Palica má dva konce

ZÁPISNÍK – 19 / 2014

Máj je v našich zemepisných končinách považovaný za najkrajší mesiac. Má to svoje opodstatnenie. V máji nebýva ani veľmi chladno, ani veľmi teplo, príroda je v rozpuku, dni sa predlžujú a noci skracujú. Život akoby nám chcel ukázať svoju krajšiu a vľúdnejšiu tvár. A tak akosi prirodzene spájame tento čas aj s láskou a poéziou.

Poézia má rozmanité podoby, tak ako život. Ani lásku poézia nezobrazuje len z jednej strany, povrchne. Lebo všetko má dva konce, nielen palica. Dva konce a viacero spôsobov, prístupov, nálad, odtienkov. Človek má schopnosť pretvárať svet! Človek sa rozhoduje – chytá palicu, aby ju použil na to či na ono.

Počúvame o násilnostiach v susednej Ukrajine, ale aj v iných častiach sveta, o mŕtvych a zranených. Ako sa s dávkou pýchy vraví, žijeme v informačnej spoločnosti. Ale i to má svoj druhý koniec. Správami a informáciami rôzneho druhu sme priam zahltení. A otupení. Už akosi nie sme schopní vnímať, že za každým číslom pri uvádzaní počtov obetí je konkrétny človek a jeho osud, osud jeho duše, a pravdaže život jeho blízkych.

Analytici zväčša s cynickým pokojom, alebo s cynickou vypočítavou zaujatosťou hovoria o konfliktoch a bojoch. Slzu pritom nevyronia. Nemali by sme radšej počúvať kňazov?

Lovci senzácií necitlivo, bezostyšne snímajú obrazy ľudského utrpenia. Tuším sa už pred ničím nezastavia. Vojna v priamom prenose! Zomieranie zachytené na videu! Nie je to trestné, nemorálne, barbarské?

Akokoľvek budeme analyzovať, prepočítavať a obracať svet, keď budeme poctiví, nenájdeme nič lepšie od posolstva evanjelia. Zbytočné nám je túlať sa cudzinou, ak nenájdeme pokoj v sebe a poklad v dedičstve otcov. Lev N. Tolstoj píše: „To, čo sa nazýva u nás vedou a umením, je dielo prázdneho rozumu a citu... Základom výchovy je náboženská náuka, to znamená vysvetlenie zmyslu a poslania života.“ (In: L. N. Tolstoj – Čítanie na každý deň; Verbum, 2010, preložila Nadežda Lambertová.)

Veru, ani v máji nemôžem nevidieť, nemôžem obísť temné stránky našej súčasnosti. Niežeby sa nedali nájsť aj svetlé, len sa mi zdá, že tie temné sú stále tmavšie, černejšie a väčšie... No predsa, začal som láskou a poéziou, chcem v tom duchu aj skončiť. Konečné víťazstvo je predsa na strane pravdy, krásy a dobra – viery, nádeje a lásky. A tak sa oplatí žiť, zvlášť v máji!

Ján Maršálek

::

Predchádzajúca stránka Zápisníka: O čítaní.

::

PriestorNet – ponúka viac!