Dokonalí nebudeme

Vlado Gregor

Prečo majú organizácie a štruktúry tak ďaleko od lásky a kultúry?

Z toho, že človek je nedokonalý, logicky vyplýva aj to, že tvorí nedokonalé, ba často aj zlé organizácie a štruktúry. Ale ako môže niečo fungovať bez organizovania, šéfovania a podriaďovania? Od materskej škôlky cez cirkevné spoločenstvá až po veľké štáty, všetko sa riadi podľa princípu: „Keď sa rúbe drevo, lietajú triesky.“ Čím má organizácia a štruktúra väčší rozsah, tým je tých triesok viac. Ľahké je obviňovať druhých a úplne najľahšie náboženstvá, ktoré všetky vyhlasujú, že sa snažia o dokonalosť a podľa všetkého sú to práve ony, ktoré sú najdokonalejšie. Prečo sa potom rozpadávajú, delia a hašteria?

Ono na to možno ani nie je vždy rozumný dôvod a rozdiely, ktoré vznikajú, často nielenže nie sú podstatné, ale občas aj úplne nezmyselné. Vidíme to, žiaľ, aj na histórii kresťanstva. Kristove slová, že nepriniesol pokoj, ale meč a rozdelenie, patria medzi jeho najjasnozrivejšie výroky. Je niečo paradoxnejšie, ako vyhlasovať dogmy, ktoré sú v podstate nepochopiteľnými tajomstvami a potom sa kvôli ich akože nesprávnemu chápaniu nenávidieť a vraždiť? Podľa mňa tu vôbec nejde o nejaké vieroučné a logické doktríny a učenia, ale o indoktrinácie a balamútenia, aby sme sa mohli oddeliť od tých ostatných, s ktorými nemáme spoločné záujmy a aby sme sa už nemuseli starať o nich, ale len a len a čo najlepšie o seba. Iste aj pre takéto nepodstatné a ničivé hádky sa podarilo moslimom tak ľahko ovládnuť severnú Afriku, kus Ázie, ba aj značnú časť Európy.

Islam otvorene hovorí o tom, že sebectvo je v medziľudských vzťahoch podstatné a neidealizuje a nekomplikuje veci natoľko ako rôzne kresťanské smery. Ale sú jeho výsledky a smerovanie z týchto dôvodov lepšie a milosrdnejšie? Keď ma netrápi, že nie som lepší od druhých, a bez milosrdenstva a odpustenia druhých potláčam a eliminujem, síce mnohé zjednodušujem, ale nakoniec si sám sebe kopem veľkú jamu, do ktorej skôr či neskôr padnem. Idealizmus a maximalizmus iste môžu byť nereálne a nezdravé, ale ešte viac choré sú snahy o jednoznačný realizmus, nespochybniteľnú praktickosť, akoby vedeckosť a násilnú prehľadnosť. Môže to viesť k oveľa väčšej bezohľadnosti a krutosti ako akékoľvek komplikované a úzkostné snívania. Aj keď teda vždy budeme sebeckí a malicherní a nikdy nespasíme sami seba, treba sa snažiť o to lepšie, aj keď je to ťažké a niekedy aj smiešne.

Dokonalí teda nikdy nebudeme, ale s pokorou a vnímaním druhých sa musíme o to usilovať, a to tak v osobných, ako aj v rodinných, národných, štátnych, ba aj celosvetových meradlách a dosahoch. Toto pravidlo je všeobecné, teda katolícke a takémuto, síce pokornému, ale nevyhnutnému rozvíjaniu našich všeobecných talentov nás učil náš veľký vzor, Syn človeka menom Ježiš Kristus.

On nám hovorí, že jeho Otec je neúnavný a my to tiež musíme v rámci svojich možností realizovať. Náš zakladateľ málo hovorí o tom, aby sme ho uctievali, ale veľa o tom, aby sme ho nasledovali. Ale samozrejme nie takým spôsobom, aby sme sa plietli do toho, do čoho nás nič nie je, a aby sme sa rozhádali úplne so všetkými. Všetko chceme mať spísané a kodifikované, aj keby občas stačilo len počarbať do piesku... Poniektorí príliš snaživí a žiaľ niekedy aj pomerne úspešní kresťania nám svoju „perfektnosť“ pravidelne predvádzajú a potom sa čudujú, že ich ostatný svet podceňuje a nenávidí.

Vidieť brvná vo svojich očiach a milovať svojich nepriateľov, to sú naozaj tie najlepšie spôsoby, ktoré nám čistia zrak a dokážu z nepriateľov robiť priateľov. Nikto nás nebude uznávať, ak sami nebudeme uznanliví, tolerantní a realistickí, a to predovšetkým voči sebe navzájom. Priznajme si pokorne, že odlišnosti sú nevyhnutné a konečne prestaňme s hádkami o počte anjelov na špičke ihly! My skutočne nemôžeme vidieť Boha, ak nevidíme ľudí okolo seba a ich existenčné a naozaj dôležité problémy. Žiaľ, stále platí to, že keď nás niekto na našu slepotu upozorní, tak ho ignorujeme, likvidujeme a občas aj bolestivo križujeme.

KYRIE ELEISON!   PANE, ZMILUJ SA!

::

Autorom príspevku je Vlado Gregor.

::

Galéria autorov PriestorNetu