Štefan Polakovič – Martin Lacko: Z dejín slovenského exilu (1945–1989)
Bytča, Slovenský dejepisný spolok, 2025
V jarných dňoch roka 2025 vyšla drobná knižná
publikácia približujúca dejiny slovenského exilu. Sú v nej zachytené myšlienky
a spomienky slovenského národovca, filozofa, podnikateľa, exilového aktivistu
Štefana Polakoviča; jadro knihy tvorí štúdia, ktorú napísal krátko pred svojou
smrťou, na vydanie ju pripravil a redakčne doplnil historik Martin Lacko.
Už od 1. januára 1993 máme my Slováci vlastnú demokratickú republiku. V rokoch 1945 až 1989 mnohí vynaložili značné úsilie na to, aby sme mohli mať vlastný štát – cesta k jeho vzniku bola sprevádzaná mnohými ťažkosťami a komplikáciami. Viac sa o štátnej samostatnosti hovorilo v zahraničí ako na Slovensku, lebo doma za vyjadrenie takejto myšlienky boli ľudia prenasledovaní, perzekvovaní, väznení...
Práve do emigrácie smerovali kroky viacerých
osobností slovenskej politiky, kultúry, vedy, duchovného života, ktorým bola
myšlienka samostatného Slovenska blízka, aby sa vyhli odsúdeniu
a väzneniu. Práve v zahraničí vznikali inštitúcie zamerané na šírenie
národných myšlienok, slovenskej kultúry, ale aj viery, čo bolo v bývalom
Československu pod nadvládou totality tvrdo prenasledované.
V ďalekom zahraničí, za oceánom, v Argentíne, v Amerike vznikali slovenské
národnostné, kultúrne časopisy, boli vydávané knihy vysokej kultúrnej a
umeleckej hodnoty, vznikla zahraničná Matica, aby Slováci aspoň v zahraničí
mohli slobodne rásť duševne aj duchovne, pretože doma to možné nebolo.
Rozličné ročenky, štúdie, časopisy živili
počas desaťročí v zahraničí myšlienku na samostatnú Slovenskú republiku.
Prispeli k tomu Slováci v Argentíne, jezuiti s vydavateľstvom Dobrá kniha v
Cambridge v Kanade, Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, Svetový kongres
Slovákov, slovenské katolícke misie a mnohé iné organizácie, ale aj jednotlivé
osobnosti, vedené láskou k rodnej krajine a vlastnému národu.
Mnohí s touto myšlienkou odišli v cudzom svete
aj do večnosti. Ale časť z nich sa dožila demokratických pomerov doma
a potom aj vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Ťažisko aktivít sa
prenieslo zo zahraničia na Slovensko. Ale nastalo aj sklamanie z toho, ako
sme naložili s dedičstvom, do ktorého vlastenci toľko investovali, aby ho
udržali a šírili.
Žiaľ, na činnosť slovenskej politickej
emigrácie sa akosi rýchlo zabúda. Aby tomu tak nebolo, k tomu prispieva aj táto
publikácia. Vďaka za ňu!
Ľudovít Košík
::
Predstavujeme prínosné knihy:
Rozhovory s politickým väzňom Jánom Tarabom
Listy politického väzňa Juraja Hurného
Skutočný príbeh vraždy katolíckeho kňaza
::
PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo,
rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.