Ján Maršálek
Za oknom, za domami,
zdá sa, že kdesi v diaľave,
no v pravde medzi nami
je sväté miesto prastaré.
Tu cítiš závan ducha,
tu celkom inak plynie čas,
tu do pahreby dúcha
tajomne živé slovo v nás.
To slovo dvíha k modlitbe
a dodáva nám silu.
Pane náš, o jedno Ťa prosíme:
nad svetom, nad nami sa zmiluj.
Nech do plnosti prečnie
náš život zo ženy.
Tak môžeme žiť večne
pre Teba stvorení!
V Literárnom týždenníku (č. 9–10/2025) vyšiel môj článok o krízovom
stave spoločnosti, ktorý teraz poskytujem čitateľom PriestorNetu...
Sledujúc dianie u nás i za
hranicami, na poli kultúry, ekonomiky aj politiky, musíme konštatovať, že
situácia je ťažká, krízová, plná napätia – ako pred výbuchom. Signálov, jasných
znakov či dôkazov máme nadostač. Nielenže sa nerešpektujú pravidlá slušnosti,
bontónu, to by ešte nebolo najhoršie, ale neberie sa ohľad ani na dôstojnosť
a česť človeka, na jeho prirodzené práva. Nehovoriac o vzťahu k pravde
ako základnom predpoklade normálneho, zdravého chápania sveta a ľudského
bytia.
Treba brať vážne varovné slová kardinála Roberta Saraha, ktorý múdro a fundovane analyzuje súčasný stav takzvaného vyspelého demokratického sveta. V knihe Pane, zostaň s nami (slovenské vydanie: Bratislava, Lúč, 2019) píše, že „západná civilizácia prežíva smrteľnú krízu“. Deje sa vlastne to isté, čo sa dialo v období úpadku Rímskej ríše. Blahobyt – i keď stojaci na hlinených nohách, na dlhoch, tvorený na úkor minulých aj budúcich generácií – nám zatemnil zrak. Do popredia sa dostal materializmus, egoizmus a konzumný spôsob života, sprevádzaný mravným úpadkom a hodnotovou dezorientáciou: „Tragickým okamihom pre starý kontinent nie je to, že nechápe zmysel svojho poslania, ale že ho čoraz menej znepokojuje, že nijaké nemá.“ Kardinál tu upozorňuje na odklon od kresťanstva, na duchovnú vyprázdnenosť, stratu ideálov a ich nahrádzanie zvrátenými ideologickými konštruktmi, ktoré spochybňujú priamo podstatu človečenstva: „V hre je ľudská civilizácia a európsky človek na to nedbá. Tancuje na okraji priepasti...“
(Rozjímanie podľa Tomáša Kempenského)
Ježiš má mnoho milovníkov jeho nebeského
kráľovstva, ale málo takých, ktorí by niesli kríž. Všetci si žiadajú s ním
sa radovať, ale málokto chce preňho niečo trpieť. Mnohí nasledujú Ježiša až po
lámanie chleba, ale máloktorí až k pitiu z kalicha utrpenia. Mnohí
velebia jeho zázraky, máloktorí nasledujú potupu kríža. Mnohí Ježiša milujú,
pokiaľ sa im nič protivného neprihodí, mnohí ho chvália a dobrorečia mu,
dokiaľ nejaké potešenia od neho prijímajú, ale keď sa Ježiš skryje a na
chvíľu ich opustí, do veľkej zronenosti upadajú.
