Dejú sa hrozné veci

 

Vlado Gregor

Základnou Ježišovou výzvou už na začiatku jeho účinkovania bolo „kajajte sa“, a nie milujte sa hlava-nehlava. Láskaví a milosrdní môžeme a máme byť, ale musíme si pritom zachovať zdravý rozum. Určitý poriadok je nevyhnutný – aj hodnotový, osobitne vo vzťahu k deťom a ich výchove: nie pliesť im hlavu všetkým možným a dovoľovať im všetko. Nestačí mať deti rád, treba v nich pestovať aj rešpekt a úctu a viesť ich k správnemu rozvoju.

Isteže, my dospelí sme všelijakí a lomcujú nami všelijaké starosti a vášne, ale vo vzťahu k nášmu dorastu platí to občas skompromitované „ordnung muss sein“, a to platí pre celú ľudskú spoločnosť.

Dejinné pohyby

 

ZÁPISNÍK je súčasťou PriestorNetu už pomerne dlho – všeličo sa v ňom nazbieralo a niečo z toho, nazdávam sa, stojí za opätovné pripomenutie. V tomto roku preto nepíšem nové časti, ale vyberám z textov, ktoré boli publikované v rokoch 2022 a 2023.

::

Ľudské dejiny sú tvorené ľuďmi. Pravdaže, povieme si, inak to ani nemôže byť. Ľudia konajú, organizujú spoločenský život, pretvárajú svet. Vzájomne si pomáhajú aj ubližujú. Zanechávajú dejinnú stopu. Ale v dejinách sa prejavujú aj zákonitosti, na ktoré človek nemá dosah. Tak ako ľudia, jednotlivci, prichádzajú na svet, rastú, vyvíjajú sa a potom starnú a umierajú, tak aj kultúry a civilizácie – rodia sa, prechádzajú etapami rozvoja, zrelosti, úpadku a po čase zanikajú, i keď nikdy nie úplne, niečo z nich vždy zostáva a prenáša sa do kultúry a civilizácie ďalšej.

Kontinuita pokolení je zrejmá, zrejmá je tiež, napriek všetkým rozdielom, istá duchovná a kultúrna spojitosť medzi rôznymi spoločenskými organizmami, či už v priereze územnom, alebo časovom. V súvise s dejinami sa však nedá hovoriť o priamej ceste a už vôbec nie o nejakom stálom pokroku. Obraz kolesa na hrboľatej ceste je tu namieste: koleso sa otáča, mení polohu, občas nadskočí, podvihne sa, inokedy zapadne do prachu alebo bahna, skôr či neskôr sa zlomí, prestane plniť svoju úlohu, zostane stáť.

Nedeľné slovo (346)

 

Boží dom

„Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ (Jn 2, 13–16)

Dlho platilo, že najvyššou a najkrajšou stavbou dediny či mesta je kostol. Kostol – dominanta, kostol – symbol, kostol – architektonické i duchovné centrum obce.

Stručne a jasne

 

Milan Hodál

Slovenská nátura
(charakteristika)

Stručne a stroho:
Držíme huby
a nedržíme slovo.

 

Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou

U nás sa dnes servíruje
obdobné posolstvo:
Stokrát opakovaná sprostosť
sa stáva múdrosťou...

Román o tajomstve viery

 

Franz Werfel: Pieseň o Bernadette

Bratislava, Tatran, 1992

Po nemecky píšuci židovský spisovateľ Franz Werfel sa narodil v Prahe (1890), od roku 1917 žil vo Viedni a v roku 1938 emigroval cez Francúzsko do USA, kde aj zomrel (1945). Je autorom pomerne veľkého počtu literárnych prác: básní, noviel, románov, divadelných hier; za všetky spomeňme biografickú prózu Verdi (o slávnom talianskom hudobnom skladateľovi) a široko koncipovaný román Štyridsať dní Musa Daghu (zaoberajúci sa témou nepriateľstva medzi národmi). Zrejme najznámejšou, čitateľsky najúspešnejšou sa stala jeho kniha o Bernadete Soubirousovej, ktorej sa v Lurdoch zjavovala Panna Mária.

Prežije iba ten, kto má vieru

 

ZÁPISNÍK je súčasťou PriestorNetu už pomerne dlho – všeličo sa v ňom nazbieralo a niečo z toho, nazdávam sa, stojí za opätovné pripomenutie. V tomto roku preto nepíšem nové časti, ale vyberám z textov, ktoré boli publikované v rokoch 2022 a 2023.

::

Človek mnoho dokáže, mnoho vie vymyslieť a spraviť, ale ak jeho aktivity nie sú korigované pevnou mravnou normou, dostávajú skazonosnú silu. Obrovské riziko predstavujú biotechnológie. Ako upozorňuje kardinál Robert Sarah, nad genetikou sa vznáša prízrak eugeniky. Hrozí zneužitie biológie a medicíny na pokusy, ktoré môžu mať nedozerné následky. Eugenické experimentovanie je proti dôstojnosti človeka: „Genetika je nový boh. Nikto nevie, do akej pohromy sa rútime, jednako sa ženieme vpred ako blázni. Je katastrofa nevyhnutná?“ (Robert Sarah: Pane, zostaň s nami).

Recenzia knihy kardinála Saraha: Sme povolaní k neochvejnosti.

Nedeľné slovo (345)

 

Život večný

„Jób prehovoril takto: Bár by moje slová boli napísané, bár by ich zaznačili do knihy železným rydlom a olovom, aby navždy zostali vrýpané do skaly. Ja viem, že môj vykupiteľ žije a ako posledný bude stáť nad prachom; a hoc moja koža bude rozrušená, zo svojho tela budem vidieť Boha. Veru, ja sám ho uvidím.“ (Jób 19, 23–27)

„Viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky.“ (2 Kor 4, 18)

Čas plynie. Neúprosne. A človek, ktorý nechce klamať sám seba, vidí ohraničenosť pozemského života. Zároveň si uvedomuje, že oproti obmedzenosti času a priestoru stojí neobmedzenosť večnosti a Božieho zákona.