Slovenský slávny muž

 

František Vnuk: Andrej Hlinka – Tribún slovenského národa

Bytča, Slovenský dejepisný spolok, 2026

Kňaz, politik Andrej Hlinka (1864–1938) bol vskutku tribúnom slovenského národa. Hovorili to nielen jeho spolupracovníci, priaznivci, ale aj ľudia z opačnej strany názorového či politického spektra. V publikácii Františka Vnuka, ktorá je „krátkou monografiou“ o tomto veľkom Slovákovi, nachádzame citát z dobovej českej tlače: „Andrej Hlinka byl tribúnem lidu. Byl již zaživa jediný česko-slovenský politik, o němž lid zpíval písně.“ (Pražský ilustrovaný spravodaj, 25. augusta 1938)

F. Vnuk v úvode svojej práce zdôrazňuje, že Hlinkovu osobnosť možno realisticky zobraziť len na pozadí politických, hospodárskych a sociálnych zmien, ku ktorým došlo za jeho života. Inými slovami, je potrebné (a platí to všeobecne) prihliadať na okolnosti a súvislosti, brať do úvahy historický kontext, pristupovať k dejinným udalostiam bez predpojatosti.

Život A. Hlinku sa niesol v znamení hesla „Za Boha a národ“, ktoré si prisvojil už na začiatku svojej verejnej činnosti: „Jeho citlivá duša prudko reagovala na každú krivdu... a jeho impulzívne dynamický duch sa nebojácne boril za práva národa i za záujmy Katolíckej cirkvi.“ Pravdaže, vyslúžil si za to z jednej strany sympatie a obdiv, zo strany druhej odpor až nenávisť: „Napriek tomu, že jeho spôsob práce a metódy boja nelahodili každému a mnohých dráždili, nikto mu nemohol uprieť úprimnosť snaženia a nesebeckosť bojového zápalu. V našom cynickom období – keď v politike takmer niet charizmatických postáv, a len veľmi málo je nezištných nadšencov – je takmer nepredstaviteľné, ako sa Hlinka vedel úzko stotožniť s národom a národ s ním.“

Možno pokladať za príznačné, že v časoch tvrdej maďarizácie, keď uhorská vrchnosť všemožne potláčala akékoľvek prejavy slovenskosti a keď sa ministerský predseda Tisza vyjadril, že slovenského národa niet, A. Hlinka predniesol verejne: „Slovákom som sa narodil, Slovák som a Slovák budem!“ Podobne reagoval na neskorší režim tuhej pražskej centralizácie a systematickej čechizácie. („Ústava z 29. februára 1920 uznávala iba oficiálny československý národ a národnosti, iba československý jazyk... Prezident Masaryk pred korešpondentom francúzskeho časopisu Le petit Parisien vyhlásil: Slovenský národ nejestvuje. To je iba výmysel maďarskej propagandy.“) Ako predseda Slovenskej ľudovej strany vystúpil s programom autonómie, aktívne pracujúc na obhajobe slovenských národných záujmov.

Posledný verejný prejav A. Hlinku zaznel na veľkej celonárodnej manifestácii v Bratislave 5. júna 1938 pri príležitosti osláv 20. výročia podpísania Pittburskej dohody. Jeho reč bola relatívne krátka, no mala „elektrizujúci účinok na zhromaždených“. Rozlúčil sa so svojimi vernými týmito slovami: „Národe môj, milujem ťa a či budem žiť alebo v zemi hniť, milovať ťa neprestanem.“

Kňaz, politik, národovec, štátnik Andrej Hlinka patrí k najväčším postavám našich dejín. Monografia z pera historika Františka Vnuka prístupnou formou približuje a osvetľuje jeho život, myslenie a neprehliadnuteľné pôsobenie na poli národa.

 

Ján Maršálek

::

Súvisiace články:

Otec národa Andrej Hlinka

Hlinka živý...

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.