Slovenská politika sa už pridlho krúti okolo Roberta Fica

 

Karol Dučák

Nie som prívrženec a volič Roberta Fica a mám zásadné výhrady k niektorým jeho postojom a činom, ale jedným dychom dodávam, že víťazstvo súčasnej vládnej koalície v parlamentných voľbách v roku 2023 bolo pre Slovenskú republiku (SR) víťazstvom menšieho zla. Ak by totiž zvíťazila súčasná politická opozícia, Slovensko by postihla pohroma, ktorej dosah si nedokážem ani len predstaviť. Isté však je, že politický život na Slovensku sa už veľmi dlho krúti okolo Roberta Fica, a to začína byť veľkým problémom pre obyvateľov SR.

Robert Fico už dlhé roky rozdeľuje obyvateľstvo. Jedni Roberta Fica vychvaľujú, iní ho hania a pričasto sa neriešia skutočné problémy obyvateľov SR, ale rieši sa osoba Roberta Fica a jeho konanie. Týka sa to zvlášť impotentnej politickej opozície. Súčasná opozícia na Slovensku nerobí konštruktívnu opozičnú politiku, ktorá by Slovensku prospela. Robí deštruktívnu politiku, ktorá škodí obyvateľom SR. Europoslanci z opozičných strán, predovšetkým z PS, sú dokonca schopní ísť tak ďaleko, že aj v Bruseli škodia Slovenskej republike. Keď bolo v apríli 2026 hlasovanie Európskeho parlamentu o zmrazení európskych fondov pre vládu Roberta Fica, deviati slovenskí europoslanci hlasovali proti, ale „zástupcovia najsilnejšej opozičnej strany Progresívne Slovensko sa nakoniec rozhodli... hlasovanie bojkotovať a nezúčastnili sa ho“ (aktuality.sk).

A nebol to ojedinelý prípad protislovenského konania zástupcov slovenskej politickej opozície. Politikom súčasnej opozície ide o jediné: za každú cenu odstaviť Ficovu vládu a konečne sa zmocniť vytúženej drogy: politickej moci. A to môžu dosiahnuť len vtedy, keď za každú cenu odstavia Roberta Fica. Je jedno ako. Ak nepomôže atentát, dobré je akékoľvek svinstvo, nakydané na súčasnú vládnu koalíciu.

Musím konštatovať, že Robert Fico je politik veľkého formátu, ktorému sa v novodobej slovenskej histórii vyrovná len máloktorý zo Slovákov. Urobil veľa dobrého pre Slovensko, ale dopúšťa sa aj mnohých chýb, ktoré Slovensku škodia. Aj preto by bolo dobré, ak by po nasledujúcich riadnych parlamentných voľbách v roku 2027 Robert Fico odišiel do politického dôchodku.

Treba zároveň povedať, že Robert Fico je politický pokrytec. Často si protirečí a svojím konaním neraz spochybňuje vlastné predchádzajúce aktivity. Je to typický politický Jánus s dvoma tvárami. Pritom jedna Ficova tvár hovorí niečo iné ako druhá Ficova tvár. Mohol by som uviesť mnoho konkrétnych dôkazov pre svoje tvrdenia, ale sústredím sa len na jednu oblasť Ficovej politickej činnosti, v ktorej sa jeho dvojtvárnosť prejavuje hádam najmarkantnejšie.

Robert Fico sa neraz vyjadroval, že jeho želaním je dosiahnutie mieru na Ukrajine. Vo vzťahu k Ukrajine sa neraz vyjadril, že Slovensko Ukrajine „nedodá ani náboj“. Lenže to vôbec neznamená, že Slovensko nedodáva zbrane Ukrajine! Na komerčnej báze sa realizuje

masívny export slovenského vojenského materiálu na Ukrajinu. Podľa jedného českého zdroja Slovensko vlani exportovalo zbrane a muníciu v hodnote 2,5 miliardy eur, pričom „väčšina produkcie skončila na Ukrajine, aj keď premiér Robert Fico svojim voličom sľuboval, že východnému susedovi už nedodá ani náboj“ (novinky.cz). Dokonca aj slovenský prezident Peter Pellegrini sa nedávno vyjadril, že SR dodáva muníciu na Ukrajinu „v počtoch miliónov a ten počet bude ešte do budúcna narastať“ (aktuality.sk).

