Očistený vierou

Karl Leisner (1915–1945)

(Recenzia)

Karol Dučák: Poslušný až na smrť

Trnava, Spolok svätého Vojtecha, 2009

V autorskom predslove sa Karol Dučák zmieňuje o pohnútkach napísania knihy, ako aj o cieľoch, ktoré sledoval pri jej písaní. Dielo má čitateľovi priblížiť životný príbeh blahoslaveného nemeckého mučeníka Karla Leisnera, má prispieť k pravdivému hodnoteniu Nemecka a Katolíckej cirkvi v súvislosti s druhou svetovou vojnou. Zámerom autora bolo tiež predstaviť vlastný názor na príčiny vzniku dosiaľ najväčšieho vojnového konfliktu v dejinách, ktorý tragicky zasiahol aj do života mnohých kresťanov, a v neposlednom rade, ako čítame, šlo o zámer „osláviť Ježiša Krista prostredníctvom životopisu jeho excelentného milovníka“.

Karol Dučák teda spracováva zvolenú tému z pohľadu viery, čo je prirodzené a opodstatnené, osobitne preto, lebo predkladá životopis človeka, ktorý svoj život zasvätil Bohu. Opiera sa o fakty, pridŕža sa historickej skutočnosti, pritom každú udalosť vníma ako súčasť dejín spásy: „Všetko sa deje v zhode s Božím plánom. Biblická potopa sa neskončila predčasne. To by potom nebola potopou... Práve tak sa nemohla predčasne skončiť ani druhá svetová vojna... Tá výchovná lekcia, ktorú malo dostať ľudstvo, musela mať svoju razanciu.“

Potrebujeme vzory. Svoje vzory mal aj Karl Leisner. Inšpiroval sa hlavne svätcami, hľadal u nich pomoc. Napokon sa on sám stal pre mnohých vzorom – svojím úsilím o dobro, svojou pokorou a odvahou, ochotou pomôcť a obetovať sa, svojou bezvýhradnou láskou ku Kristovi. Viera bola kváskom celého jeho života. Neúnavne, s prísnou sebadisciplínou pracoval na sebe. Zvolil si motto: Svätosť všedného dňa.

Autor chronologicky opisuje Leisnerovu životnú cestu od narodenia až po predčasnú smrť (predčasnú podľa ľudských kritérií). Podstatným zdrojom informácií o osobnom vývine a zmýšľaní Karla Leisnera je denník, ktorý si viedol po väčšinu života (z väčšej časti sa zachoval). Napríklad 26. 12. 1937 si zapísal: „Som povolaný! Modliť sa!“ Posledný záznam v denníku, spravený na smrteľnej posteli, obsahuje aj tieto slová: „Dobrú noc, večný Svätý Bože... Požehnaj, Najvyšší, aj mojich nepriateľov!“

Kto seje lásku, ten lásku aj žne, z hľadiska večnosti isto. „Osamelý, úprimný, modliaci sa, hľadajúci Karl“ dosiahol kňazstvo a naplnil svoj údel vrchovato poslušnosťou voči Všemohúcemu, poslušnosťou ušľachtilou a činorodou. Hľadal a našiel, klopal a bolo mu otvorené. Pápež Ján Pavol II. ho vyhlásil za blahoslaveného, v súčasnosti prebieha proces jeho svätorečenia.

Zákony hmoty sú neúprosné. „Smrť sa zmocnila tela, no duša muža, ktorý vášnivo miloval Krista, sa vydáva na púť k svojmu nebeskému Spasiteľovi.“ Dva týždne po pohrebe posiela biskup von Galen list otcovi nebohého. Okrem iného píše: „K smrti vášho milého syna, veľadôstojného pána Karla Leisnera, by som chcel vám, vašej manželke a vaším deťom vyjadriť moju úprimnú sústrasť – alebo vlastne moje blahoželanie: lebo pevne verím, že sme darovali nebu jedného svätého. Tak hovoria všetci, ktorí s ním boli v Dachau...“

Karol Dučák v knihe Poslušný až na smrť zachytil odkaz človeka, ktorý by nám mohol a mal byť príkladom. Uveďme ešte jeden citát z Leisnerovho denníka: „Ty, úbohá Európa, choď naspäť k svojmu Pánovi Ježišovi Kristovi! (Tam je tvoj zdroj toho najkrajšieho, čo máš.) Choď naspäť k čerstvému prameňu božskej, pravej sily!“

Čítajúc túto knihu, radi sa stotožníme s jej záverečnými slovami: „Vďaka ti, Pane Bože, že si nám v Karlovi Leisnerovi dal taký žiariaci vzor!“

Ján Maršálek

::

Galéria autorov PriestorNetu