 |
| Milan Hodál |
Spisujem položky pekne popod seba –
čo sa už minulo a dokúpiť treba:
Maslo
Mlieko
Syry
Múku
a nad zlato Soľ
Včera som ju kúpiť
zabudol...
Ešte:
Káva
Pivo
Víno
Šťava
nech mám sladkú chuť
Teraz to už môžem
celé podčiarknuť...
Pod čiaru dopíšem
čo sa kúpiť nedá
Prednostne – pravdaže –
dopisujem Teba
Potom:
Lásku
Šťastie
Zrnká teplých slov
Úsmev
Slzy
Nádej
Um i pot
Všetko dôležité pre život...
Fragmenty
a súvislosti
::
„Podnikateľ Elon Musk v rozhovore pre
týždenník Economist tvrdí, že vývoj umelej inteligencie postupuje
rýchlejšie, než si väčšina ľudí pripúšťa. Podľa jeho odhadu už do piatich rokov
systémy AI prekonajú súhrn ľudských schopností a v priebehu ďalšej dekády
prevezmú väčšinu duševnej aj fyzickej práce. Výsledkom má byť spoločnosť, v
ktorej bude zamestnanie skôr voľbou než nevyhnutnosťou a peniaze postupne
stratia svoj význam.“ (Matúš Jablonský; Standard.sk)
Vidina raja na zemi sa rozplynie a nastúpi pekelná realita.
Stretnutie
„Keď prišiel Eliáš k Božiemu vrchu Horeb,
nocoval v jaskyni. Tu ho oslovil Pán a povedal mu: Vyjdi von a postav
sa na vrchu pred Pána! Práve prechádzal Pán. Dul silný víchor, ktorý trhá vrchy
a láme skaly pred Pánom. Ale Pán nebol vo víchre. Po víchre nastalo
zemetrasenie. Ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení šľahal oheň. Ale
Pán nebol v ohni. A po ohni nasledoval šum jemného vánku. Keď ho
Eliáš počul, plášťom si zahalil tvár, vyšiel von a zastal pri vchode do
jaskyne.“ (1 Kr, 9a+11–13a)
Keď prorok Eliáš v strachu pred svojimi prenasledovateľmi ušiel na púšť a skryl sa tam v jaskyni, prišiel mu na pomoc Boh. Neprišiel však v búrke ani v zemetrasení, ani v ohni, prišiel v tichom, lahodnom vánku. Keď si to Eliáš uvedomil, zahalil si tvár plášťom, vyšiel a zastal pred vchodom do jaskyne, aby počúval.
 |
| Sokrates |
Keď filozofa Sokrata (asi 469–399 pred Kr.)
priatelia nabádali, aby utiekol z Atén pred hroziacim trestom smrti, pokojne sa
ich opýtal:
– A poznáte také miesto, kde by sa neumieralo?
Spracoval Ján
Grešák
::
Prečítajte si:
 |
| Karol Dučák |
Katolícka cirkev prežíva ťažké obdobie, ale keď sa to tak vezme, v jej dejinách ľahké obdobia nikdy neboli. Ako napísal apoštol Peter, diabol „obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral“ (1 Pt 5, 8). A katolíkov obchádza diabol obzvlášť zúrivo. V našej spoločnosti niet núdze o pesimistické predpovede budúcnosti Kristovej cirkvi katolíckej. Ale Pán Ježiš nám predsa nikdy nesľuboval blažené časy v tomto slzavom údolí. On sám povedal: „Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč“ (Mt 10, 34).
Kritici Katolíckej cirkvi, o ktorých nikdy v dejinách nebola núdza, neraz poukazujú na klesajúci počet vysvätených novokňazov v posledných rokoch, zvlášť v Európe. Sú krajiny, osobitne vyspelé krajiny Západu, ktoré sa dlhodobo boria s nedostatkom kňazského dorastu. Dochádza k paradoxnej situácii. Aj keď počet katolíkov na celom svete už presiahol hranicu 1,42 miliardy a tento rast je v posledných desaťročiach rýchlejší ako rast svetovej populácie, počet katolíckych kňazov v celosvetovom meradle v posledných rokoch mierne klesá. V niektorých krajinách Afriky a Ázie síce došlo k nárastu kňazských povolaní, ale celosvetový pokles je daný výrazným poklesom kňazských povolaní v Európe a Amerike.
K plnosti života
„Toto hovorí Pán: Poďte k vodám, všetci,
čo ste smädní, nech príde aj ten, čo nemá peniaze. Kupujte chlieb
a jedzte. Poďte, kupujte bez striebra, víno a mlieko bez platenia. Prečo
platíte striebrom za to, čo nie je chlieb, a driete za to, čo nesýti?
Počúvajte mňa a budete jesť dobroty a budete sa kochať v jedlách
vyberaných. Napnite svoj sluch a poďte ku mne, počúvajte a budete
žiť. Uzavriem s vami večnú zmluvu, verný láske, ktorou som miloval Dávida.“
(Iz 55, 1–3)
Prečo draho kupujeme to, čo vlastne nepotrebujeme? Prečo sa odovzdávame prázdnote? Prečo ešte aj platíme za to, čo nám v konečnom dôsledku škodí?
 |
| Sokrates |
O filozofovi Sokratovi (asi 469–399 pred Kr.),
známom tým, že ho nič nedokázalo vyviesť z rovnováhy, zachovala sa takáto
príhoda:
Istý muž prenasleduje akéhosi človeka.
– Chyť ho! Zadrž ho! – kričí prenasledovateľ
na Sokrata, ktorý sa náhodou medzi oboma utekajúcimi ocitol. Sokrates sa však
ani len nepohne.
– Čo si hluchý? – spytuje sa muž, – prečo si
toho vraha nezadržal?
– Vraha? A čo vlastne rozumieš pod slovom vrah?