      Odstrániť
    11. Anonymný28.8.16

      J.M.J.A.J.T.
      Pan Ducak,
      v “ Nasedovani Krista“ sa pise, ze nemame hladiet na to, kto hovori, ale co hovori. Ked pisem zle, argumentujte k napisanemu, nie zhadzovanim mojej osoby. Tym si spravnost svojho nazoru nedokazete. Ked pisem ohladom nauky katolickej, nie su to moje osobne nazory, ale nazory Cirkvi. Vase nazory staviam proti nim a Vy ich viete odbit ked Vam nesedia do kramu tym, ze su bezvyznamne a su to steky. Dokazali ste to napriklad aj ignorovanim knihy Dr. Calu hoci patri do katolickej kniznice. To k tomu Vasmu prvemu odstavcu.

      K tomu druhemu.
      Preco tvrdite, ze sa chcel sv. Pius V. kdesi „vracat“ do cias apostolskych, ked v Bulle jasne pise, ze chce nou „udrzat“ rydzost cirkevneho ritu.

      Cirkev chcela a mohla ozdobovat obetu roznymi obradmi. Tak preco jej to vytykate?

      Preco hovorite, ze to, co Cirkev schvalila pod neomylnostou je najhorsie? Cirkev nemoze schvalovat nic ani len k rovnako dobremu nie to este k horsiemu.

      Odstrániť
    12. Karol Dučák31.8.16

      J.M.J.A.J.T, nehnevajte sa, ale vo Vašich vyjadreniach mi chýba logické myslenie. A to Vás naozaj nechcem uraziť. Vy možno budete tvrdiť, že logické myslenie postrádam ja a ja Vám nebudem oponovať. Netvrdím, že som pojedol všetku múdrosť sveta a že som neomylný. Musím však upozorniť, že keď píšem článok trebárs do takého vedeckého časopisu ako je Acta Missiologica, môj článok ide do dvoch recenzných konaní, v ktorých sa posudzuje jeho odborná úroveň. Členovia vedeckej rady časopisu sú uznávaní odborníci, napríklad Profesor PhDr. Ing. Ladislav Bučko, PhD., Prof. Ladislav Krčméry, DrSc., atď. Teda ak takýto akademický časopis uverejní môj článok, musí to byť článok so solídnou odbornou úrovňou. V rámci recenzného konania a celkovej prípravy článku bežne dostávam určité usmernenia a odporúčania urobiť korektúry a ja nemám problém zmeniť nejaké slovo alebo hoci aj celú pasáž článku, dokážem však nájsť logiku v týchto usmerneniach a odporúčaniach a nemám problém sa podľa nich zariadiť. Predpokladám teda, že mi nemôže chýbať logické myslenie, ak sa dokážem zhodnúť s takými odborníkmi, ktorí strážia vysokú odbornú úroveň svojho časopisu. U Vás mi však, bez urážky, chýba práve tá logika v myslení. Len jeden detail na ilustráciu. Písal som Vám napríklad, že pápež môže zrušiť akékoľvek nariadenie svojich predchodcov, či dokonca predchádzajúcich koncilov. Ostatne aj pápež Pius X. zrušil nariadenie Tridentského koncilu, zakazujúce podávať sväté prijímanie deťom.
      Jediné, čo pápež nemôže zmeniť, sú Božie zákony a katolícke dogmy. Môže teda zrušiť aj pápežské buly svojich predchodcov, atď. Vy tento argument však neberiete ani do päty a stále mi tu podsúvate nejakú knihu Dr. Calu. To predsa nie je dogma, ktorej by sa ktorýkoľvek pápež musel pridržiavať!
      Ak mal pápež Pius V. právo v roku 1570 svojím podpisom schváliť omšový misál, mal rovnaké právo o 400 rokov neskôr aj pápež Pavol VI. Aj za cenu porušenia buly Pia V.! Takúto právomoc má totiž každý pápež! Alebo chcete spochybňovať dogmu o neomylnosti pápeža?! V tom prípade sa my dvaja nemáme o čom baviť!
      Ja som Vám jasne vysvetlil svoje stanovisko, lenže Vy sa stále dookola krútite v kruhu svojich argumentácií, ktoré – nehnevajte sa – nemajú logiku. Ale možno Vám krivdím. Možno by bolo dobré, keby ste odhalili svoje inkognito a napísali, kde a čo ste publikovali Vy, prípadne predložili nejakú ucelenú predstavu svojho náboženského myslenia, aby bolo možné sa zorientovať vo Vašich predstavách. Môžete publikovať aj priamo v PriestorNete buď článok, alebo dokonca sériu článkov, aby bolo jasné, čo vlastne chcete a o čo Vám vlastne ide, pretože z doterajších Vašich kusých reakcií na moje články to nedokážem identifikovať.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.