Priprav sa znášať protivenstvá a rozličné ťažkosti v tomto biednom živote. Potešenia nechaj na Boha, On nech s nimi naloží, ako sa mu ľúbiť bude. Ty však buď pripravený znášať súženia a považuj ich za najväčšiu útechu.
 |
| Ján Maršálek |
Jedným z najčastejšie používaných slov v týchto dňoch na Slovensku je „konsolidácia“, a to hlavne v spojení „konsolidácia verejných financií“. Z úst väčšiny politikov, analytikov, odborníkov, komentátorov aj novinárov počúvame, že finančná situácia nášho štátu nie je dobrá. A treba tomu veriť. Fakty sú neúprosné, hovoria jasnou rečou, nedajú sa vymazať, zniesť zo sveta. Úplne rozdielne sú však názory na spôsob, akým by sa malo konsolidovať. I keď, žiada sa povedať, kritici súčasnej vlády sú v tejto záležitosti dosť nepresvedčiví – pripravované konsolidačné opatrenia vehementne odmietajú, no neponúkajú nijaké riešenie, ktoré by bolo rovnocennou alternatívou.
Friedrich Romig: Práva národa
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2008
Slovenskému čitateľovi bola už pred niekoľkými
rokmi sprístupnená pozoruhodná a podnetná kniha. Jej ústrednou témou, ako
vyplýva už z názvu, je otázka práv národa, a to v nadväznosti na
ľudské práva, na práva a povinnosti jednotlivca i spoločnosti, ktoré
zas úzko súvisia s pojmami ako rodina, domov, vlasť, štát, ale aj
náboženstvo, kultúra a politika. V konečnom dôsledku ide teda
o široký okruh tém týkajúcich sa spoločenského života.
Kniha nebola pôvodne písaná ako jeden útvar – zhŕňa články uverejnené predtým na rôznych miestach. Z toho zrejme vyplýva niekoľko (zbytočných) myšlienkových zdvojení, respektíve opakujúcich sa citátov. Mimochodom, široká znalosť príslušnej odbornej literatúry a množstvo citácií a odkazov sú charakteristickým znakom tohto diela. Bohaté vedomosti autorovi umožňujú dôvodiť a argumentovať bez utiekania sa k špekuláciám či populizmu. Spojením viacerých príspevkov do jedného celku získava čitateľ možnosť spoznať ich a vyhodnotiť v súvislostiach.
ZÁPISNÍK je súčasťou PriestorNetu už pomerne dlho – všeličo sa v ňom
nazbieralo a niečo z toho, nazdávam sa, stojí za opätovné
pripomenutie. V tomto roku preto nepíšem nové časti, ale vyberám
z textov, ktoré boli publikované v rokoch 2022 a 2023.
::
V minulosti, keď nebolo priemyselnej
výroby a reprodukčnej techniky, boli ľudia obklopení výlučne originálmi.
Originalitu prírody dopĺňala originalita ľudského umu a jeho výtvorov.
Všetko sa zhotovovalo ručne a zároveň trpezlivo, poctivo, tak aby to
vydržalo čo najdlhšie. Každý obraz či šperk, každý kus oblečenia či predmet
osobnej potreby – i ten najjednoduchší – mal pečať jedinečnosti.
Všetko, čo človek vtedy vytváral, vytváral ako skvost. Nešetril časom ani námahou. V istých obdobiach sa ľudia veľmi nezaujímali o znázorňovanie prírody, každodenného života či seba samého – chceli viac, chceli dotvárať skutočnosť a prenášať na svoje diela odblesk krásy viditeľného i neviditeľného sveta. Osobitne v stredoveku malo umenie pevné spojenie s duchovnými koreňmi. Bolo vytvárané so zreteľom na večnosť, ľudský um bol oživovaný božskou iskrou. Nijaká samoúčelnosť alebo povrchnosť neprichádzala do úvahy. Ani ornament nebol prázdnou ozdobou, len akýmsi príveskom, bol integrálnou súčasťou celku – ako rytierov meč – vyjadrujúc krásu aj účel, hravosť aj bojovnosť, vieru aj ideál.
Pôsobenie Ducha
„Nie sú títo všetci, čo tu hovoria,
Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v
ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie,
Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov
okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi:
počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“ (Sk 2, 7–11)
Boží Duch pôsobí. Pretvára, obnovuje, buduje, posilňuje... Uschopňuje človeka, ktorý ho prijme, smerovať k pravde, priblížiť sa k pravde.