| Karol Dučák |
V roku 1885 sa konala konferencia
v Berlíne, na ktorej vznikla dohoda o rozdelení afrického kontinentu
medzi koloniálne mocnosti. Toto rozdelenie bolo platné niekoľko ďalších
desaťročí, až do druhej polovice 20. storočia, keď si mnohé krajiny Afriky
vybojovali nezávislosť.
Kolonizácia Afriky mala svoje negatíva, ale aj
určité pozitíva. Vytvorila novodobé „Pax Romana“ pre africké misie, ktoré
v období rokov 1885–1945 pravidelne rástli. Je potrebné s uznaním
konštatovať, že Katolícka cirkev intenzívne podporovala hnutie proti
otrokárstvu. Významnú rolu v tomto hnutí zohral „pápež Lev XIII.
encyklikou In Plurimis“ (Bučko, L.: Na ceste k oslobodeniu. Základy
misiológie, s. 328).
Toto obdobie charakterizuje prienik Katolíckej cirkvi hlboko do vnútrozemia afrického kontinentu. V misijných aktivitách sa kládol dôraz „na ohlasovanie evanjelia, rozvoj ľudskej osobnosti, podporu miestnej kultúry a jazykov, preklad Svätého písma a katechizmu, rozvoj školského systému, formáciu katechétov a miestnych kňazov. Do popredia sa dostala aj sociálna a charitatívna činnosť ako súčasť misijnej práce“ (Bučko, L.: Na ceste k oslobodeniu. Základy misiológie, s. 329).

