12. decembra 2017

Silou ticha proti diktatúre hluku

Robert Sarah: Sila ticha
Bratislava, Lúč, 2017
Prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí kardinál Robert Sarah patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti súčasného katolíckeho sveta. Pochádza z Guiney a od roku 2001 pôsobí vo Vatikáne. 
V knihe Sila ticha odpovedá na otázky francúzskeho spisovateľa Nicolasa Diata – ide teda o knižný rozhovor, obsiahly a bohato štruktúrovaný, v ktorom kardinál obhajuje ticho ako prostriedok prehĺbenia viery a spojenia s duchovnom. Hovorí, že ticho privádza k Bohu, ticho je dôležitou zložkou náboženského prežívania, v tichu sa približujeme k tajomstvu – a najväčším tajomstvom je Boh.

Kardinál Sarah nepreferuje nejaké zúžené vnímanie alebo únik z reality, ale zdôrazňuje nutnosť správneho nastavenia priorít, správneho rozlišovania a postoja k svetu: „Ak zanedbáme vnútorný život, modlitbu, rozjímanie, každodenné osobné stretnutie s Bohom, askézu, nevyhnutnú pre každého uvažujúceho človeka a každú osobu, ktorá chce uzrieť Večného a žiť s ním, vystavujeme sa veľkému riziku, že podľahneme svetským záležitostiam a starostiam“ (s. 37). Do popredia tu dáva tradičné, spoľahlivé, stáročiami overené učenie Cirkvi.
Kniha má podtitul Proti diktatúre hluku. Súčasnosť je totiž plná akustického smogu, a tiež vizuálneho: „Človek uväznený v žiare moderného sveta sa vzďaľuje sám sebe, aj Bohu. Upriamuje sa na pominuteľné a vzďaľuje sa od toho, čo je podstatné“ (s. 56). Strácame sa v množstve podnetov, správ, impulzov a obrazov, takmer bez prestávky sme atakovaní všelijakými zvukmi, ktoré už niekedy ani nevnímame, ba mnohí zvukovú kulisu potrebujú ako drogu: „Moderná spoločnosť sa už nevie zaobísť bez diktatúry hluku. Balamutí nás ilúziou demokracie a zatiaľ nám nenápadne, ale násilne ako diabol, otec klamstva, kradne slobodu“ (s. 41).
V situácii dneška nadobudla potreba duchovnej obrody špecifické črty, pretože sily tohto sveta, ktoré sa usilujú utvoriť akéhosi nového pokrokového človeka, systematicky likvidujú ticho, znevažujú kresťanské hodnoty a vytláčajú Boha z verejného priestoru i z mysle ľudí. Kardinál Sarah v súvise s tým volá po skutočnom obrátení, pričom kladie dôraz nie na aktivizmus a úzkostlivé hľadanie odpovedí na všetky otázky, nie na otvorenosť a dialóg za každú cenu, ale na návrat k prameňu viery a duchovnosti, na sviatostný život a kontempláciu: „Človek, ktorý nosí v srdci Boha, ktorého telo je jeho chrámom, dychtivo túži po tichu. Je potrebné, aby sme sa vedeli vytrhnúť z tohto sveta, z davu a akýchkoľvek aktivít, dokonca aj z charitatívnej činnosti, aby sme mohli dostatočne dlho zotrvať v Božej blízkosti“ (s. 129). Skrátka, na prvom mieste musí byť Boh a Božie veci, až potom tie ľudské a svetské.
Smerovanie zdola nahor by malo byť prvoradé a zjavné i v pôsobení Cirkvi. Kardinál Sarah na rozdiel od mnohých súčasných mysliteľov a kazateľov hovorí, že „Cirkev sa musí odvrátiť od svetského spôsobu reči“ (s. 210), aby mohla naďalej plniť svoju úlohu: „Pravá podstata Cirkvi nie je v tom, čo robí, ale v tom, o čom svedčí“ (s. 271). Cirkev by sa nemala vyčerpávať riešením materiálnych otázok, nemôže vyriešiť sociálne problémy sveta, nesmie sa prispôsobovať mentalite konzumu a okamžitého efektu.
