- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

28. mája 2025

Pripomenutie vzácnej osobnosti

 

Ján Vojtaššák: Môj životopis

Bytča, Slovenský dejepisný spolok, 2025

Do rúk slovenskej verejnosti sa dostáva kniha o spišskom biskupovi Jánovi Vojtaššákovi, ktorá bola vydaná pri príležitosti 60. výročia smrti tejto významnej a vzácnej slovenskej osobnosti. Biskup Ján Vojtaššák je aj napriek rokom, ktoré uplynuli od jeho smrti, väčšine Slovákov známy. Jeho pôsobenie ako kňaza a biskupa vyoralo hlbokú brázdu v srdciach ľudí nielen v spišskom biskupstve, ale na celom Slovensku, čo nedokázala zastrieť ani sila protináboženskej propagandy. Pred takmer dvadsiatimi rokmi sa začal proces jeho beatifikácie.

O živote Jána Vojtaššáka vyšli viaceré životopisné diela a bolo uskutočnených niekoľko konferencií. Ako píše v doslove iniciátor tohto vydania Ján Košiar, tentoraz je to štvrté vydanie Vojtaššákovej autobiografie (prvé vyšlo v roku 1977 v Toronte, druhé v roku 1994 v Matici slovenskej v zahraničí, a v rokoch 2000–2002 ju na pokračovanie uverejňoval časopis Hlasy z domova a z misií.

Autobiografia bola napísaná na radu kňaza Viktora Trstenského počas autorovho núteného pobytu v Čechách krátko pred smrťou. Trstenský ju potom zakopal do zeme a neskôr (v roku 1968) preniesol do Ríma. František Vnuk text pripravil na vydanie a doplnil poznámkami, aby ho mohli lepšie chápať aj tí, ktorí roky socializmu nezažili.

Autobiografia sa začína narodením 14. novembra 1877 v Zákamennom, údajmi o rodine, zachytáva školské roky i štúdium na gymnáziu v Trstenej, roky v seminári a roky, keď bol kaplánom v rozličných miestach biskupstva a farárom vo Veličnej. Z poslušnosti prijal po smrti spišského biskupa Alexandra Párvyho v roku 1919 od vtedajšieho kapitulného vikára Štefana Mišíka povolanie za vedúceho diecézneho úradu. Keď zomrel v júli 1919 Štefan Mišík a kapitulným vikárom sa stal Marián Blaha, ťarcha diecézneho úradu zostala na pleciach Jána Vojtaššáka, ktorý cez týždeň bol na Kapitule a na nedeľu cestoval vlakom do Veličnej. Tam ho zastihla v novembri aj správa o menovaní za biskupa: 13. februára 1921 bol v Nitre spolu s Mariánom Blahom a Karolom Kmeťkom vysvätený za biskupa a ujal sa správy diecézy.

Ako zrelý človek mal zmysel pre veci podstatné, pre pravdu a spravodlivosť, a ako kňaz si bol vedomý svojej zodpovednosti pred Bohom za jemu zverených, preto si vzorne plnil povinnosti, ktoré mu z kňazskej a potom biskupskej služby vyplývali. Záležalo mu hlavne na výchove a vzdelávaní mladej generácie, a to aj v časoch najťažšej maďarizácie.

Čitateľ sa dozvedá o situácii na Slovensku po vzniku ČSR, keď Slovákom bolo vnucované počešťovanie cez českých učiteľov a úradníkov, a to nielen jazykovo, ale aj duchovne, šírením myšlienky československého národa. Ján Vojtaššák ťažko niesol, keď po nástupe komunistickej moci boli Cirkvi brané jej základné práva a slobody, keď sa musela vzdať škôl, tlače a boli zlikvidované kláštory a do biskupských úradov boli nasadení vládni zmocnenci.

Jeho osobná kalvária sa začala 3. júna 1950, keď bol izolovaný v budove biskupského úradu a 15. septembra odvezený Štátnou bezpečnosťou do Prahy, a  jeho krížová cesta pokračovala vo väzniciach a vyhnanstve až do smrti 4. augusta 1965 v nemocnici v Říčanoch. V roku 1951 spolu s biskupmi Buzalkom a Gojdičom boli odsúdení na mnohoročné tresty väzenia a straty občianskych práv a vysoké finančné pokuty. On ako 74-ročný dostal 24 rokov väzenia. Aj o tom, ako prežíval roky svojej staroby vo väzení, sa má čitateľ možnosť dozvedieť z tejto knihy.

Kniha vyšla v brožovanej forme, má 160 strán s obrazovou prílohou. Obsahuje aj modlitbu za blahorečenie, úvodné slovo Františka Vnuka, prílohu „Osudy životopisu a smrť životopisca“, prílohu „Krížová cesta Božieho služobníka Jána Vojtaššáka“, doslov kňaza Jána Košiara, báseň Gorazda Zvonického „Jánovi Vojtaššákovi“.

Vďaka všetkým, ktorí prispeli k tomu, aby táto kniha mohla vyjsť.

 

Ľudovít Košík


::

Informujeme o prínosných knihách:

Štefan Polakovič – Martin Lacko: Z dejín slovenského exilu (1945–1989)

Martin Lacko (zost.): Partizánske zločiny v pamäti národa

František Vnuk (zost.): Noc pred popravou


::

Vážený čitateľ,
pomôžte nám skvalitniť tento portál, prispejte svojím komentárom, vyjadrite svoj názor...
(redakčný dotazník)

1 komentár:

  1. B. P.28.5.25

    Modlitba za blahorečenie otca biskupa Jána Vojtaššáka

    Všemohúci Bože, vyvolil si si svojho služobníka Jána Vojtaššáka, aby trpel na Tvoju slávu a pre dobro Cirkvi. Väznený, ponižovaný, opľuvaný, zosmiešňovaný a prinútený vykonávať najposlednejšie práce niesol tento údel v hlbokej pokore. Za hranicami Slovenska prijal z Tvojich rúk kalich utrpenia. Na pohľad nič nezostalo na ňom z dôstojnosti veľkňaza Cirkvi, podobne ako z Ježiša Krista, keď ho viedli na Kalváriu, však v jeho vnútri si žiaril Ty sám, Bože. Prosíme Ťa, Večný Bože, osláv svojho služobníka Jána, aby sme si ho uctievali na oltároch celej Cirkvi. Za jeho blahorečenie Ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána. Amen.

    https://biskup-jan.sk/3546-2/

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.