16. novembra 2017

Jeden z najlepších slovenských románov

Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak
Bratislava, Perfekt, 2002
Dielo Jozefa Cígera Hronského (1896–1960) patrí do zlatého fondu našej literatúry. A hoci je svojím charakterom späté so Slovenskom, so slovenskou krajinou, dušou a naturelom, svojimi kvalitami presahuje národný rámec, možno ho smelo priradiť k hodnotám európskej i svetovej spisby. Osobitnú pozornosť si pritom zasluhuje román Jozef Mak.
Hlavnou postavou tohto sugestívne napísaného románového príbehu z dedinského prostredia je „človek-milión“, ktorý vydrží všetko, lebo „nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak“. Všetky námahy a bolesti, krivdy a straty, údery azrady, ale aj nádeje a radosti berie ako súčasť života, ako nevyhnutnosť, ako zákon daný zhora, ktorému sa treba podriadiť: „Ani nech sa ti nesníva, aby si si zúfal, ba ani sa nežaluj, ani nezloreč.“

Jozef Mak nie je, ako by sa mohlo zdať, pasívnym, ubitým človekom. Borí sa so životom, údery osudu prijíma statočne a s odhodlaním vyrovnať sa s nimi, nevzdať sa, niesť svoj kríž a vytrvať až do konca. Vitalitu neprejavuje vzburou, ale skôr pokorou, v ktorej je však veľká dávka vytrvalosti a nepoddajnosti. Podvedome cíti, že utrpenie patrí k údelu človeka, nemožno sa mu vyhnúť, treba ním prejsť.
Utrpenie, dá sa povedať, tvorí dôležitú tematickú zložku románu. V hre je istá osudovosť, nezvratnosť toho, čo sa deje a čo sa má stať. Utrpenie má svoje subjektívne i objektívne príčiny, postavy ho prijímajú, ale s ním tiež zápasia, vzdorujú mu. Utrpenie, chápané v kresťanskom zmysle, tajomne prepojené s láskou, prispieva ku katarzii, robí človeka lepším, mravne ho dvíha, duchovne očisťuje. V takomto poňatí, ktoré je Hronskému blízke, vnímame ľudí (literárne postavy) ako hriešnych, ale nie vyslovene zlých.
Nezanedbateľnou črtou diela je umelecky výstižné vykreslenie psychiky, idúce do hĺbky, kde sa už nedá všetko vypovedať. Autor účinne využíva expresívnu skratku, zámlku, náznak, nepriame pomenovanie – a takým spôsobom, ako keď maliar niekoľkými ťahmi zachytí všetko podstatné, zaznamenáva duševné pohyby človeka a rozľahlosť jeho vnútorného sveta. Spôsob využitia jazykových prostriedkov a štylistických postupov svedčí o spisovateľovom majstrovstve.
Hronského literárny lyrizmus je osobitý a presvedčivý. Osvetľuje pestrosť sveta, krásu detailov, oživuje i mŕtve veci, všetko vníma v prirodzenom poriadku. Dedinské prostredie v jeho podaní pôsobí priam monumentálne. Človek žijúci v symbióze s prírodou, vedený inštinktmi i náboženským citom, naviazaný na pôdu, na lúky, pasienky a lesy, na rodnú hrudu, aj keď sa ťažko prebíja životom, aj keď trie biedu a previňuje sa, predsa je veľký, je sám sebou, má dôstojnosť, ktorú mu nikto nemôže vziať, najmä nie cudzí.
Jozef Cíger Hronský rád cestoval po Slovensku, spoznával ľudí, počúval a zapisoval si ich reč. K jeho obľúbeným miestam patrilo Horehronie, zvlášť obec Heľpa. Tam spoznal, okrem iných, Jozefa Rusnáka-Brondu, ľudového rozprávkara, ktorého, ako poznamenal, dni a noci počúval – a z toho počúvania vzišla kniha Brondove rozprávky. Námety získané v Heľpe, ale už nie rozprávkové, využil podľa vlastných slov aj pri písaní románu Jozef Mak (kto tento kút Slovenska pozná, môže potvrdiť zhodu prírodných reálií, chotárnych názvov či priezvisk).
Autor teda vychádzal z reality, čerpal zo života, a to v hojnej miere, ale dal samozrejme priestor aj obrazotvornosti, umeleckej štylizácii. Niektoré prvky hyperbolizoval, niečo zvýraznil a niečo nechal bokom, aby naplnil svoj tvorivý zámer. Výsledok je pozoruhodný. Román o Jozefovi Makovi sa radí k najlepším dielam slovenskej literatúry všetkých čias.
Ján Maršálek
(Recenzia bola pôvodne publikovaná v časopise VOX.)
::
Recenzie pozoruhodných kníh:
::

Ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

2 komentáre:

  1. Anonymný16.11.17

    Bola to jedna z prvých knižiek, ktorú som čítal ešte ako meštiankár, počas 2. svetovej vojny. A kdesi ju aj mám. Bola brožovaná.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Román sa dočkal viacerých vydaní. Ja mám doma okrem vydania z Perfektu aj vôbec prvé vydanie z roku 1933. (Citujem z tiráže: Román J. C. Hronského Jozef Mak vyšiel v roku 1933 ako XXVI. sväzok Knižnice Slovenských pohľadov, ktorú rediguje dr. Andrej Mráz. Vytlačila Nová kníhtlačiareň v Turčianskom Sv. Martine v 3000 exemplároch. Po 33 korún.)

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.