Kristova Cirkev prechádza mnohými skúškami, „trpí neverou zradcov, ktorí ju opúšťajú a zapredávajú“ (s. 274), je to ako „zemetrasenie, ktoré sa snaží zdemolovať jej doktrinálne základy a stáročné mravné učenie“ (s. 274). Ale ako čítame, ani „dnešná kríza moderného sveta s hrozivým dopadom na Cirkev a predstaviteľov hierarchie nezabráni rozvoju kresťanského života“ (s. 274), Cirkev bude naďalej hlásať evanjelium a bude vzdorovať „mocnárom, ktorí na ňu zúrivo a čoraz zvrátenejšie útočia s pomocou ustavične rastúcich finančných a technických prostriedkov s cieľom zničiť náboženstvo, morálku, rodinu, sviatosť manželstva a základné ľudské, duchovné a etické hodnoty“ (s. 274).
Protiváhou všetkého pozemského zhonu a hluku je ticho – božské a Božie ticho, ktoré nás sprevádza na ceste k svätosti. Bez tichej modlitby a kontemplácie, bez ukotvenia v hĺbke Kristovho učenia sa ľahko staneme obeťou zvodov a pokušení: „Človek sa môže stať šľachetným a veľkým, len ak na kolenách počúva a chváli Boha“ (s. 67). V dôležitých, zlomových chvíľach je ticho nevyhnutnosťou, nie však samoúčelné – ono nie je cieľom: „Vyhľadávame ticho preto, lebo hľadáme Boha, nájdeme ho, ak stíšime najhlbšie zákutia srdca“ (s. 237).
Kardinál Sarah pripomína, že i v liturgii má ticho svoje miesto a nezastupiteľnú úlohu. Posvätné tajomstvo nemožno redukovať iba na dobrý pocit, spojený s nenútenosťou a lacnou zrozumiteľnosťou. Svätá omša nemá byť divadelným predstavením ani prednáškou, oltár nemá byť tribúnou. Dôležitý je kríž, nie mikrofón! Zaznievajú kritické slová: „V poslednom čase mám často dojem, že sme sa v katolíckom kulte posunuli od uctievania Boha k predvádzaniu sa kňaza, miništranta a veriacich“ (s. 171). Veriaci ľud musí niekedy znášať svojvoľné experimenty liberálnych liturgistov, na viacerých miestach sa menšie či väčšie nešváry stali zvykom. Žiaľ, aj v Cirkvi, najmä na Západe, sa darí ľuďom „so zlými úmyslami, ktorí sa tvária ako intelektuáli a opovrhujú maličkými a biednymi“ (s. 167). V nadväznosti na to kardinál vyjadruje isté očakávanie: „Ak je to Božia vôľa, v liturgii nastane reforma reformy“ (s. 166).
Ako vyplýva z predchádzajúcich riadkov, ústrednou témou knihy je ticho, respektíve jeho sila a previazanosť so životom viery, ale priestor dostávajú i ďalšie témy, vlastne celá problematika vzťahu človeka k Bohu. Treba tiež poznamenať, že okrem otázok Nicolasa Diata a odpovedí Roberta Saraha dielo obsahuje vyjadrenia generálneho priora kartuziánskeho rádu Dysmasa de Lassusa, ktorý bol požiadaný o spoluúčasť, čo neprekvapuje vzhľadom na to, že kartuziánska spiritualita je úzko spätá s tichom.
Sila ticha, táto pozoruhodná a výnimočná kniha, prináša veľkú myšlienkovú a spirituálnu silu. Slovami viery vypovedá o situácii dnešného človeka, o dobe, v ktorej žijeme, osvetľuje aktuálne problémy cez prizmu nemennej pravdy o živote. Emeritný pápež Benedikt XVI. v predslove konštatuje: „Kardinál Sarah je duchovný učiteľ, ktorý hovorí z hĺbky mlčania s Pánom a z vnútornej jednoty s ním, a tak má naozaj čo povedať každému z nás“ (s. 11). Vnímavý kresťanský čitateľ, usilujúci sa o napredovanie v čnostiach, bude isto súhlasiť!
Ján Maršálek
(Recenzia bola pôvodne uverejnená v časopise VOX.)
::
Recenzie zaujímavých kníh:
::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.