Sme povolaní k neochvejnosti

Robert Sarah: Pane, zostaň s nami

Bratislava, Lúč, 2019

Kniha Pane, zostaň s nami je posledným dielom trilógie, v ktorej kardinál Robert Sarah odpovedá na otázky Nicolasa Diata, rozvíjajúc celé spektrum tém okolo náboženstva, kresťanskej viery a života Cirkvi. Všetky tri zväzky vyšli aj v slovenskom preklade zásluhou vydavateľstva Lúč.

V prvej knihe Boh alebo nič kardinál hovorí o svojej ceste ku kňazstvu, ako aj o význame viery a uctievania Všemohúceho, pričom zdôrazňuje, že život kresťana si nemožno predstaviť bez modlitby a liturgie – modlitba by mala vypĺňať veľkú časť nášho vnútra a k liturgii treba pristupovať ako k najvzácnejším posvätným úkonom, pri ktorých záleží na obsahu i forme. Súčasnosť je poznačená neistotou a hodnotovým relativizmom, o to viac by sme sa mali pridŕžať učenia Cirkvi vo svetle Tradície.

Druhá kniha trilógie Sila ticha pozýva všetkých kresťanov na cestu ticha, modlitby a kontemplácie. Kardinál obhajuje ticho ako prostriedok prehĺbenia viery a spojenia s duchovnom. Hovorí, že ticho je dôležitou zložkou náboženského prežívania, v tichu sa približujeme k tajomstvu – a najväčším tajomstvom je Boh. Moderná spoločnosť je ovládaná diktatúrou hluku, preto ak zanedbávame vnútorný život, modlitbu, rozjímanie, askézu, vystavujeme sa veľkému riziku, že podľahneme svetským záujmom a požiadavkám.

Názov tretej knihy vychádza z Lukášovho evanjelia. Emauzskí učeníci naliehali na Pána Ježiša, hoci ho ešte celkom nespoznali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ (Lk 24, 29). Veriaci dneška sú v podobnej situácii – pociťujú smútok i neistotu, ich viera je otrasená a blíži sa noc, preto sa obracajú k Pánovi a prosia ho, aby zostal, aby neodchádzal, aby sa vrátil.

Kardinál Sarah v úvodnej stati vysvetľuje, prečo sa znova ujíma slova. Aj keď v predchádzajúcej knihe pozýval do ticha, predsa nemôže mlčať: „Nesmiem mlčať. Kresťania sú zmätení. Deň čo deň ku mne zo všetkých strán volajú o pomoc ľudia, ktorí už nevedia, čomu veriť.“ Cirkev prežíva ťažké obdobie, je oslabená útokmi zvonka i zlyhaniami viacerých svojich členov. Smutné správy sú na dennom poriadku – obvinenia zo sexuálneho zneužívania, vyprázdňovanie kostolov, prejavy herézy a zrady...

Cirkev trpí, je terčom urážok a posmechu. Ale nesmieme ju opúšťať. Diabol chce, aby sme ju vnímali ako ľudskú organizáciu v kríze, Cirkev je však oveľa viac, je dielom Ježiša Krista. Ako taká je bez hriechu, hoci plná hriešnikov. Robert Sarah hovorí: „Kresťania sa trasú, potácajú sa a pochybujú. Práve im je určená táto kniha a povzbudenie: Nepochybujte! Pevne sa držte učenia Cirkvi! Vytrvajte v modlitbe!“

Podstata problémov, ktoré sa dotýkajú každého z nás, spočíva v kríze viery. Podľa kardinála je to jednoznačne spirituálna kríza, za ktorou je „tajomstvo zrady“. Mnohí veriaci podliehajú mentalite moderného sveta, naučili sa všetko svojvoľne posudzovať, spochybňovať a znevažovať. Niektorí teológovia z pozície intelektuálneho snobizmu búrajú dogmy a zbavujú morálku najhlbšieho zmyslu. Chceme byť užitoční, dávame sa unášať požiadavkami na aktivizmus, vymýšľame všelijaké projekty, no zabúdame na modlitbu: „Ten, kto sa prestal modliť, už zradil. Prinajmenšom je ochotný na akýkoľvek kompromis so svetom.“ 

Posolstvo knihy je jasné. Cirkev potrebuje reformu a veriaci ľud potrebuje oživenie viery. V Cirkvi nemôže vládnuť väčšina, rozhodujúce slovo musí mať menšina svätých. Úsilie o reformu znamená odstraňovanie pohoršení, nánosov svetskosti, neduchovných príveskov a pokryteckého formalizmu: „Nesmieme robiť Cirkev prijateľnou podľa kritérií dnešného sveta. Musíme ju očistiť, aby pre dnešný svet predstavovala kríž v celej jeho nahote.“

Západ vyhostil Boha, čo vedie k potláčaniu všetkého, čo je v ľudskom živote posvätné. Sekularizačné tendencie sú stále silnejšie, kresťania sa stretajú s odmietaním i nenávisťou, k moci sa dostáva novodobé barbarstvo posthumanizmu: „Barbari už nestoja pred bránami miest a pod hradbami, sú na riadiacich a vplyvných miestach.“ Jedine Cirkev sa plne stavia na obranu slabých a chudobných, pretože nemá politické ambície, je vo svojom konaní slobodná – a na tom nič nemenia zlyhania jednotlivcov.

