| Karol Dučák |
V poslednom čase rozvírilo verejnú mienku na Slovensku rozhodnutie
politikov vládnej koalície zrušiť voľbu poštou zo zahraničia. V súvislosti
s tým musím konštatovať, že volebný systém v SR je celkovo v nedobrom
stave a naliehavo potrebuje zásadné zmeny. A to sa týka aj voľby
poštou zo zahraničia, preto podporujem tých slovenských politikov, ktorí
navrhujú zrušenie tohto spôsobu voľby.
Slovenský volebný systém vyžaduje, aby každý
volič volil len sám za seba, osobne a tajne. Ani najbližší príbuzný voliča
nemôže vykonať volebný akt namiesto neho. Keďže som bol niekoľkokrát členom okrskovej
volebnej komisie, mal som možnosť overiť si uvedené skutočnosti v praxi. Pred
vykonaním volebného aktu musí každý volič po vstupe do volebnej miestnosti preukázať
volebnej komisii svoju totožnosť platným občianskym preukazom. Ak voličovi
vydali na základe jeho žiadosti hlasovací preukaz, predloží volič okrem
občianskeho preukazu aj hlasovací preukaz, ktorý mu volebná komisia odoberie.
Prv, než volebná komisia vydá voličovi hlasovacie lístky a prázdnu obálku, na
ktorej je odtlačok úradnej pečiatky obce, musí člen volebnej komisie
zakrúžkovať poradové číslo voliča v zozname voličov. Tým je zaručené, že každý
volič volí len sám za seba a nijaký iný volič nemôže voliť namiesto neho.
Povinnosťou voliča je potvrdiť vlastnoručným
podpisom prevzatie hlasovacích lístkov a obálky. Potom volič odchádza za
plentu, kde má potrebné súkromie na to, aby mohol sám a tajne uskutočniť
volebný akt. Nie je prípustné, aby dvaja voliči, napríklad manželia, súčasne
vstúpili za jednu plentu a upravovali hlasovací lístok, pretože zákon
vyžaduje, aby každý volič sám, tajne, bez prítomnosti cudzej osoby, upravoval
hlasovací lístok.
Iba v prípade voliča, ktorý pre svoje
zdravotné postihnutie nemôže sám upraviť hlasovací lístok, je možné urobiť
výnimku. Ak takýto volič dodrží zákonný postup a oznámi túto skutočnosť
volebnej komisii pred hlasovaním, má právo vziať si na pomoc inú spôsobilú
osobu, ktorá upraví hlasovací lístok presne podľa pokynov zdravotne
postihnutého voliča.
Ešte pred hlasovaním člen volebnej komisie
poučí obidve osoby nielen o spôsobe hlasovania, ale aj o skutkovej podstate
trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a o skutkovej podstate
trestného činu volebnej korupcie. Lenže prípady zdravotne postihnutých voličov sú
výnimočné a všetci voliči, ktorí nemajú zdravotné postihnutie, musia voliť
tajne „za plentou“, každý sám za seba.
Pri voľbe poštou zo zahraničia nemožno zaručiť, že volič naozaj volí
sám za seba. Nikto nekontroluje
počínanie voliča v zahraničí, takže ten môže hlasovacie lístky odovzdať inej
osobe, aby v jeho mene vykonala volebný akt. Môže dôjsť k akýmkoľvek
manipuláciám. Neexistuje tam nijaká volebná komisia, ktorá by dozerala na
priebeh volebného aktu. Môže sa stať, že nejaká iná osoba, povedzme príbuzný
voliča, urobí volebný akt namiesto právoplatného voliča. Môže sa dokonca stať
aj to, že jeden človek zorganizuje voľby celej skupiny Slovákov
v zahraničí, a podobne. Ak by sa niečo také stalo vo volebnej miestnosti
v SR, bolo by to v rozpore so zákonom. V zahraničí však takému
počínaniu nemožno zabrániť, pretože prakticky nemožno legitímne zabezpečiť
dôkazy takého konania. Najlepším riešením je preto zriadenie volebných
miestností na slovenských veľvyslanectvách a konzulátoch. Takto možno
zabezpečiť, že každý volič bude voliť osobne, tajne, doslova „za plentou“. Každé
iné riešenie je problematické.
Zvýšené náklady voliča v zahraničí,
napríklad cestovné na zastupiteľský úrad SR a ušlú mzdu, by mala naša SR
kompenzovať každému slovenskému voličovi v zahraničí, ktorý o to
požiada a môže dokázať, že sa volieb osobne zúčastnil. Ak niekto namieta,
že by to bolo nákladné, musím oponovať, že v histórii SR sa už mnohokrát
doslova „vyhodili peniaze“ omnoho pochybnejším spôsobom. Chystá sa napríklad ďalšie
nezmyselné vyhodenie peňazí štátu na vopred zbabrané referendum na základe
petície, ktorú organizovali neschopní politici mimoparlamentnej strany
Demokrati.
Voľba poštou zo zahraničia však má aj iné úskalia. Prekáža mi predovšetkým skutočnosť, že voliť
poštou zo zahraničia majú právo aj Slovenky a Slováci, ktorí nemajú trvalý
pobyt na území SR. To je v rozpore nielen so záujmami nás, občanov SR
s trvalým pobytom na území svojej domoviny, ale aj v rozpore
s primárnou logikou. Osoba s trvalým pobytom mimo územia SR, ktorá
navštívi svoju pôvodnú vlasť možno raz za niekoľko rokov, alebo možno vôbec
nie, predsa nemôže detailne poznať problémy, s ktorými sa
v každodennom živote stretajú občania SR, takže nemôže kvalifikovane spolurozhodovať
o živote nás, ktorí v Slovenskej republike trvalo žijeme.
Účasť na voľbách je predsa nielen prejavom
práva, ale aj prejavom zodpovednosti za vývoj Slovenska v budúcnosti. My,
občania SR s trvalým pobytom v SR, prijímame v plnom rozsahu
zodpovednosť za svoje hlasovanie vo voľbách, pretože sami budeme znášať
dôsledky svojho rozhodnutia v prospech tej-ktorej politickej strany po
celé nasledujúce volebné obdobie až do nasledujúcich volieb. Lenže osoba, ktorá
nemá trvalý pobyt na území SR, nebude znášať dôsledky svojho rozhodnutia vo
voľbách, pretože žije mimo územia SR. Takáto osoba rozhoduje o našej budúcnosti
z pozície človeka, ktorého sa nebudú dotýkať dôsledky jeho rozhodnutia. V princípe
mám teda rovnaký postoj ako minister Richard Takáč, ktorý sa vyjadril
v tom zmysle, že o budúcom smerovaní Slovensku nemajú spolurozhodovať
ľudia, ktorí nežijú na území SR.
Volebný a ústavný systém v SR má podľa
mňa aj ďalšie kardinálne nedostatky. Ide predovšetkým o veľmi vysoké kvórum
pre platnosť referenda a absenciu právneho inštitútu „imperatívneho
mandátu“, ktorý by umožňoval voličom odvolávať poslancov počas ich volebného
obdobia. O týchto nedostatkoch sa hovorí už dlhé roky, ale akosi chýba
politická vôľa riešiť problémy. Dostaneme sa vôbec niekedy z tohto začarovaného
kruhu? Ťažko povedať.
Karol Dučák
::
Rozhovor s autorom: Parlamentné voľby 2020 boli súčasťou protificovského revanšizmu.
::
Vážený čitateľ,
pomôžte nám skvalitniť tento portál, prispejte svojím komentárom, vyjadrite
svoj názor...
(redakčný dotazník)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.