Radosť radového hriešnika

TÉMA: PRICHÁDZA APOKALYPSA?

Stanislav Háber

Či prichádza apokalypsa, je otázka, ktorá trápi ľudstvo hádam posledných 20 tisíc rokov. Už staroveké kultúry verili na príchod konca sveta. A tak človek v každej generácii očakáva, či sa niečo nestane, aby práve on mohol byť pritom, lebo veď osobitné ľudské vedomie má tú tendenciu byť presvedčené o tom, že je jedinečné.

Pre kresťana to nie je však dôležitá otázka. Kresťan vie, že bez vyššej vôle sa mu ani vlas na hlave neskriví a ani vrabec zo stromu nepadne. Preto nemá zmysel sa zaoberať katastrofickými scenármi. Pravdou je, že kresťan je tiež len človek. Teda nie je menej hriešny len preto, že je kresťan. To je mylná predstava nekresťanov, ktorí dávajú hlasno najavo, ak sa kresťan na svojej ceste životom potkne.

Prečo by sa nepotkol? Byť kresťanom neznamená byť svätým. Len výnimoční kresťania boli svätí. Byť kresťan znamená, že si uvedomujem vlastnú hriešnosť. Zároveň viem, že mám možnosť, aby mi táto hriešnosť bola odpustená. Iste aj medzi nekresťanmi je veľmi veľa skvelých ľudí, ktorí majú možno aj menej hriechov ako kresťania. Nik z ľudí však nie je povolaný to presne odmerať, odvážiť, odsúdiť a posúdiť. Na to nám naše schopnosti nestačia.

Ľudská spoločnosť sa posledných 20 tisíc rokov nachádza v permanentnej spoločenskej kríze. Tá má špirálovitý tvar, takže niekedy, keď sa nám zdá, že klesáme, v skutočnosti stúpame a naopak. Náš pohyb si uvedomíme až s väčším časovým odstupom. V danej chvíli, keď vytvárame prítomnosť, sme akoby bez svedomia. Kto si dokáže uvedomovať aj morálne aspekty svojho konania v čase, keď prebieha, ten je výnimočnou ľudskou bytosťou.

Preto rizikami tejto permanentnej krízy sú v prvom rade jednotlivé ľudské zlyhania. Ak nás vyššia moc chce poučiť, zoberie nám rozum. A my potom v nerozumnom zatemnení zmyslov urobíme veci, ktoré sa priečia nášmu rozumovému konaniu. Veriť totiž znamená byť rozumný, čo však neznamená, že neveriaci sú automaticky hlupáci. Len sa im nedostalo tej milosti.

Apokalypsa prichádza v každej chvíli pre každého osobitne. A tou palicou, o ktorú sa môžeme pri prechode tmavou dolinou nášho bytia, ktorou prejde každý, oprieť, je poznanie, že odpustenie neprichádza pre spravodlivých. Odpustenie je dar vyššej moci nám radovým hriešnikom.

Stanislav Háber

::

Autorom príspevku je spisovateľ a publicista Stanislav Háber.

::

Diskusný kruh:

Pavel Duraj: O politických procesoch v päťdesiatych rokoch

Ján Maršálek: Je apokalypsa za rohom?

Vlado Gregor: Prichádza apokalypsa?