- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

30. júla 2025

O aforizmoch aj aforistoch

 

Milan Kupecký
Smiech je jediná valuta, ktoré platí na celom svete.

::

Aforizmus je jediný literárny útvar, ktorý ľudia neodložia nedočítaný.

::

Nie je ťažké písať aforizmy. Oveľa ťažšie je ich vymýšľať.

::

Aforista je človek, ktorý si robí nepriateľov jedinou vetou.

::

Romány píšu tí, ktorým sa nechce rozmýšľať nad aforizmami.

28. júla 2025

Zvrátená láska k zvieratám šokuje

 

Karol Dučák

Milujem Slovensko, svoju vlasť, a nehanbím sa prehlásiť o sebe, že som slovenský vlastenec, aj keď takéto konštatovanie vyvoláva pohoršenie u liberálov a ľudí z progresívneho tábora. Pre nich je ideálom skôr kozmopolita, odrodilec, ktorý je viac Európan, či svetoobčan, ako hrdý príslušník slovenského národa. Milujem Slovákov, svojich rodných, ale niekedy im prestávam rozumieť. Teda nie celému národu, ale niektorým jednotlivcom. Jedna vec, ktorá ma mimoriadne dráždi, je zvrátená láska k zvieratám.

Lásku k zvieratám, pokiaľ je zdravá a prirodzená, nemožno odsudzovať. Zhoduje sa dokonca aj s učením Katolíckej cirkvi. Potvrdzuje to Katechizmus Katolíckej cirkvi, v ktorom nájdeme aj takýto text: „Zvieratá sú Božie tvory. Boh ich zahŕňa svojou prozreteľnou starostlivosťou (porov. Mt 6, 26). Už svojím jestvovaním ho velebia a oslavujú (porov. Dan 3,79–81). Aj ľudia majú byť k nim láskaví. Je vhodné si pripomenúť, s akou ohľaduplnosťou zaobchádzali so zvieratami svätí, ako svätý František Assiský alebo svätý Filip Neri“ (KKC, 2416).

27. júla 2025

Nedeľné slovo (331)

 

Modlitba Pána

„Ježiš sa raz na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov. Povedal im: Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia.“ (Lk 11, 1–4)

Otče náš... Najznámejšia a najzásadnejšia modlitba, napohľad jednoduchá, avšak veľmi hlboká, vyjadrujúca podstatné skutočnosti života a viery.

26. júla 2025

Štvorlístok (haiku)

 

Ján Maršálek

* * *
Okvetné lístky:
akoby nasnežené
jarné nádeje.
 

* * *
Čas vlčích makov –
teraz alebo nikdy
prepukne leto.
 

* * *
Farebné cesty,
najvyšší čas na lásku,
zjesenieva sa.
 

* * *
Neumierame,
napriek mrazivej zime,
nádej je večná.

 

(Verše zo zbierky Putovanie do Ikónia.)

22. júla 2025

Otvorený list ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

 

Vážený pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár,

Slovensko je kresťanská krajina, ktorá sa hlási k odkazu svätých vierozvestcov Cyrila a Metoda. Majoritu obyvateľstva tvoríme my, veriaci Katolíckej cirkvi, preto nás hlboko zraňuje teror, ktorého sa dopúšťa režim apartheidu sionistického štátu Izrael voči katolíkom, ale aj príslušníkom iných kresťanských cirkví v Palestíne, rodisku nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Ako informovala agentúra Associated Press (AP), vo štvrtok ráno 17. júla 2025 izraelský granát zasiahol katolícky kostol Svätej rodiny v Gaze, pričom bol tento jediný katolícky kostol v Gaze vážne poškodený. Podľa informácií z miesta tragédie izraelský útok usmrtil tri osoby. Okrem toho došlo k zraneniu niekoľkých ďalších osôb, ktoré boli počas izraelského útoku v kostole. Zranený bol aj páter Gabriel Romanelli, miestny farský kňaz, ktorý bol s ľahšími zraneniami spolu s ďalšími zranenými prevezený do nemocnice Al-Ahli. O tomto kňazovi, ktorý dlhodobo podporoval nadáciu ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, je známe aj to, že sa hlboko zblížil s umierajúcim pápežom Františkom v posledných mesiacoch jeho života.

21. júla 2025

Vitaj: žatva s novým chlebom

 

Ilustračná snímka: Ján Grešák

Medzi najkrajšie, avšak zároveň aj najnamáhavejšie obdobia v živote každého poľnohospodára patrila odjakživa žatva a zber úrody.

Skôr ako príde na stôl chlieb, vyžiada si mnoho ľudskej práce. Dlhá a namáhavá je cesta ku chlebu od času, keď sa do vlhkej brázdy zaseje zrno, až do chvíle, keď sa na poli zvlní zlatá rieka. Zrno zasiate do zeme vyrastá do voňavého krajca, zalievaného starosťami a potom poľnohospodára. Pomaly a ťažko sa derie na svetlo v odvekom boji o slnečný úsmev, o kvapku rosy a výdatný dážď. Vždy je to slávnostná chvíľa, keď klíčky obilia prerazia na povrch kyprej pôdy. Včera ešte holá pôda, a dnes už šíre polia rozlievajú pred našimi zrakmi vlny najprv zeleného a potom žltnúceho obilia. Naši dedovia a otcovia v pokore a obdive sňali klobúk a v tichej modlitbe ďakovali Bohu za to, že z jeho štedrosti prijímali plody zeme. Prijímať úrodu – to nebola len biologická samozrejmosť. To bol veľký zázrak, ktorý mal dušu, ktorý sa láskal očami a pre ktorý bolo treba vstávať ráno o štvrtej a vracať sa z poľa v šere letného večera. Do obilných zŕn ponárali svoje dlane, rozmieľali zrnká medzi končekmi prstov. Cítili, aká je v nich sila života.