Bludné cesty materializmu

 

Ján Maršálek

Americký politik a publicista Pat Buchanan varuje pred „bludom ekonomizmu“, ktorému podliehajú mnohí aj konzervatívne zmýšľajúci ľudia. Človek je vraj ekonomické zviera, slobodný obchod na voľnom trhu je cesta k mieru, blahobytu a šťastiu. Podľa Buchanana ide o falošnú predstavu, ktorá k raju na zemi nevedie. Ľudskú spoločnosť nemožno budovať iba na ekonomike, na materializme a hmotnom zabezpečení, nevyhnutným základom je kult (viera) a kultúra (kultúrnosť), pevný mravný poriadok a duchovná formácia: „Hedonizmus nie je schopný poskytnúť národom dôvod na pokračovanie v živote...“ (Patrick J. Buchanan: Smrť Západu. Citadella, 2012).

Podobne uvažuje rakúsky mysliteľ Friedrich Romig. Ako píše, trhové hospodárstvo je vlastne súťaž. A ako v každej súťaži i v tejto sú víťazi a porazení – víťazi bohatnú a porazení chudobnejú. Navyše, voľný trh má v sebe tendenciu po monopolizácii: „Súťaž je boj o monopol, o získanie prednosti, o kontrolné a mocenské pozície...“ Súčasnú liberálno-kapitalistickú spoločnosť charakterizuje „totálne splynutie veľkopriemyslu, obchodu, zbrojenia, výskumu, techniky, masovej produkcie, masového konzumu, masovej zábavy, masovej komunikácie, masovej manipulácie, štátnej byrokracie a politiky“ (Friedrich Romig: Práva národa. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2008).

Na doplnenie svojich úvah F. Romig cituje pregnantné a prezieravé vyjadrenie pápeža Pia XI. z encykliky Quadragesimo anno (encyklika bola publikovaná v roku 1931): „Sloboda súťaže – aj keď v istých hraniciach oprávnená a s nespochybniteľným významom – nemôže byť regulatívnym princípom hospodárstva. Skúsenosť to po zavedení skazonosných individualistických teórií do praxe potvrdila v dostatočnej miere... Najnápadnejšie je v súčasnosti obrovské nahromadenie nielen kapitálu, ale aj moci a hospodárskych vládnucich síl... Až do neslýchanosti ovládajú hospodárstvo tí, čo ako vládcovia a kormidelníci finančného kapitálu neobmedzene disponujú s kreditom a podľa vlastnej vôle určujú jeho rozdeľovanie... Také nahromadenie moci ako prirodzený výsledok základnej neviazanej slobody konkurencie, ktorá sa neskončí inak ako prežitím silnejšieho, často násilnejšieho a bez svedomia, je zvláštnosť najnovšieho vývoja.“ Dodajme, že v posledných desaťročiach sa kumulácia kapitálu ešte zvýraznila – veľkú časť svetového bohatstva ovládla pomerne malá skupina jednotlivcov, najmajetnejšími ľuďmi už nie sú milionári či multimilionári, ale multimiliardári (v nejednom prípade ide o zbohatlíkov, ktorí sa k takému obrovskému majetku dostali za svojho života).

Blud ekonomizmu podnecuje ľudí k uctievaniu peňazí, pritom peniaze, ktoré sú dnes v obehu, nie sú kryté zlatom ani inými pevnými zárukami, sú to iba papiere, ba už ani nie papiere, iba čísla na virtuálnych účtoch, ktorých hodnota je dočasne udržiavaná kolobehom finančných operácií a machinácií. Horúčkovitá honba za ziskom sa mieša s konzumným spôsobom života, a to prináša neustálu hrozbu hospodárskej krízy či dokonca zrútenia celého systému.

A tak sa človek dneška stáva slobodne neslobodným. V túžbe po majetku sa viac-menej dobrovoľne, považujúc sa za suveréna, podriaďuje otrockému systému výroby a spotreby, výkonu a zisku, pokrokárstva a svojvôle. Dostáva za to falošnú mincu, ktorej lícom je ekonomizmus a rubom neomarxizmus.

 

Ján Maršálek

::

Odporúčané články:

Akú zmenu potrebujeme

V mene pokroku

Európa umiera

::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.