Premiér Fico je prosto pokrytec. Je ochotný ísť do Ruska a stretnúť sa s ruským prezidentom Putinom a pritom toleruje slovenské dodávky munície Ukrajincom, ktorí ju využívajú v boji proti Rusku.

My však nielen dodávame zbrane na Ukrajinu. My dovolíme, aby si ju Ukrajinci vyrábali priamo na Slovensku! Nedávno sa ku mne dostali informácie, ktoré boli pre mňa vskutku šokom. Jeden strojársky podnik v Michalovciach kúpil ukrajinský majiteľ, ktorý tam chce naplno rozbehnúť zbrojársku výrobu. Keďže chcem chrániť zdroj svojich informácií, nebudem uvádzať konkrétne detaily a dodám už len toľko, že informácie mám od bývalého zamestnanca podniku.

Ukrajinci teda na Slovensku rozbiehajú zbrojársku výrobu. Človek nemusí byť génius, aby pochopil, o čo tu ide. Ukrajina je v ruinách a tak ukrajinskí podnikatelia rozširujú sféru svojich aktivít do susedných štátov. Sú zakotvení nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách, predovšetkým u našich západných susedov v ČR.

Ak by si premiér Fico úprimne želal mierové riešenie konfliktu na Ukrajine, okamžite by zastavil akýkoľvek export vojenského materiálu zo Slovenska na Ukrajinu. Človek nemusí byť špičkový vojenský analytik, aby pochopil, že Ukrajina nemá ani najmenšiu šancu poraziť Rusko a Rusko nemôže v tomto vojenskom konflikte utrpieť porážku. To je nad slnko jasné. Akékoľvek dodávky vojenského materiálu na Ukrajinu zo zahraničia len zvyšujú pravdepodobnosť, že Ukrajina bude totálne zničená. Niekto speňaží smrť a zničené životy miliónov Ukrajincov, pretože pokiaľ bude Ukrajina dostávať zbrane zo zahraničia, bude pokračovať vo vojne, ktorú už dávno prehrala. Zbytočne, úplne nezmyselne budú umierať ľudia na Ukrajine aj v Rusku...

A tak sa pripájam k tým, ktorí si želajú odchod Roberta Fica z politiky. Ale zároveň sa pýtam sám seba, či je nádej, že príde niekto lepší. Máme voliť skompromitovaných politikov z opozičných strán ako Michal Šimečka, Igor Matovič, Branislav Gröhling, Ivan Korčok, Jaroslav Naď, Juraj Šeliga, Milan Majerský a ďalšie komické figúrky z radov súčasnej slovenskej politickej opozície? Ľudí, ktorí evidentne poškodili záujmy SR v minulosti? To by bolo ako dostať sa z dažďa pod odkvap. Na Slovensku pomaly niet koho voliť! To je názor mnohých ľudí, s ktorými sa rozprávam. Prídu jedni politici, nasľubujú hory-doly a potom oklamú voličov a nesplnia svoje sľuby. Potom prídu iní politici, tiež nasľubujú hory-doly a tiež nesplnia svoje sľuby. A prídu ďalší a ďalší klamári... Dnes je už veľmi ťažké nájsť niekoho, komu ešte možno veriť.

Najhoršie je, že slovenská politická scéna je v patovej situácii. Ako som napísal v jednom svojom článku, volebný a ústavný systém v SR má „kardinálne nedostatky. Ide predovšetkým o veľmi vysoké kvórum pre platnosť referenda a absenciu právneho inštitútu ‚imperatívneho mandátu‘, ktorý by umožňoval voličom odvolávať poslancov počas ich volebného obdobia. O týchto nedostatkoch sa hovorí už dlhé roky, ale akosi chýba politická vôľa riešiť problémy“ (priestornet.com).

Pokiaľ sa nepodarí vyriešiť kardinálne nedostatky volebného a ústavného systému v SR, politika bude aj naďalej špinavou záležitosťou a nádej na lepšie vyhliadky Slovenska v budúcnosti ostane naďalej zahalená hmlou.

 

Karol Dučák

::

Rozhovor s autorom: Parlamentné voľby 2020 boli súčasťou protificovského revanšizmu.

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.