Spoločnosť bez Boha stráca životnú silu, smeruje k zániku, ale úlohou kresťanov nie je zachraňovať zomierajúci svet. Nijaká civilizácia nemá záruku večného trvania. Poslanie kresťanov spočíva vo vernom a neochvejnom zachovávaní viery, ktorá pochádza od Krista. Kardinál Sarah nás povzbudzuje: „Nebojte sa, ak je vás málo. Nejde predsa o výhru vo voľbách alebo ovplyvnenie verejnej mienky. Ide o život podľa evanjelia... Viera je ako oheň. Musíme ňou zahorieť, aby sme ju mohli ďalej odovzdávať.“

Globalizácia, ako hovorí Robert Sarah, je opakom Božieho plánu. Vedie k uniformite, vytrháva človeka z kultúrneho prostredia a zbavuje ho tradície. Človek sa tak znova stáva nomádom, vyhnancom bez vlasti, ktorý je doma všade a nikde. Samozvaná globálna elita chce vytvoriť nové celosvetové náboženstvo bez Boha. Je to nebezpečná utópia, hraničiaca s pomätenosťou. V týchto súvislostiach kardinál upozorňuje na nové formy kolonializmu a na nespravodlivé narastanie sociálnych rozdielov. Keďže pochádza z Afriky, je oboznámený so stavom vecí – rôzne nadácie a organizácie, výdatne podporované západnými vládami, sú posadnuté najmä dvoma cieľmi, ide im o drastické zníženie africkej pôrodnosti a hospodársky rozvoj v službách západných nadnárodných spoločností.

Je teda zjavné, že súčasný vývoj odporuje kresťanským hodnotám. Kresťania, ak si majú udržať vieru, musia vytvárať vlastné oázy prežitia. Treba pritom jednoznačne odmietať kompromisy so svetskou ideológiou. Kresťania sú soľou, nie cukrom zeme. Malomeštiacke kresťanstvo, ktoré paktuje s úpadkom Západu a kráča od kompromisu ku kompromisu, aby sa vyhlo akýmkoľvek nepríjemnostiam, znamená spreneverenie sa podstate viery. Kardinál upozorňuje: „Nemyslime si, že môžeme žiť ako kresťania, ak si osvojíme všetky postoje bezbožného sveta. Ak nebudeme žiť v súlade s tým, v čo veríme, uveríme tomu, podľa čoho žijeme.“

Vyjadrenia Roberta Saraha sú priame a nebojácne. Jeho kritické slová takpovediac tnú do živého. Je to však kritika, ktorá chce formovať a budovať. Aj preto sú záverečné kapitoly knihy zamerané na praktizovanie kresťanských čností a vzbudzovanie nádeje. Nádej spojená s vierou a láskou nikdy nesklame – na tomto spojení stojí dôstojnosť kresťana. Ježišovo učenie je vzácnou nenahraditeľnou hodnotou a zasluhuje si neochvejnú obhajobu: „Nedávajme svetlo viery pod mericu, neschovávajme už poklad, ktorý sme nezištne dostali! Osmeľme sa ohlasovať, vydávať svedectvo, katechizovať! Nemôžeme sa nazývať kresťanmi a súčasne prakticky žiť ako ateisti. Viera je svetlom celého nášho života, nielen duchovného.“

Nicolas Diat približuje v krátkom doslove okolnosti vzniku knižných rozhovorov s kardinálom Sarahom – sú výsledkom niekoľkoročného úsilia, spojeného s modlitbou. Knihu Pane, zostaň s nami Diat nazýva prorockým volaním. Nemýli sa. Ide vskutku o „výkrik duše“, „výkrik lásky k Bohu a spolubratom“. Pretože prázdne chlácholivé reči nevedú nikam, k dobrému vedie iba pravda, aj keď je niekedy nepríjemná.

Ján Maršálek

(Recenzia bola pôvodne publikovaná v časopise VOX.)

::

Súvisiace články:

Boh alebo nič, svetlo alebo tma

Silou ticha proti diktatúre hluku

::

Vážený čitateľ,
pomôžte nám skvalitniť tento portál, prispejte svojím komentárom, vyjadrite svoj názor...
(redakčný dotazník)