 |
Karol Dučák |
Milujem Slovensko, svoju vlasť,
a nehanbím sa prehlásiť o sebe, že som slovenský vlastenec, aj keď
takéto konštatovanie vyvoláva pohoršenie u liberálov a ľudí
z progresívneho tábora. Pre nich je ideálom skôr kozmopolita, odrodilec,
ktorý je viac Európan, či svetoobčan, ako hrdý príslušník slovenského národa.
Milujem Slovákov, svojich rodných, ale niekedy im prestávam rozumieť. Teda nie
celému národu, ale niektorým jednotlivcom. Jedna vec, ktorá ma mimoriadne
dráždi, je zvrátená láska k zvieratám.
Lásku k zvieratám, pokiaľ je zdravá
a prirodzená, nemožno odsudzovať. Zhoduje sa dokonca aj s učením Katolíckej
cirkvi. Potvrdzuje to Katechizmus Katolíckej cirkvi, v ktorom nájdeme
aj takýto text: „Zvieratá sú Božie tvory. Boh ich zahŕňa svojou prozreteľnou
starostlivosťou (porov. Mt 6, 26). Už svojím jestvovaním ho velebia a oslavujú
(porov. Dan 3,79–81). Aj ľudia majú byť k nim láskaví. Je vhodné si pripomenúť,
s akou ohľaduplnosťou zaobchádzali so zvieratami svätí, ako svätý František
Assiský alebo svätý Filip Neri“ (KKC, 2416).