18. mája 2014

Vernosť

ZÁPISNÍK – 20 / 2014
Vernosť považujem za jednu z najkrajších a najdôležitejších čností, zvlášť v dnešnom svete, výrazne poznačenom individualizmom a rozpadom tradičných hodnôt. Z druhej strany, práve na pozadí súčasných pomerov vernosť vyniká. Je neprehliadnuteľná. Alebo sa mýlim?
Vernosť sa málokedy stane centrom záujmu publicistov, verejných činiteľov či širšej verejnosti. Zdá sa byť nezaujímavá. Lenže bez vernosti by sme sa asi utrápili. Vernosť je predpokladom dobrých medziľudských vzťahov a do značnej miery aj predpokladom osobného šťastia.

Nejde len o vernosť v manželstve. Táto čnosť je potrebná azda v každej oblasti života: vernosť zásadám, záväzkom, povinnostiam stavu... Vernosť ako životný postoj, ktorý vedie k zodpovednosti a predvídateľnosti spoločenských väzieb a pohybov. Opakom vernosti je nevera, alebo výstižnejšie: zrada. Zrada ubližuje a bolí, poškodzuje obe strany – zradeného i zradcu.
Pravdaže, obsahom vernosti nie je bezzásadový či bezpodmienečný  súhlas so všetkým, čo nás v živote stretne a čo sa od nás žiada. Každému vyhovieť nemôžeme a asi ani nechceme. Záleží hlavne na tom, aby sme neklamali sami seba, aby sme nezrádzali vlastné presvedčenie a svedomie, aby sme zachovávali vernosť svojim dobrým predsavzatiam a slúžili pravde, ktorú vyznávame!
Uvažujúc o vernosti, spomenul som si na knihu Antona Hlinku (kňaz, teológ, filozof, spisovateľ, publicista, 1926–2011) Každý sa môže zmeniť, ktorá je zameraná na osobný rast a vnútornú premenu človeka. Autor neopomenul ani vernosť. Okrem iného píše: „Akýkoľvek prejav vernosti či nevernosti sa v konečnom dôsledku vždy odráža pozitívne alebo negatívne na osobe samej. Rastie vo svojej autentickosti a hodnote, keď ostane verná – najmä svojim mravným záväzkom. Naopak, človek sa znehodnocuje a odsudzuje sebe, kedykoľvek sa im spreneverí.“ (In: Anton Hlinka – Každý sa môže zmeniť; Vydavateľstvo Don Bosco, 1994.)
Vernosť ako čnosť je vyzdvihnutá viackrát aj vo Svätom písme. Vernosť vedie k poriadku, k pokoju, k šťastiu, ale iba vernosť spojená s pravdou, vierou, nádejou a láskou.
Ján Maršálek
::
Predchádzajúca stránka Zápisníka: Palica má dva konce.
::

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.